32. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Čepček, som si také tri veci vypichol, ktorých si sa dotkol. Ty si hovoril za minulý rok, že bolo viac ako 6 000 detí potratených. Tu kolegyňa v rozprave pred tebou povedala 5 800, ale ty si tam asi zarátal predpokladám aj tie spontánne potraty.
Keď už sme pri tých spontánnych potratoch, tak čuduj sa svete, keď sa pozrieme, to práve robí tú štatistiku NCZI, hej, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré patrí pod ministerstvo zdravotníctva. Tam sa to vždy točí okolo jedného percenta tých posledných 20 rokov. Nieže sa to drží, ale má to v podstate stúpajúci trend. Ja sa pýtam potom, čo robia lekári preto, aby zvrátili tento trend týchto spontánnych potratov, lebo spontánny potrat je nechcený a tieto deti alebo teda aj tieto matky chcú, aby sa tieto deti narodili.
Dotkol si sa pojmu a koniec koncov je to aj v tvojom návrhu zákona, že nie je to prerušenie, ale je to ukončenie. Tuná v podstate aj liberáli už pristúpili na túto terminológiu, pretože keď sme v septembri mali tento návrh, nie tento, to bol iný návrh zákona, to bol len taký čajový odvar, ale tam sa ten termín tiež menil, tak vtedy vystúpila kolegyňa Cigániková. Oni priznali, že áno, je to správne, lebo keď niečo prerušíte, viete v tom pokračovať, keď prerušíte tehotenstvo, neviete v ňom pokračovať.
Čo sa týka tých svedectiev, tak si myslím, že rad radom keby sme tu šli plénom Národnej rady, tak by ich bolo mnoho. Ja som bol tiež narodený ako v podstate tretie z ôsmych detí, keď som si pozeral tú štatistiku, tak práve väčšinou sú to matky s dvomi deťmi, ktoré keď čakajú práve to tretie, tak sa rozhodujú, že podstúpia takýto zákrok.

Ďakujem, kolegyne, kolegovia. Ja som vám pred časom dal aj nejakú takú knihu, aby ste vedeli, ako vlastne história týchto umelých potratov vznikla a budem reagovať na dvoch rečníkov. Ostatným ďakujem za podporu a za objasnenie - život začína počatím. To je definitívne. A budem reagovať na pána poslanca Baránika a pani poslankyňu Hatrákovú.
Ako je jasné, ja som podporil návrh pani poslankyne Záborskej aj zákon, ktorý matkám mal pomôcť, ten 200-eurový príplatok. Ja som za každú takúto podporu, ale skúsme sa vžiť do situácie vystresovanej, neplánovane otehotnenej matky ísť na potrat. Ako má matka vedieť, že ukončenie tehotenstva je zlé a nesprávne, keď ho zákon povoľuje?
Zákony sú predsa na to, aby chránili život najslabším a ukazovali ľuďom, čo je dobré a čo je zlé. To znamená, ak to zákon umožňuje, prečo ten zákon nezmeniť, aby ten zákon to neumožňoval?
To je celé, ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Panie poslankyne, páni poslanci, ja si teda dovolím využiť právo navrhovateľa vystúpiť, a teda zhodnotiť doterajší priebeh rozpravy k týmto dvom návrhom zákonov. Začal by som teda s tým, čo tu opakovane zaznelo z úst pána poslanca Stančíka, potom pána poslanca Viskupiča. Viacerí tu spomínali, že počet potratov neustále klesá, teda že nie je nejaký dôvod na to, aby sme sa touto otázkou nejako zaoberali, lebo to má nejakú klesajúcu tendenciu.
No a v tejto súvislosti ma napadá len jedna otázka. Ak teda začne klesať medziročne alebo v priebehu, ja neviem, päť-desať rokov počet vrážd nejakým výrazným spôsobom, tak teraz tieto vraždy, teraz myslím dospelých alebo teda už narodených ľudí, legalizujeme? Alebo to proste urobíme? Prestaneme tieto vraždy nejakým spôsobom trestať? Dovolíme ľudí beztrestne vraždiť len preto, že ten počet vrážd klesá alebo je nízky podľa nejakých kritérií? A možno ešte v tejto súvislosti, ak teraz vlastne za posledný rok sa všetko točí okolo toho COVID-u a neustále sa to tu proste pripomína, stále sa tu prijímajú nejaké opatrenia, o ktorých ja hovorím opakovane, že sú totalitné a pritom vieme, že oficiálne, hovorím, oficiálne má ten COVID na svedomí na Slovensku k 21. júnu nejakých 12 478 ľudí. Tak potom o čo viacej by sa život na Slovensku alebo debata o tom, ako ten problém riešiť, o čo viac by sa to malo týkať práve umelých potratov, keď za posledný rok tu bolo zavraždených vyše 6-tisíc detí a keď od vzniku republiky tu bolo zavraždených vyše alebo takmer 400-tisíc nenarodených detí? A odkedy sú legalizované, už to tu bolo povedané, 1,4 mil., veď to je omnoho viacej ako tie oficiálne obete na COVID. Napriek tomu sa o tejto debate, sa o tomto probléme hovorí len vtedy, keď tu my ako poslanci, ktorí jednoducho vyznávajú tradičné hodnoty, ktorí si uvedomujú cenu ľudského života, keď tu vystúpime a chceme tento problém riešiť. Dovtedy ako keby tento problém ani vôbec neexistoval.
