28. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredsedajúci (predsedajúci, pozn. red.).
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 438. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 649 z 18. marca 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 438, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto správy vyplýva deväť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhu 1 až 9 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 103 z 3. mája 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky. Ako poverený člen poslaneckého klubu strany SMER pán poslanec Richter a potom s riadnym vystúpením v písomnej časti rozpravy pani poslankyňa Krištúfková.
Takže ako prvý má slovo pán poslanec Richter za poslanecký klub SMER, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, áno, súhlasím s tým, problematika, ktorú sme otvorili, to znamená hľadanie nejakého riešenia v zákonnej podobe, podporu v čase skrátenej práce nie je nová. V podstate na sklonku toho predchádzajúceho volebného obdobia sme sa aj so sociálnymi partnermi touto otázkou zaoberali. Vtedy sme našli také veľmi rýchle operatívne riešenie vzhľadom na to, že bol otvorený zákon o službách zamestnanosti, zákon č. 5, že sme upravili jeden paragraf, ktorý riešil isté možnosti, ktoré súviseli s tým, že by sa poskytol nejaký príspevok tomu, aby ľudia nemuseli z práce odísť, ale aby sa jednoducho v práci udržali. Každopádne som však vedel, že toto nie je celkom systémové riešenie a že v budúcnosti bude potrebné hľadať to riešenie.
Pán minister túto otázku aj so sociálnymi partnermi preberal a ponúkol nejaké riešenie. Treba povedať jednu vec, že ten proces prípravy tohto zákona išiel po vzore nemeckého kurzarbeitu. Často to bolo spomínané. Treba však povedať, že táto výslednica s tým nemeckým kurzarbeitom veľa spoločného nemá. Ale na druhej strane dáva istým spôsobom nejakú systémovú záruku z hľadiska, z hľadiska budúcnosti.
Treba povedať, že bola zriadená nejaká komisia, kde boli aj sociálni partneri. Táto komisia dospela k nejakým záverom a na základe toho rezort pripravil koncepciu zavedenia režimu skrátenej práce, tzv. kurzarbeit, do slovenského právneho, právneho poriadku. Táto podoba, ktorá bola predložená ministerstvom, sa do istej miery pozdávala aj zamestnávateľom, aj odborárom, preto ju prirodzene rezort dal do medzirezortného pripomienkového konania. Potiaľto absolútny súhlas, kvitujem v podstate vzorové riešenie. Priznám sa, že doteraz celkom neviem, prečo v medzirezortnom pripomienkovom konaní dva rezorty, rezort financií a rezort hospodárstva, uplatnili zásadné pripomienky a s tým obsahom, tak ako bol ponúknutý, jednoducho nesúhlasili. Nerozumiem prečo, pretože to riešenie bolo dobré, vychádzalo z toho nemeckého modelu, po ktorom volali aj zamestnávatelia, aj odborári. Na základe toho došlo k zásadným úpravám, ktoré, ktoré v tejto finálnej podobe zákona boli, boli vykonané.
Čo je pre mňa veľmi, by som povedal, podstatné a treba povedať, že aj dosť neprijateľné, sú dve veci. Po prvé, že sa upustilo od zriadenia nového samostatného fondu zamestnanosti, ale že otázku vyplácania budeme naďalej riešiť cez fond nezamestnanosti. To znamená tempom, ktorý beží a plní iné účely, to je fond, z ktorého sa vypláca podpora v nezamestnaní, nezamestnaným tých prvých šesť mesiacov po tom, čo splnia podmienku, že tých 270 dní predtým, predtým pracujú a sú zamestnaní. A čo je ešte horšie, z tohto zákona vypadli úplne samostatne zárobkovo činné osoby, čo si myslím, že je chyba, pretože veľa živnostníkov pracuje ako živnostníci preto, že sú nejakým spôsobom skôr na to donútení, ale tam veľmi veľký rozdiel medzi zamestnancom a živnostníkom, ktorý vykonáva svoju, svoju činnosť, jednoducho veľa zmien jednoducho nie je.
