28. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán predseda parlamentu, veľmi oceňujem hlavne tú ľudskú emóciu vášho príhovoru a prejavu, pretože aj tým zvýšeným hlasom si každý z nás uvedomil, že ako je táto téma vážna.
Vy ste mali možnosť navštíviť kolúznu väzbu, ja som mal možnosť byť členom komisie, ktorá prešetrovala nešťastnú udalosť generála Milana Lučanského. Bol to môj bývalý kolega a bolo mi veľmi ťažko, keď som ja na kamerových záznamoch videl, ako vchádza živý do cely a ako ho odtiaľ vynášajú mŕtveho. Fakt to neprajem nikomu v živote.
Aj keď pán kolega Baránik hovoril niečo o podmienkach, áno, tie podmienky v kolúznej väzbe treba zmeniť, lebo neexistuje, že tri hodiny predtým bol pri ňom psychológ a na nič neprišiel.
Pani kolegyňa Hatráková dobre hovorí, že potom sa prejaví u toho človeka to, čo sa prejaví a aké to má následky, nielen naňho, ale aj na jeho rodinu. Viete, pán Lučanský si žiadal, aby mu navýšili možnosť vychádzok, že chce byť dlhšie vonku. A zaujímavé bolo, že po tej žiadosti na druhý deň na tú vychádzku ani nešiel. Je to veľmi ťažké.
A presne tak, ako tu bol spomínaný aj ten spôsob. Ja aj Vlada Pčolinského poznám osobne, lebo sme sa neraz striedali na ministerstve vnútra a tiež hovorím, komunikoval som s ním často, bol som jeho partner ako predseda výboru. Aj tu sa dal zvoliť iný spôsob a nie, aby na to doplácala rodina, že to, čo sa udialo, lebo neverím tomu, že by utiekol alebo spravil niečo iné.
Pani Pčolinská, máte môj veľký ľudský obdiv, že dokážete toto počúvať, čo sa tu teraz deje a rozpráva. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán predseda, ďakujem. Samozrejme, so všetkým, čo ste povedali, sa dá absolútne súhlasiť. Ale ja by som chcel poprosiť, nezužujme to len na kolúznu väzbu. Samozrejme, v kolúznej väzbe sú tie najprísnejšie, najťažšie podmienky, ale tieto problémy sú vo všetkých druhoch väzieb. A vo všetkých druhoch väzieb sú nevinní ľudia alebo ľudia, na ktorých sa má hľadieť ako na nevinných, ktorí majú veľmi podobné podmienky. Zvykli sme si na to, že pri zatýkaní ľudí, ktorých berieme do väzby, sú kamery a ľudia sú odsúdení ešte predtým, ako vôbec prebehne spravodlivý súdny proces.
Pamätáme sa ešte z pár rokov dozadu, kedy bolo neprípustné, aby sa vôbec o obvinenom a ani o obžalovanom hovorilo v konkrétnom mene. Bolo prípustné používať len iniciály. Dnes bežne v médiách sa rozpráva a identifikujú tieto fyzické osoby priamymi menami a dokonca už pri zatýkaní je tam desať kamier, ktorí ho ešte predtým, ako prebehne akýkoľvek proces, odsúdia. A toto je ďalšia vec, ktorú musíme riešiť.
Ďakujem.

Pán predseda, absolútne s tebou súhlasím. My tu neobhajujeme zločincov naozaj spravodlivo odsúdených, spravodlivý trest. Ale nie šikanovanie a týranie ľudí, ktorí sú dnes ešte nevinní. V kolúznej väzbe majú čakať na rozsudok ľudia, ktorí naozaj kolúzne konali alebo vrahovia a ľudia obvinení zo závažných zločinov.
