32. schôdza

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Ja verím, že aj to moje vystúpenie trošku zarezonuje v hlave Igora Matoviča, v hlave Borisa Kollára, že si uvedomia, že takto bohapusto nemôžu ľudí oklamať a podviesť v tak citlivej otázke, ako je referendum a sfunkčnenie referenda. Veľmi by som sa potešil, však vy si na to môžete urobiť potom politickú kampaň, keby teda hlasmi OĽANO a hlasmi SME RODINA tu referendum na Slovensku sfunkčnené bolo. Vy by ste sa mohli normálne ľuďom pochváliť, že, aha, Matovič si drží slovo, Matovič drží sľuby a pracujeme aj na tom, čo sme ľuďom pred voľbami sľúbili, lebo zatiaľ ľudia vidia iba, že pracujete na ich šikanovaní, buzerácii, že pracujete na vymýšľaní mechanizmov, ako ich tlačiť do očkovania, ktoré prinesie 30-percentnú úmrtnosť, ako to povedal Krčméry teraz nedávno.
Ľudia chcú od vás už vidieť aj nejaký krok pozitívny, nejakú prácu, nejaký volebný, nejaký vládny výsledok a nie vytváranie paniky a vytváranie železného režimu, ktorý sa bude báť za chvíľku svojich vlastných občanov.
Čiže, vážení kolegovia z koalície, toto je pre vás obrovská príležitosť. Toto neberte, že opozícia vám tu nastavuje zrkadlo, aj keď to tak je, ale keď si to zrkadlo sprivatizujete, keď to môžem tak povedať, tak bude to pre vás obrovská príležitosť, na ktorej môžete získať ďalšie voličské, politické hlasy. Veď o to vám predsa ide, tak chopte sa tej príležitosti a vygumujte opozíciu sfunkčnite referendum!

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, už to tu odznelo a môj názor je taký istý, že naším cieľom je sfunkčnenie inštitútu referenda. Odznelo už aj to, že v podstate referendum bolo snáď jeden, jedno jediné úspešné od roku 1989, a to je, to je v podstate vstup do Európskej únie. Ostatné v podstate referendá neboli úspešné, lebo nebola päťdesiatpercentná účasť. A práve za to my predkladáme tento zákon, že skrátka znížiť kvórum z tých 350-tisíc na 100-tisíc.
Pán Mizík tu spomínal, že susedné krajiny, či je to napríklad Poľsko, je o sedemkrát väčšia krajina ako Slovensko a potrebujú oveľa menej podpisov ako v podstate Slovenská republika. V Maďarsku je to, myslím, 200-tisíc, ako si to naznačil. To znamená, je to obrovské, vysoké číslo. No ja si nekladiem, nerobím si nádeje v tom, že vládna garnitúra odsúhlasí alebo teda pustí do druhého čítania tento návrh náš zákona, pretože ako aj pán Kotleba naznačil, zrejme tu budú iné názory, ako sú naše.
Ale, dámy a páni, my predkladáme tento zákon práve v prospech občanov žijúcich na území Slovenskej republiky. Ako aj naznačili niektorí moji predrečníci, že, dámy a páni, však napríklad voľba primátora, voľba starostu, ak sa zúčastnia, ako aj pán Mizík povedal, čo len jeden alebo dvaja občania z obce, automaticky je zvolený za starostu obce. Ak sám za seba dá svoj hlas, je zvolený za starostu obce. A tu mi tu potrebujeme 50-percentnú účasť.
No ja som teda strašne zvedavý, ako rozhodne Ústavný súd, i keď ja očakávam, že pravdepodobne povie, že áno, je to občianske právo, je to v zmysle ústavy. Skrátka pani prezidentka zrejme myslela, že sa temer vyhlási referendum o predčasných voľbách, ale či sa zúčastní 50 %, to je už druhá otázka.
Takže zato práve my predkladáme tento návrh ústavného zákona, aby tí občania aj v menšom počte mohli rozhodnúť o osude našej krásnej krajiny. Takže len toľko, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, posledný rok nás všetkých konfrontoval s otázkou smrti viac, ako by sme si priali. Ako by sme chceli vidieť, mnohí z nás nečakane odišli, blízki či priatelia, bolo ich takmer 19-tisíc, z toho 12 502 na COVID.
