31. schôdza

Ďakujem pekne za faktické poznámky kolegom. Niektoré, myslím si, že netreba vôbec komentovať.
Možno by som spomenula iba dve veci k pani poslankyni Vaľovej. Ubezpečujem vás, že môj vek sa časom už iba bude zlepšovať, že tento hendikep sa odstráni časom.
A druhé pánu poslancovi Kamenickému. Ja som v tom prejave povedala veci, ktoré podľa mňa počas vašej vlády tak boli. Vy chcete povedať, že počas vlády, v ktorej ste boli, sa ľudia neobávali nitrianskej skupiny tzv. bödörovcov? Alebo že počas toho, keď ste boli vo vláde, že polícia pomáhala a slúžila všetkým, a nie iba vyvoleným? Ja som ten pocit nemala, preto som to tam povedala a myslím si, že je to úplne presné pomenovanie obdobia, v ktorom ste vy boli súčasťou tejto vlády. A, áno, vláda je zodpovedná za celé to obdobie, keď vládne. To znamená, že aj vy spôsobom, pretože ste boli minister v tejto vláde.
Ďakujem.

Teraz udelím slovo poslednému prihlásenému ústne v rozprave pánovi poslancovi Štefanovi Kuffovi. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Nezobral som si žiadne papiere, mám voľné ruky, zatiaľ mi ich, pán minister, nikto nezviazal, ale k tým voľným rukám, ja sa ešte nejak takto dostanem, lebo to nemôže tak byť.
Minister musí vedieť, čo robia jeho ruky, ktoré sú v jeho rezorte riadené. Musí vedieť. Nesú za to plnú politickú zodpovednosť, nielen politickú, ale aj osobnú.
Prepáčte mi, ja tak som sa aj obával, aby som sa nikoho z vás tuná nedotkol, ja si vás vážim všetkých ako kolegov, aj keď niekedy možno tak som aj štipľavejšie takto zareagoval, mne to tak odpusťte.
Ale pán kolega Mihalik, ktorý tu povedal, že politickí väzni boli väznení za svoj názor. Neni to tak, lebo boli predovšetkým za tie svoje postoje a skutky, boli politickými väzňami, nie iba za svoj názor. Tvoj názor ti nikto nezoberie z hlavy, ale oni tu žili, preto boli prenasledovaní. To nie je len za názor, boli politickými väzňami, aby sme si tie pojmy vysvetlili.
Pani Remiášová, odpusťte mi, že reagujem na vás, prepáčte mi a je mi z celého srdca ľúto, čo sa stalo vašej rodine a vášmu synovi. Áno, aj po toľkých rokoch je to veľmi, veľmi bolestivé. Veľmi ma to mrzí, toto, čo sa stalo, a nedá sa to prehliadnuť aj tie, ja to poviem, blízke minulé časy, ktoré sa tu diali a ktoré sa stali. Ale ste ako matka prežili tú bolesť svojho syna. Ja si pamätám, jak pánu Mečiarovi ste kyticu bielych ruží hodili do tváre. Je to tak? Na mítingu. Bolo to tak. Lebo tá bolesť vaša bola veľmi veľká. Ale zase na druhej strane tak povrchne povedať a tuná kolegyni Adriane Pčolinskej, že sa kľudne pozriete ako do očí, že s kľudným svedomím. No, viete, prepáčte, ale bolo to veľmi, veľmi tvrdé a veľmi cynické. Lebo ste povedali, že radšej by ste boli, aby váš syn bol v base, ako keď mal takto zomrieť.
Ale ja vám tu uvediem takýto prípad. Takto by ste pozreli aj pánu, pani, Lučanskému, pani Lučivianskej (Lučanskej, pozn. red.) do očí, ktorý takto tragicky skončil? Nikde neni napísané, že váš syn v base by takto prežil.
