28. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Ďakujem, panie poslankyne, páni poslanci, že ste so záujmom prijali náš návrh, ako by sme chceli pomôcť tým ľuďom, ktorí majú problém na Slovensku s dlhmi. A keďže tam padli niektoré faktické otázky, myslel som, že to rozdebatujeme viacej potom v druhom čítaní, kde prípadne, ak budú nejaké doplňujúce návrhy, tak sme im otvorení. Ale aspoň základné fakty, odrazím sa od toho, čo sa pýtal pán poslanec Kočiš, aby ste mali takú chronológiu.
Samozrejme, že hneď ako som prišiel na ministerstvo, sme si uvedomovali, čo tá vlna pandémie urobí v konečnom dôsledku. Preto sme hneď na začiatku tlačili na to, aby bola možnosť odložiť splátky práve kvôli tomu, aby sa ľudia do, do tých dlhových problémov a dlhových pascí nedostali. Súčasne ale sme už na jeseň spustili dva pilotné projekty, to znamená Bratislava a Prešov, kde vlastne sme si nejako skúsili namodelovať, ako by tie dlhové poradne mali fungovať. Pre vašu informáciu, malo by to fungovať takým spôsobom, že v každej tej dlhovej poradni budú vlastne traja experti, ktorí majú pomerne prísne kvalifikačné predpoklady, ktoré by tam mali byť, čiže jeden ekonóm, jeden právnik, jeden psychológ, aby vlastne o tých klientoch bolo postarané podľa toho, že, že, že čo ich páli najviac.
Ďalšia vec, urobili sme si takú mapu, že teda kde by sme chceli pôsobiť. Nakoniec sa ukázalo, že asi najefektívnejšie bude normálne to prekryť s tými regionálnymi úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorých je 46, plus potrebujeme nejakých ľudí, ktorí to budú metodicky koordinovať, napočítali sme to teda približne na 150 ľudí. To sú značné finančné prostriedky a dokonca minulého roka sme to teda financovali zo štátneho, zo štátneho rozpočtu, vlastne aj v tomto roku a tento projekt sme zaradili do RIJEKT-u, to sú tie európske peniaze, ktoré prišli mimoriadne a ktoré sa budú dať čerpať od tohto roka. Zatiaľ to máme odfinancované do konca roka 2023 a malo by to stáť, zatiaľ ten rozpočet je zhruba 19 miliónov eur tak, aby sme to dokázali dlhodobo na celom Slovensku udržiavať. Čiže toľko základné fakty k tomu, že ako by to malo fungovať.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v rozprave už odzneli aj veľmi konkrétne čísla a fakty, veľmi konkrétne návrhy a pridám k tomu len veľmi krátko svoj pohľad. Tým, že som pracovala na charite aj v centre pomoci pre rodinu, tak som sa s takýmito príbehmi stretávala a boli to vždy skutočné príbehy. Niekde v pozadí stálo možno detstvo v detskom domove, niekde to bol alkohol, niekde to bol rozvod alebo inak rozbitá rodina, ale jednoducho rôzne okolnosti a aj rôzne to detstvo a návyky z detstva priviedli toho človeka k tomu, že skončil buď na ulici alebo na ubytovni alebo v nejakom lacnom bývaní, ktorého máme, žiaľ, nedostatok.
Ja vidím v takom širšom mojom obraze a chápaní tejto problematiky, vidím túto oblasť poradenstva ako veľmi dôležitú a podčiarkujem, že tá interdisciplinarita je naozaj veľmi kľúčová. My sme na charite pracovali tiež v podobnom zložení, že riešili sa sociálne, právne, ale aj psychologické otázky, pretože tá bieda, v ktorej sa človek ocitne v kombinácii s psychickou chorobou alebo alkoholizmom alebo rôznymi vzťahovými problémami, je naozaj veľkou záťažou a ten človek potrebuje sa s tým vysporiadať aj psychicky.
Ja osobne toto veľmi kvitujem a chcela by som ešte tak možno spomenúť pár ďalších rámcov, ktoré vnímam, ako tu už bolo viackrát spomenuté. Je to tá finančná gramotnosť, ktorej miesto vidím v celoživotnom vzdelávaní a myslím si, že už od materskej školy postupne pomaličky primeraným jazykom veľmi konkrétnym spôsobom učiť deti praktickým zručnostiam, učiť ich, čo sú to percentá, čo to znamená mám-nemám, čo si môžem dovoliť, čo si nemôžem dovoliť, lebo tá výchova je rôzna. A možno aj vplyvom reklamy sme mnohí zvyknutí na to, že chceme mať všetko a tie pôžičky sú relatívne dostupné. Čiže to je veľmi, veľmi kľúčové z môjho pohľadu.