V čom vidím ten problém? No myslím si, že práve ten fond mal garantovať, že tie odvedené prostriedky budú v prípade potreby okamžite použité na financovanie podpory v čase skrátenej práce, no nakoniec sa budú odvádzať do alebo odvádzať, tak ako doteraz, do toho fondu nezamestnanosti, v čom vidím to riziko. Môže sa tak stať, že jednoducho v prípade krízy nebudú vo fonde dostatočné prostriedky. Áno, ten fond zatiaľ relatívne vychádzal dobre, pretože tých nezamestnaných až tak nepribúdalo, naopak, boli sme niekde na vrchu tej pyramídy počtu zamestnaných a evidovaných nezamestnaných, ale tá, tá doba je za nami, tá skončila a obávam sa, že bude dosť dlho trvať, pokiaľ sa dostaneme do tých čísel, v ktorých sme boli dajme tomu v roku 2019.
Samozrejme, vždy tam hrozí nejaká, nejaké riziko. Budú tam prostriedky? Nebudú tam prostriedky? Zatiaľ je tá možnosť aj zo zákona, že použijem výraz, sa môžu prelievať z jedného fondu do druhého fondu prostriedky, a to hlavne do starobného dôchodkového poistenia, pretože ten obyčajne nebýva vždy toľko naplnený, že sa môžu vyplácať komplexne dôchodky a preto sa používajú niektoré, ktoré sú nadbytočné alebo prebytkové, tak, to je lepší výraz - prebytkové, to znamená, aj tých prostriedkov tam je, aby boli použité na tento účel. Tu sú tie riziká, ktoré momentálne pomenovávam, ktoré v tomto prípade jednoducho, jednoducho môžu nastať.
Na druhej strane si však uvedomujem, že tie pripomienky, ktoré chceli mať aj zamestnávatelia, aj odborári, tam neboli akceptované z toho titulu, že asi pán minister nenašiel plné pochopenie minimálne u týchto dvoch rezortov, ktoré som predtým, predtým spomenul.
Treba si uvedomiť jednu vec. Prvá pomoc ako operatívne riešenie, ktoré bolo zavedené na riešenie ako protipandemických opatrení, pretože tá situácia je taká, že štát rozhodol, že firmy a zamestnanci nemohli pracovať a preto prirodzene musel nejaké veci z toho aj kompenzovať, ale kompenzoval aj živnostníkov, aj samostatne zárobkovo činné osoby, raz skončí, či je to prvá pomoc plus alebo dvakrát plus a bude potrebné trvalé riešenie. Áno, kurzarbeit je trvalé riešenie, čo treba v maximálnej miere oceniť, je to systémové riešenie, ale tie riziká, ktoré som predtým, predtým pomenoval, tam vidím ako veľmi, veľmi veľké. Osobne sa obávam, s pánom ministrom som na tú tému už aj viackrát hovoril a zhodli sme sa, že veľmi veľký problém môže nastať vtedy, keď sa prestane uplatňovať tá pomoc prvej pomoci, to znamená po, povedzme po tej pandémii, bodaj by to bolo čím skôr a práve tam môže prísť problém, že firmy, ktoré dostávali nejakú podporu na tých svojich ľudí, odrazu nebudú mať a vtedy budú prepúšťať. Možnože práve v tom čase je dôležité byť pripravený na to, aby sa nejaké veci sanovali, lebo tam je to riziko jednoducho veľmi veľké.
Priznám sa, že sme rozmýšľali aj osobne, že dáme k tomuto návrhu nejaké konkrétne pozmeňovacie návrhy, ale tak ako povedal pán minister, tá dohoda sociálnych partnerov je veľmi krehká.
