28. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Miro, ako skutočne odborník, ktorý sa dlhodobo venuje problematike pôdohospodárstva, poľnohospodárstva, lesnej ochrany, sa naozaj v tejto téme veľmi dobre orientuješ a naozaj tvoje odborné znalosti, ktoré si naďalej aj rozširuješ štúdiom a zároveň aj konzultáciami a stretnutiami s rôznymi dotknutými subjektmi v tejto sfére, v tejto oblasti si najmä načrtol našich potravinárov, pekárov, ktorí týmto zákonom sú značne znepokojení. Prioritou každej vlády by mala byť silná, naozaj, podotýkam, silná sieť slovenských producentov, malých producentov, malých predajcov. A toto je gro, vážené dámy, vážení páni, milé kolegyne, milí kolegovia, toto je gro. Keď to dokážu iné krajiny, prečo to nedokáže Slovenská republika? Ja si myslím, že nemáme ani hlúpejších, ani lenivejších ľudí v týchto segmentoch, v týchto odvetviach, ako majú v zahraničí. Čiže berme si príklad z toho, čo je naozaj dobré, a zavrhnime to, čo je zlé.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o potravinovej sebestačnosti, ale realita je však iná. Úplne ideme iným smerom, iným spôsobom, ako bolo v PVV-čku deklarované. Pomoc pre poľnohospodárov a potravinárov je na Slovensku tak nízka, tak žalostná, že v zahraničí sa len smejú, akí sme hlúpi, že nedokážeme týmto segmentom pomôcť a viac ich zadotovať. Stav potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky, tieto informácie, ktoré si tuná predostrel, ktoré si tuná povedal, to sú holé fakty a naozaj sú na hlboké zamyslenie. A ja som z niektorých naozaj v šoku. A obrovský tlak Európskej únie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa budem vyjadrovať iba k predmetnému zákonu.
Čo sa týka, čo sa týka samotného zákona a pozmeňovacieho návrhu, ktorý máte k dispozícii, tak v podstate nič závažné sa týmto zákonom nezmenilo. Aj napriek tomu... takto, tento zákon sme museli transponovať, vyplýva to z nášho členstva v Európskej únii. Je to povinná transpozícia. A v podstate okrem toho, že vypadol predaj pod ekonomicky oprávnené náklady, čo je v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, obchodným tajomstvom, ostatné veci sú urobené tak, aby vyhovovali podmienkam nášho trhu a programovému vyhláseniu vlády.
My sme nespôsobili to, že 90 % potravín sa predáva v maloobchodnej predajni, ktoré väčšinou tvoria, ktoré tvoria hlavne hypermarkety a supermarkety. Tie vznikali trošku skôr. Takisto čo sa týka chleba. Je pravdou, pán poslanec, ja súhlasím, že 50 % chleba je dovoz. My 50 % chleba dovážame, lebo 40 % tvoria dopekance. Ale to je zase, to je presne to isté, ako keby sme teraz išli stavať závod na výrobu sediel na kone. No kone sa už nepoužívajú, chodíme na autách, takže vyrábame pneumatiky. A tie dopekance, to je trend, ktorý nie je len na Slovensku, je všade v Európe, vo svete. A mňa skôr mrzí, a ja to aj verejne deklarujem, že naši potravinári nešli cestou hľadania možností investícií na výrobu tých dopekaných výrobkov u nás, aby sme ich nemuseli dovážať. Je to až 50 %.
Čo sa týka ostatných vecí, čo sa týka samotnej výroby, je pravdou to, že ja sa nerád, poznáte ma, vyhováram na minulosť, lenže keď zoberieme výrobne kapacity potravinárskych závodov a zoberiete si štatistiku, sú vyťažené na 70 až 90 %. Investičný dlh do poľnohospodárstva je na úrovni okolo 3 až 5 mld. eur. Toto nám chýba. Investovať. S tým súhlasím.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, mňa veľmi zaujal ten váš koncept potravinovej sebestačnosti. Samozrejme, treba rozlišovať to, či sú naši podnikatelia znevýhodnení oproti iným podnikateľom v iných krajinách, napríklad nejakými daňovými sadzbami. Ale ten koncept potravinovej sebestačnosti je naozaj úplne zázračný. Ja by som chcel vedieť teda, že či to máte nejak špecifikované na niektoré konkrétne potraviny, respektíve konkrétne poľnohospodárske produkty, ktoré by sme mali mať, v ktorých by sme mali byť potravinovo sebestační, že či tam ide obilie, alebo... Myslím, že ste spomenuli droždie napríklad. Ale mala by tam byť napríklad aj ryža alebo, ja neviem, citrusové ovocie by sme mali začať pestovať vo vlastnej produkcii? Lebo, ako vravíte, že zavrú sa hranice, tak asi by sme pravdepodobne mali začať pestovať aj toto. Neviem, ako si to predstavujete, že, čo ja viem, že uhlie alebo ropu, alebo zemný plyn, či by sme mali tiež v rámci nejakej potravinovej bezpečnosti, sebestačnosti, keďže potrebujeme energiu na pečenie chleba, tak či by sme aj mali mať vlastné zásoby ropy.