Potom je tam, samozrejme, tá adresná sociálna práca a osobitne so zraniteľnými skupinami, ako sú deti v detských domovoch, ako sú zdravotne ťažko postihnutí ľudia, dôchodcovia, osamelí ľudia. Jednoducho ľudia, ktorí sa častokrát stanú aj vlastne obeťou rôznych veľmi lákavých ponúk. Tou konkrétnou pomocou je naozaj aj to poradenstvo, aj tie konkrétne kroky, ako je napríklad ten osobný bankrot, alebo mnoho ľudí ani nevie, že si môžu nastaviť nejaký splátkový kalendár. Čiže toto je pre nich veľmi dôležité. Ja tam vidím naozaj, ako toto je taká nadrezortná vec, kde bude dobré, keď sa bude spolupracovať aj so samosprávami, aj na neziskovom poli už pôsobí viacero subjektov, ktorí sa snažia pomáhať týmto ľuďom. Ale vidím jednu takú zložku aj v rámci represie, či už sú to poskytovatelia pôžičiek, ktorí klamlivými informáciami alebo zavádzajúcimi informáciami natiahnu ľudí do nevýhodných zmlúv, či sú to priamo úžerníci, ktorí, o ktorých sa vie a ktorých sa možno všetci boja, a ľudia v tej biede sa k nim utiekajú. Čiže myslím si, že treba veľmi jasne a tvrdo pomenovať a postihovať aj takéto veci, keď niekto naozaj zneužíva biedu týchto ľudí.
A potom ako osobitne dôležitú vidím oblasť liečby závislosti a prevenciu bezdomovectva. Sociálna práca, poradenstvo nie je jednoduchá vec, nie je to projektová vec, je to dlhodobá mravenčia práca. Ja si spomínam na také vtipné príhody, pretože niekedy sa čudujeme, že prečo ten človek je na tom zle, ale častokrát ten človek nemá návyky a nevie narábať s peniazmi a mali sme klienta v charite, ktorý keď dostal 700 eur, zrazu sa mu nejako dostali, tak bol schopný ísť s rodinou na mesiac do hotela. Iný si zase kúpil drahé hodinky a tešil sa z nich asi tak jeden deň. Takže je to, je to naozaj niekedy aj o takom dlhodobom sprevádzaní. Čiže ja chcem vysloviť veľkú vďaku a rešpekt všetkým tým ľuďom, ktorí podávajú pomocnú ruku a veľmi sa teším, že, že prišiel tento návrh a verím, že prinesie aj dobré ovocie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy a páni, tento návrh zákona bol široko prediskutovaný jednak politicky, jednak verejnosťou, odbornou verejnosťou, prešiel aj tripartitou s tým, že všetci sociálni partneri nakoniec vyhlásili, vyslovili súhlas s takýmto znením materiálu. Uvedomujeme si, že tento návrh zákona mohol byť aj dokonalejší, ale v medziach našich finančných možností a v medziach toho, aby bola aj všeobecná zhoda na tomto návrhu zákona, ho považujem za dobrý, funkčný, tak aby od 1. 1. 2022 vedel zaviesť do nášho ekonomického, právneho a sociálneho systému trvalý prvok možnosti, ako štát môže podporovať v prípade skrátenej práce problémy zamestnávateľov, ktoré nesúvisia s nejakou ich chybou alebo s nejakým ich subjektívnym nesprávnym rozhodnutím, ale ktoré sa odvolávajú na vyššiu moc, ako je napríklad pandémia, ktorú zažívame, ale môžu to byť aj iné okolnosti, ktoré jednotlivý zamestnávateľ nevedel predvídať, a tak nám to umožní takýto krátkodobý výpadok prefinancovať a pomôcť tomuto zamestnávateľovi udržať pracovné miesta a tým zvýšiť stabilitu na pracovnom trhu.
K tomuto návrhu zákona bude predložený jeden poslanecký pozmeňovací návrh, ktorý je odkonzultovaný s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a preto by som vás chcel poprosiť o podporu nielen zákona, ale aj toho pozmeňovacieho návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredsedajúci (predsedajúci, pozn. red.).
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 438. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 649 z 18. marca 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 438, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto správy vyplýva deväť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhu 1 až 9 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 103 z 3. mája 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, áno, súhlasím s tým, problematika, ktorú sme otvorili, to znamená hľadanie nejakého riešenia v zákonnej podobe, podporu v čase skrátenej práce nie je nová. V podstate na sklonku toho predchádzajúceho volebného obdobia sme sa aj so sociálnymi partnermi touto otázkou zaoberali. Vtedy sme našli také veľmi rýchle operatívne riešenie vzhľadom na to, že bol otvorený zákon o službách zamestnanosti, zákon č. 5, že sme upravili jeden paragraf, ktorý riešil isté možnosti, ktoré súviseli s tým, že by sa poskytol nejaký príspevok tomu, aby ľudia nemuseli z práce odísť, ale aby sa jednoducho v práci udržali. Každopádne som však vedel, že toto nie je celkom systémové riešenie a že v budúcnosti bude potrebné hľadať to riešenie.