Obával som sa toho, že akékoľvek riešenie vyjsť v ústrety jedným alebo druhým by mohlo narušiť celý ten systém, ktorý tu bol predtým aj tej, ešte raz zopakujem, krehkej dohody. Preto osobne si myslím, že po nejakom roku alebo po nejakom čase celkom iste tento zákon môže prejsť aj s nejakou novelou, pretože tá aplikačná prax veľa nových vecí a poznatkov prinesie, ktoré možno bude treba, treba do toho zapracovať a ak k tomu príde, bol by som veľmi rád, keby sme sa vrátili znovu k tej koncepcii režimu skrátenej práce, ktorá bola prvá vypracovaná predtým, než sa pripravil návrh zákona z pohľadu ministerstva.
Možnože v kontexte toho je treba povedať ešte jednu vec, a to sú tie financie. Neviem, do akej miery sa budú dať tieto prostriedky použiť napríklad z plánu obnovy na, na tento účel, každopádne si však myslím, že bola jedna veľmi veľká škoda, že v čase, ešte pokiaľ bolo možné urobiť realokáciu v rámci jednotlivých fondov, sa viac nenaplnil Európsky sociálny fond, z ktorého bolo možné použiť na tento účel finančné prostriedky. Myslím si, že miliarda, o ktorej sa tu dve političky dosť sporili, že čo áno, čo nie, na tento účel mohla ísť.
Obávam sa, že nemusí byť vyčerpaná. Mrzí ma, že niektorí páni ministri, pretože pán minister viem, že to navrhoval, neprijali tento návrh len z toho titulu, že príliš sedia na stoličkách svojich rezortov a možno širšie nerozmýšľajú, pretože politika zamestnanosti to nie je vec len rezortu práce, ale je to ďaleko, ďaleko širší problém, ktorý je potrebné v tomto prípade zohľadňovať.
No bola veľká dilema aj na poslaneckom klube, keď sme preberali túto vec, ako sa má klub k tejto otázke postaviť. Jedna vec je, zdržať sa, pretože sú tam veľké riziká, je to zďaleka od toho, čo sme očakávali, druhá vec, je tu pripravené systémové riešenie, je to trvalý kurzarbeit, to znamená, že tá dilema ostala a ja som len pevne presvedčený, že poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia sa rozhodne zodpovedne.
Ďakujem pekne.

Jedna faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Richtera, pán poslanec Kočiš.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán exminister Richter alebo pán emeritný minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Richter, naozaj ako odborník na sociálnu oblasť a celkové fungovanie ministerstva ste veľmi správne poznamenal, že v tomto zákone sú aj značné nedostatky, sú tam aj značné riziká, ale je tam aj značná miera nejakého cieleného finančného zabezpečenia k tomu, aby určité skupiny obyvateľstva o svoju prácu na základe pandemických opatrení neprišli a myslím si, že ministerstvo práce sa bude snažiť aj naďalej tieto finančné prostriedky správne využívať, pretože je určite jednoduchšie zadotovať pracovné miesto na určitý čas, ako oňho prísť a potom ho naštartovať úplne od samého začiatku, čo je nie príliš produktívne ani efektívne a na druhej strane, ako ste veľmi správne poznamenal, Európsky sociálny fond je presne ten fond, ktorý je určený na tieto veci, na takéto kolúzne situácie alebo kolízne situácie, ktoré môžu a mohli nastať. Čiže naozaj do tohto fondu mohlo byť naliatych oveľa viac peňazí z európskych rozvojových programov a tieto programy nám mohli značne pomôcť túto krízovú situáciu aj s týmto skráteným časom jednoducho zvládnuť lepšie. Čiže ja tiež mám v tomto takú zvláštnu a takú možno až ťažkú situáciu, že je mi veľmi problematické sa rozhodnúť, čo je lepšie, čo bude horšie, no ale dôležité najmä bude to, koľkými finančnými prostriedkami bude vedieť hospodáriť alebo bude môcť distribuovať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, nakoľko toto je taká ešte stále veľká záhada, ale veľmi pekne ďakujem za váš príspevok.

Pán poslanec chcete reagovať? Nie.
