32. schôdza

Ďakujem. Že mám tu nejaké tri body, ale poznámka súdruha Blahu o pánovi Hitlerovi bola tak bizarná, že jednoducho som neni, som neni schopný, teda že čo mám povedať tak rýchlo. (Potlesk.)
Ale že „pán Hitler“ - povie komunistický poslanec Blaha, tak to je naozaj neuveriteľné. A teraz už, samozrejme, zdrhol, ale to je zase ďalšia výhoda, že pán poslanec Blaha tu nie je ani pán ukričaný poslanec Suja, takže ja poviem iba veľmi krátko.
Poslanec Blaha hovoril o tom, že majú byť potrestaní ľudia, ktorí porušovali predpisy, však tým sa, samozrejme, nedá nesúhlasiť, ale tak ako to už býva, aj u pána poslanca, ktorý práve teraz odišiel, tak triafa úplne vedľa, tento zákon nehovorí nič o konkrétnych trestných činoch v tom konkrétnom období, ktoré by sa mali posudzovať následne.
Tento návrh hovorí o tom, že ustanovenie o... o opätovnom určení výsluhového dôchodku a vdov... vdovského, vdoveckého výsluhového dôchodku vychádza zo základného princípu, ktorým je, aby vylúčenie obdobia služby vrátane zárobkov a vymeriavacích zákonov malo vplyv len na sumu dôchodku, nie na podmienky vzniku nároku na dôchodkovú sumu.
Druhým dôležitým princípom je, že dôchodky už vyplatené sa nevracajú. Týka sa to, týka sa to predovšetkým v zmysle toho návrhu ľudí, ktorí rozhodovali, ktorí boli v rozhodujúcich funkciách. Išlo o členov vlády, išlo o poslancov, išlo o členov spravodajských služieb a ľudí, ktorí mali rozhodovacie právomoci.
Čiže pán poslanec Blaha opäť tu klamal, že ideme trestať všetkých bezpečákov, všetkých ľudí, ktorí sú, ktorí nejakým spôsobom vykonávali nejaké rozkazy. Bola to bohapustá lož. Pán poslanec Blaha nechce byť konfrontovaný so lžami, preto pre istotu zrejme odišiel.
Často sa tu používalo slovo, že kádrovanie, to ma tak veľmi zaujalo, opäť komunista odišiel, rád by som mu to povedal, slovo kádrovanie sa nachádza v slovníku slovenského jazyka dodnes, vzťahuje sa vo všetkých tých verziách, ktoré, ktoré som našiel dostupné, vzťahuje sa na obdobie totalitného režimu. „Kádrovať (nedokonavý) - preverovať politicky a odborne úroveň pracovníkov a na základe toho o nich rozhodovať.“ „Zisťovať postoje k politike vládnucej strany, vládnuceho hnutia, vládnucej koalície.“ „Posudzovať, preverovať politickú a odbornú činnosť a spôsobilosť pracovníkov, politické, odborné kádrovanie.“
Veľmi dobre si to pamätáme z komunistického režimu, vieme, koľkí sme tým trpeli, dokonca sme tým trpeli ešte aj my, deti, keď sme nemali správny - robotnícky pôvod, a následne sme boli perzekvovaní tým spôsobom, že sme dostávali, buď sme nemali nárok dostať sa na vysokú školu, mňa už to teda, chvalabohu, nezastihlo, alebo sme iným spôsobom sa nedostávali na správne, resp. na pozície, na ktoré sme moli možno aj odbornú zdatnosť.
Poslanec Blaha hovoril opäť o, že 700 ľudí popravených, že dobre, že O. K.
Ja by som mu rád pripomenul ešte, ešte ďalšie čísla z publikácie Ústavu pamäti národa. Na Slovensku bolo v roku, v rokoch ’45 až ’89: 71 168 osôb odsúdených za politické delikty, 8 240 osôb v táboroch nútenej práce, 5 135 vojakov pomocných technických práporov, pétepáci, 4 739 osôb v rámci tzv. Akcie B presídlených z väčších miest na vidiek, 112 grékokatolíckych kňazov s manželkami a 486 deťmi bolo v rámci Akcie P - 100 deportovaných do českých krajov, vyše 800 internovaných rehoľníkov, vyše 1 960 internovaných rehoľníc.