Dnes pred vami stojím, aby som uviedol návrh zákona, ktorý má obmedziť úplne zbytočnú smrť mnohých detí na Slovensku skôr, ako by sa mohli nadýchnuť.
V týchto dňoch si pripomíname 30 rokov od odsunu posledného sovietskeho okupačného vojska z Československa. Zavŕšením jeho pobytu na našom území symbolicky skončila éra, keď suverenitu nášho štátu limitoval komunistický diktátor z Moskvy. Komunistické zákonodarstvo inšpirované sovietskym bezprávím, žiaľ, prežíva v oblasti umelých potratov na Slovensku dodnes. Jeho prapočiatok siaha do obdobia tzv. Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v roku 1917.
Minulý rok sme si pripomenuli smutné sté výročie prvého zákona na svete legalizujúceho umelé potraty. Pod týmto zákonom cítiť dodnes rukopis Vladimíra Iľjiča Lenina. Je zarážajúce, že to, čo bolo pred sto rokmi civilizovaným svetom vnímané ako zjavné bezprávie, je dnes ponúkané ako nové ľudské právo, ako niečo, čomu má zaväzovať napríklad Európska únia svoje členské štáty, ako sme si to mohli plne uvedomiť pri nedávnej diskusii o tzv. Matičovej správe na pôde tohto zákonodarného zboru.
Stav započatý sovietskymi boľševikmi je v civilizovanom západnom svete, ku ktorému sa hlásime, prezentovaný ako nedotknuteľné status quo. Keď hovoríme o ľudských právach, nesmieme zabúdať na ich základné vymedzenie - právo jedného človeka končí tam, kde začína právo iného. Ústava Slovenskej republiky nám pripomína, že ľudský život je hodný ochrany pred narodením.
Položme si teda otázku, ako tento život chránime, koľko detí ešte musí zomrieť, aby sme si uvedomili, že každý ľudský život má cenu, že si tú ochranu naozaj zaslúži? Podľa kvalifikovaného odhadu je ročne vo svete uskutočnených približne 56 mil. umelých potratov. Na Slovensku, ktoré sa rozhodnutím zákonodarného zboru v roku 1957 pripojilo k sovietskym súdruhom aj plne legalizáciou umelých potratov, sme za takmer 64 rokov platnosti tejto hanebnej legislatívy usmrtili takmer 1,5 mil. vlastných detí. Možno bol medzi nimi génius, potencionálny vynálezca liekov nateraz neliečených chorôb. Vďaka tolerovaniu tohto smutného reliktu komunizmu denne na Slovensku zabijeme jednu priemernú školskú triedu.
Verím, že vás, ctené kolegyne a kolegovia, nemusím presviedčať, že nenarodené dieťa nie je zhlukom buniek, ale samostatnou ľudskou bytosťou, že vás nemusím presviedčať o takej samozrejmosti, ako je fakt, že každé dieťa má od počatia samostatnú DNA, od šestnásteho dňa začína biť jeho srdce. Žena predsa nemá dve srdcia, to druhé od šestnásteho dňa bije dieťaťu.
To, že nás tu sedí 150 poslancov, je iba o tom, že 150 matiek sa muselo rozhodnúť pre život. Ak by to tak nebolo, nesedeli by sme tu. Nikto by o nás netušil. Jediným človekom, ktorý by si to uvedomoval, by bola matka, ktorá sa rozhodla pre potrat. Je dokázané, že sa po takomto rozhodnutí trápia, občas v tom ostanú samé s výčitkami s postaborčným syndrómom.
Vážené kolegyne, kolegovia, zákon, ktorý predkladám, nie je o politike. Predkladám ho opakovane napriek obštrukciám, napriek hejtu, ktorého sa mi za toto dostáva. Predkladám ho preto, aby bolo učinené zadosť základnej spravodlivosti, aby bola odsúdená jedna z posledných veľkých neprávostí komunistického zločinného režimu. Verím, že úcta k životu nás v tejto sále spája naprieč politickým spektrom a napriek rozdielom, ktoré máme v pohľadoch na mnohé politické otázky.
