32. schôdza

Ďakujeme, pán poslanec. Teraz by mal nasledovať pán poslanec Milan Uhrík, ale keďže ho nevidím v sále, tak nevystúpi.
Pýtam sa teda, či má niekto z poslancov Národnej rady otázky na poslancov Európskeho parlamentu. Môžete sa prihlasovať. Rozsah vašich otázok bude desať minút. Končím možnosť prihlásiť sa s otázkami.
Ako prvá vystúpi pani Zita Pleštinská. Celkove je prihlásených päť pánov poslancov. Môžete z miesta.

Vážení naši europoslanci, veľmi sa teším, že dnes ste medzi nami. Európska politika nie je politika Bruselu, európska politika je politika nás všetkých, my ju tvoríme, je na nás, aká bude. Keď budeme aktívni, jej priami spolutvorcovia, politika bude nám blízka, nám pochopiteľná.
Rovnako ako všetci europoslanci v tomto volebnom období, ja som bola historicky prvou poslankyňou slovenskej štrnástky poslancov za Slovenskú republiku v období 2004 – 2009. Bola to eufória, bola to obrovská radosť, že sme súčasťou európskeho projektu, ktorý je garanciou našej bezpečnosti. Veď mier tu máme 76 rokov, to nie je samozrejmosť. To je obrovský dar.
Boli sme skvelý kolektív aj napriek tomu, že sme boli z iných alebo z rôznych frakcií. Spomeniem tu dvoch mojich kolegov – Milan Gaľa, Árpád Duka-Zólyomi, ktorí nás predišli do večnosti. Boli to skvelí kolegovia na pôde Európskeho parlamentu. Som veľmi vďačná, že vy europoslanci prichádzate na náš výbor pre európske záležitosti a môžeme spolu tvoriť európsku politiku. Môžeme, no alebo zapájať sa môžete aj online do našej diskusie. Ďakujem, je to pre mňa veľkým povzbudením.
Európska politika je postavená na troch pilieroch a z nich je subsidiarita najdôležitejším pilierom. Národný parlament prijal uznesením k správe poslanca Matić o situácii v oblasti sexuálneho reprodukčného zdravia a práv v Európskej únii v rámci zdravia žien svoju, svoje uznesenie. Vyjadril svoju vôľu, že v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky bude dbať na dodržiavanie princípu subsidiarity a rešpektovanie našich národných záujmov, a to vrátane kultúrno-etických otázok.
V Európskom parlamente bola v roku 2013 odmietnutá správa Eddie Destella, ktorú europoslanci odmietli práve na základe tohto princípu subsidiarity. Verím, že rovnako aj vy, milí kolegovia, poslanci Európskeho parlamentu, sa postavíte proti tejto správe socialistického poslanca Matić a budete rešpektovať uznesenie nás poslancov národného parlamentu Slovenskej republiky.
Chcela by som vás poprosiť aj o pomoc pri čerpaní EŠIF, európskych štrukturálnych fondov. Žijem na slovensko-poľskej hranici a s obdivom sledujem, ako naši susedia Poliaci využívajú európske peniaze. Celý systém čerpania EŠIF je jednoduchší, prístupnejší, bezbariérový, hlavne pre malé obce. Naši úradníci sa vyhovárajú na Brusel: on, zlý Brusel, vytvoril takúto legislatívu, nedá sa, nemôžeme.
Sme už v treťom programovacom období a priznám sa, trápime sa, hoci peniaze máme, nečerpáme, príkladom sú napríklad miestne akčné skupiny. Máme 1 600 projektov podaných a dva roky nič, nič, malé obce čakajú a my stále mlčíme a nerobíme.
Prosím vás, milí poslanci Európskeho parlamentu, pomôžte nám odstraňovať bariéry, administratívne prekážky, aby sme rovnako mohli čerpať štrukturálne fondy tak, ako to robia naši susedia v Poľsku, v Česku. Pomôžte nám nájsť príčinu strachu úradníkov, ktorí neustále vytvárajú administratívne prekážky, lebo Brusel. Veď keď to dokážu Portugalci, Česi, prečo my Slováci vajatáme?