A, mimochodom, keď už hovoríte o tých nejakých zavretých hraniciach, no, svet takto nefunguje. Dokonca aj krajiny, ktoré sú v hlbokej studenej vojne, sú schopné medzi sebou obchodovať, a dokonca aj s potravinami a dokonca aj s poľnohospodárskymi produktami. Napríklad Sovietsky zväz v čase najväčšej, najhlbšej studenej vojny kupoval zo Spojených štátov amerických milióny ton obilia. Zjavne Sovietsky zväz nebol potravinovo sebestačný, ale vedel si pomôcť tým, že si odkúpil obilie od svojho úhlavného nepriateľa.

Halgašová. Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, vy ste kde boli doteraz? Lebo pokiaľ ja mám informácie a teda vedomosti, tak záporné obchodné saldo s agropotravinárskymi komoditami klesá kontinuálne od roku 2004. A teda aj za posledných dvanásť rokov, takže ako toto zistenie nie je žiadne nové. A za posledných dvanásť rokov, respektíve, môžem povedať, od roku 2004 zanikli viaceré priemyselné odve..., potravinárske odvetvia, nielen výroba droždia. Je to napríklad aj spracovanie olejnatých semien. Tuná naša Palma bola pred piatimi rokmi, poviem to tak odhadom, zatvorená, pretože nový majiteľ vyhodnotil, že je lepšie z toho urobiť developerskú aktivitu.
Takže áno, žiaľ, tento vývoj potravinárstva je, to je dlhodobý trend. A v minulom roku pasívne obchodné saldo s agropotravinárskymi komoditami kleslo o 5 miliónov eur. Otázka je, môžme vyhodnocovať prečo, ale teda sa vylepšilo v náš prospech.
Určite by som chcela dať do pozornosti aj v rámci rozpočtu 80 miliónov eur na štátnu pomoc, ktorá je, myslím, výnimočná. Síce stále malá, nízka v porovnaní s okolitými členskými štátmi, ale výnimočná v porovnaní v histórii samostatnej Slovenskej republiky. A dúfam teda, že aj toto pomôže skorigovať ten investičný dlh, ako hovoril kolega Karahuta, pretože potravinári majú, majú asi polmiliardový investičný dlh, čo sa týka technológií.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Suja, ty si vystúpil v rozprave k vládnemu návrhu zákona 91/2019 o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, viac-menej si sa venoval ale teda aj celkovej situácii v pôdohospodárstve a potravinárstve. Spomínal si výšku sebestačnosti, dovoz potravín na Slovensko a tak ďalej a tak ďalej. Viem, že si sa nevedel reálne vyjadriť k tomuto zákonu, nakoľko sme ešte teda len pred malou chvíľou dostali pozmeňovací návrh k tomuto zákonu. Ja sa budem aj v rozprave venovať viacej k tejto téme, ale mali sme možnosť vidieť niekoľko mesiacov okolo tohto zákona.