Prosím vás, podporte tento zákon. Prosím vás o to v mene tých, ktorí nemajú hlas.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, nie je to po prvýkrát, čo ako poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko predkladáme v Národnej rade návrh zákona, ktorý by zásadným spôsobom obmedzil vykonávanie umelých potratov, a povedzme to otvorene, zachránil tak životy tisícov nenarodených detí na Slovensku.
Hneď na úvod hovorím, že s touto našou snahou budeme pokračovať zas a znova až dovtedy, dokiaľ nezastavíme toto bezbrehé zabíjanie, dokým neukončíme túto genocídu národa. Pretože je to naša morálna povinnosť, pretože je to naša kresťanská povinnosť, pretože je to povinnosť každého človeka bez ohľadu na náboženské vyznanie, ktorému skutočne záleží na ochrane ľudského života a na tom najzákladnejšom ľudskom práve, akým je bezpochyby práve právo na život.
Viac ale poviem až v spoločnej rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a jedna kolegyňa, v súlade s príslušným ustanovením zákona o rokovacom poriadku Národnej rady ako spravodajkyňa predkladám informáciu k predloženým návrhom zákona, tlač 566 a 595. Návrhy zákona spĺňajú z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znení uvedených návrhov zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, a to obmedziť práva žien.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 579 a 608 z 31. mája 2021 navrhol Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre zdravotníctvo a súčasne určiť k návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Skončila som, pán predsedajúci, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim.
Ďakujem.

Panie poslankyne, páni poslanci, náš návrh zákona netreba nejako podrobnejšie vysvetľovať a predstavovať, lebo, ako som už spomenul v úvodnom slove, nepredkladáme ho po prvýkrát. Tí, ktorí sa tejto problematike venujú, tí, ktorí ju sledujú, tak vedia, aký zákon sme predložili. Môžem povedať, že za tie štyri roky, za posledné štyri roky sme ho predložili už celkom štyrikrát. Aj v minulom volebnom období a predkladáme ho aj v tomto volebnom období.
Netajíme sa tým, že chceme zakázať vykonávanie umelých potratov, ktorým padlo len za minulý rok za obeť presne 6 177 nenarodených detí a od vzniku samostatnej republiky, Slovenskej republiky, teda od roku 1993, už bolo takmer 400-tisíc, opakujem 400-tisíc nevinných detí.
Súčasne však hovoríme, že pripúšťame, pripúšťame tri výnimky, kedy by bolo možné naďalej vykonávať tieto umelé potraty, ale v celkom výnimočných prípadoch. A to v prípade ohrozenia života ženy, ak s tým bude sama žena súhlasiť, ďalej do 12 týždňov tehotenstva v prípade, ak je dôvodné podozrenie, že žena otehotnela v dôsledku trestného činu, teda napríklad v prípade znásilnenia, incestu alebo sexuálneho zneužitia, vykonávaniu umelého potratu nebudú brániť žiadne zdravotné dôvody a žena o vykonanie takéhoto potratu sama požiada a napokon tretia výnimka do 24 týždňov tehotenstva v prípade, ak pôjde o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu, ak vykonaniu umelého potratu nebudú brániť žiadne zdravotné dôvody a žena o vykonanie umelého potratu sama požiada.
Fakticky teda navrhujeme zrušiť možnosť vykonávať umelé potraty len na požiadanie ženy, teda navrhujeme zrušiť tú skupinu potratov, ktorá je dnes na Slovensku najväčšia časť zo všetkých umelých potratov, ktoré sa u nás vykonávajú. Zároveň tento náš návrh ruší aj možnosť tzv. potratovej turistiky, keď neumožňuje vykonávať umelý potrat cudzinkám, teda ženám, ktoré nemajú občianstvo v Slovenskej republike.