Pán poslanec Žiak, ste veľmi blízko, takže budete dobre počuť, áno. Ja neviem teda, čo ste vy za poslanca alebo za človeka, aké hodnoty vy vyznávate, lebo mne je to také čudné, keď ešte aj ochranu ľudského života a boj za práva nenarodených detí ste schopní spojiť s nejakými gardistickými uniformami, s nejakým fašizmom a s takýmito kadejakými nezmyslami. Ale ako na druhej strane ma to neprekvapuje, pretože to je presne pre vás liberálov typické. Vám keď dôjdu argumenty, vy keď jednoducho neviete nejako racionálne vysvetliť svoje stanoviská alebo keď nesúhlasíte s názormi ľudí, ktorí jednoducho vystupujú tu v Národnej rade alebo niekde v spoločnosti, tak ich označíte, že sú fašisti, že sú extrémisti, to je proste jediná vec, čo viete onálepkovať človeka, a tým si myslíte, že celá tá debata nejakým spôsobom zhasne. Vy jednoducho vidíte za každým stromom nejakého fašistu.
Ale viete, čo nevidíte? Vy nevidíte tých fašistov priamo vo vašej strane, vo vašom poslaneckom klube, kde by ste ich mali ako prvý hľadať, pretože tam, keď si zoberieme, ako pristupujete k ochrane ľudského života od počatia, tam by sme mali nájsť a hľadať asi tých fašistov najviac. Aj by sme ich tam asi našli.
Pani poslankyňa Kozelová, tá tu myslím teraz nie je, ja neviem teda, že či má deti, ale môžem ju ubezpečiť, keď počúva, že ja sa do jej maternice v žiadnom prípade nestarám, ale napriek tomu musím povedať, že pokiaľ by sa ona sama rozhodla, že jedno zo svojich detí či narodených, alebo nenarodených sa rozhodne zabiť, tak jednoznačne, keďže som odporca vrážd všeobecne, tak, samozrejme, budem sa do toho starať.
Pán poslanec Baránik, ten už tiež odišiel, ale možno tiež niekde počúva v zákulisí, tak ten ma úplne, ten ma úplne zaskočil, keď konštatoval, že právo na život v zmysle ústavy nestojí nad ostatnými ľudskými právami, ako je napríklad právo na súkromie. Tak ja neviem, že či predsa len by nebolo lepšie, keby zostal tým taxikárom, lebo toto je čistý právny analfabetizmus, pretože predsa právo na život alebo teda všetky ľudské práva sa volajú ľudské práva preto, lebo sa viažu na človeka, na ľudí. A pokiaľ nejaký človek nemá ani právo na život, keď ani nežije, tak predsa nemôže ani disponovať nejakými ostatnými právami. Teda logicky pre každého normálneho človeka to nemusí byť ani právnik, pre každého normálneho človeka predsa musí byť jasné, že právo na život je tým prvým právom, od ktorého sa všetky ostatné práva odvíjajú. A áno, stojí nad všetkými ostatnými ľudskými právami vrátane práva a súkromie. Napokon stačí sa pozrieť aj na samotný Trestný zákon. A to nielen u nás ale v každom štáte, kde predsa vražda alebo teda zabitie človeka je vždy prísnejšie trestaná v porovnaní s inými trestnými činmi, ktoré siahajú na iné práva človeka.
Ďalej by som chcel poďakovať aj tým poslancom nielen z nášho poslaneckého klubu, ale aj možno z vládnych poslancov, ktorí majú tú odvahu, a postavia sa za ochranu ľudského života od počatia, napriek tomu teda, že ich niektorí liberálni kolegovia majú na to iný názor. Napríklad pani poslankyňa Drábiková, naozaj si to vážim, že aj takýto poslanci sú tu v pléne.