A správne si poznamenal to, že stačilo len prevziať osem bodov, ktoré nám Európska komisia vytkla, a nemuseli sme otvárať tento zákon. A celý, celý proces, ktorý prebiehal a ktorý sme mali možnosť vidieť, bol podľa mňa úplne neskutočný a výsledok toho je ten, že možnože v tejto chvíli ani samotní poľnohospodári, resp. potravinári nevedia, v akom konečnom, v konečnej, finálnej verzii bude schválená táto novelizácia tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcem podporiť kolegu Suju, pretože my sme naozaj absolvovali niekoľkohodinové stretnutie s potravinármi, kde sme sa detailne oboznámili s ťažkosťami a s problémami, ktoré tento sektor jednoducho trápia. Mnohé tie veci sú naozaj existenčné pre týchto ľudí a tie čísla a tie údaje, ktoré tu kolega Suja prezentoval, to si nevymyslel. To boli jednoducho veci, ktoré oni dokladali a ktoré, ktoré sú pravdivé a sú tak, ako sú. Skutočne nemajú jednoduchú, nemajú jednoduchú situáciu. Bijú na poplach, dožadujú sa pomoci.
Taká zaujímavosť na záver. Keď sme odchádzali z toho stretnutia, tak nám povedali: Tlmočte v Národnej rade, že pokiaľ nám vláda a zúčastnené jednoducho inštitúcie alebo teda dotknuté ministerstvo nepomáhajú, tak nech nás aspoň nechajú na pokoji. Toto bolo to, čo odznelo na záver.
Ďakujem.

Pán kolega Suja, chcel som len zareagovať na to, že určite potravinová bezpečnosť a sebestačnosť je skvelý ideál, ale naozaj je to len ideál, pretože asi ťažko to bude niekedy možné. A, samozrejme, nie je to možné aj v ďalších, v ďalších oblastiach, napríklad ani v oblasti výroby automobilov, kde sme svetová špička, nemôžeme očakávať, že všetky automobily, ktoré tu budeme používať, si vyrobíme sami. Jednoducho existuje deľba práce v globálnej ekonomike a tak to funguje. A presne tak to funguje aj pri vami uvedenom príklade, ktorým je droždie.
Droždie je naozaj extrémne maličká komodita v tomto celom a som prekvapený, že ste si vytiahli práve droždie, ktoré vás trápi. Keď už sme pri tom, povedali ste, ako teda sme aj pri vás zvyknutí, zase len polovicu pravdy. Povedali ste A, ale nepovedali ste to B, ktoré s tým súvisí a ktoré je oveľa dôležitejšie. Výroba droždia mala na Slovensku veľmi dlhú tradíciu v Trenčíne, ale, žiaľ, bola umiestnená v strede mesta a po protestoch obyvateľov a samotného mesta sa táto výroba droždia asi pred rokom zastavila definitívne. Pretože jednoducho obyvatelia mesta sa sťažovali na tak neznesiteľný zápach, že táto výroba sa z Trenčína odsťahovala a jednoducho dnes prebieha v zahraničí.
Ale čo mňa na tom udivuje, že vás trápi práve toto, že ľuďom sa lepšie dýcha, droždie sa vozí, neviem kde, z Čiech? Ale netrápi vás to práve, čo tu spomínal pán Karahuta, že polovica slovenského, na Slovensku predaného chleba sa pečie niekde inde? Čiže to maličké droždie, to vás trápi, ale to, že sem vozíme chlieb zo zahraničia, to vás netrápi. To by vás malo trápiť! Ja si myslím, že práve to riešime aj v tomto zákone.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Začnem odzadu.
Pán poslanec Kremský, ako sme zvyknutí, väčšinou trepete alebo nepočúvate, lebo ja som povedal, že 40 % chleba mrazeného sa dováža plus ešte tých desať, čo povedal Jaro, to je 50 %, takže ma to asi trápilo, keď som povedal. Podotkol som to, že keby sme z plánu obnovy dali do tých liniek, tak nemusíme týchto 40 % dovážať, ale ja neviem, či ste mali niečo v ušiach zasa alebo chceli ste niekoho udávať na severe, tak nabudúce, keď sa chcete vyjadriť k niečomu odborne, tak počúvajte, čo predrečník hovorí.
Viete, každý štát by mal mať obranu, energetiku a potraviny. A keď nedokážeme základné potraviny bez droždia spraviť, tak si myslím, že to maličké droždie nám zapríčiní to, že keby sa hranice uzavreli, že tu tie potraviny nemáme.
Pani Halgašová, hovorili ste o salde. Samozrejme, že to saldo sa zlepšilo. A viete, prečo sa zlepšilo? Lebo prestali dovážať mrazené výrobky, mrazené pečivo, lebo nevedeli, ako koronakríza prepukne. Preto sa to zväčšilo. Ale teraz to zasa pustili a zasa sa to zmenšuje. A každé jedno percento nahor alebo nadol je 4-tisíc pracovných miest, pani Halgašová, preto to saldo bolo.