Pán minister túto otázku aj so sociálnymi partnermi preberal a ponúkol nejaké riešenie. Treba povedať jednu vec, že ten proces prípravy tohto zákona išiel po vzore nemeckého kurzarbeitu. Často to bolo spomínané. Treba však povedať, že táto výslednica s tým nemeckým kurzarbeitom veľa spoločného nemá. Ale na druhej strane dáva istým spôsobom nejakú systémovú záruku z hľadiska, z hľadiska budúcnosti.
Treba povedať, že bola zriadená nejaká komisia, kde boli aj sociálni partneri. Táto komisia dospela k nejakým záverom a na základe toho rezort pripravil koncepciu zavedenia režimu skrátenej práce, tzv. kurzarbeit, do slovenského právneho, právneho poriadku. Táto podoba, ktorá bola predložená ministerstvom, sa do istej miery pozdávala aj zamestnávateľom, aj odborárom, preto ju prirodzene rezort dal do medzirezortného pripomienkového konania. Potiaľto absolútny súhlas, kvitujem v podstate vzorové riešenie. Priznám sa, že doteraz celkom neviem, prečo v medzirezortnom pripomienkovom konaní dva rezorty, rezort financií a rezort hospodárstva, uplatnili zásadné pripomienky a s tým obsahom, tak ako bol ponúknutý, jednoducho nesúhlasili. Nerozumiem prečo, pretože to riešenie bolo dobré, vychádzalo z toho nemeckého modelu, po ktorom volali aj zamestnávatelia, aj odborári. Na základe toho došlo k zásadným úpravám, ktoré, ktoré v tejto finálnej podobe zákona boli, boli vykonané.
Čo je pre mňa veľmi, by som povedal, podstatné a treba povedať, že aj dosť neprijateľné, sú dve veci. Po prvé, že sa upustilo od zriadenia nového samostatného fondu zamestnanosti, ale že otázku vyplácania budeme naďalej riešiť cez fond nezamestnanosti. To znamená tempom, ktorý beží a plní iné účely, to je fond, z ktorého sa vypláca podpora v nezamestnaní, nezamestnaným tých prvých šesť mesiacov po tom, čo splnia podmienku, že tých 270 dní predtým, predtým pracujú a sú zamestnaní. A čo je ešte horšie, z tohto zákona vypadli úplne samostatne zárobkovo činné osoby, čo si myslím, že je chyba, pretože veľa živnostníkov pracuje ako živnostníci preto, že sú nejakým spôsobom skôr na to donútení, ale tam veľmi veľký rozdiel medzi zamestnancom a živnostníkom, ktorý vykonáva svoju, svoju činnosť, jednoducho veľa zmien jednoducho nie je.
V čom vidím ten problém? No myslím si, že práve ten fond mal garantovať, že tie odvedené prostriedky budú v prípade potreby okamžite použité na financovanie podpory v čase skrátenej práce, no nakoniec sa budú odvádzať do alebo odvádzať, tak ako doteraz, do toho fondu nezamestnanosti, v čom vidím to riziko. Môže sa tak stať, že jednoducho v prípade krízy nebudú vo fonde dostatočné prostriedky. Áno, ten fond zatiaľ relatívne vychádzal dobre, pretože tých nezamestnaných až tak nepribúdalo, naopak, boli sme niekde na vrchu tej pyramídy počtu zamestnaných a evidovaných nezamestnaných, ale tá, tá doba je za nami, tá skončila a obávam sa, že bude dosť dlho trvať, pokiaľ sa dostaneme do tých čísel, v ktorých sme boli dajme tomu v roku 2019.
Samozrejme, vždy tam hrozí nejaká, nejaké riziko. Budú tam prostriedky? Nebudú tam prostriedky? Zatiaľ je tá možnosť aj zo zákona, že použijem výraz, sa môžu prelievať z jedného fondu do druhého fondu prostriedky, a to hlavne do starobného dôchodkového poistenia, pretože ten obyčajne nebýva vždy toľko naplnený, že sa môžu vyplácať komplexne dôchodky a preto sa používajú niektoré, ktoré sú nadbytočné alebo prebytkové, tak, to je lepší výraz - prebytkové, to znamená, aj tých prostriedkov tam je, aby boli použité na tento účel. Tu sú tie riziká, ktoré momentálne pomenovávam, ktoré v tomto prípade jednoducho, jednoducho môžu nastať.
Na druhej strane si však uvedomujem, že tie pripomienky, ktoré chceli mať aj zamestnávatelia, aj odborári, tam neboli akceptované z toho titulu, že asi pán minister nenašiel plné pochopenie minimálne u týchto dvoch rezortov, ktoré som predtým, predtým spomenul.