K tomu by som možno len dodal, že to tie práva, tie práva detí, ktoré sú už od počatia, to je niečo, čo sme si nevymysleli teraz za posledných 100 rokov alebo za posledných desať rokov, nevymysleli sme si to my. A dokonca ešte možno neviete, ale dokonca ešte aj v antickom rímskom práve existovalo tzv. právo človeka, ktorého nazývali nasciturus, čo bol človek, ktorý sa ešte len mal narodiť, ale uznávali ho za človeka a mal v zmysle rímskeho práva, v zmysle antického rímskeho práva pred niekoľko tisíc rokmi, mal tento nenarodený človek isté práva. Práva, ktoré napríklad dnes v zmysle našej legislatívy, ktorá si hovorí demokratická a moderná, tento človek, toto nenarodené dieťa nemá. Čiže, my sme nikde nepokročili, my sme ešte dospeli do horšieho štádia, ako bolo štádium možno niekde pred 2 000 rokmi, keď ľudia ani len nepoznali, nemali tie výdobytky medicíny, nevideli to bijúce srdce toho nenarodeného dieťaťa, nemohli to nejakým spôsobom preskúmať, tak ako to môžme my. Ale napriek tomu už mali toľko zdravého rozumu a zmyslu pre spravodlivosť, že tieto práva nenarodeným deťom priznávali.
Pán poslanec Viskupič sa ma opýtal, že či mám nejaké informácie o tom, z akých dôvodov chodia ženy na umelé potraty, teda či existuje nejaké rozdelenie, či o ňom viem. Ja vám teda poviem istú štatistiku, je to teda z toho Národného centra zdravotníckych informácií, ktorá to publikuje každoročne. Kde teda uvádza aj tie rôzne dôvody, pre ktoré ženy chodia na interrupcie alebo aké ženy chodia na tie umelé potraty.
V prvom rade treba povedať, že je taký mýtus, že na interrupcie najčastejšie chodia tínedžerky, teda ženy, ktoré nemajú ani 20 rokov, teda do tej 19, ktoré nemajú dokončenú strednú školu ani maturitu, alebo potom naopak staršie ženy nad 40 rokov, pri ktorých sa argumentuje tým, že chodia na tie umelé potraty preto, lebo sa zvyšuje zdravotné riziko tehotenstva alebo pôrodu aj pre ženu, aj pre dieťa samotné.
Keď si ale pozrieme štatistiku, tak zistíme, že 81 % žien, ktoré idú na umelé potraty, nie sú z tej kategórie žien do 19 rokov, teda že by boli príliš mladé na materstvo, ani z tej kategórie žien nad 40 rokov, ktoré pokladajú za príliš staré na to, aby boli naopak matkami. Osemdesiatjeden percent žien chodí na interrupcie napriek tomu, že nie sú ani príliš mladé, ani príliš staré na materstvo.
Ďalšia štatistika, hovorí sa o tom, že na umelé potraty chodia najmä mnohodetné matky, ktoré si naozaj nemôžu dovoliť mať ďalšie deti, lebo už ich majú doma tri, štyri, päť a tak ďalej. Majú jednoducho veľkú rodinu a už si nemôžu dovoliť mať nejaké ďalšie dieťa. Ale opäť štatistika hovorí, že počet umelých potratov žien, ktoré nemajú buď žiadne dieťa, alebo maximálne jedno dieťa, je viac ako polovica, 51 %, 51 % žien ide na interrupciu napriek tomu, že doteraz sa nemuselo starať, nemusela sa starať a vychovávať ani o jedno dieťa alebo o maximálne jedno dieťa. A ten počet žien, ktoré majú tri deti a viac, tak tých neni ani jedna pätina, ani jedna pätina. Tie naozaj mnohodetné matky, ktoré idú na umelý potrat, tých nie je ani jedna pätina.
Ďalšia štatistika teda, aby som bol faktický, aby sme sa tu bavili o reálnych argumentoch a nie o nejakých rozprávkach o fašistoch. Ďalšia štatistika hovorí o tom alebo teda tu by som možno zareagoval aj na pani poslankyňu Cigánikovú (reakcia z pléna), že ženy pristupujú, teda Bittó Cigánikovou, to je pekné, že ste vydatá. Čiže, hovoríte o tom, že ženy pristupujú naozaj veľmi zodpovedne, rozvážne k tomu umelému potratu, že si to trikrát možno rozmyslia, kým idú na ten potrat. No potom ale nerozumiem tomu, možnože naozaj väčšina žien k tomu takto pristupuje, ale, bohužiaľ, je stále obrovské množstvo žien, ktoré boli na umelom potrate napríklad v minulosti opakovane, a to dokonca bez zdravotných dôvodov. A to je 20%, 20 % žien bolo na potrate nie jedenkrát, nie jedenkrát! A dokonca sa nájde aj nezanedbateľné percento - 6 % alebo skoro 7 % žien, ktoré boli dokonca na potrate dvakrát pred tým, než idú postúpiť ten tretí potrat. Tak ja neviem, či tieto ženy ešte môžu nazvať nejaké, že sú, že sú proste nejakým spôsobom zodpovedné a že to nejako zvažujú, pretože každému sa môže stať v živote čokoľvek, ale aby sa to niekomu stalo trikrát, tak to už by som nenazval nejakou zodpovednosťou a nejakým dôkladným zvažovaním.
