32. schôdza

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Marian Kotleba.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Ja verím, že aj to moje vystúpenie trošku zarezonuje v hlave Igora Matoviča, v hlave Borisa Kollára, že si uvedomia, že takto bohapusto nemôžu ľudí oklamať a podviesť v tak citlivej otázke, ako je referendum a sfunkčnenie referenda. Veľmi by som sa potešil, však vy si na to môžete urobiť potom politickú kampaň, keby teda hlasmi OĽANO a hlasmi SME RODINA tu referendum na Slovensku sfunkčnené bolo. Vy by ste sa mohli normálne ľuďom pochváliť, že, aha, Matovič si drží slovo, Matovič drží sľuby a pracujeme aj na tom, čo sme ľuďom pred voľbami sľúbili, lebo zatiaľ ľudia vidia iba, že pracujete na ich šikanovaní, buzerácii, že pracujete na vymýšľaní mechanizmov, ako ich tlačiť do očkovania, ktoré prinesie 30-percentnú úmrtnosť, ako to povedal Krčméry teraz nedávno.
Ľudia chcú od vás už vidieť aj nejaký krok pozitívny, nejakú prácu, nejaký volebný, nejaký vládny výsledok a nie vytváranie paniky a vytváranie železného režimu, ktorý sa bude báť za chvíľku svojich vlastných občanov.
Čiže, vážení kolegovia z koalície, toto je pre vás obrovská príležitosť. Toto neberte, že opozícia vám tu nastavuje zrkadlo, aj keď to tak je, ale keď si to zrkadlo sprivatizujete, keď to môžem tak povedať, tak bude to pre vás obrovská príležitosť, na ktorej môžete získať ďalšie voličské, politické hlasy. Veď o to vám predsa ide, tak chopte sa tej príležitosti a vygumujte opozíciu sfunkčnite referendum!

Ďakujem. Toto bol posledný príspevok vo všeobecnej rozprave. Teraz vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa spýtať, či zaujme k rozprave stanovisko pán navrhovateľ. Áno?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, už to tu odznelo a môj názor je taký istý, že naším cieľom je sfunkčnenie inštitútu referenda. Odznelo už aj to, že v podstate referendum bolo snáď jeden, jedno jediné úspešné od roku 1989, a to je, to je v podstate vstup do Európskej únie. Ostatné v podstate referendá neboli úspešné, lebo nebola päťdesiatpercentná účasť. A práve za to my predkladáme tento zákon, že skrátka znížiť kvórum z tých 350-tisíc na 100-tisíc.
Pán Mizík tu spomínal, že susedné krajiny, či je to napríklad Poľsko, je o sedemkrát väčšia krajina ako Slovensko a potrebujú oveľa menej podpisov ako v podstate Slovenská republika. V Maďarsku je to, myslím, 200-tisíc, ako si to naznačil. To znamená, je to obrovské, vysoké číslo. No ja si nekladiem, nerobím si nádeje v tom, že vládna garnitúra odsúhlasí alebo teda pustí do druhého čítania tento návrh náš zákona, pretože ako aj pán Kotleba naznačil, zrejme tu budú iné názory, ako sú naše.
Ale, dámy a páni, my predkladáme tento zákon práve v prospech občanov žijúcich na území Slovenskej republiky. Ako aj naznačili niektorí moji predrečníci, že, dámy a páni, však napríklad voľba primátora, voľba starostu, ak sa zúčastnia, ako aj pán Mizík povedal, čo len jeden alebo dvaja občania z obce, automaticky je zvolený za starostu obce. Ak sám za seba dá svoj hlas, je zvolený za starostu obce. A tu mi tu potrebujeme 50-percentnú účasť.
No ja som teda strašne zvedavý, ako rozhodne Ústavný súd, i keď ja očakávam, že pravdepodobne povie, že áno, je to občianske právo, je to v zmysle ústavy. Skrátka pani prezidentka zrejme myslela, že sa temer vyhlási referendum o predčasných voľbách, ale či sa zúčastní 50 %, to je už druhá otázka.
Takže zato práve my predkladáme tento návrh ústavného zákona, aby tí občania aj v menšom počte mohli rozhodnúť o osude našej krásnej krajiny. Takže len toľko, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu teraz pristúpime k rokovaniu o bodoch 56 a 57 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Pri prerokovaní návrhov budeme postupovať tak, že najskôr vystúpia predkladatelia a po nich vystúpi určená spravodajkyňa z výboru pre zdravotníctvo.
Najskôr pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Čepčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Návrh zákona má tlač 595. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 608.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Martinovi Čepčekovi, aby návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, posledný rok nás všetkých konfrontoval s otázkou smrti viac, ako by sme si priali. Ako by sme chceli vidieť, mnohí z nás nečakane odišli, blízki či priatelia, bolo ich takmer 19-tisíc, z toho 12 502 na COVID.
Dnes pred vami stojím, aby som uviedol návrh zákona, ktorý má obmedziť úplne zbytočnú smrť mnohých detí na Slovensku skôr, ako by sa mohli nadýchnuť.
V týchto dňoch si pripomíname 30 rokov od odsunu posledného sovietskeho okupačného vojska z Československa. Zavŕšením jeho pobytu na našom území symbolicky skončila éra, keď suverenitu nášho štátu limitoval komunistický diktátor z Moskvy. Komunistické zákonodarstvo inšpirované sovietskym bezprávím, žiaľ, prežíva v oblasti umelých potratov na Slovensku dodnes. Jeho prapočiatok siaha do obdobia tzv. Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v roku 1917.