Treba si uvedomiť jednu vec. Prvá pomoc ako operatívne riešenie, ktoré bolo zavedené na riešenie ako protipandemických opatrení, pretože tá situácia je taká, že štát rozhodol, že firmy a zamestnanci nemohli pracovať a preto prirodzene musel nejaké veci z toho aj kompenzovať, ale kompenzoval aj živnostníkov, aj samostatne zárobkovo činné osoby, raz skončí, či je to prvá pomoc plus alebo dvakrát plus a bude potrebné trvalé riešenie. Áno, kurzarbeit je trvalé riešenie, čo treba v maximálnej miere oceniť, je to systémové riešenie, ale tie riziká, ktoré som predtým, predtým pomenoval, tam vidím ako veľmi, veľmi veľké. Osobne sa obávam, s pánom ministrom som na tú tému už aj viackrát hovoril a zhodli sme sa, že veľmi veľký problém môže nastať vtedy, keď sa prestane uplatňovať tá pomoc prvej pomoci, to znamená po, povedzme po tej pandémii, bodaj by to bolo čím skôr a práve tam môže prísť problém, že firmy, ktoré dostávali nejakú podporu na tých svojich ľudí, odrazu nebudú mať a vtedy budú prepúšťať. Možnože práve v tom čase je dôležité byť pripravený na to, aby sa nejaké veci sanovali, lebo tam je to riziko jednoducho veľmi veľké.
Priznám sa, že sme rozmýšľali aj osobne, že dáme k tomuto návrhu nejaké konkrétne pozmeňovacie návrhy, ale tak ako povedal pán minister, tá dohoda sociálnych partnerov je veľmi krehká.
Obával som sa toho, že akékoľvek riešenie vyjsť v ústrety jedným alebo druhým by mohlo narušiť celý ten systém, ktorý tu bol predtým aj tej, ešte raz zopakujem, krehkej dohody. Preto osobne si myslím, že po nejakom roku alebo po nejakom čase celkom iste tento zákon môže prejsť aj s nejakou novelou, pretože tá aplikačná prax veľa nových vecí a poznatkov prinesie, ktoré možno bude treba, treba do toho zapracovať a ak k tomu príde, bol by som veľmi rád, keby sme sa vrátili znovu k tej koncepcii režimu skrátenej práce, ktorá bola prvá vypracovaná predtým, než sa pripravil návrh zákona z pohľadu ministerstva.
Možnože v kontexte toho je treba povedať ešte jednu vec, a to sú tie financie. Neviem, do akej miery sa budú dať tieto prostriedky použiť napríklad z plánu obnovy na, na tento účel, každopádne si však myslím, že bola jedna veľmi veľká škoda, že v čase, ešte pokiaľ bolo možné urobiť realokáciu v rámci jednotlivých fondov, sa viac nenaplnil Európsky sociálny fond, z ktorého bolo možné použiť na tento účel finančné prostriedky. Myslím si, že miliarda, o ktorej sa tu dve političky dosť sporili, že čo áno, čo nie, na tento účel mohla ísť.
Obávam sa, že nemusí byť vyčerpaná. Mrzí ma, že niektorí páni ministri, pretože pán minister viem, že to navrhoval, neprijali tento návrh len z toho titulu, že príliš sedia na stoličkách svojich rezortov a možno širšie nerozmýšľajú, pretože politika zamestnanosti to nie je vec len rezortu práce, ale je to ďaleko, ďaleko širší problém, ktorý je potrebné v tomto prípade zohľadňovať.