Rok 2020, 2021 bol náročný, náročnejší ako ostatné, bol covidový. Som vďačná, že ja som COVID nedostala, no veľa mojich priateľov, moji blízki nás predišli do večnosti. Všetci sme sa poučili, veď po vojne je každý generál. Ja však, je, tento rok je, alebo toto obdobie je pre nás veľkým poučením a obrovskou výzvou, ako zvíťaziť v boji s neviditeľným zákerným nepriateľom. Aj tam vidím teda obrovskú pomoc Európskej únie a myslím si, že by mala byť aktívnejšia, oveľa aktívnejšia, a verím, že covid-pasy, ktoré ste schválili, nám pomôžu nejakým spôsobom cestovať aj do zahraničia a budeme žiť normálnym životom.
Veľmi pekne ďakujem, že ste tu medzi nami, a teším sa na vašu spoluprácu aj v našom výbore pre európske záležitosti.
Ďakujem.

Ďakujeme, pani poslankyňa. Len chcem upozorniť všetkých, že po vystúpení všetkých našich poslancov budú môcť každý európsky poslanec reagovať v rozsahu dvoch minút na všetky vaše otázky, ktoré ste v tejto rozprave na nich vzniesli.
Ďalší diskutujúci je pán poslanec Peter Kmec, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. V prvom rade by som chcel poďakovať všetkým našim europoslancom za veľmi konštruktívnu spoluprácu v rámci výboru pre európske záležitosti, ako už bolo spomenuté kolegyňou Pleštinskou, a samozrejme aj za túto iniciatívu a prísť do pléna a viesť túto veľmi dôležitú diskusiu.
Musím skonštatovať, že ste dokonca predbehli aj vládu Slovenskej republiky, ktorá sa zatiaľ neodhodlala predstúpiť pred poslancov a prezentovať svoju predstavu o diskusii ku Konferencii o budúcnosti v Európe, pretože ja si myslím, že toto je veľmi kritický bod, keď musíme ťahať za jeden koniec. A tie plány vlády boli ambiciózne ihneď od začiatku. Čakalo sa, že bude úvodná konferencia v Banskej Bystrici 9. mája. Vláda sa obmedzila na vyhlásenie ústavných činiteľov zase bez účasti zástupcov Európskej komisie alebo nášho europoslanca, takže musíme trošku viac pridať na tej našej národnej úrovni.
Z môjho pohľadu aktívna účasť politických strán v teréne je veľmi dôležitá, pretože jedna vec, keď ide minister do regiónov, vystupuje na prednáškach, na stredných alebo vysokých školách a je to také vykopávanie otvorených dverí, by som povedal, ale je veľký rozdiel, keď politické strany pracujú so svojimi podporovateľmi, voličmi, aby ich motivovali do väčšej angažovanosti k európskym záležitostiam, a sú to veľmi široké, široké témy, viaceré z nich aj z tej sociálnej oblasti spomenula pani europoslankyňa. Takže ja si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme, aby sme si nastavili tú komunikačnú stratégiu spoločne. V pléne sedia predovšetkým politické strany, ktoré sú proeurópske, takže 70, 80 % obyvateľov aj podporovateľov, v podstate zástupcov tu poslancov, si myslím, je proeurópsky orientovaných, takže treba len pracovať s nimi a je to aj veľmi dôležité, aby sme túto Konferenciu o budúcnosti Európy využili aj na mobilizáciu elektorátu do ďalších eurovolieb, pretože Slovensko v tomto výrazne zaostáva. A tu je, tu je veľmi dôležité, aby sme už začali rozmýšľať aj o tom, aby sme voličov namobilizovali do volieb v roku 2024.
Ja by som spomenul len dva také dôležité rozmery v rámci diskusie o Konferencii o budúcnosti Európy, a to je vonkajší a vnútorný rozmer diskusie. Ten vonkajší, ako vidíme aj z nedávnych udalostí, ktoré sa dejú na geopolitickej mape, predovšetkým chcem sa dotknúť toho predvčerajšieho summitu USA - Rusko. Tam zjave vidíme, že Európska únia sa sama stavia do pozície druhotriednej mocnosti, necháva rozhodovať o geopolitických trendoch tých ostatných a aj ten rešpekt iných mocností voči Európskej únie je jednoznačný. Bolo to vidno na návšteve vysokého predstaviteľa Borrella v Moskve, ale tak isto to je aj vidno pri, pri tom, ako sa napríklad oficiálny Washington, alebo oficiálny Londýn stavajú k diplomatickému štatútu európskej delegácie v týchto hlavných mestách.