Toľko teda v skratke čo konkrétne navrhujeme pre tých, ktorí by to ešte nevedeli. Prejdime ale teraz k podstate, prečo vôbec riešime obmedzovanie umelých potratov, prečo sa touto otázkou opakovane v Národnej rade zaoberáme. Liberáli, ktorých je, bohužiaľ, aj v tomto pléne príliš veľa, ale dúfam, že v ďalšom volebnom období ich bude dosť málo, tak tí nám vyčítajú, že Slovensko a jeho občania majú nejaké iné problémy, že otázka umelých potratov nie je na programe dňa, že nie je tou najpálčivejšou otázkou, ktorú treba na Slovensku riešiť. Skúsme sa však pozrieť na problematiku umelých potratov očami faktov, očami prísnej logiky a dospejeme k záveru, že otázka umelých potratov, aj keď si to mnohí ľudia možno neuvedomujú, je otázkou prvoradého významu, bez ktorej vyriešenia tzv. demokratický režim na Slovensku je a zostane vždy režimom, ktorý je v skutočnosti nedemokratický, bezprávny a trúfam si povedať aj zločinecký.
Otázka umelých potratov totiž nie je otázkou životnej úrovne na Slovensku. Nie je otázkou zamestnanosti, otázkou hospodárstva či ekonomiky, ale je ďaleko viac, pretože je to otázka života a smrti tisícov nevinných detí. A to bude vždy tou najvýznamnejšou otázkou. Minimálne pre tých ľudí, pre ktorých samotný život človeka je vždy na prvom mieste. A to nemusíme byť kresťania vyznávajúci prvé Božie prikázanie - nezabiješ. Stačí, že máte zdravý rozum, česť a zmysel pre spravodlivosť, aby ste si uvedomili, že právo na život je zo všetkých ľudských práv tým najdôležitejším. Právom, bez ktorého nemá absolútne žiadny zmysel, aby sme hovorili o ostatných ľudských právach. Nakoniec na čo by nám bolo právo na súkromie, osobnú slobodu, slobodu pohybu, slobodu prejavu alebo slobodu myslenia, na čo by nám boli práva na majetok a život v úplnom blahobyte, ak by sme nemali právo na život, ak by nás mohol ktokoľvek, kedykoľvek beztrestne zavraždiť a to celkom legálne. No tieto práva, povedzme si na rovinu, by nám boli absolútne na nič.
Napokon uvážme, kam sme sa to až dostali a v akej barbarskej dobe žijeme, keď sa zabíjanie vlastných detí obhajuje tým, že ide o právo ženy na súkromie, či dokonca akési ľudské právo. Ako hlboko upadol náš národ a náš štát, keď sa u nás vyhlasuje, že možnosť ženy vybrať si, či počaté dieťa donosí patrí k nejakým výdobytkom modernej demokracie. Toto predsa nie je žiadna demokracia, ale obyčajná zločinecká totalita.
Preto nie náhodou a hovoril to už aj pán predkladateľ, pán poslanec Čepček, nie je náhodou, že prvým režimom, ktorý legalizoval umelé potraty na svete, bol práve totalitný zločinecký režim vodcu boľševikov Vladimíra Lenina a to práve v Sovietskom zväze. Slovensko preto nie je demokratickým a právnym štátom a nikdy ním ani nemôže byť, pokiaľ umožní len tak na požiadanie zavraždiť každý rok tisíce nevinných detí. A hovorím otvorene, že ktokoľvek súčasný stav v oblasti umelých potratov obhajuje a nechce ho zásadne zmeniť, nemá právo hovoriť o ľudských právach, demokracii a slobode. Hoci si možno stokrát bude hovoriť a biť sa do pŕs, že je nejaký liberál a humanista, ktorému záleží na ľudskom živote. Treba povedať, že každý, kto súčasnú potratovú legislatívu považuje za správnu, je v skutočnosti len obyčajný egoista a materialista, ktorému záleží len na sebe a ľudský život pre neho nič neznamená, pokiaľ nikto nesiaha na jeho život osobne. Alebo je to možno človek, ktorý žije v sebaklame, že zabitím vlastného dieťaťa vlastne nepácha nič zlé, lebo dieťa do tých 12 týždňov tehotenstva ešte nie je človekom, a teda že ešte nie je dieťaťom, ale len akýmsi zhlukom buniek, teda súčasťou vlastného tela.