Ďalší v rozprave vystúpi pani poslankyňa Krištúfková.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť už pánom ministrom avizovaný pozmeňujúci návrh, ktorý pozostáva z trinástich novelizačných bodov, pričom väčšina z nich je legislatívno-technická úprava. Okrem legislatívno-technickej úpravy týmto pozmeňujúcim návrhom navrhujem vypustenie štátnozamestnaneckého pomeru, a to preto, že navrhovaná právna úprava zásadne vychádza z predpokladu dočasného obmedzenia činností zamestnávateľa a s tým spojenej zníženej potreby práce od jeho zamestnancov v období mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu, mimoriadnych okolností alebo okolností vyššej moci. Jej účelom má byť udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov. Zamestnávateľom štátnych zamestnancov v širšom kontexte je štát, v užšom kontexte konkrétny služobný úrad. V tejto súvislosti je preto otázka udržania konkurencieschopnosti zamestnávateľa v kontexte navrhovanej právnej úpravy bezpredmetná. Určovanie počtu štátno-zamestnaneckých miest a pracovných miest v orgánoch štátnej správy je naviazané na štátny rozpočet.
Každá rozpočtová kapitola má v rozpočte na konkrétny kalendárny rok určený limit výdavkov na mzdy a platy. V rámci rozpočtu verejnej mienky sa rozpočtujú prostriedky na mzdy a platy zamestnancov a štátnych zamestnancov na nasledujúce tri kalendárne roky. To znamená, že sa ráta s ich rozpočtovým krytím. Taktiež sa pozmeňujúcim návrhom zabezpečuje, aby podmienku nároku na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce splnil aj ten zamestnávateľ, ktorý podľa zákona o sociálnom poistení, resp. jeho vykonávacieho predpisu má odloženú splatnosť poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
Rovnako sa navrhovanou úpravou zabezpečuje splnenie podmienky pre nárok na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce aj u toho zamestnávateľa, ktorému podľa zákona o sociálnom poistení, resp. jeho vykonávacieho predpisu, je odpustená povinnosť zaplatiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
Ďalej navrhujem prechodným ustanovením uplatniť platenie poistného štátom za osoby uplatňujúce si odvodovú úľavu v období pred účinnosťou zákona, ktoré sa stali poistencami štátu z dôvodu ich PN, OČR alebo materskej dovolenky, pričom tento dôvod trvá aj po nadobudnutí účinnosti zákona.
Kolegyne, kolegovia, prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a teraz pristúpim k doslovnému predneseniu pozmeňujúceho návrhu.
1. V čl. I § 1 sa vypúšťajú slová "alebo na náhradu platu zamestnanca".
2. V čl. I § 2 písm. e) sa vypúšťa druhý bod. Nasledujúci bod sa primerane preznačí. Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa. Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane preznačia.
3. V čl. I § 2 písm. f) sa za slovami "pracovný pomer" vypúšťa čiarka a slová "štátnozamestnanecký pomer".
4. V čl. I § 3 ods. 1 písm. b) sa slovo "má" nahrádza slovom "odviedol", slovo "zaplatené" sa vypúšťa a slovo "platiť" sa nahrádza slovom "odvádzať".
5. V čl. I § 4 ods. 2 písm. b) sa slová "druh ekonomickej činnosti zamestnávateľa" nahrádzajú slovami "názov ekonomickej činnosti zamestnávateľa podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností".
Poznámka pod čiarou k odkazu 11) znie:
"11) Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky v platnom znení.".
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I § 5 ods. 1 sa vypúšťajú slová "alebo na náhradu platu zamestnanca".
7. V čl. I poznámke pod čiarou k odkazu 14 sa vypúšťa citácia "§ 74 zákona č. 55/2017 Z. z.".
8. V čl. I § 12 ods. 1 sa slovo "platiť" nahrádza slovom "odvádzať'.
9. V čl. III bode 17 § 128 ods. 1 písm. g) sa slová "pomere, štátnozamestnaneckom pomere" nahrádzajú slovom "pomere".
10. V čl. VII bod 1 znie:
"1. V § 11 ods. 7 písm. m) sa vypúšťa piaty bod. Doterajší šiesty bod sa označuje ako piaty bod. Poznámka pod čiarou k odkazu 44b sa vypúšťa.".