Takže tu si musíme urobiť jednoznačný poriadok v našich domácich radoch a ponúkajú sa rôzne, rôzne možnosti, ako nastaviť nové svetlé vládnutie. Dokonca Európska únia je vyzývaná, aby vstúpila do klubu mocnosti ako jeden, jeden celok, ako subjekt medzinárodného práva, ako je to napríklad v článku amerických politológov Charlesa Kupchana a Richarda Haassa, ktorí navrhujú vytvorenie nového modelu vládnutia a ktoré by bolo zložené zo šiestich mocností, vrátane Európskej únie, v ktorej by mali byť Spojné štáty, Rusko, Čína, Japonsko a India. Takže Európska únia je vyzývaná, aby dvihla moc zo zeme, ale zatiaľ sa to nedeje a ja si myslím, že veľmi dôležitou súčasťou diskusií o Konferencii o budúcnosti Európy by mala byť diskusia o strategickej autonómii Európskej únie, aby sme si vedeli vygenerovať či už budúcnosť našej európskej armády a asertívnejšej zahraničnej politiky do budúcnosti.
Chcel by som sa taktiež dotknúť vnútorného rozmeru diskusie, a to je vlastne ako v tom krátkodobom a strednodobom výhľade, ako reagovať na krízu, ktorá sa nás dotkla vo forme koronakrízy. Ja si myslím, že z finančnej krízy sme vyšli posilnení, a to očakávam, že sa udeje aj v tom strednodobom horizonte v súvislosti s diskusiou o koronakríze. Ja si myslím, že panuje všeobecný konsenzus, že v oblasti zdravotníckej únie a spoločného krízového manažmentu vieme posunúť tie kompetencie Európskej únie ďalej, takže tu, tu si myslím, že tie minimálne očakávania by sa, by sa mali naplniť, aby sme sa zase posunuli minimálne v takých, v takých oblastiach, ako je budovanie kapacít na spôsob federálnej agentúry pre krízové situácie, ako ju vidíme v Spojených štátoch, takže týmto smerom by sme sa mali pohybovať.
A oveľa ťažšia bude debata o presune určitých kompetencií, čo sa týka posilňovania Únie ako, ako povedzme toho subjektu medzinárodného práva, ale hlavne posilňovania domácich kompetencií, pretože sme už veľmi ďaleko a ja si myslím, že cesty späť už niet, pretože keď si to všetko spočítame, máme spoločnú menu, ústavu, vlajku, hymnu, súdnu, teraz už aj vyšetrovaciu, moc, blížiaci sa výber európskych daní, tvoriacu sa zahraničnú bezpečnostnú politiku, takže ten vlak sa už rozbehol tak, že keby sme začali, začali kráčať dozadu, tak si myslím, že tie dôsledky by boli veľmi, veľmi katastrofické. Takže tam sa budeme musieť pozrieť a sadnúť si k tomu, ako, ako ďalej, ďalej posilňovať túto európsku identitu. A tu si myslím, že chýba nám jeden veľmi dôležitý prvok, a to je spoločný jazyk. Pretože ak chceme budovať Úniu zospodu, nemôže sa stať, že radový Slovák sa nevie porozprávať s radovým Francúzom o, spoločným jazykom, o tom, akú, akú Úniu by si predstavoval. Takže Európania sa môžu stať Európanmi iba jedným spoločným jazykom.
Paradoxne, brexitom sa nám vlastne dostal na stôl neutrálny jazyk, čím je angličtina. Takže nemusíme sa baviť o tom, že teda či to má byť nemecká únia alebo francúzska únia. Takže cesta je možno budovanie európskych škôl bilingválnych s tým teda, že polovica výuky by mohla byť v angličtine, polovica v národných jazykoch. Takže ale to je na debatu v rámci konferencie.
Nakoniec by som chcel zdôrazniť veľmi dôležitý aspekt, ktorému chce strana HLAS - sociálna demokracia pripisovať veľmi dôležitý dôraz, a to je sociálny rozmer budovania budúcej Únie, ale aj transformácie počas digitálnej a zelenej agendy, pretože ako vieme, máme veľmi prísne nastavené míľniky na zelenú a digitálnu transformáciu, ale tie sociálne dopady, ktoré budú, budú zjavne viditeľné na obyvateľstvo, sú iba vo forme odporúčaní európskeho piliera sociálnych práv a nie je tam vymáhateľnosť.