Ďalšia štatistika hovorí o tom alebo teda taký mýtus, že väčšina žien chodí na potrat zo zdravotných dôvodov, to znamená, že v súčasnosti za tie zdravotné dôvody považuje to, že je ohrozený život a zdravie alebo je možnosť, že sa jej narodí postihnuté dieťa. No, v tomto nás zase štatistika nepustí pretože 81 % žien ide na umelý potrat bez toho, aby mali na to zdravotný dôvod, čiže drvivá väčšina žien nemá tie zdravotné dôvody na to, aby postúpila umelý potrat.
No a napokon taká posledná štatistika. Hovorí sa, že na potraty chodia výlučne ženy, ktoré nemajú partnerov, teda slobodné ženy, vdovy, rozvedené ženy, ktoré jednoducho nemajú niekoho, o koho by sa mohli oprieť. No potom celkom nerozumieme tomu, prečo viac ako tretina žien, ktorá ide na umelé potraty, sú ženy, ktoré sú vydaté. Samozrejme, chápem, že mnohé ženy, ktoré žijú v manželstvách s mužmi, ktorí sú takisto nezodpovední, ktorí dokonca ešte majú tú, by som povedal, tú nemorálnosť, že idú tie svoje vlastné ženy nútiť, aby zabili svoje vlastné deti, tak áno, môže sa stať aj to, ale každopádne aj tak je alarmujúce, že viac ako tretina žien, ktoré idú na umelé potraty, nie sú nejaké slobodné matky, ale sú to ženy vydaté.
Ak by som teda zhodnotil len túto štatistiku, tak môžme povedať, že viac ako 60 % žien nie sú ani príliš mladé, ani príliš staré na materstvo. Nemajú ani zdravotné dôvody na podstúpenie umelého potratu a nepatria ani medzi mnohodetné matky.
Toľko teda k dôvodom, pre ktoré chodia ženy na umelé potraty. Možno ešte taká krátka reakcia na pána poslanca Potockého, toho tu neviem, či tu je, nevidím ho tu. On to tak celkom dobre vystihol s tým, že, ale to som už hovoril na začiatku, že bol označený za fašistu preto, lebo je odporca umelých potratov. No preto sme nazývaní za fašistov aj my, teraz to mal možnosť zažiť aj na vlastnej koži. Každopádne túto debatu o týchto nálepkách, tieto urážky, tie sem jednoducho nepatria, ale nevytiahli sme ich my, vytiahli ich takí právni analfabeti a musím to teda oplatiť, pretože inak sa to ani nedá nazvať ako pán poslanec Baránik, lebo ten s tým začal.
No a na záver, pani Bittó Cigániková, niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu. (Reakcia spravodajkyne.) Ozvite sa. Vy ste povedali úplne na začiatok, že nejde o vraždu, lebo to nie je dieťa, že to nie je človek, že to je len, že je to len bunka. No tak podľa tejto logiky, ak teda by sme, alebo zhluk buniek, podľa tejto logiky vašej, keď teda počaté dieťa je len bunka alebo zhluk buniek, tak potom aj vy samotná ste len bunka alebo zhluk buniek, akurát že omnoho väčšia. Omnoho väčšia. Ale inak žiadny iný rozdiel, žiadny iný rozdiel v tom nevidím. Ste len v podstate bunka, zhluk buniek, omnoho väčšia, ktorá má len to šťastie, že sa narodila, že teraz má možnosť tu vystupovať a brániť iným, tým vašim tzv. bunkám, aby žili a mohli vystupovať. Možno keby dospeli rovnako ako vy...
Ale nebudem teraz taký nejaký, nechcem vás nejakým spôsobom urážať, dobre. Bavme sa, bavme sa o faktoch. Ak teda vy nechcete uznať, že dieťa je človekom od počatia možno len preto, že nemá nejaké dostatočne vyvinuté orgány alebo že nie je samostatne schopné prežiť mimo tela matky, tak potom by ale nemohlo byť človekom ani narodené dieťa, pretože všetci predsa dobre vieme, že aj keď sa človek narodí, tak ešte nemá vyvinuté všetky orgány. Že tie jeho orgány sa postupne formujú napríklad počas obdobia dospievania, počas obdobia puberty, až potom sa mu vyvinú plne všetky orgány. Čiže ani takéto dieťa, ktoré ešte dajme tomu nedospelo, teda ešte nie je dospelým človekom, by nebolo, by v podstate nebolo podľa vás človekom. A podobne, podobne by v podstate nemohol byť človekom podľa týchto vašich kritérií ani nejaký telesne postihnutý človek, ktorý v dôsledku nejakej genetickej poruchy sa narodil, dajme tomu, bez nejakého orgánu, bez niečoho, čo je typické pre zdravého človeka. Ale jednoducho preto že sa mu, ja neviem, nevyvinuli, nemá, nevyvinuli sa mu všetky prsty na rukách alebo na nohách, alebo sa mu nevyvinul nejaký orgán, alebo ten jeho orgán nefunguje dostatočne, tak potom by to nebol človek, potom by sme ho mohli proste beztrestne zlikvidovať podľa vašej logiky prakticky kedykoľvek.