Minulý rok sme si pripomenuli smutné sté výročie prvého zákona na svete legalizujúceho umelé potraty. Pod týmto zákonom cítiť dodnes rukopis Vladimíra Iľjiča Lenina. Je zarážajúce, že to, čo bolo pred sto rokmi civilizovaným svetom vnímané ako zjavné bezprávie, je dnes ponúkané ako nové ľudské právo, ako niečo, čomu má zaväzovať napríklad Európska únia svoje členské štáty, ako sme si to mohli plne uvedomiť pri nedávnej diskusii o tzv. Matičovej správe na pôde tohto zákonodarného zboru.
Stav započatý sovietskymi boľševikmi je v civilizovanom západnom svete, ku ktorému sa hlásime, prezentovaný ako nedotknuteľné status quo. Keď hovoríme o ľudských právach, nesmieme zabúdať na ich základné vymedzenie - právo jedného človeka končí tam, kde začína právo iného. Ústava Slovenskej republiky nám pripomína, že ľudský život je hodný ochrany pred narodením.
Položme si teda otázku, ako tento život chránime, koľko detí ešte musí zomrieť, aby sme si uvedomili, že každý ľudský život má cenu, že si tú ochranu naozaj zaslúži? Podľa kvalifikovaného odhadu je ročne vo svete uskutočnených približne 56 mil. umelých potratov. Na Slovensku, ktoré sa rozhodnutím zákonodarného zboru v roku 1957 pripojilo k sovietskym súdruhom aj plne legalizáciou umelých potratov, sme za takmer 64 rokov platnosti tejto hanebnej legislatívy usmrtili takmer 1,5 mil. vlastných detí. Možno bol medzi nimi génius, potencionálny vynálezca liekov nateraz neliečených chorôb. Vďaka tolerovaniu tohto smutného reliktu komunizmu denne na Slovensku zabijeme jednu priemernú školskú triedu.
Verím, že vás, ctené kolegyne a kolegovia, nemusím presviedčať, že nenarodené dieťa nie je zhlukom buniek, ale samostatnou ľudskou bytosťou, že vás nemusím presviedčať o takej samozrejmosti, ako je fakt, že každé dieťa má od počatia samostatnú DNA, od šestnásteho dňa začína biť jeho srdce. Žena predsa nemá dve srdcia, to druhé od šestnásteho dňa bije dieťaťu.
To, že nás tu sedí 150 poslancov, je iba o tom, že 150 matiek sa muselo rozhodnúť pre život. Ak by to tak nebolo, nesedeli by sme tu. Nikto by o nás netušil. Jediným človekom, ktorý by si to uvedomoval, by bola matka, ktorá sa rozhodla pre potrat. Je dokázané, že sa po takomto rozhodnutí trápia, občas v tom ostanú samé s výčitkami s postaborčným syndrómom.
Vážené kolegyne, kolegovia, zákon, ktorý predkladám, nie je o politike. Predkladám ho opakovane napriek obštrukciám, napriek hejtu, ktorého sa mi za toto dostáva. Predkladám ho preto, aby bolo učinené zadosť základnej spravodlivosti, aby bola odsúdená jedna z posledných veľkých neprávostí komunistického zločinného režimu. Verím, že úcta k životu nás v tejto sále spája naprieč politickým spektrom a napriek rozdielom, ktoré máme v pohľadoch na mnohé politické otázky.
Prosím vás, podporte tento zákon. Prosím vás o to v mene tých, ktorí nemajú hlas.
Ďakujem.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Druhým bodom je prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Magdalény Sulanovej a Petra Krupu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 566. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 579.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Rastislavovi Schlosárovi, aby návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, nie je to po prvýkrát, čo ako poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko predkladáme v Národnej rade návrh zákona, ktorý by zásadným spôsobom obmedzil vykonávanie umelých potratov, a povedzme to otvorene, zachránil tak životy tisícov nenarodených detí na Slovensku.
Hneď na úvod hovorím, že s touto našou snahou budeme pokračovať zas a znova až dovtedy, dokiaľ nezastavíme toto bezbrehé zabíjanie, dokým neukončíme túto genocídu národa. Pretože je to naša morálna povinnosť, pretože je to naša kresťanská povinnosť, pretože je to povinnosť každého človeka bez ohľadu na náboženské vyznanie, ktorému skutočne záleží na ochrane ľudského života a na tom najzákladnejšom ľudskom práve, akým je bezpochyby práve právo na život.
Viac ale poviem až v spoločnej rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem, pán navrhovateľ. Vzhľadom na to, že sme zlúčili rozpravu, prosím, aby ste zaujali svoje určené miesto v rokovacej sále.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, predsedníčke tohto výboru pani poslankyni Janke Bittó Cigánikovej, aby Národnej rade podala spravodajské informácie k obidvom návrhom.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a jedna kolegyňa, v súlade s príslušným ustanovením zákona o rokovacom poriadku Národnej rady ako spravodajkyňa predkladám informáciu k predloženým návrhom zákona, tlač 566 a 595. Návrhy zákona spĺňajú z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znení uvedených návrhov zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, a to obmedziť práva žien.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 579 a 608 z 31. mája 2021 navrhol Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre zdravotníctvo a súčasne určiť k návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Skončila som, pán predsedajúci, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim.
Ďakujem.