Teraz kde sme to boli? A tu mi, pán poslanec Kazda, tak vy ste topka! Citrusy. Ja tu hovorím o základných potravinách a tuto kolega mi splieta, záhradník či čo to on je, citrusy. Vy ste normálny? To sú základné potraviny? Možno u vás v hlave. (Reakcia z pléna: "Ryža.") Ryža. Jasné, my bez ryže budeme, lebo základné potraviny ako ryža sa dá nahradiť inými potravinami, ako sú zemiaky a podobne, lebo takisto obsahujú sacharidy. Ale ja neviem, môžem vám dať potom nejakú lekciu. Ryža! Pred sto rokmi, ja neviem, ste hovorili, že sa tu žilo aj bez nejakej poľovníckej komory aj bez ryže sa tu pred sto rokmi žilo. Vy idete spomínať citrusové potraviny pri základných potravinách. To, ja neviem, to je nonsens! Či ste si šľahli dačo so Sulíkom aj vy ako celý ten klub, ja nerozumiem tomu. Skúste sa vyjadrovať k veci!

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja teda vyjadril k tejto, k zmene tohto vládneho návrhu zákona.
V prvom rade mi dovoľte na základe aj niektorých vystúpení týchto kolegov, niektorých tuto v pléne, a aj s tým, že čo počúvam na verejnosti, že mám takú aj obavu do budúcnosti, lebo ja tu počúvam a dostávam informácie o tom, že niektorí naši kolegovia poslanci a politici by boli najlepšie na tom, keby sa úplne všetko dovážalo na Slovensko, keby sme tu nič nepestovali, nič nechovali, že však dovezieme si z iných krajín. Myslím si, že toto je úplne zlý postoj a určite toto v prvom rade ukázala, ukázala aj COVID pandémia minulý rok, kde proste už pomaly iné krajiny Európskej únie, odkiaľ sa sem dováža, či Francúzsko, Holandsko, Nemecko, alebo ďalšie krajiny, postupne chceli obmedzovať dovoz potravín a tovaru ku nám na Slovensko a možnože keby to pretrvávalo dlhšie a situácia by bola ale ešte horšia, tak, bohužiaľ, by sme sem nedostali nejaké základné komodity, lebo nie sme v tom sebestační.
Toto je veľká výstraha pre nás a podľa mňa mali by sme sa aj týmto zaoberať, aby takíto nejakí politici, ktorí sú tu, nezapríčinili to, že do budúcnosti fakt reálne sa tu na Slovensku nič nebude pestovať, chovať, lebo niekedy na niektorých krokoch vedenia ministerstva pôdohospodárstva mám pocit, že to práveže takto chcú.
Poďme ale k tomuto zákonu 91/2019 o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Najprv by som zhrnul celý tento proces tejto novelizácie tohto zákona kvôli tomu, že mali sme, mali sme možnosť už niekoľko mesiacov toto vnímať. Išlo to do prvého čítania, kde úplne na začiatku ide vlastne o to, že máme transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ zo 17. apríla 2019, kde nás teda žiadajú transponovať uvedenú smernicu do 1. mája 2021, ale uplatniť ju najneskôr do 1. novembra 2021. Toto chcela od nás Európska rada, Komisia, a bolo tam osem bodov. Myslím si, že keby sme transponovali túto smernicu v takom stave, ako nás žiadala Európska komisia, nemali by voči tomu výhrady ani tí potravinári, ani ostatní, ktorí teraz okolo toho veľmi intenzívne komunikovali.
Celý proces, ktorý bol, vy, ktorí ste tu, ktorí tu sedíte a ktorí ste vnímali túto novelizáciu tohto zákona, tak pri prvom čítaní, keď sme o tom hlasovali, my sme sa v opozícii asi všetci zdržali alebo boli proti tomu, lebo sme nevedeli vôbec, v akom konečnom dôsledku to dopadne. Pred mesiacom, keď bola predchádzajúca schôdza tuto, tak sme tu dostali na stôl množstvo pozmeňovacích návrhov. Jednak to bolo zo strany SME RODINA, pán predseda výboru, sa mi zdá, niečo navrhoval, neviem, či aj pani kolegyňa Halgašová zo SaS-ky niečo nenavrhovala, a nakoniec, nakoniec za OĽANO, sa mi zdá, že pán Zajačik spolu s pánom ministrom na tlačovke pred rokovaním o tomto bode oznamovali ďalší nejaký pozmeňujúci návrh. Bol v tom neskutočný chaos, bordel, ani sme nevedeli vlastne, o čom ideme rokovať a čo v konečnom dôsledku bude novelizované, čo vypadne z tohto zákona a čo tam nakoniec bude.