Takže ja by som apeloval na vás, europoslancov, aby ste venovali tejto agende dôležitú pozornosť, pretože zoberme si len príklad. Konkrétne veci vidíme už, na ceste nám behajú zelené, zelené ŠPZ-ky, ktoré si vie dovoliť tak horných 10 % Slovákov, pretože tie ceny elektrických automobilov sú dvojnásobné. Neexistuje druhotný trh predaja týchto automobilov, takže 80 % ľudí sa k týmto, k týmto výdobytkom transformácie nebude vedieť niekoľko rokov dostať. A ako vieme, tie benzínové a dieselové motory tu budú určitý čas. A cena benzínu bude stúpať, pretože dotácie na budovanie nových ropných polí budú už zakázane, minimálne na úrovni Európskej únie, pôjde to aj do sveta. Takže budú sa nám tu roztvárať nožnice tých, ktorí si budú môcť dovoliť tie prvky zelenej transformácie, a tých, ktorí si to nebudú môcť dovoliť. Takže ten sociálny rozmer je veľmi dôležitý a na ten by som apeloval.
Ďakujem veľmi pekne.

S otázkami na našich europoslancov teraz vystúpi pán poslanec Tomáš Valášek.
Nech sa páči.

Veľká vďaka, pán predsedajúci. A poďakovanie patrí tiež prítomným europoslancom za tú iniciatívu. Možno škoda, že sa stretáme v piatok poobede, lebo to prakticky garantuje, že budete hovoriť k poloprázdnej sále. A budúcnosť Európskej únie je príliš vážna téma na to, aby to išlo tak trošku do stratena. Takže možno také zamyslenie, že či tie diskusie budeme robiť ďalej, čo pevne verím, že áno, aby sme nastavili možno trochu lepšie aj ten formát a čas.
Dve poznámky. Pôvodne som plánoval iba jednu. Ale neodpustím si aj tú prvú, a hovorím to s plným vedomím, že sa nechcem vrátiť k tým kultúrnym vojnám a prestrelkám, ktoré tu prebehli či včera, či k pôvodnej diskusii k uzneseniu pani poslankyni Záborskej. Ale keďže to už otvorili iní, poviem to. A to, čo poviem, poviem so všetkou úctou k pani poslankyni Lexmann či k pánovi europoslancovi Štefancovi, ktorých si nesmierne vážim za ich prácu, či je to na slobode a demokracii, čo sa deje vo východnej Európe, či je to na otázkach hoaxov a iných, s ktorými máme v týchto veciach častú spoluprácu.
Ale cítim z toho argumentu o subsidiarite, poviem to otvorene, takú neúprimnosť. Neúprimnosť preto, lebo to nesedí logicky. Európsky parlament je politickou inštitúciou. Ste volení priamo ľuďmi, logicky sa budete vyjadrovať k politicky citlivým veciam. Nepovažujem to za nič nezvyčajného. Navyše platí to, čo povedal môj kolega v Progresívnom Slovensku Michal Šimečka, ktorý s nami nemohol byť zo zdravotných a rodinných príčin, že tá rezolúcia, ktorú sme včera schváleným uznesením skritizovali, nič nenariaďuje, ani nemá právo nariaďovať. Nič. V úvode, v preambule jasne konštatuje, že subsidiarita musí, aj bola dodržaná. A jediné, čo odporúča, jediné, čo robí, dáva nám odporúčania.
Za týchto okolností poprieť a hlasovať proti nej a dať si ten čas, že schválime osobitné uznesenie Národnej rady, ktorými kritizujeme, a tváriť sa, že to o subsidiarite jednoducho neprejde tým testom logiky, úprimne by ma zaujímalo, a tu privítam vašu odpoveď, že či by sa rovnako vehementne postavili tí ľudia, ktorí sa za to včerajšie uznesenie, schválené tu, postavili aj za uznesenie, ktoré by kritizovalo rozhodnutie národnej, pardon, rozhodnutie Európskeho parlamentu, ak by sa tá škála posunula smerom ku konzervativizmu. Inými slovami, ak by aj politicky to uznesenie Európskeho parlamentu išlo úplne opačným smerom.