A ja tu chcem poukázať na to, kolúzna väzba, pán minister, netýka sa to vás, hej, ale zneužíva sa na trest, a pritom sa hovorí, že kolúzna väzba, aj pani ministerka tu povedala, že nie je trestom. A čím je? Je horším trestom ako za zlo... ako zločinci, ktorí sú odsúdení a sedia v base a sú aj na doživotie, majú lepšie podmienky ako ľudia, ktorí sú v kolúznej väzbe. To by ste sa takto tiež pozreli ako s takouto ľahkosťou. To nikto nevie, ako zvládne tú situáciu v tej kolúznej väzbe, keď ste zavretý ako nejaký psík v nejakej klietke.
My tu plačeme, lebo psov máme uviazaných na reťaziach, a tu celý parlament aj celá Slovenská republika je hore nohami, lebo psíkovia sú uviazaní na reťazi.
Ale že ľudí zviažeme ako takého medveďa na reťaze, viete čo, ani pol slova, nikto nič. To je úplne všetko v pohode. To, čo žijeme, aké, aké hodnoty? Aké hodnotové tieto otázky? To je čosi úplne absurdné.
Viete, prepáčte, ale mne je tej našej kolegyni (kolegyne, pozn. red.) veľmi ľúto, veľmi ľúto, lebo je to, ja som opozičný poslanec, môžte sa tuná smiať, že jak sa jej zastávam, je mi jej veľmi ľúto, nikto nemôže dopredu povedať, že vyhral. Nikto dopredu nemôže povedať, že vyhral, kým nemá ten boj a zápas za sebou. A vidíme, že čo sa deje, aj keď tu veľakrát tí ľudia v tom väzení a v tých kolúznych väzbách, vidíte, siahajú si na život. Žiaľ, nebol to jediný prípad toto. Dobre, možno niektoré suicídiá neboli dokonané, ale generál Lučanský podľa toho vyšetrovania toho všetkého sa obesil, obesil sa v tej cele a my tu takto len s takouto cynickosťou sa na toto všetko pozeráme. Mne záleží na každom jednom, pretože aj odsúdený človek je človekom a zaslúži si ľudskú dôstojnosť, každý jeden, každý jeden.
Dostanem sa teraz k pánu Vladimírovi Pčolinskému. Viete, včera pani vicepremiérka tuná povie, že, a s takou ľahkosťou, ona by rozpustila SIS-ku.
No, pán minister, viete si predstaviť, že ja teraz takto vám poviem, že, pán minister, keby ste počúvali, rozpuste dnes celú políciu. Urobíte to? A postavíte sa a poviete to? Ako to môže povedať vicepremiérka? Ja by som rozpustila celú SIS-ku. To čo je, prosím vás pekne?
Zaznelo to tu. Ja len opakujem veci, ktoré tu zazneli a možno nejak inak to ako rozprávam. Ale ja som sa pýtal, že či dobre ako počujem.
My sme tuná boli svedkami toho, kedy tu bol riaditeľ SIS-ky, bola tuná prečítaná správa, v utajenom režime to tu bolo. Myslím si, že podľa toho obsahu, aj toho všetkého, čo dostupné informácie, ktoré máme, SIS-ka si robí svoju robotu, si svoju robotu. A takisto, pán minister, pred nejakým časom, viete, ja na ten Facebook nejak extra nechodím, a to ma druhí nejak tak upozornili na to, sám ste uviedli status, že v polícii prebieha akási vojna. Ale to sa nedá spochybňovať teraz a povedať, že tá vojna tam neprebieha.
To aj každý súdny človek to vidí, aj keby sme jak chceli zatvoriť oči pred tým všetkým. Ja nebudem žiaden zločin podporovať, žiadne trestné činy. Nech sa zrobia, nech sa zrobí poriadok. Pán minister, vy nesiete za to plnú zodpovednosť. A ja vás podporujem v tom, aby sa tie poriadky urobili, ale nech je spravodlivosti zadosťučinené. To nemôžme sa tváriť, že nič sa nestalo.
Pozrite sa, včera minister financií Igor Matovič, keď tuná vystúpil, jeho záverečná reč bola taká, ja som na to reagoval aj faktickou, ale pripomeniem to znova, a ten záver bol taký, čo sa týka zatvorenia Vladimíra Pčolinského, riaditeľa SIS, vždy mám zmiešané pocity. Raz som tak, raz tak. Zneistenie.