No bola veľká dilema aj na poslaneckom klube, keď sme preberali túto vec, ako sa má klub k tejto otázke postaviť. Jedna vec je, zdržať sa, pretože sú tam veľké riziká, je to zďaleka od toho, čo sme očakávali, druhá vec, je tu pripravené systémové riešenie, je to trvalý kurzarbeit, to znamená, že tá dilema ostala a ja som len pevne presvedčený, že poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia sa rozhodne zodpovedne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán exminister Richter alebo pán emeritný minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Richter, naozaj ako odborník na sociálnu oblasť a celkové fungovanie ministerstva ste veľmi správne poznamenal, že v tomto zákone sú aj značné nedostatky, sú tam aj značné riziká, ale je tam aj značná miera nejakého cieleného finančného zabezpečenia k tomu, aby určité skupiny obyvateľstva o svoju prácu na základe pandemických opatrení neprišli a myslím si, že ministerstvo práce sa bude snažiť aj naďalej tieto finančné prostriedky správne využívať, pretože je určite jednoduchšie zadotovať pracovné miesto na určitý čas, ako oňho prísť a potom ho naštartovať úplne od samého začiatku, čo je nie príliš produktívne ani efektívne a na druhej strane, ako ste veľmi správne poznamenal, Európsky sociálny fond je presne ten fond, ktorý je určený na tieto veci, na takéto kolúzne situácie alebo kolízne situácie, ktoré môžu a mohli nastať. Čiže naozaj do tohto fondu mohlo byť naliatych oveľa viac peňazí z európskych rozvojových programov a tieto programy nám mohli značne pomôcť túto krízovú situáciu aj s týmto skráteným časom jednoducho zvládnuť lepšie. Čiže ja tiež mám v tomto takú zvláštnu a takú možno až ťažkú situáciu, že je mi veľmi problematické sa rozhodnúť, čo je lepšie, čo bude horšie, no ale dôležité najmä bude to, koľkými finančnými prostriedkami bude vedieť hospodáriť alebo bude môcť distribuovať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, nakoľko toto je taká ešte stále veľká záhada, ale veľmi pekne ďakujem za váš príspevok.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť už pánom ministrom avizovaný pozmeňujúci návrh, ktorý pozostáva z trinástich novelizačných bodov, pričom väčšina z nich je legislatívno-technická úprava. Okrem legislatívno-technickej úpravy týmto pozmeňujúcim návrhom navrhujem vypustenie štátnozamestnaneckého pomeru, a to preto, že navrhovaná právna úprava zásadne vychádza z predpokladu dočasného obmedzenia činností zamestnávateľa a s tým spojenej zníženej potreby práce od jeho zamestnancov v období mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu, mimoriadnych okolností alebo okolností vyššej moci. Jej účelom má byť udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov. Zamestnávateľom štátnych zamestnancov v širšom kontexte je štát, v užšom kontexte konkrétny služobný úrad. V tejto súvislosti je preto otázka udržania konkurencieschopnosti zamestnávateľa v kontexte navrhovanej právnej úpravy bezpredmetná. Určovanie počtu štátno-zamestnaneckých miest a pracovných miest v orgánoch štátnej správy je naviazané na štátny rozpočet.
Každá rozpočtová kapitola má v rozpočte na konkrétny kalendárny rok určený limit výdavkov na mzdy a platy. V rámci rozpočtu verejnej mienky sa rozpočtujú prostriedky na mzdy a platy zamestnancov a štátnych zamestnancov na nasledujúce tri kalendárne roky. To znamená, že sa ráta s ich rozpočtovým krytím. Taktiež sa pozmeňujúcim návrhom zabezpečuje, aby podmienku nároku na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce splnil aj ten zamestnávateľ, ktorý podľa zákona o sociálnom poistení, resp. jeho vykonávacieho predpisu má odloženú splatnosť poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
Rovnako sa navrhovanou úpravou zabezpečuje splnenie podmienky pre nárok na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce aj u toho zamestnávateľa, ktorému podľa zákona o sociálnom poistení, resp. jeho vykonávacieho predpisu, je odpustená povinnosť zaplatiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
Ďalej navrhujem prechodným ustanovením uplatniť platenie poistného štátom za osoby uplatňujúce si odvodovú úľavu v období pred účinnosťou zákona, ktoré sa stali poistencami štátu z dôvodu ich PN, OČR alebo materskej dovolenky, pričom tento dôvod trvá aj po nadobudnutí účinnosti zákona.
Kolegyne, kolegovia, prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a teraz pristúpim k doslovnému predneseniu pozmeňujúceho návrhu.
1. V čl. I § 1 sa vypúšťajú slová "alebo na náhradu platu zamestnanca".
2. V čl. I § 2 písm. e) sa vypúšťa druhý bod. Nasledujúci bod sa primerane preznačí. Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa. Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane preznačia.
3. V čl. I § 2 písm. f) sa za slovami "pracovný pomer" vypúšťa čiarka a slová "štátnozamestnanecký pomer".
4. V čl. I § 3 ods. 1 písm. b) sa slovo "má" nahrádza slovom "odviedol", slovo "zaplatené" sa vypúšťa a slovo "platiť" sa nahrádza slovom "odvádzať".
5. V čl. I § 4 ods. 2 písm. b) sa slová "druh ekonomickej činnosti zamestnávateľa" nahrádzajú slovami "názov ekonomickej činnosti zamestnávateľa podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností".
Poznámka pod čiarou k odkazu 11) znie:
"11) Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky v platnom znení.".
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I § 5 ods. 1 sa vypúšťajú slová "alebo na náhradu platu zamestnanca".