Neotváram to preto, že chcem polemizovať alebo hádať sa. To sme fakt robili včera dosť. Otváram to preto, lebo keďže sa teraz bavíme o tých témach, tak sa o nich bavme otvorene. A nie pod zásterkou subsidiarity. Ja vítam úprimnosť pána europoslanca Štefanca, ktorý nakoniec povedal otvorene, a fakt si to vážim, že toto je o tom, či sa Európska únia má vrátiť ku kresťanským hodnotám alebo nie. A presne na to si dovoľujem reagovať, lebo o tomto tá diskusia je. A dovolím si zareagovať so znepokojením, úprimne, nad tými slovami. Samozrejme, že Európska únia je z veľkej časti postavená na kresťanských hodnotách, ale postaviť to na báze exkluzivity je, úprimne povedané, cesta do pekla. Európska únia funguje dobre a môže fungovať iba, ak sa v nej budú cítiť rovnako dobre slovenskí konzervatívni kresťania, socialisti na ľavom brehu Seiny niekde v Paríži, bavorskí sociálni kresťania, či proste dánsky liberáli. Iba ak bude vedieť byť Európska únia domovom pre nás všetkých, ktorá si nebude kádrovať, že vy ste menej európski, lebo ste málo konzervatívni, vy ste príliš európski, lebo ste príliš liberálni. Iba taká Európska únia má budúcnosť.
A mňa úprimne mrzí, že sa to v takej veľkej časti politického spektra na Slovensku u nás rozmýšľa v takýchto exkluzívnych vymedzeniach, že buď ste takí alebo takí. A podotýkam tiež, že to oslabuje vplyv Slovenska na európskej pôde, pretože ak sme ako krajina vnímaní ako súčasť nejakého bloku, ktorého hlavnými prioritami je návrat v tejto exkluzívnej forme kresťanskej identity Európskej únie, plus, samozrejme, opozícia voči migrácii, no tak samozrejme, že to oslabuje našu schopnosť presadiť iné nápady, ktoré sú úprimne pre našu budúcnosť či ekonomickú, či, ako spomenul pán kolega Martin Hojsík, ekologickú budúcnosť oveľa dôležitejšie. A oslabujeme sa tým, že sme vnímaní len ako krajiny, ktoré otvárajú kľúčovo tieto dve hlavné témy. Toľko k tej téme. Opäť privítam vašu reakciu.
Ešte jeden postreh, pán predsedajúci, k tomu, prečo tu vlastne sme, budúcnosť Európskej únie a k tej samotnej konferencii. Taký jeden postreh. Nakoniec už tu odznel na výbore pre európske záležitosti. Je aj v inštrukciách, aj v postoji slovenskej vlády naznačený. Ale chcem, aby odznel explicitne, pretože s ním hlboko súhlasím. Áno, som za diskusiu o budúcnosti Európy, pretože máme skutočne štrukturálne problémy, ktoré väčšinou práve takéto podujatia konventného typu rieši. Najlepšie máme s tým skúsenosti, či z Lisabonskej zmluvy, či z iných predošlých konverzácii. Nenechajme sa však pritom v tej diskusii uniesť len víziami. Nezabúdajme na tie nedokončené ponaučenia z tých predošlých kríz, či to bola ekonomická kríza, takmer kolaps eura v roku 2010 - 2011, či to bola následne potom, samozrejme, migračná kríza z roku 2015, či to je, samozrejme, tá nedávna kríza stále pretrvávajúca. Ešte stále sme zďaleka nedokončili to, čo sme si v už v tom roku 2010, v roku 2015, a aj v minulom a v tomto roku povedali, že musíme dokončiť. Ešte stále nemáme poctivo nastavené bankové garancie pre pôžičky alebo banky v iných členských krajinách EÚ. Ja tomu rozumiem, že je to citlivá téma, ale každý ekonóm sa zhodne, že proste bez nejakej poctivejšej formy bankovej garancie, kde si vieme vzájomne aj garantovať vklady, asi ako banková alebo menová únia nemáme celkom šancu v budúcnosti. Ešte stále nemáme, toto viete vy najlepšie, vy to riešite, vy to máte na pretrase v Európskom parlamente oveľa častejšie ako my tu, ešte stále nemáme dohodu v rámci tej dvadsať sedmičky na poctivých pravidlách hry o migrácii. A vy viete lepšie ako ja, ako hlboko sme zasekaní v tých rozdieloch medzi južanmi, stredoeurópanmi a inými. Ale samozrejme to nemôže byť nedôvodom na nejakú dohodu. Pretože ak sa stane, že sa nám vráti to, čo sa stalo v roku 2015, takéto, také to viditeľné zlyhanie, tak potom nás, samozrejme, voliči vytrestajú za to, že čo sme tých predošlých päť rokov, šesť rokov neurobili. Jednoduchá pointa opäť. Áno, pracujme na budúcnosti Európy, ale nie za cenu toho, že zabudneme na to, čo sme si ešte už pred dekádou zadefinovali, že musíme urobiť a stále sme nedokončili.
