28. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pani poslankyne Andrejuvovej za taká krátke, ale jasné vyjadrenie toho, čo je podstatou tej, tohto uznesenia, kde sa odvoláme, ako ona spomínala, napríklad na Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie v kultúrno-etických otázkach, ktorá bola schválená Národnou radou v roku 2002.
To znamená, že takéto veci sem patria, boli tu prijaté a my znova pokojne, bez nejakého rozdeľovania, bez nejakého útočenia, bez nejakého nepriateľského polemizovania hovoríme, že toto, táto sála, táto inštitúcia, parlament Slovenskej republiky je miestom, kde my, ktorí sme boli zvolení, aby sme zastupovali občanov Slovenskej republiky, ľudí žijúcich na Slovensku, si to vydiskutovali a rozhodli o tom, ako budeme v týchto veciach postupovať.
Áno, máme rôzne pohľady na to. Áno, pre mňa tá správa v takej podobe, v akej bola schválená na výbore a postupuje do toho pléna je v mnohom neprijateľná. Ja som zástanca rodiny, života a podporujem prirodzené právo, tak nakoniec, ako je to aj ukotvené v Ústave Slovenskej republike, kde je zakotvené, kde hovoríme o tom, že podporujeme manželstvo muža a ženy. Ale rovnako akceptujem, že sú tu voliči a ich zástupcovia, ktorí majú iný názor, ale tu si to musíme vydiskutovať, a preto to jednoznačne patrí sem. Skôr, naopak, je otázka, či to v takejto forme patrí do Európskeho parlamentu. Ale to je ich vec, ale my za seba chceme povedať, toto je naša vec a veľmi nám na tom záleží. Záleží nám na Slovensku, na rodine, na živote.
Ďakujem.

Poslednú faktickú poznámku mal pán poslanec Marian Kotleba, nech sa páči.

Pani kolegyňa, ja sa vám chcem poďakovať za také veľmi krátke, ale kultivované a veľmi pekné zhrnutie celého tohto návrhu uznesenia. Mne sa to veľmi páčilo subjektívne. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Čiže ďakujem, ale musím zároveň aj trošku tak doplniť, doplniť tú vašu, to vaše vystúpenie, tú vašu verziu v tom, že pokiaľ stále platí ten nešťastný čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky o tej nadradenosti európskych legislatívnych aktov pred slovenskými zákonmi, tak my musíme skutočne veľmi citlivo vnímať všetko to, čo Únia sa snaží ku nám pretlačiť. A kým tento čl. 7 ods. 2 nebude z ústavy odstránený, tak o zvrchovanosti naozaj rozprávať nemôžme.
Ďakujem pekne.

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pani poslankyňa Anna Andrejuvová, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcela poďakovať iba za faktické poznámky krátko.
A súhlasím s tým, že pri uzatváraní zmlúv a vstupu Slovenska do Európskej únie sú témy, ktoré mohli byť možno ešte viac v kompetencií národného štátu. A fakt je taký, že niečo sa vybojovalo, a na základe toho aj dnes môžme postupovať a povedať, že aj táto téma čisto naša vec, ako ti to povedal ty, Richard.
A áno, Slovensko sa k týmto témam má vyjadrovať, je to žiaduce, pretože chrámime, chránime suverenitu našej krajiny.
Ďakujem.