Nakoniec po, by som povedal, takej možno menšej koaličnej kríze aj v rámci tohto, tohto zákona sa predmetný, predmetné druhé čítanie o tomto zákone stiahlo a máme ho tu teraz na stole. Bohužiaľ, realita na tejto schôdzi je taká istá, že nevedeli sme, ako to v konečnom dôsledku bude. Mali sme možnosť vidieť slovenskú SPPK, následne aj pekárov a ďalšie, ďalšie združenia, ktoré k tomu aktívne vystupovali, mali tlačové konferencie a upozorňovali rezort a, samozrejme, aj nás tu v pléne, aby sme si dali pozor, aby sme neschválili túto novelizáciu tak, ako je navrhovaná v pôvodnom znení.
Realita je teraz taká, že teraz o tom rokujeme tu v pléne a pred zhruba asi hodinou, ak mám, ak si dobre pamätám, sme dostali pozmeňovací návrh, ktorý vzišiel z radov koalície, kde sa teda pravdepodobne všetky štyri koaličné strany dohodli na tom, ako chcú pozmeniť, resp. finálne schváliť tento zákon v druhom čítaní. Je tam viacero vecí, s ktorými aj súhlasíme, ale na ktoré máme ešte otázky, na ktoré sme ešte do tejto chvíle nedostali odpoveď.
Vypúšťajú sa, ak teda mám dobrú informáciu, nebude možné, nebude možné predávať potraviny, resp. produkty v obchodných reťazcoch pod nákupné ceny. Pevne verím, že toto tam zostáva.
Zostávajú tam aj logistické poplatky do výšky 3 %, to dúfam, že to tam tak aj je. Toto je, myslím si, že dobré, treba to zachovať. Bolo by zlé, keby sa tieto logistické poplatky zrušili, resp. by sa dali neobmedzene bez nejakého percenta.
Samozrejme, otázne je zákaz predaja pod ekonomicky oprávnené náklady. Tu dostávam informácie, neviem sa k tomu presne ešte vyjadriť, ešte s kolegami na to hľadáme náš postoj, nakoľko je to zlé, lebo, samozrejme, reťazce budú určite tlačiť, ale na druhej strane, či vieme nejakým spôsobom, alebo prečo musíme takto to zadefinovať v rámci tejto novelizácie, toto by ma zaujímalo, pán predseda výboru, ak by si potom mohol vo svojom vystúpení k tomu zaujať ešte stanovisko.
No a myslím si, že dosť taký vážny problém a čo budeme ešte určite tu dnes otvárať aj viacerí, je samotná splatnosť a na základe čoho bude táto splatnosť vykonaná. Je, otázne je, či to bude na základe vystavenej faktúry, alebo to bude na základe dodania tovaru. Poviem úplný príklad. Tak ako to bolo ešte dávno v minulosti, pekár každý deň dovážal do obchodného reťazca rožky, pečivo a všetky, všetky produkty, ktoré v noci napiekol, ráno o piatej to doviezol do reťazca, o šiestej otvoril reťazec a začal predávať. O desiatej, o jedenástej mal všetko už predané. Bohužiaľ, realita vtedy bola taká, že reálne ten pekár sa k tým finančným prostriedkom za tú platbu za to dodanie tovaru dostal až pomaly o mesiac, mesiac a pol. Tuto reťazce veľakrát tlačili a definovali aj to, aby napríklad pekár vystavoval raz mesačne faktúru, čo je podľa mňa úplný nezmysel, keď všetci dobre vieme, že každý deň, keď dodá tovar, tak hneď ten reťazec má z toho finančné prostriedky.