Ak sa jedná o vrahov, ťažkých zločincov treba ich určite zadržať aj pomocou zásahovej jednotky a kukláčov. No, ale ľudí, na ktorých niekto vypovedá alebo niekto niekde skúsil nejaký joint, tak jemu vtrhnúť do objektu a pred maloletými častokrát na nich mieriť zbraňami, samopalmi a takýmto teatrálnym spôsobom ich zadržiavať je absolútne, absolútne neprípustné.
V kolúznej väzbe sú naozaj pošliapané ľudské práva. Kolúzna väzba je dnes aplikovaná ako trest a mučiaci nástroj. Tak ako bolo veľakrát spomenuté, v Rakúsku, v Dánsku, v Nemecku a v mnohých krajinách, od ktorých sa máme naozaj čo učiť, nie kolúzna väzba, ale trest odňatia slobody, ľudskejší prístup, ide o prevýchovu a z väzení im odchádzajú ľudia nie tak psychicky zlikvidovaní, ako nám odchádzajú nevinní, neodsúdení z kolúznej väzby. To je naozaj na zamyslenie.

Ďakujem vám za slovo. Ďakujem, pán predseda, za tvoje vystúpenie. Myslím si, že veľa vecí v ňom bolo povedané, ale ja by som chcel aj upozorniť na to, že čo sa mi nepáči, tak zo strany dosť značný, značného počtu médií, v mediálnom priestore sa tu niekto snaží ukázať, že politici sa púšťajú do riešenia tejto otázky. S tým by som vôbec nesúhlasil, pretože práveže je tu aj veľký dopyt zo strany odbornej verejnosti, zo strany akademikov, že poďme otvárať túto vec, pretože sme, poviem to normálne tak trošku na hulváta, sto rokov za opicami.
Ja som tu aj pred určitým časom povedal, že Česká republika s trvaním troch mesiacov, čo sa týka kolúznej väzby, celkovo tohto inštitútu, tak začiatok tohto vykonania tejto lehoty siaha do Rakúsko-Uhorska. Oni jednoducho používajú tento inštitút stodvadsať rokov. A my tu riešime v 2021 riešenie výkonu lehoty tohto inštitútu. To už nehovorím o stanoviskách a odporúčaniach medzinárodných inštitúcií ako spomínaného výboru proti neľudskému zaobchádzaniu, celkovo medzinárodných organizácií ako Rady Európy. Čiže sú tu medzinárodné organizácie, ktoré nám hovoria, pozrite sa na to, pretože je tu v slovenských podmienkach extrémny výkon dĺžky kolúznej väzby. Zdvíhajú varovný prst. Toto nie je výmysel nejakých politikov. Toto je normálne zdvihnutý prst aj odbornej verejnosti a medzinárodných organizácií.
Takže na to by som chcel upriamiť pozornosť, že toto nie je niekoho výmysel. Treba to riešiť, treba to otvoriť a hlavne humanizovať výkon kolúznej väzby.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tí, ktorí porušili zákon, nech sú spravodlivo súdení podľa zákona, ale ľudským spôsobom a zachovaním dôstojnosti odsúdených. Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na tomto návrhu. Na dodržiavanie ľudských práv treba prihliadať všade. Určite aj u odsúdených ľudí, ktorí niečím v živote pochybili a zlyhali a boli za svoj skutok odsúdení a sú vo výkone väzby.
Za socializmu bolo bežné, že vo väzniciach aj krivo obvinených ľudí kruto týrali a aj mučili. Toto sa v súčasnej dobe nesmie opakovať a pripustiť. Som za to, aby odsúdení ľudia mali právo na ľudské zaobchádzanie od vyšetrovateľov či väzenských dozorcov. Trvanie kolúznej väzby je aj podľa mňa neprimerané a neopodstatnené.
Tento návrh zákona podporím a verím, že aj väčšina z vás v tomto pléne, aby čo najskôr prestali prehnane trpieť ľudia vo väzniciach. Určite medzi nimi aj mnohí nevinne.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som najskôr k pánovi Baránikovi.