Nechcem tu teraz opakovať argumenty, prečo jediným možným logickým okamihom, kedy vzniká ľudský život, je okamih počatia, teda okamih, kedy spojením dvoch ľudských buniek s odlišnou DNA vzniká jedinečný ľudský organizmus so svojou vlastnou jedinečnou DNA odlišnou, tak od DNA svojej matky, ako aj od DNA svojho otca.
Avšak nebudeme slepí, ak si nebudem účelovo či pre uľavenie svojmu svedomiu zakrývať oči pred touto pravdou. Potom nám bude všetkým jasné, že umelým potratom zabíjame živého človeka, živé dieťa a v takom prípade nám neostáva nič iné, ako urobiť všetko pre to, aby sme toto zabíjanie zastavili, aby sme ho postavili mimo zákon.
Prosím, uvedomme si, že najhoršou nespravodlivosťou a najhorším zločinom, ktorý sa u nás pácha už viac ako 60 rokov, sú práve umelé potraty. Pretože za ten čas bolo na našom území zabitých celkom 1,4 mil. nenarodených detí. Preto právom hovorím, že sa tu pácha genocída národa. Čudujeme sa potom, že je u nás demografická kríza, že naša populácia starne, že chýbajú peniaze na dôchodky? Keď sme takto umožnili už dlhých 60 rokov a stále umožňujeme zabíjať naše vlastné deti?
Samozrejme, viem, že je tu dosť poslancov, ktorí majú na celú túto problematiku iný názor, ktorý nevidia alebo nechcú vidieť túto pravdu, možno nemajú ani zlé úmysly, ale s tými som, samozrejme, ochotný v tejto rozprave diskutovať a môžme si vysvetliť všetky aspekty tohto problému. Ale s tými, čo vedia, čo robia, keď tú interrupčnú legislatívu podporujú, s tými, ktorým to vyhovuje, s tými nemá zmysel čokoľvek riešiť
Pre vás ale aj všetkých tých ostatných som pripravený zodpovedať akékoľvek otázky k tejto rozprave, preto panie poslankyne, páni poslanci, na záver môjho vystúpenia len jedno. Málokedy máme možnosť zachrániť ľudský život a to nielen jedného človeka, ale tisícov ľudí, len obyčajným hlasovaním za návrh jedného zákona. Málokedy máme takto v rukách v podstate osud celého národa. A teraz ale tú príležitosť máme, a tak ju, prosím, nepremárnime. Dosť už ale bolo rečnenia! Naozaj začnime konať a ukážme, že nestojíme na strane smrti, ale stojíme na strane života!
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Toto je téma, ktorá extrémne rozdeľuje našu spoločnosť a vždy ju rozdeľovať bude. Ja by som na začiatok možno povedal, že nie som fanúšik takých samoúčelných, provokačných a zjednodušujúcich fráz, nie som fanúšik démonizovania z jednej alebo druhej strany, nie som fanúšik delenia sa na vrahov detí a na inkvizítorov, pretože chápem, že toto je téma, kde sa stretávajú dve ideológie, ktoré sa nedokážu stretnúť, a aj keď tú logiku tej druhej dohode, teda tej konzervatívnej, chápem, nezdieľam tieto myšlienky, ale verím, že takou zdravou časťou liberalizmu by mal byť rešpektovanie názorov oponenta a keď s ním nebudem súhlasiť a budem robiť všetko pre to, aby tieto názory neprevládli.
Do tej ideológie už ale nebudem hlbšie, keďže faktická poznámka mi takýto priestor nedáva. Ja len nechápem možno z jednej strany, že prečo táto téma sem príde každého pol roka a to je taká pragmatická, že minulé hlasovania jednoznačne ukázalo, že v tomto parlamente nie je vôľa, nie je vôľa na žiadne drastické obmedzenia potratov.