Tu chcem upozorniť aj predsedu výboru, že existuje aj legislatíva Európskej únie, ktorá hovorí o dvoch podmienkach splatnosti. Jedna je na základe dodacieho listu a druhá je na základe faktúry. Je to na členskom štáte, ako si vybere túto splatnosť, ale možnože je na zvážení pri tom pozmeňovacom návrhu, ktorý máte už spravený, je, že na základe dodania, dodania tovaru a vystavenia faktúry do pätnástich dní, aby nedochádzalo k tomu, aby sme nezamedzili tomu, že teda, alebo resp. aby netlačili tie jednotlivé obchodné reťazce na to, že zase to nejakým spôsobom obchádzali a tlačili týchto našich potravinárov k tomu, že tie splatnosti tam budú sa nejakým spôsobom umelo zbytočne predlžovať. Pevne verím, že kolega potom predstaví celý pozmeňovák aj s týmito jednotlivými bodmi, ktoré trápia poľnohospodárov a potravinárov na Slovensku.
A dovoľte mi, kolegovia, úplne na záver taký, taký príklad z praxe, ako funguje, keď sa bavíme o pekárňach a obchodných, obchodných domoch, písal to pekár v nejakej časti Slovenska, ktorý dodáva do jedného obchodného reťazca: "Nakoľko náklady v pekárni v horizonte cca posledných dvoch rokoch pomerne dramaticky rástli, tak som oslovil obchodný reťazec so žiadosťou o zmenu dodávateľských cien. Samozrejme, ich vôľu na úpravu cien bola, ich vôľa bola minimálna a moja argumentácia nebola vypočutá aj s tým, že som hovoril o vstupných surovinách, ktoré sa menia, je COVID, pandémia. Moja argumentácia vychádzala z toho, že ceny surovín rastú medziročne cca o 5 až 7 %, čo dramaticky menilo, teda dramaticky sa menila aj cena práce. Tuto problém nevideli obidve strany, ale skôr to, skôr sa to vnímal taký ako štandardný folklór okolo toho. Problém je, že ma ich nevôľa prinútila sa týmto celým zaoberať, že proste nedokázali mi vyjsť v ústrety a riešiť tieto dodávateľské ceny." Výsledkom zistenia, podotýkam, bolo to, že ceny, on ako pekár sa hýbe na hrane výrobných nákladov a predmetný obchodný reťazec má maržu okolo 80 až 90 %. To je realita dnešného stavu na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Takáč, veľmi dobre si to pomenoval a veľmi správne si vystihol jednu vec, že najradšej by sme boli, vážení kolegovia a kolegyne, keby sme všetko dovážali.
Viete, jeden taký ekoterorista, neviem, či to je z PS/SPOLU alebo z ktorej strany je, neviem, či teraz nerobí niektorému z ministrov poradcu, Baláž povedal, že všetci ľudia by mali žiť v mestách, na vidieku by malo byť ako skanzen, drevo by sa vôbec nemalo ťažiť a že všetky potraviny dovezieme. Toto zaznelo na vedeckej komisii, kde bol aj pán minister Mičovský, ktorý vtedy ešte nebol ministrom, pred voľbami, a prvý sa tam prihlásil o slovo a 47 minút nehovoril, vlastne 47 minút hovoril, ale o ničom. Pani poslankyňa, boli ste tam aj vy. Takže toto ten Baláž povedal na tej komisii.
Ak budeme počúvať takýchto ľudí alebo takíto ľudia sa dostanú k moci, tak vidíme, že potravinová sebestačnosť je len sen. My nepotrebujeme byť potravinovo sebestační, len potrebujeme znížiť tú závislosť. Lebo byť potravinovo sebestační nám sa nepodarí nikdy. Ale znížiť tú závislosť a zvýšiť čo najväčšie percento v potravinách domácich výrobkov a podporiť domácich producentov.
Je smutné, že u nás musia domáci producenti nás prosiť o pomoc. Táto pomoc by mala byť automatická, či už zo strany vlády, poslancov, samospráv. O tom by sme sa nemali vôbec ani rozprávať. Nie to, že oni musia prosiť, naši domáci producenti. Pozrite sa, ako sa majú producenti vo Francúzsku, v Nemecku, v Rakúsku, ako sú podporovaní. V Poľsku ani nehovorím. Tam na úrade vlády je jeden celý tím, ktorý sa venuje len tomu, ako pomôcť domácim producentom. Skúsme si zobrať dobrý príklad zo zahraničia, vážení kolegovia!