Pozrite sa, ja som pána Pčolinského nepoznal ako predtým. Vystúpil tuná, keď predkladal správu o činnosti SIS. Na mňa zapôsobil hlbokým dojmom, považujem ho za charakterného človeka, cez to všetko, že je v kolúznej väzbe, takto to otvorene sa hlásim a stále ho za takého považujem. Lenže my sa na týchto ľudí v kolúznej väzbe dívame takto, to sú najväčší zločinci. Nielenže sa dívame, my sa k nim tak správame. Si jak také zvieratko zatvorený v tej väznici, v tej base; 23 hodín si zatvorený, možno nejaké umelé svetielko ti tam svieti a raz na hodinu ťa pustia vonku.
Dotknem sa ešte takej veci, mám málo času, pán minister, viete, ale toto tuná nebolo. Nuž nechcem byť osobný, ale poviem to, nestalo sa ešte vôbec v histórii Slovenskej republiky, že by dvaja generáli, dvaja policajní prezidenti skončili v base. Viete, ja nevidím do tých vyšetrovacích spisov, aj to všetko, ale veď mali nejaký honor, aj riaditeľ SIS-ky. A teraz keď ty spadneš ako takto úplne totálne na dno, na zem, no ja sa ani nečudujem, že generál Lučanský skončil ako samovrah. No nečudujem sa. Ten spoločenský status, tá hanba a to všetko.
Ja sa pýtam, pán minister, to musí tak polícia a NAKA zasahovať, takto teatrálne pod kamerami, aby predviedla alebo proste zavolala si a pristupovala k dvom generálom a bývalým policajným prezidentom?
Myslíte si, že keď by dostali to predvolanie, že by sa nedostavili na políciu? Z médií a toho, čo človek sa dočíta, tak pán generál Gašpar deň pred tým, ako mu NAKA vyvalila dvere, bol na policajnom prezídiu. No ak čosi chceli, však oni vedeli, že tam je.
Ja sa pýtam, pán minister, a to je otázka na vás, ako je možné, že skôr ako polícia pri zásahu sú novinári, televízne štáby? Ale to nie je len pri tých kauzách, to bolo aj v minulosti. A že sa také násilie páchalo ako na ľuďoch, toto tuná zaznelo a musím to povedať, chlapci mali pravdu. To nie je, pán minister, len, že sa to deje ako za vás, ale to je dlhodobý proces a s tým treba skoncovať, s tým treba skoncovať. Nemôže to tak pokračovať. To nie je len posledný rok, posledných päť rokov, desať rokov, to je dlhodobý proces, ktorý, ktorý tuná takto funguje.
Je mi to veľmi ľúto, že takéto veci sa dejú. A tie vyhrážky a tie krížne prestrelky, ktoré tuná boli, jedni hovoria, nebojte sa, a druhí zase, však sa, veď uvidíte – a dvihnutý prst.
A to, čo tu počúvam, jedni druhým sa vyhrážame. To znamená, že po tie ďalšie roky, z toho dedukujem aj z celej tej diskusie, to bude ďalej pokračovať ten revanšizmus – oko za oko, zub za zub?
Prepáčte mi, viete, ono za tých desať minúť je ťažko všetko ako tuná zhrnúť. Myslím si, že stále sa pozerám, ako aj bývalý som bol člen výboru pre kontrolu SIS. SIS-ka moju dôveru stále má, pán minister, a je potrebné, aby sa tieto veci dali naozaj na poriadok, aby tuná nebola vojna v silových zložkách.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem deväť, poprosím technikov, že či ešte je tam niekto viac prihlásený, nie, takže deväť faktických poznámok.
Ako prvý pán poslanec Miroslav Suja.