Hovoríme teraz o tom, že ľudia, ktorí rozhodovali o týchto aktoch, ktoré síce v drvivej väčšine sa diali v 50. rokoch, by, samozrejme, mali byť potrestaní, pokiaľ sa ešte dá, tak ako bola potrestaná napr. komunistická prokurátorka v roku 2007 ešte Ľudmila Brožová Polednová, ale to nie je predmetom tohto návrhu. Predmetom tohto návrhu je iba iné riešenie vyplácania, resp. nevyplácania výsluhového dôchodku. To znamená, že ľudia majú nárok, započítavajú sa im roky, ale nebude im priznaný, priznaná táto časť od budúceho obdobia.
Chcel som ešte jeden príklad použiť, aby sme nehovorili stále len o 50. rokoch, ja som bol aj nedávno v Devín... pri Devíne, v Devínskej Novej Vsi pri Moste Slobody, pod Mostom Slobody, ktorý prepája ostnatý drát, bývalý ostnatý drôt medzi Slovenskom a Rakúskom, tak pod ním je taký veľmi pekný pomník práve obetiam ľudí aj zastrelených práve na hraniciach medzi tými ostnatými drôtmi, ktoré trčali, trčali smerom ku slobode, aby sme sa tam nemohli dostať, naopak, od slobody sem žiadne drôty neboli. To bola práve tá tragická smrť Helmuta Tauzta (pozn. red.: správne „Hartmuta Tautza“) roku 1986.
K ochrane socialistických hraníc využíval režim aj tzv. Pohraničnú stráž, ktorá ich strážila vojenským spôsobom neúprosne proti každému, kto ich mal v pláne prekročiť, aj po zrušení elektrického napätia v drôtoch, ktoré, myslím, že nastalo niekedy až v 60. rokoch. Na Šumave je o tom veľmi dobrá spomienka, sú tam zachované aj ešte nejaké časti, ale je tam, sú tam potom aj informačné tabule, že boli dokonca, boli dokonca ostnaté dráty napustené elektrinou, až potom po zásahu nejakých medzinárodných spoločenstiev to bolo, bola, bol tento spôsob, bol nejakým spôsobom vypnutý, takže aj po zrušení elektrického napätia v drôtoch dochádzalo k porušovaniu ako zákonov, tak aj vnútorných predpisov, ktoré upravovali právomoci príslušníkov Pohraničnej stráže.
Jedným z tých najtragickejších prípadov bolo práve úmrtie mladého východonemeckého klarinetistu Helmuta... Hartmuta Tautza z 9. augusta 1968, ktorý sa práve pokúšal cez Československo opustiť hranice. Vieme, že pohraničná hliadka využila na zadržanie dva služobné psy, ktoré mu spôsobili vážne zranenia. Členovia hliadky sa neponáhľali nejako s poskytnutím pomoci, práve naopak, nechali ho tam vykrvácať, až teda v následku, v šoku z vykrvácania zomrel.
Chcel som len teraz poukázať, že, že nehovoríme o období len 50. rokov, tieto, títo ľudia, ktorí rozhodovali o tom zločinnom režime v 50. rokoch už zväčša nežijú, nakoľko by mali už dnes 90-100 rokov, ale hovoríme o tom, že chceme dosiahnuť nejaké zadosťučinenie voči ľuďom, ktorí rozhodovali o spôsoboch, o spôsoboch, ktoré boli jednoducho neľudské, o spôsoboch, ktoré porušovali základné ľudské práva, a týchto ľudí by bolo určite najlepšie, keby sa nám podarilo vypátrať a potrestať, ale keďže toto nie je už celkom možné, nerobíme tu žiadny pohon, žiadne krágľovanie, ako si tu vymýšľal komunista Blaha, hovoríme tu len o tejto jednoduchej úprave, ktorou ľudia, ktorí pôsobili v tomto zločinnom režime a rozhodovali, nestrácajú vôbec žiadne občianske práva.
Ďakujem. (Potlesk.)