11. V čl. VII bod 11 znie: "11. V § 17 a odsek 1 znie:
"(1) Zdravotná poisťovňa môže uplatniť voči poistencovi alebo platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania (ďalej len pohľadávka").".".
12. V čl. VII sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
"14. V § 29b ods. 12 sa slová «šiesteho bodu» nahrádzajú slovami "piateho bodu".". Nasledujúce body sa primerane preznačia.
13. V Čl. VII sa dopĺňa bodom 17, ktorý znie:
"17. Za § 38ex sa vkladá § 38ey, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 38ey Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2022. Fyzická osoba, za ktorú platí poistné štát na základe podmienky určenej v § 11 ods. 7 písm. m) piateho bodu v znení účinnom do 31. decembra 2021 a ktorá tieto podmienky spĺňa bez prerušenia aj po 31. decembri 2021, sa naďalej považuje za osobu, za ktorú platí poistné štát."."
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Teraz je priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, Erik Tomáš, končím možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som krátko tiež vystúpil v rozprave k tomuto bodu.
Vážený pán minister, hneď na úvod chcem povedať, že ja osobne podporím tento zákon a budem hlasovať za a rovnaké odporúčanie dám aj svojim kolegom v strane HLAS - sociálna demokracia, pretože je naozaj správne prijať určitú platformu, ktorá bude znamenať aspoň akú-takú istotu pre zamestnancov v prípade, že dôjde k neobvyklým okolnostiam a títo zamestnanci budú naďalej dostávať aspoň časť svoje mzdy. A priznám sa, že napriek tomu, že som vaším asi najtvrdším kritikom v parlamente, tak som vás chcel konečne pochváliť. Ale úplne nemôžem. (Smiech v sále.)
Pán minister, úplne nemôžem, pretože naozaj na úvod a tak isto to povedal aj môj predrečník pán Richter, vyzeral veľmi sľubne, najmä tá inšpirácia nemeckým kurzarbeitom, ale napokon z toho vznikla taká poloprázdna nádoba. Z toho vášho zákona, pretože síce systém je nastavený, ale chýbajú peniaze. Asi to ovládate a možno nie všetci to vedia, že nemecký kurzarbeit je vystavaný trochu inak, prakticky nezávisle na vláde, kde časťou odvodov prispievajú zamestnanci do kurzarbeitu a časťou zamestnávatelia. Viem, že bolo pre vás politicky citlivé zvyšovať odvody najmä pre zamestnancov alebo na strane zamestnancov, ale kvôli vašim dobrým vzťahom so zamestnávateľmi aj na strane zamestnávateľov, takže táto inšpirácia veľmi rýchlo padla. Potom sa hovorilo o nejakom pretransformovaní fondu v nezamestnanosti a napokon to dopadlo tak, že celá tá schéma, ktorá je vymyslená, nemá finančné krytie a je závislá len od toho, ako v danom momente bude k tomu pristupovať tá-ktorá vláda. Ak to tak nie je, tak ma pokojne opravte v záverečnej reči, ale komunikoval som na túto tému aj so sociálnymi partnermi a viem, že napokon aj odborári mi potvrdili, že síce na tripartite podporili tento váš návrh, ale tá ich podpora je veľmi, veľmi krehká.
Takže škoda, že sa nevymyslel aj finančný rámec, tiež trvalo udržateľný a tiež v takom kontexte, aby ľudia mali istotu, čiže toto je tá vec, ktorá mne osobne prekáža, ale na druhej strane nebráni mi to, a môžem to zopakovať, aby som ja aj moji kolegovia zo strany HLAS - sociálna demokracia tento návrh zákona podporili, pretože je určite aspoň v takejto forme dobrý pre zamestnancov.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu, nie?
Ešte v rámci rozpravy chce vystúpiť pán minister práce Krajniak, nech sa páči.