Pán poslanec Kuffa sa vyjadril k pani poslankyni Remiášovej. Ja vo svojom vystúpení som sa jej nedotkol ani som hu neurazil, a ak to tak brala, tak sa ospravedlňujem.
Ale jej vystúpenie, ako si podotkol, pán poslanec Kuffa, ak niekoho týrajú v kolúznej väzbe, ak je tam mučený, tak je to v poriadku, lebo je živý, a vtedy sa ja viem pozrieť do očí. Takže až vtedy sa nepozriem do očí, ak náhodou v tej kolúznej väzbe ho zabijú alebo nešťastnou náhodou nejak zomrie. Toto je trošku zvrátené. Týranie v kolúznej väzbe je okej?
Ja si myslím, tam sú nevinní ľudia, nebola im preukázaná vina. A ja som na to poukazoval, ako pán poslanec Kuffa to veľmi správne povedal, že pán Pčolinský má tu svoju manželku a že vy ako matka, čo ste prežili strašné niečo, by ste to mohli pochopiť, že toto nie je správne. Ale zjavne ste to nepochopili, mrzí ma to, ale aj tak súcitím s vami a je mi vás veľmi ľúto.

Pán poslanec, je potrebné, aby ste vždy reagovali na vystupujúceho, ale beriem to ako, by som povedal, také vyrozprávanie si to s pani Remiášovou, lebo tiež nereagovala na rečníčku, a dúfam, že to aj tak prijímate.
Ďalší pán poslanec s faktickou poznámkou – pán poslanec Vladimír Zajačik.

Pán Kuffa, chcem trošku reagovať na tú vašu kritiku pána ministra Mikulca. Pán minister nastúpil do funkcie, ku ktorej smerovali naozaj vysoké očakávania. Úrad, ktorý, ktorý dostal na starosť, mal zohrať kľúčovú úlohu v náprave kriminálneho spôsobu vedenia štátu. Faktom je, že snahy o realizáciu plánov na rýchlu očistu spoločnosti prakticky zastavila pandémia, a tak sa stala najsilnejším spojencom mafie.
Áno, predvolebné, dokonca aj tesné povolebné predstavy boli iné a optimisticky rátali s rýchlym vysporiadaním sa s kleptokraciou SMER-u. Ani mne sa rýchlosť zmien a riešenia problémov často nepáčili väčšinou dovtedy, pokiaľ nie som sám konfrontovaný so všetkými prekážkami, mínami a pascami, ktoré nám tu z minulosti zostali. Predstava, že 12 rokov systematickej devastácie a rozkrádania štátu sa dá zvrátiť za rok, je nereálna a naivná.
Aj minister Mikulec je iba človek a zrejme aj urobil nejaké chyby, tak ako každý, ale to naozaj nevidím ako dôvod na jeho odvolanie, ale pokladám to za dôvod, aby pokračoval vo svojej práci, a ja mu v tom určite budem pomáhať.
Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec Mazurek, máte faktickú poznámku.

Pán kolega, ty si sa snažil pôsobiť ako nejaký mediátor pre zlepšenie vzťahov v rámci dvoch znepriatelených policajných alebo rôznych iných skupín, ktoré tu v rámci štátu fungujú. A ja sa na to pokúsim pozrieť trošku s nadhľadom a vrátiť sa k tým dôvodom, pre ktoré by mal byť podľa môjho názoru pán súčasný minister vnútra Mikulec odvolaný.
Lebo okrem toho všetkého, čo tu bolo spomínané, čo si aj ty komentoval ohľadne tých podozrení, ktoré sa s jeho osobou spájajú a ktoré tu neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené, bolo to z jeho strany nazvané akýsi nejaký útok alebo komplot, alebo snaha ho zdiskreditovať na základe toho, že on bojuje proti rôznym mafiánskym praktikám.
Ale, viete, mňa ako poslanca doslova uráža, keď mi niekto, kto má záľubu v luxusných vecičkách a doplnkoch, bude hovoriť, že jeho hodinky za 40-tisíc sú nejaký fejk a že to máme, skrátka, akceptovať len preto, že tento luxusný doplnok napríklad nepriznal vo svojom majetkovom priznaní. To je, to je správanie detinské, to je správanie absolútne nehodné ani len poslanca, nieto ešte ministra. A myslím si, že obyvatelia Slovenskej republiky by to nemali akceptovať. Tak ako by nemali akceptovať, že v dobe, kedy ľudia prichádzajú o všetko, nemajú z čoho žiť, nemajú si za čo kupovať už pomaly krát ani základné potraviny, on pošle milión eur do Grécka na starostlivosť o imigrantov. Tak dobre sa máme! On bude krútiť hlavou a hovoriť, že to išlo na stráženie hraníc. Ale Medzinárodná organizácia pre imigráciu a jej slovenská pobočka jasne napísali, že minister vnútra Roman Mikulec posiela milión eur do Grécka na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti nelegálnych imigrantov. Týmto sa chcete všetkým chváliť? Taká bohatá je Slovenská republika?
Tých dôvodov na odvolanie pána Mikulca je nesmierne veľa. A z tohto dôvodu nielenže nemôžeme podporiť zotrvanie takéhoto človeka v tejto funkcii, práve naopak. Musíme jasne ukázať, že takýto človek by nemal takúto funkciu zastávať, a preto budeme hlasovať za jeho odvolanie.

Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.