Posledne písomnou prihlásenou je prihlásená pani poslankyňa Miriam Šuteková, ktorej v tejto chvíli odovzdávam slovo, nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia... Ešte, pani Cigániková, ja som na vás nezaútočila, len mám rada takú, takú korektnosť, že keď vy môžte rovnaký fakt použiť, takže ako, ako to chutí, keď sa to vráti, ale naozaj nezaútočila som.
A chcem len povedať, že, veľmi krátko k tejto správe a k tomu vlastne, čo, čo tu prerokúvame, že prečo pre mňa je to dôležité a prečo a čo ma tam zaujalo okrem tých vecí, ktoré tu už boli spomínané. Jednou z vecí, ktorá vlastne sa v správe spomína, tak je taký v podstate nepriamy útok na to, že by mala byť nejakým spôsobom ohrozená u zdravotníckych pracovníkoch výhrada vo svedomí. A toto je pre mňa trochu cez čiaru a vôbec sa zaoberať takouto otázkou, že či, či, či to môže byť platné, či to nemôže byť platné, či to budeme rešpektovať, nebudeme rešpektovať, pretože výhrada vo svedomí a vôbec svedomie je absolútne najzákladnejšia ľudská sloboda, úplná integrita človeka, niečo vo vnútri, čo jednoducho nemôže byť nejakým spôsobom obmedzované, porušované a likvidované. A preto je podľa mňa dôležité, aby sme aj toto stanovisko, ktoré prišlo tuná na pôdu parlamentu dali a vyslovili, lebo, lebo jeden z tých bodov je práve zrušenie tej, tej výhrady vo svedomí.
Mňa prekvapuje to, že, že v tej správe sa jedným dychom môže hovoriť, že má byť, má byť právo ženy na to, aby mohla, aby mohol, mohol urobiť, alebo teda mohol byť vykonaný potrat, a druhým dychom hovoríme, že chceme niekomu zobrať právo na to, aby mal slobodu svedomia a výhrady vo svedomí. Ja sa tou prvou časťou nejdem zaoberať, to je samostatná debata, ani to tu vôbec rozvirovať.
Naozaj chcem sa sústrediť len na to svedomie, že mne naozaj chce, chce niekto tu povedať, lebo tu ani, tu sa hovorí o zdravotníckych pracovníkoch, ale mňa to trápi skôr z pohľadu všeobecného platného, platnej veci. A to je to, že mne chce niekto diktovať, čo ja mám vo svedomí robiť alebo nerobiť. Mne chce niekto diktovať, že kradni, že vraždi, že podvádzaj? To sa nedá. To sa nedá. A tak ako sa to nedá, tak ani nemôžme nikomu zobrať právo výhrady vo svedomí, tak ako sa to v tejto správe uvádza, resp. naznačuje, že by sa to malo týmto smerom uberať.
Potom sa aj pýtam, že keby sme siahli na takúto absolútne základnú ľudskú slobodu, na samotný základ, že čo bude nasledovať, že ja neposlúchnem svoje svedomie. Pokuta? Väzenie? Čo bude nasledovať? Toto je pre mňa veľmi silná vec a viem, že takéto precedensy sa už začali diať aj po celej Európe a mali by sme si dávať na to pozor. A mali by sme sa ostro voči tomu vyhraniť.
Prijatie tohto uznesenia, ktoré dnes prijímame, pokladám za správne, pretože je nevyhnutné upozorniť Európsky parlament nielen na to, čo ste už hovorili, že sme svojbytný národ, ktorý si v týchto otázkach riadi svoju legislatívu sám a rozhoduje o sebe sám, ale zároveň vyslať signál, že odmietame akúkoľvek legislatívu, ktorá likviduje základné ľudské slobody, a v tomto prípade tak intímne, ako je právo na výhradu vo svedomí.
V tomto smere chcem aj pochváliť výbor, že sa tomu vôbec venuje, a mám trošku iný názor možno ako vy, že ja som aj rada, že nás upozorňujú na to, že aká legislatíva práve prichádza na pôdu Európskeho parlamentu, lebo ja ako poslankyňa to neviem sledovať priamo v Európskom parlamente, resp. nie každý akože sa zaoberá tou problematikou, a tak jednoducho som rada, že ste nás na to aj upozornili. Vďaka.

Na vaše vystúpenie evidujem sedem faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť.
Ako prvý, pán poslanec Richard Vašečka, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pani kolegyni Šutekovej za jej pokojné, konštruktívne vystúpenie aj smerom k ďalším kolegom či kolegyniam.
Ja môžem povedať, že ja som zástanca alebo som priaznivec Európskej únie, myšlienky Európskej únie. Možno mám problémy s niektorými momentálnymi nastaveniami alebo fungovaním, ale to je na diskusiu. A chcem povedať, že my nie sme v Európskej únii Slovensko. My sme Európska únia úplne rovnako ako iné štáty. To neni nejaký samostatný subjekt, nejaký, nejaký iný, nadradený. Európska únia existuje, lebo sme tak rozhodli. Rozhodli sa tak národné štáty. Keď sa rozhodnú, že nebude existovať, tak nebude existovať.
Keď si Nemci, Francúzi, Slováci, Poliaci povedia, že nebude, tak nebude. Európska únia je z našej vôle. A tá subsidiarita, ale, ale aj vôbec ten postup je taký, že na prvom mieste je Slovensko a národné štáty a potom je Európska únia, čo je dobré, lebo nemáme tu vojnu, môžme komunikovať, môžme nejakým spôsobom spolupracovať, môžme cestovať. Áno, sú problémy a práve podľa mňa a toto hovorím veľmi úprimne, práve toto škodí tej myšlienke európskej spolupráce, ak sa prijímajú takéto návrhy, ktoré ako keby tak zvrchu chcú poučovať národné štáty, napr. spomínajú Poľsko alebo možno ďalšie krajiny. To je podľa mňa nenáležité. A preto sa proti tomu ozývame.
Lebo napríklad kolegovia, ktorí nie sú zástancovia európskej integrácie a je to ich legitímne právo, tak oni práve potom využijú takúto správu na to, že hovoria, vidíte Európska únia je zlá, lebo prijíma takéto správy. Ja si nemyslím, že Európska únia je zlá, ale táto správa je nesprávna a my sa musíme ozvať a je to naša povinnosť voči občanom Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ďalšiu faktickú poznámku má pani poslankyňa Zita Pleštinská, nech sa páči.