Ale mňa by teraz naozaj zaujímalo, kedy vy osobne, kedy vy osobne alebo možno vaša skupina liberálov považuje človeka človekom. Keď má, ja sa pritom zastavím, keď má dostatočne vyvinutý a funkčný ľudský mozog? Ale kedy je to presne? Pretože u nás platí, že je to v nejakom dvanástom týždni, tým sa argumentuje, že ten dvanásty týždeň bol určený, že vtedy zrejme človeku funguje mozog, a teda uznáme ho právne, že je človekom a nemožno ho zabiť, ale potom, ako je možné, že v šiestich európskych štátoch hovoria, že človeka možno potratiť len do desiateho týždňa tehotenstva? Ako je potom možné zasa, že existujú aj štáty, kde umožňujú umelé potraty dokonca v štrnástom týždni? Napríklad vo Francúzsku alebo napríklad vo Švédsku, moderná demokracia, ako by ste to možno nazvali, tak tam to umožňujú dokonca aj v osemnástom týždni. Tak kedy teda je ten mozog človeka vyvinutý? V tom dvanástom, desiatom, štrnástom, osemnástom týždni?
Potom je tu ďalší taký argument, ktorým vy liberáli stále operujete, a ten hovorí o tom, že človek je človekom, keď je schopný prežiť mimo tela matky. V Británii, ja som to hovoril ešte aj v minulom období, v Británii bolo stanovené, že teda človek môže prežiť mimo tela matky v 28. týždni a potom, ako sa ďalej vyvíjala medicína a veda, tak zistili pod tou ťarchou vedeckých dôkazov, že človek je schopný prežiť mimo tela matky, to dieťa, už v 24. týždni. Tak to museli celé posunúť. No a dnes prežíva v modernom svete, v tých moderných nemocniciach, pôrodniciach dokonca polovica detí, ktoré sa narodili už v 23. týždni tehotenstva. Dokonca v Spojených štátoch amerických sa v roku 2006 narodilo dieťa, ktoré malo vek len 22. týždeň, 22. týždeň. Čiže opäť vidíme, že aj táto hranica je absolútne nezmyselná.
A potom sú tu ešte dokonca aj takí fanatici, ktorí hovoria, že dieťa je dieťaťom až vtedy, keď má dostatočne vyvinutú nervovú sústavu, keď cíti bolesť, lebo aj takí sa nájdu. Neviem, či ste to vy, či si tiež myslíte, že človek, ktorý necíti bolesť, tak nie je človekom, ale jednoducho toto všetko je absolútne absurdné. A ja by som možno len na záver, predtým ešte než, lebo chcem vystúpiť aj v záverečnom slove, povedal len jeden taký citát, ktorý sa tu opäť veľakrát už povedal, ale treba vám ho pripomínať, pretože je to citát človeka, ktorý bol sám lekár, no napriek tomu nielenže neliečil, ale vykonával potraty, vykonával ich v masovom merítku. Bernard Nathanson, ten vám hovorí určite tým, ktorí sa tomu venujete, veľa a ten napriek tomu, že to robil, napriek tomu, že sám videl tisíce možno tých nenarodených detí, ktoré vlastnými rukami usmrtil, po istom čase pochopil, že urobil obrovskú chybu a že jednoducho človek je a zostane vždy človekom len od počatia. A ten povedal dve krátke vety: "Jednou z našich stratégií, ktorými sme chceli zmiasť ľudí, bolo popieranie faktu, o ktorom sme vedeli všetci. Umelý potrat zabíja existujúcu ľudskú bytosť. Toto bola najväčšia chyba môjho života a najväčšia chyba dejín nášho národa."
Preto ideálne a nielen ideálne, ale aj potrebné by bolo, aby ste si z týchto slov zobrali všetci, ktorí to tu celé idete obhajovať a nechcete nič meniť na tej korupčnej legislatíve, aby ste si z tohto zobrali ponaučenie, pretože to, že to bola najväčšia chyba života, tak to si nakoniec poviete aj sami o sebe, to si poviete aj sami o sebe, že ste jednoducho obhajovali to, čo bolo neobhájiteľné, že ste obhajovali vraždenie, že ste to ešte nazývali právom, že ste to ešte nazývali ľudským právom a demokraciou. Jednoducho toto je vec, ktorá vás raz dobehne, ktorú raz jednoducho budete a musíte ľutovať.

Pán poslanec, ďakujem za vaše slová. Ja som tiež uvažoval podobným spôsobom, že keď nám klesajú krádeže, tak zrušme zákon, ktorý trestá krádeže, lebo však načo.