7. V čl. I poznámke pod čiarou k odkazu 14 sa vypúšťa citácia "§ 74 zákona č. 55/2017 Z. z.".
8. V čl. I § 12 ods. 1 sa slovo "platiť" nahrádza slovom "odvádzať'.
9. V čl. III bode 17 § 128 ods. 1 písm. g) sa slová "pomere, štátnozamestnaneckom pomere" nahrádzajú slovom "pomere".
10. V čl. VII bod 1 znie:
"1. V § 11 ods. 7 písm. m) sa vypúšťa piaty bod. Doterajší šiesty bod sa označuje ako piaty bod. Poznámka pod čiarou k odkazu 44b sa vypúšťa.".
11. V čl. VII bod 11 znie: "11. V § 17 a odsek 1 znie:
"(1) Zdravotná poisťovňa môže uplatniť voči poistencovi alebo platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania (ďalej len pohľadávka").".".
12. V čl. VII sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
"14. V § 29b ods. 12 sa slová «šiesteho bodu» nahrádzajú slovami "piateho bodu".". Nasledujúce body sa primerane preznačia.
13. V Čl. VII sa dopĺňa bodom 17, ktorý znie:
"17. Za § 38ex sa vkladá § 38ey, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 38ey Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2022. Fyzická osoba, za ktorú platí poistné štát na základe podmienky určenej v § 11 ods. 7 písm. m) piateho bodu v znení účinnom do 31. decembra 2021 a ktorá tieto podmienky spĺňa bez prerušenia aj po 31. decembri 2021, sa naďalej považuje za osobu, za ktorú platí poistné štát."."
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som krátko tiež vystúpil v rozprave k tomuto bodu.
Vážený pán minister, hneď na úvod chcem povedať, že ja osobne podporím tento zákon a budem hlasovať za a rovnaké odporúčanie dám aj svojim kolegom v strane HLAS - sociálna demokracia, pretože je naozaj správne prijať určitú platformu, ktorá bude znamenať aspoň akú-takú istotu pre zamestnancov v prípade, že dôjde k neobvyklým okolnostiam a títo zamestnanci budú naďalej dostávať aspoň časť svoje mzdy. A priznám sa, že napriek tomu, že som vaším asi najtvrdším kritikom v parlamente, tak som vás chcel konečne pochváliť. Ale úplne nemôžem. (Smiech v sále.)
Pán minister, úplne nemôžem, pretože naozaj na úvod a tak isto to povedal aj môj predrečník pán Richter, vyzeral veľmi sľubne, najmä tá inšpirácia nemeckým kurzarbeitom, ale napokon z toho vznikla taká poloprázdna nádoba. Z toho vášho zákona, pretože síce systém je nastavený, ale chýbajú peniaze. Asi to ovládate a možno nie všetci to vedia, že nemecký kurzarbeit je vystavaný trochu inak, prakticky nezávisle na vláde, kde časťou odvodov prispievajú zamestnanci do kurzarbeitu a časťou zamestnávatelia. Viem, že bolo pre vás politicky citlivé zvyšovať odvody najmä pre zamestnancov alebo na strane zamestnancov, ale kvôli vašim dobrým vzťahom so zamestnávateľmi aj na strane zamestnávateľov, takže táto inšpirácia veľmi rýchlo padla. Potom sa hovorilo o nejakom pretransformovaní fondu v nezamestnanosti a napokon to dopadlo tak, že celá tá schéma, ktorá je vymyslená, nemá finančné krytie a je závislá len od toho, ako v danom momente bude k tomu pristupovať tá-ktorá vláda. Ak to tak nie je, tak ma pokojne opravte v záverečnej reči, ale komunikoval som na túto tému aj so sociálnymi partnermi a viem, že napokon aj odborári mi potvrdili, že síce na tripartite podporili tento váš návrh, ale tá ich podpora je veľmi, veľmi krehká.
Takže škoda, že sa nevymyslel aj finančný rámec, tiež trvalo udržateľný a tiež v takom kontexte, aby ľudia mali istotu, čiže toto je tá vec, ktorá mne osobne prekáža, ale na druhej strane nebráni mi to, a môžem to zopakovať, aby som ja aj moji kolegovia zo strany HLAS - sociálna demokracia tento návrh zákona podporili, pretože je určite aspoň v takejto forme dobrý pre zamestnancov.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, chcel by som zareagovať možno nejakým upresnením faktov, alebo daním do kontextu to, čo ste vlastne obaja teraz ako opoziční poslanci kritizovali alebo namietali, tak chcem povedať, že v zásade s oboma vami súhlasím, s tým, čo ste povedali, akurát je tam ešte niečo, čo treba dodať. A to spôsobilo, prečo nakoniec ten návrh zákona prešiel nejakou modifikáciou. My sme od začiatku presadzovali, a nie je žiadnym tajomstvom, že na ministerstve práce, tak ako mal od začiatku na starosti tú prvú pomoc, prvú pomoc plus a prvú pomoc plus-plus mal na starosti pán štátny tajomník Ažaltovič, tak od začiatku dostal za úlohu pripraviť aj ten trvalý návrh práve na základe odladenia toho, že čo v prvej pomoci fungovalo, aké boli problémy.