Vy ste hovorili, že tu je liberálov veľa. Ja si myslím, že ich je málo, ale to je asi uhol pohľadu, každopádne je nás tu síce málo, ale stále tu nie je priestor pre to, aby sme zrazu zakazovali potraty. A takéto vyťahovanie týchto zákonov polroka čo polroka nič nevyrieši okrem toho, že traumatizuje celú spoločnosť. Pretože ak by ste mali štipku takého politického citu, tak by ste možno išli inými spôsobmi, keďže tie potraty nám každý rok klesajú. Poďme sa radšej baviť na niečom, kde sa môžme zhodnúť, a to je ako pomôcť tehotným ženám, aby sa sami dobrovoľne rozhodli dieťa vynosiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Schlosár, hovoríte že štvrtýkrát za štyri roky ste dali tento istý návrh, tak sa čudujem, na čo ste vystupovali 10 minút, však všetci to už tu poznáme dokolečka ako obohratá platňa.
Rád rozbíjate hlavou stenu, pozerám.
Vyslovili ste taký text, že nedemokratický systém na Slovensku, resp. totalitný systém na Slovensku. Ja si myslím, že vy ste si to pomýlili s tým, čo chcete zaviesť vy na Slovensku, ak by ste sa nebodaj dostali k moci. Ja hovorím, vyslovene k moci, nie prebrali zodpovednosť za Slovensko, lebo tá vaša zvrátená ideológia, ktorú predstavujete, je fakt zvrátená.
A príde mi úplne že tragikomické, keď človek hovorí o živote a záchrane života, keď sám pochodoval v gardistických uniformách. Tých uniformách, ktoré v minulosti deportovali ľudí do vyhladzovacích táborov. Vy normálne nemáte štipku hanby, vy nemáte štipku hanby s tým, čo teraz predkladáte, a s tým, čo rozprávate.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Schlosár, ale aj ostatní kolegovia poslanci z ĽSNS a Republiky, len nedávno ste nám ženám vysvetľovali pri zákone o zbraniach a strelive, že zbraniam nerozumieme, a preto sa k nim nemáme vyjadrovať. Vtedy som vás prosila, aby ste sa vy prípadne už nikdy nevyjadrovali k potratom a ženským materniciam, hlavne ak si uvedomíme, že tie zbrane nevystreľujú ruže z papiera, ale zabíjajú.
Aktuálny zákonný stav ja teda považujem za absolútne dostatočný a problém nevidím v snahe silou mocou zabíjať, ale v tom, že potrebujeme mladým rodinám či osamelým matkám vytvoriť podmienky na to, aby dokázali svoje deti uživiť a svoje deti nechať vyrásť v takých podmienkach, aby boli dôstojné ľudské bytosti, čiže pekne poprosím znova, už naozaj nevyťahujte tie potraty.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán kolega Schlosár, k tej právnej stránke, na ktorú sa obraciate tak často, nie je pravdou, že právo na život stojí nad nejakým iným základným právom. Postačuje, pretože tie základné práva sú základné práva. Je takisto základné právo na súkromie, ako je základné právo na život. To, že právo na život v prípade nenarodeného dieťaťa má výsadné postavenie, je dané tým, čo je uvedené v ústave. V ústave však nie je uvedené v rozpore s tým, čo naznačujete, že ústava chráni život od počatia. To jednoducho tak nie je. A ten dôvod je právny. Spočíva v tom, že vedľa uvedeného práva na život, základného práva, existujú iné základné práva, a tie si vzájomne konkurujú, tieto práva. A to vy jednoducho zakrývate, zamlžujete, pretože právo ženy na súkromie je rovnako základné právo v zmysle ústavy, ako je základné právo na život.
Ďalej by som uviedol, že je pochopiteľné, že vy túto tému neustále predkladáte, pretože to je téma, ktorá rozdeľuje spoločnosť a rozdeľovanie spoločnosti to je presne to, o čo vám ide. Vám ide nie o život nenarodeného dieťaťa, vám ide o uchopenie moci, preto sa snažíte rozdeľovať spoločnosť, pretože ste obyčajní fašisti a nič iné lepšie neviete.