Ja pripomeniem ešte jedného významného človeka, bol to štyridsiaty americký prezident Ronald Reagan, ktorý spomenul: "Všimol som si, že každý kto je za potraty, sa už stihol narodiť." A myslím, že to hovorí za všetko, že my bojujeme proti potratom a niekto bojuje za potraty, ale už sa narodil, to znamená, jeho sa táto téma netýka.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Rasťo Schlosár, ja sa ti chcem za toto tvoje vystúpenie v rozprave poďakovať v mene všetkých detí, ktoré sa mali možnosť narodiť, a v mene všetkých detí, ktorých maminky teraz ešte rozmýšľajú nad tým, že ako sa rozhodnú, lebo ak niektoré z nich počúvali tvoj prejav, tak si myslím, že sa rozhodnú si to dieťatko nechať, dajú mu možnosť sa narodiť, jednoducho rozhodnúť sa pre ten život.
Povedal si to tak, že musí naozaj každý človek, ktorý to počúva úplne s otvorenou mysľou, že vlastne aké sú tie argumenty, tak musí pochopiť, že skutočne obhajovať právo na zabíjanie detí je úplný nezmysel.
Potom sa pýtame a ty si sa to tiež pýtal v tom svojom vystúpení, že čo týchto liberálov stále vedie k tomu, aby vkuse bojovali za právo zabiť vlastné dieťa. Za právo tých ľudí zabiť vlastné dieťa. No ja ti poviem, že podľa mňa to je, to je ich túžba, ktorá je vlastne súčasťou liberálnej politiky, a to je túžba po absolútnej relativizácii všetkých hodnôt. V tomto prípade, v tomto prípade konkrétne hodnoty ľudského života. A potom to dopadne tak, že takýmito ich liberálnymi postupmi sa začneme rozprávať o tom, že čo je vlastne život, kto je ešte človek, dostaneme sa k otázke eutanázie, že vlastne poďme postupne tých ľudí dobrovoľne zabíjať na základe nejakých žiadostí, formulárov alebo sa dostaneme do takých, do takých absurdností, ako je práva alebo právo muža s pipíkom medzi nohami, keď to tak poviem, štartovať v športovej súťaži ako žena. Tam sa dostaneme a toto je výsledkom týchto liberálnych šialených proste aktivít, že to, čo je normálne, neuznávajú a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Schlosár, páčilo sa mi to prirovnanie, keď si hovoril, že keď klesá počet potratov a porovnal si to, keď by v spoločnosti klesal počet vrážd, no tak zrušme ochranu ľudí a nechajme priestor pre tých vrahov, však nám klesá počet vrážd. Ale mňa to aj tak napadlo, vieš, to je taká silnejšia ešte argumentácia teraz to očkovanie, ktoré, však nám klesá počet na koronavírus ľudí, no tak prestaňme očkovať, prečo toľko vyhadzujeme prostriedkov a peňazí na očkovanie, keď nám vlastne to klesá? Sme zelení, okresy máme v zelených a žltých a my stále ako tieto veci robíme.
To nie je argumentácia. Tento návrh zákona, že tuná je, pokiaľ čo len jedno dieťa by sme ročne zavraždili, vždy má svoje opodstatnenie a ono ako prevencia tak tu aj po tom všetkom má takýto návrh zákona ostať.
Toho rímskeho práva, keď si sa dotkol, tak ja to tak doplním, tak možno to tak nejasne tuná zašlo, teda zaznelo, rímske právo v podstate hovorí o tom, že dieťa ešte pred narodením má právo dediť. Áno, je to 2 000 rokov stará vec a Rimania sa na nenarodené dieťa pozerali vždycky ako na dieťa, to neni nejaký zhluk buniek alebo proste čosi také.
11,4 milióna zavraždených detí to je hlas, ktorý v podstate vníma ako veľkú nespravodlivosť táto spoločnosť, ktorá urobila za tých posledných 64 rokov. Sme poslanci Národnej rady a robme všetko preto, aby sme tomu zabránili, aby v týchto potratoch sa pokračovalo. Ale keď pán Baránik spochybňuje právo na život ako právnik, tak to je veľmi zlé.

Ďakujem.
Pán poslanec Schlosár, tvárite sa, že bojujete za nenarodené deti, ale prepáčte, ja si myslím, že z vašej strany a zo strany ĽSNS jedna či dva to nie je celkom úprimné. Ukázali ste to pri návrhu zákona pani Záborskej, kedy ste najskôr povyťahovali karty po dohode s Jankou Bittó Cigánikovou, ktorej ste urobili obrovskú radosť. Nebyť vášho divadla vyťahovania kariet, tak už mohlo mať niekoľko detí šancu narodiť sa.