Od samého začiatku sme chceli, aby vznikol nový fond zamestnanosti presne takým spôsobom, ako sa ste navrhovali aj vy, ktorý by bol priebežne napĺňaný. Vypočítali sme to, že by to malo byť zhruba 150 miliónov eur ročne a na základe toho vlastne by sme priebežne vzhľadom na to, že takáto veľká ekonomická kríza celospoločenská sa opakuje zhruba raz za desať rokov, tak by to malo garantovať vlastne priebežné napĺňanie toho fondu zamestnanosti tak, aby kedykoľvek bolo možné z neho čerpať. Takýto bol zámer, on je logický, správny, akurát teraz treba povedať to b).
Je úplne logické to, čo ste povedali, pán poslanec Tomáš, že by mali zamestnanci aj zamestnávatelia, tak ako v Nemecku, prispieť časťou svojich odvodov a vláda samozrejme tak isto na plnenie tohto, tohto fondu, aby sa za tých približne desať rokov naplnil na ten, na ten predpokladaný strop a potom by tie peniaze už mohli byť používané aj iným spôsobom. Ale keď sme si kládli otázku, či teraz uprostred tej pandémie a práve teraz, keď budeme musieť vlastne, ak pandémia skončí, čo dúfajme, že končí, prejsť na normálny ekonomický chod, či teraz chceme zaťažiť tých zamestnancov a zamestnávateľov tým, že budú musieť nejakú časť odvodov mať viazané na plnenie tohto fondu zamestnanosti.
Druhá vec, ktorá je, mali sme dve možnosti. Mohla ešte potom vláda fungovať takým spôsobom, že by si povedala okej, tak vláda bude plniť ten fond tými 150 miliónmi ročne, každý rok až do momentu, kým sa nenaplní, no a potom si treba položiť otázku, čo je lepšie v súčasnej situácii? Použiť tých 150 miliónov ročne na sociálne opatrenia, ktoré môžu pomôcť ľuďom? Použiť ich na to, aby sme robili nejakú aktívnu politiku na trhu práce, aby sme podporovali vznik nových pracovných miest? Alebo sa uspokojíme s tým, že, áno, najbližších desať rokov nepoužijeme každý rok 150 miliónov eur, ale o desať rokov budeme mať naplnený fond zamestnanosti. A potom sme sa pozreli na ďalší fakt, ja som si to teraz, aby som vám to povedal presne, viete, koľko štát musel minulý rok vložiť do Sociálnej poisťovne vzhľadom na pandémiu tie zvýšené náklady? Deväťsto sedemdesiat miliónov eur, čiže takmer miliarda. Štát ručí, teraz by som to povedal, za výkon a záväzky Sociálnej poisťovne, to všetci vieme. A zdá sa teda aj mne, aj toto presvedčilo aj mňa, že je v súčasnej situácii lepšie, a tá miliarda minuloročná je dôkazom toho, že štát to robí. Keď sa udeje, tak jednoducho, a teraz, ako to štát urobí? No v tom momente krízy si požičia peniaze, aby zasanoval chod Sociálnej poisťovne. No ale tých desať rokov dovtedy, kým teraz predpokladáme tú, hovoríme o kríze veľkého rozsahu, lebo na také tie bežné výpadky, ktoré, ktoré sú lokálne alebo výnimočné, tak to, samozrejme, bude vedieť Sociálna poisťovňa zvládnuť. Preto sa nám zdalo logické a správne, a na tom riešení dnes ja zotrvávam, radšej použiť tých 150 miliónov eur ročne na podporu nových pracovných miest a sociálnych opatrení, aby sme sa čím skôr z tejto krízy dostali, ako tých 150 miliónov, bolo by to síce pekné, ale ukladať každý rok na jeden účet, kde by sme ich nepoužili, kde by takpovediac ležali ľadom. Toľko na vysvetlenie.
Pán poslanec, spomenuli ste viackrát, že tá miliarda sa mala presunúť. Máte pravdu, mala sa presunúť. Objektívne treba povedať, že kolegovia vo vláde miliardu presunuli. Väčšina išla na pomoc ľuďom v našom rezorte, ale išla aj do zdravotníctva na riešenie problémov s covidom. Áno, myslím si, že sa mala presunúť. Ak by všetky rezorty ostatné naozaj do bodky minuli tie zdroje, ktoré majú k dispozícii, prosím. Ale všetci sa asi obávame, že to nestihnú minúť a že je to veľká škoda.