Vďaka.

Ďakujem. Ďalším rečníkom je pán poslanec Martin Čepček.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení páni europoslanci, panie europoslankyne, ja by som rád spýtal, nebudem to naťahovať, tak poviem len jednu otázku. A mňa by zaujímalo, včera Národná rada v podstate odhlasovala uznesenie predložené bývalou europoslankyňou Ankou Záborskou o správe Matić a ja by som chcel vedieť, ako vy ako europoslanci sa k tejto správe postavíte, keďže v pondelok sa má o nej hlasovať, že či tak, ako bolo prijaté na Slovensku, či budete hlasovať aj vy tak, to znamená, odmietnete tú správu. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Valášek, asi ste omylom stačili procedurálny návrh.
Takže ďalším rečníkom bude pán poslanec Marek Šefčík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Vážení europoslanci, som rád, že ste prišli, že ste predniesli svoje príhovory. A možno to bude aj všeobecnejšia otázka, ale ja som chcel zareagovať práve na pani Nicholsonovú, ktorá odišla pred chvíľočkou. Ale nevadí, ale na niektoré veci mi odpoviete asi aj vy.
Takže zažili sme minulý rok veľmi ťažké časy nielen v celej Európe, ale celosvetovo. A my pracujeme v zdravotníckom výbore a bavili sme o tých vakcínach a pani Nicholsonová spomenula, spomenula problémy s dovozom Sputnika a potom následné veci. Na zdravotníckom výbore ja som dal otázku, ako to je s vakcínami v Európskej únii? Konkretizoval som to a bavili sme sa potom o tom, že, že vyrobených vakcín je dosť, ale neprichádzajú na Slovensko. Neviem, či taký problém mali aj iné členské krajiny, alebo do akej miery mali ten problém, ale neprichádzali na Slovensko. A bol som upozornený na to, že jednoducho napríklad, myslím Izrael bol veľmi rýchlo zaočkovaný do istého percenta a u nás sme ešte nechyrovali. A bol som upozornený na to, že zmluvy, a na to sa chcem opýtať, sú spravené tak, že napríklad firme Pfizer, ktorá vyrábala vakcíny, bolo jednoduchšie a ľahšie alebo výhodnejšie dodávať tie vakcíny za väčšie peniaze do iných krajín a tým pádom viazli dodávky napríklad aj na Slovensko. Takže jednoduchým spôsobom, jednoducho nás preplatili.
No a teraz predpokladám, že to išlo mimo vás europoslancov, samozrejme, ale ak má byť Európska únia silná, nemôže sa stávať, že nám niekto takto "vyfúkne" vakcíny, ktoré sú v Európskej únii schválené, a idú mimo EÚ a predávajú sa mimo EÚ, keď to je podchytené nejakými zmluvami. Chcem sa opýtať, či ste tento problém riešili aj vy ako europoslanci, či máte vedomosť, že tak, ako boli nastavené tie zmluvy. A ešte, to už som ale povedal, že či to tak bolo aj v iných krajinách, alebo tie zmluvy boli nastavené pre rôzne krajiny rôzne.
Takže ja Európskej únii ako projektu, veľkému projektu, samozrejme, že dôverujem, verím, verím mu a asi väčšina ľudí na Slovensku, ale v tejto krízovej dobe sa ukázala Európska únia pri zabezpečení dodávok vakcín ako, poviem to, málo flexibilná.
No a teraz ešte posledná vec, sa vrátim na začiatok. Pani Nicholsonová hovorila o tom Sputniku. Ak by tie dodávky na Slovensko schválených vakcín z Európskej únie boli v dostatočných množstvách, tak asi by nebol taký tlak zabezpečovať iné vakcíny aj mimo EÚ. Neviem, snáď ste mi porozumeli, že na čo sa pýtam.
Ďakujem zatiaľ.