Ak si dobre pamätám, pri ďalšom hlasovaní ste dokonca na hlasovaní chýbali a aj niektorí vaši kolegovia a jeden kolega, myslím, že pán Šimko, sa ževraj pomýlil. Tak neviem, neviem, či váš záujem chrániť deti je naozaj úprimný. Práve vďaka vášmu chýbajúcemu hlasu či hlasom tento zákon neprešiel a už malo mať niekoľko minimálne desiatok detí, možno stoviek, šancu narodiť sa. Možno ste mali vážne dôvody nezúčastniť sa vtedajšej schôdze, keď sa rokovalo o ochrane života. Ja by som pri tak vážnom zákone, ako je ochrana najnevinnejších, určite urobil všetko preto, aby som v pléne Národnej rady bol a aby som životy detí chránil.
Ja napriek niektorým výhradám voči vašim názorom som dokázal za váš návrh zákona pri poslednej schôdzi, keď ste ho predkladali, som nemal problém zahlasovať aj napriek tomu, že som vedel, že liberálne médiá si ma s chuťou podajú a aj tak urobili. Tak naozaj presvedčte toto plénum a ľudí na Slovensku, že toto nie je len hra o vaše politické body... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kuriak, keby ste sledovali naše vystúpenia, naše hlasovania aj v minulom volebnom období, aj v tomto volebnom období, pokiaľ ide o ochranu života, tak viete, že my sme podporovali všetky tieto zákony na ochranu života bez ohľadu na to, kto ich predkladal. My sme jednoducho nepozerali na žiadne politické tričká, na koalíciu, opozíciu, podporili sme všetko.
Pokiaľ ide o ten zákon pani Záborskej, vy ste zabudli spomenúť, že ten zákon ako taký, aj keď sa teda prezentoval navonok ako zákon na ochranu nenarodených detí, tak na druhej strane umožňoval, explicitne umožňoval reklamu na potratové kliniky. A toto je niečo, s čím my jednoducho nemôžme súhlasiť, preto sme ani za to nezahlasovali alebo zachovali sme sa tak, ako sme sa zachovali. Čiže nie všetky zákony, ktoré sa tvária akože sú v prospech nenarodených detí, aj v ich prospech naozaj sú. Čiže bol by som rád, keby ste naozaj sledovali naše vystúpenia a potom spoznáte aj odpoveď na tú vašu otázku, že či sme úprimní alebo nie sme úprimní.

Pán predseda, kolegovia poslanci, poslankyne, je vás tu pomenej poslankýň. Uplynul len polrok od posledného predloženia návrhu na sprísnenie interrupcií a dnes to tu máme opätovne.
Ja rozumiem, že niektorí poslanci, politici majú problém so svojimi témami, a preto sa snažia zaujať aspoň takýmto spôsobom. Veď pán Čepček to už predkladá v podstate tretíkrát. Tentoraz je to však od politika muža, ktorému úplne chýbajú ženské reprodukčné orgány. Bohužiaľ, pán polonezaradený poslanec má pocit, že z pozície poslanca dostáva neobmedzenú právomoc zasahovať do práv ľudí, a tak im komplikovať život.
K tejto téme sa nevyjadrujem prvýkrát. Žien, ale aj tých, ktorí sú utláčaní, som sa vždy zastal a budem to robiť vždy, keď sa ktokoľvek ako napríklad vy, pán Čepček, len na základe fundamentalistickej viery pokúsi zasahovať do osobných slobôd.
Zavádzanie a okliešťovanie práv žien je u viacerých poslancov novým športom. Zavádzať tvrdením, že väčšina spoločností už neschvaľuje, aby bol zákonom povolený bezdôvodný umelý potrat je veľmi odvážne. Navyše ste si to ako obvykle vycucali z prsta.
To, že vaša bublina stredovekého typu to žiada, neznamená, že spoločnosť v 21. storočí tiež. Vo vašom návrhu ste spomínali bezdôvodný potrat. To si akože naozaj myslíte, že ženy len tak bez dôvodu si idú z nejakého rozmaru, zo špásu, lebo nemajú čo robiť, sa idú dať, idú, idú na potrat. Hej? Idú si dať podstúpiť interrupciu?
Ja som ateista, to viete, nehanbím sa za to a nemám problém ani sa tým prezentovať. Avšak môj ateizmus a moje presvedčenie o živote a smrti nijako nezasahuje do vášho života. Prečo mám ale pocit, že pri tejto téme, téme potratov, sa točíme stále dookola vašej viery. Občas mám pocit, že keby ste mali možnosť, tak by ste ženy, ktoré chcú alebo podstúpili interrupciu, homosexuálov alebo neveriacich, všetkých, ktorí nezapadajú do vašej šablóny, označili za čarodejnice a najradšej upálili na hraniciach, ako to bolo v dávnych časoch. Časoch, keď cirkev a nie veda a dáta rozhodovali, čo je správne. Vy by ste bol vlastne taký novodobý inkvizítor z utopickej krajiny Gileád, kde ženy používajú len na rodenie detí pre tých vyvolených.