Pán Baránik, máte absolútnu pravdu, súhlasím s vami, že toto úplne nerieši. To máte pravdu, ale aj tá najdlhšia cesta začína prvým krokom. A toto je ten prvý krok. Úplne inakšie psychicky sa človek nastaví, keď vie, že neni v rukách nejakých kajúcnikov, vyšetrovateľov alebo prokurátorov, ktorí proste mu reťazia veci a nevie, kedy odtiaľ sa dostane, o mesiac, o dva, o päť, o rok, o dva, o tri, o štyri. Nevie, dovtedy môže aj zošalieť. Zatiaľ mu búchajú na dvere, kukátkom ho budia, neumožňujú mu styk s rodinou, styk s manželkou, s deťmi a pekne ho domučíme a toto je obrovský tlak na psychiku tých ľudí. Ale keď stanovíme tri mesiace, štyri mesiace, päť mesiacov, ako sa dohodneme, tak ten človek sa vie na to psychicky nastaviť a vydrží to lepšie. Preto hovorím, že niečo to predsa len zmení.
Ale ešte raz, súhlasím s vami, to je ten prvý krok aj tunák hore, pán poslanec Susko, máte pravdu. Tu treba veľmi veľa vecí opraviť. Takže začíname týmto a budeme pokračovať a musíme to zmeniť. My poslanci to musíme zmeniť. Ja som za to, aby naozaj každý, kto pochybí, aby si niesol svoju zodpovednosť. Ale musíme sa na tých ľudí pozerať v prvom rade ako na človeka, ako na ľudí a nemôžeme ich žiadnym spôsobom takýmto krutým spôsobom týrať v týchto zariadeniach.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja si dovolím zopár reakcií, ktoré mi nevyšli v mojej faktickej alebo pred tým, tak si dovolím využiť to, že som spravodajca, tak by som viacej komentoval na to, čo tu bolo povedané.
Ešte raz by som zdôraznil, že veľmi súhlasím s tým, že výkon väzby nemá byť trestom. To, že kolúzna väzba plní špecifickú funkciu, ktorou je zabezpečenie toho, aby sa nemarilo trestné stíhanie, to, bohužiaľ, so sebou prináša to, že ten režim je prísnejší ako v samotnom výkone väzby, výkone trestu.
V tom, bohužiaľ, aj pani kolegyňa Hatráková zavádzala, keď tu hovorila o spánkovej deprivácii a o takýchto, historické dáta uvádzala tu. Jednoducho ja som za to, aby sa ku každému aj k odsúdenému alebo obvinenému sa chovalo ľudsky, slušne a aby v najväčšom možnom rozsahu jeho základné občianske práva boli dodržiavané. Súhlasím aj s tým, čo povedal pán predseda, že ak toto je začiatok, tak potom to prinúti nás všetkých konať aj ďalej. Len, bohužiaľ, problém je ten, že tento začiatok vyzerá politicky veľmi nevhodne, pretože vieme, že v kolúznej väzbe je len deväť ľudí, deväť.
Čiže tí politici, ktorí teraz budú hlasovať za tento zákon, tak povedia, toto je pre jedného z tých deviatich ľudí. A nevieme, môžu to byť rôzni, samozrejme, tu fašisti a smeráci, komunisti majú iných a niekto iný má zase iného. Čiže z pohľadu politického je toto veľmi nevhodný začiatok. Z pohľadu odborného je to tiež mimo, pretože, a to tu nikdy nebolo povedané, je to čiastočne spôsobené tým, že keď tu vykrikuje taký človek ako pán kolega Suja, tak je jasné, že nič odborného od neho nemôže vypadnúť. Ale ten problém tkvie v tom, že u nás je iné, iný priebeh trestného konania, ako je v tých krajinách, ktoré sa tu spomínali, ako tie, kde majú oveľa kratšiu dobu pre maximálnu dobu pre kolúznu väzbu alebo akúkoľvek väzbu.