Posledná vec SZČO. Znovu sme to boli my, ktorí sme presadzovali veľmi urputne, aby SZČO boli súčasťou tejto schémy, lebo si uvedomujeme, že nemôžu zostať bez podpory, keď príde takáto krízová situácia. Je tam jeden psychologický problém a jeden objektívny. Ten psychologický je, že pre SZČO by to s istotou znamenalo, že by museli platiť o trochu vyššie odvody. A oni sami to odmietali. To znamená, ťažko niekoho, nevravím, že všetci, hej, ale bol, bol voči tomu odpor. Tak ťažko niekoho tlačiť do niečoho, že mu povieme presne s tým logickým, no vieš, ale raz za nejaký čas príde nejaká kríza a vtedy budeš potrebovať nejaké peniaze, no ale musíš si priplatiť viacej. Mimochodom nebolo to až tak veľa. My sme to vypočítali na nejakých 5-7 eur mesačne, že to by bolo to zvýšenie, zvýšenie odvodov. Čiže ono by to bolo obhájiteľné, ustáteľné. Ale viete, čo je väčší problém? Osemdesiat percent SZČO platí iba minimálne odvody. A keď si vypočítate, že ako by vychádzala z toho tá podpora na základe tej schémy z kurzarbeitu, na ktorej sa všetci zhodli, že takto by to mohlo byť, tak by to vychádzalo tak málo, že zrejme, že v tej, v tom krízovom stave, v čase, v období by aj tak štát ešte musel nejako pomôcť. A preto sme sa rozhodli ísť takou cestou, že keď sa prejde na trvalý kurzarbeit, tak čo sa týka SZČO, necháme v platnosti nejakú schému, zjednodušene povedané tú dvojku alebo štvorku z prvej pomoci, v nejakej modifikovanej verzii, aby vlastne aj oni mali istotu, že keď bude treba, tak existuje schéma, kde môžu dostať pomoc.
Čiže aby som to zhrnul. Všetko to, čo ste povedali, je relevantné a zvažovali sme to veľmi dlho. A áno, na úvod alebo na začiatku tých rokovaní, keď bola koncepcia, keď sme o tom hovorili aj s ministerstvom financií, s ďalšími a ja som zotrvával na tom vašom presvedčení, ktoré ste dnes deklarovali, ale zdá sa mi, že v tejto situácii by bolo hazardom a rizikom, keď všetci volajú, aj vy ako opozícia logicky, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Čiže zdalo sa mi, zdalo sa nám celej vláde aj sociálnym partnerom, nakoniec veď preto to podporili, oni tiež mali tú predstavu, aj zamestnávatelia aj zamestnanci, podobnú ako vy. Ale preto to asi podporili, aspoň ja to tak odhadujem, že proste tých 150 miliónov ročne, ktoré môžeme používať na vznik nových pracovných miest, je asi teraz efektívnejšie použiť hneď, nech ich takpovediac akože nechať ležať ľadom desať rokov a potom raz za desať rokov ich použiť.
Ďakujem veľmi pekne. A teda ďakujem aj za prípadnú podporu a verím, že toto bude jeden z takých konsenzuálnych návrhov zákonov, ktorý samozrejme, že určite po roku, po dvoch prejde nejakou novelizáciou vzhľadom na aplikačnú prax, pripomienky z praxe. Podstatné je, že nejaký mechanizmus sa podarilo dohodnúť taký, že ide naprieč asi aj politickým spektrom, ale aj naprieč zamestnávateľmi, zamestnancami a potom už vylepšovať to, to už je otázka, ktorá sa bude dať potom ďalej robiť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom vypracovania tohto vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určitého výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrhom zákona sa zabezpečuje čiastočná implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o dohľade nad trhom a súlade výrobkov s technickými predpismi z oblasti posudzovania zhody a implementácia niektorých ďalších nariadení Európskeho parlamentu a Rady najmä vo vzťahu k ustanoveniu orgánov dohľadu a notifikujúce autority pre nové skupiny určených výrobkov, ktorými sú hnojivá a bezpilotné letecké systémy.
Predmetom návrhu zákona bude aj úprava niektorých ustanovení zákona, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, najmä úprava procesných ustanovení týkajúcich sa autorizácie, ktorá by mala podnikateľským subjektom uľahčiť prehľad o ich rozsahu autorizácie, ako aj jednoduchšie preukazovanie svojho oprávnenia v rámci iných správnych konaní. Ďalej sa spresňuje postup udeľovania tzv. výnimiek úradom a dopĺňa sa oprávnenie úradu vykonávať kontrolu nad certifikátmi pre zdravotnícke pomôcky vydané notifikovanými osobami v oblasti zdravotníckych pomôcok.
Novelizácie ďalších zákonov súvisia s implementáciou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady po dohľade nad trhom a súlade výrobkov, nariadenia o jednotnej digitálnej bráne a ďalšími nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady, ako aj s požiadavkami vyplývajúcimi z aplikačnej praxe.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem za pozornosť.