Myslím si, že téma interrupcií môže prerásť do takého zákona, ktorý bude vyhovovať väčšine žien alebo aj ich dcéram. A možno ani väčšine mužov. A nie je to kvôli tomu, že na Slovensku hromadne interrupcie využívajú, pretože opak je pravda. Dokonca každoročne klesajú.
Zákon, ktorý máme je dlhodobo vyhovujúci a neexistuje žiadny relevantný dôvod na to, aby sme ho menili. Viete, v živote sa dejú rôzne situácie, no a nikto z nás mužov, nikto z nás mužov nikdy nekráčal v topánkach ženy, ktorá sa pre takéto ťažké rozhodnutie rozhodla. Ja si myslím, že nikto z nás nemá právo odsudzovať takúto ženu, ani jej kázať, ako sa má rozhodnúť. Viete, že keď ide na takýto ťažký zákrok, nie je to z nudy alebo z nejakého rozmaru. Vždy sú to nejaké ťažké dôvody. Vždy. A to som si určite istý.
No táto téma nás pomalými krokmi vracia do stredoveku, no žijeme však v 21. storočí a patriarcháda už dávno nevládne a vedecké a medicínske pokroky idú raketovo vpred. Namiesto predkladania stupídnych návrhov zákona, by ste, pán poslanec, mali študovať odborné články a novinky možno zo sveta vedy.
Viete, kam vedie obmedzovanie potratov? Ženy nezastavíte, docielite len to, že zákroky sa stanú nedostupné, a teda aj drahšie a nebezpečnejšie. Viete, každoročne na svete zomrie okolo 70-tisíc žien len kvôli neodborne robeným potratom v krajinách, kde prevládajú politici s rovnako obmedzeným pohľadom na svet, ako je ten váš. Ženy v tomto prípade volia nelegálne prostriedky. Budú trpieť len kvôli vám a kvôli vášmu presvedčeniu, presvedčeniam a viere, ktorú máte potrebu pretláčať všade, kde sa vám to hodí.
V civilizovanom svete prevláda názor, že právo rozhodnúť sa je ľudské právo. Ja si na rozdiel od vášho duchovného sveta vyberám ten civilizovaný svet. Paradoxné je, že aj vy a vami podobní sa oháňate slobodou napríklad pri očkovaní, no druhým dychom by ste tú slobodu ihneď okliešťovali vždy, keď sa vám to hodí pre vaše fundamentalistické cirkevné názory.
Mrzí ma, že v Národnej rade Slovenskej republiky už sa objavujú hlasy a motívy, ktoré si napriek všetkému snažia nahrať body u svojich ultrakonzervatívnych fanúšikov. A zaoberať sa takýmito témami v parlamente je stratou času a energie a nezabúdajme na ľudské práva.
No a ja si na záver pomôžem jedným citátom od Isaaca Asimova, trošku ho vylepším: "Som si istý, že veríte tomu, že po smrti skončím v pekle a že si tam pretrpím všetky bolesti a mučenie, aké si len vaše sadistické a vynaliezavé božstvo dokáže predstaviť a že toto utrpenie bude trvať celú večnosť. Nie je táto predstava pre vás dostatočná?" Ešte musíte na mňa reagovať?
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Zopár malých postrehov, pán kolega Žiak. Povedal si, že uplynul polrok a znova sa tu predkladá tento návrh zákona. No neviem, či nevieš počítať, tento návrh zákona sa tu predkladal pred rokom. Posledné hlasovania k obdobnému návrhu zákona boli v septembri, tak neviem, či od septembra do júna je polrok.
Potom si tu tak pejoratívne vytýkal poslancovi Čepčekovi, že keďže nemá ženské pohlavné orgány, tak nemal by sa do tejto témy vŕtať. Ale si myslím, že dobre vieš, že v podstate pri splodení detí sú dvaja potrební ako muž, tak aj žena. Čiže si myslím, že také isté právo k tejto téme vyjadrovať sa máme ako my, tak aj ženy.
Povedal si, že vedecký a medicínsky pokrok ide vpred a v takom nejakom zmysle, že či sme za opicami. No, ale tak ty si schopný si v rozprave protirečiť. Na jednej strane hovoríš o vedeckom a medicínskom pokroku, na druhej strane si sa znova dotkol tej štatistiky, že potraty klesajú. Tam pri tej štatistike, jak keby si zabudol na ten vedecký a medicínsky pokrok. Veď som to tu hovoril aj hovorím vám, pozrite si tie štatistiky, čo robí NCZI. My sme sa len presunuli z kategórie chirurgických potratov do tzv. chemických potratov, ktoré sa vykonávajú na báze toho, že si žena zoberie tabletku a použitie tejto tabletky v podstate vypudí plod. Hej? Nedeje sa to, nedeje sa to na klinikách, a to sú práve tie čísla, ktoré z tejto štatistiky utekajú, keď už sme pri tom.