Čiže my, tak ako bolo pani ministerkou naznačené, by sme mali správne začať tým, že prekopeme celý Trestný poriadok. Sú hlasy, ktoré hovoria, že zrušme prípravné konanie, proste načo. Policajti urobia vyšetrovanie a pôjde pred súd a tam advokáti sa môžu, môžu zastať toho obžalovaného alebo môžu robiť všetky, všetky úkony tak, ako majú byť. Ale my tu z historických dôvodov máme prípravné konanie, ktorého sa zúčastňujú advokáti. Tí to prípravné konanie naťahujú, pretože si potrebujú zarobiť. Preto advokáti obhajujú, samozrejme, obvinených, obžalovaných ako konkrétne, v každom prípade je tak aj vo všeobecnosti. Oni sa zastávajú alebo stavajú sa na stanovisko tých obvinených a neskôr obžalovaných. To je pochopiteľné. Čiže ak niekto hovorí, že odborná obec sa stavia za to, čo tu napríklad tento návrh presadzuje, no je to tendenčné, pretože je prirodzené, že advokáti nestoja na strane obžaloby, ale na strane obhajoby. Čiže pre nich je dôležité, aby boli, aby boli v tom procese úspešní, aby účel kolúznej väzby nebol splnený. To znamená, dosiahnuť spravodlivosť, nieže dosiahnuť trest, dosiahnuť spravodlivosť, čiže pre nich je toto úspech.
Tak typicky napríklad advokát si môže vypýtať nejakú cieľovú odmenu, to znamená, že ak dosiahnem oslobodenie alebo takýto nízky trest, dostanem odmenu. Čiže to sú všetko tie veci, pre ktoré advokáti pracujú. To je úplne prirodzené. Čiže odvolávať sa na to, že advokát nejaký alebo Slovenská advokátska komora hovorí toto, no to sú zaujatí ľudia. No predsa zákonodarci nemôžu pracovať s takýmito názormi, ako s niečím, čo je dané.
Chcem preto povedať, že navzdory všetkým tým excesom, o ktorých tu bolo veľa povedané, to znamená, že ako postupujú, čo robia policajti, tí a oní. Ak sú to excesy, treba ich trestať. Ale ak policajti a prokurátori postupujú v súlade so zákonom, oni jednoducho inú možnosť nemajú. Oni nemôžu povedať, že my tu budeme mať maximálnu dobu, povedzme, kolúznej väzby tak, ako je v Čechách, ale budeme používať slovenský Trestný poriadok. Oni nemôžu povedať no dobre, tak my budeme postupovať podľa českého trestného, Třestního řádu, ale sme na Slovensku, takže to sa nedá.
Čiže tu je problém a tu je to, o čom pani ministerka hovorila, že poďme prekopať celý Trestný poriadok. A to, že sa s tým nezačalo včas, zase to zaváňa tým, že keby sme vedeli, kto všetko sa do tej väzby dostane, možno že by sme začali skôr. Ja neviem, ale... A ja s tým úplne súhlasím.
Ja si myslím, že tieto, tieto kódexové zákony by sa mali všetky úplne prekopať, lebo sme sto rokov za opicami. Tak aby som to trošku dal do nejakej perspektívy, aspoň to, čo tu bolo povedané, hej. Ja sa ešte vyjadrím potom ako spravodajca, ale v rozprave, aby som vám dal aj možnosť prípadne na to reagovať. Ale ešte raz chcem zdôrazniť, že to, že väzba nie je trest, ale pritom je prísnejšia ako ten trest, tzv. trest na slobode. To znamená trest odňatia slobody, čo sa odborne volá, že trest na slobode.
Bohužiaľ, to má ten dôvod, že keď už je niekto raz vo výkone trestu, tak už nezáleží na tom, s kým sa stýka a koho vidí a tak ďalej. Už je to len trest. Ale v tej väzbe, bohužiaľ, je to tak, že musí sa zabezpečiť to, aby sa nemarilo trestné konanie a aby účel trestného konania, to znamená dosiahnutie spravodlivosti, bolo možné dosiahnuť. Tak to je všetko zatiaľ.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega, ja som tu nedávno stála za tým pultom a predkladala som novelu zákona o zdravotnom poistení. To bolo kvôli jednému dieťaťu. Čiže mne deväť ľudí v kolúznej väzbe príde že celkom veľa. (Potlesk.) Vnímam ako povinnosť zákonodarného zboru alebo nás poslancov tvoriť takéto zákony, dokonca niekde na západe sa to volá že lex niečo.
A ešte k tomu, čo ste hovorili. Zdá sa, že existuje nejaká sivá zóna medzi tým, čo môžme nazvať excesom niektorých jednotlivcov, lebo áno, asi sú tam ľudia, ktorým nerobí problém, nazvime to, jednoducho, že týrať tých druhých a medzi tým čo nazveme, že konanie zo zákona. Pretože, ako som spomínala, možnože niekde nemáme ten zákon až tak zle nastavený, problémom je jeho výkon. A preto potrebujeme diskusiu o tejto téme, pretože len tak môžeme vytvoriť tlak na tých ľudí. Takže ešte raz, vítam to, že sa tu takáto diskusia otvorila a očakávam ju aj v ďalšom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ty si hovoril, že v súčasnosti len deväť ľudí je v kolúznej väzbe. Áno, ale to je teraz. Koľko ich bolo za posledný polrok, dajme tomu, hej? A súdy? Samozrejme, týchto ľudí postupne prepúšťajú a tie dôvody, keď si pozrieš rozsudky a odôvodnenia Najvyššieho súdu alebo špeciálneho a trestného súdu, tak buď sú porušované práva týchto obvinených, alebo dôkazná situácia stojí úplne na vode. Čiže áno, dnes je deväť ľudí, ale tých ľudí je diametrálne viac len za posledné mesiace. A ako hovorila kolegyňa, každý jeden človek stojí za niečo.
Čo sa týka návrhu, on nerieši len kolúznu väzbu, on rieši aj preventívnu väzbu. Čiže to nie je len o kolúznej väzbe, to je aj o preventívnej väzbe. Čiže tu sa bavíme rádovo o stovkách až neviem koľko pomaly dvoch tisícoch ľudí.
Ty si hovoril, že OČTK postupujú v súlade so zákonom. Ja to nespochybňujem a teraz si len položme rečnícku otázku v úvodzovkách: "Čo ak niekedy OČTK ohýbajú zákon, vykladajú si ho po svojom napríklad?" Ako príklad uvediem to zbavenie mlčanlivosti. OČTK a prokuratúra tvrdia, že môže vypovedať o všetkých veciach, ktoré sú mu kladené za vinu, bla, bla, bla, bez toho, aby bol zbavený mlčanlivosti. Lenže jediný, kto v zmysle zákona môže vykladať narábanie s utajovanými skutočnosťami, je Národný bezpečnostný úrad a metodické usmernenie Národného bezpečnostného úradu, že za každých okolností musia byť zbavení mlčanlivosti. Čiže je to v súlade so zákonom? No zjavne nie, ale napriek tomu, oni ďalej tvrdia, že nemusí byť zbavený mlčanlivosti. Ja sa pýtam prečo? Prečo je to taký problém, však napíšem jeden papier, prezidentka podpíše a vybavené, ale dva mesiace tvrdošijne odmietajú.

Pán poslanec Baránik, pripomínam, že programové vyhlásenie vlády hovorí: "Vláda Slovenskej republiky bude pokračovať v humanizácii a v zmierňovaní obmedzení osôb vo výkone väzby a vo výkone trestu v kontexte odporúčaní vnútroštátnych a medzinárodných inštitúcií." To znamená, ja citujem programové vyhlásenie vlády, tým pádom je to náš záväzok, aby sme s tým niečo spravili do budúcna. Ďakujem.