32. schôdza

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 590). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Kolegovia, kolegyne, a nadväzujem na rozpravu, ktorú som mala v predchádzajúcom bode k zákonu o informáciách ku kvalite vôd, ktoré sa používajú na... následne na pitné účely. Problém, ktorý je ohrozenie tohto nášho bohatstva, sú práve environmentálne záťaže, to znamená, to sú záťaže, ktoré vznikli do roku 2007 po činnosti najmä bývalých štátnych podnikov a ktoré mnohé nemajú určeného oprávnenú, určenú oprávnenú osobu, ktorá by mala environmentálnu záťaž sanovať.
Do toho ešte vchádzajú aj problémy s vlastníckym právom pozemkov, pretože mnohé tieto záťaže boli vybudované alebo vznikli na pozemku v minulosti, ktoré nebolo identifikované a v súčasnosti po registri obnovenej evidencie pozemkov vlastne majú niektoré aj svojich vlastníkov. Samozrejme, títo vlastníci nemajú záujem ani finančné prostriedky a v konečnom dôsledku ani dôvod tieto staré environmentálne záťaže, ktoré spôsobil v prevažnej miere štát, nejakým spôsobom sanovať. Mnohokrát je komplikované správne konanie ohľadom nielen určenia oprávnenej osoby, ale aj rozhodnutia o nariadení sanačných prác k environmentálnym záťažiam.
Tu treba mať na pamäti to, že všeobecný záujem o kvalitu životného prostredia, o zdravie obyvateľov, ktorí sú mnohokrát zasiahnutí práve takouto, takýmito dopadmi environmentálnej záťaže, či je to už znečistením podzemných vôd, ale aj znečistením ovzdušia, ako napr. keď sme boli teraz na poslaneckom prieskume na východnom Slovensku v Nižnej Slanej, kde nielen cez podzemné vody sa dostáva znečistenie arzénom do podzemných vôd, ale aj zvýšenou mierou prašnosti na odkalisku sa dvíhajú obrovské púštne búrky prachu s arzénom, tak vlastne nie je možné kono... komunikácia s majiteľom pozemkov.
V takýchto prípadoch je správne, ak štát bude mať nástroj, kde bude priorita zdravie občanov, kde bude priorita zdravé životné prostredie, resp. zastavenie znečisťovania životného prostredia, preto by som bola rada, aby naozaj tento návrh zákona, hoci sa javí ako veľmi náročný vo vzťahu k vlastníckym právam, aby bol schválený a prijatý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, v tomto vašom návrhu zákona mi chýbajú určité špecifikácie, a to nasledovne.
Čo v takom prípade, ak majiteľ nehnuteľnosti, kde sa nachádza takáto environmentálna záťaž, nebude žiadať o danú sanáciu tejto environmentálnej záťaže a štát ju aj napriek tomu vykoná? Čo v takomto prípade, ak tento majiteľ nehnuteľnosti nebude mať na dané zaplatenie tejto kompenzácie voči štátu a zároveň štát si môže podľa Občianskeho zákonníka vymáhať túto kompenzáciu súdnou cestou? A toto je taký hlavný problém najmä pri spoločných nehnuteľnostiach na spoločných parcelách, kde je viacero podielnikov alebo viacero vlastníkov, a títo v podstate nesúhlasia, no aj tak zaplatiť musia.
Ďakujem pekne.

Pri starých environmentálnych záťažiach platí, že za odstránenie alebo sanáciu je zodpovedný pôvodca, to znamená oprávnená osoba. Málokedy je to ten vlastník pozemku, ktorý sa vlastne, pretože v minulosti tá záťaž vznikla v čase, kedy vlastníctvo nikoho nezaujímalo, lebo bolo všetko štátne. V podstate tie záťaže spôsobovali v prvom rade štátne podniky. Vlastníci sa dozvedeli o tom, že na ich pozemku je takáto environmentálna záťaž v prevažnej miere až dodatočne, práve pri tej, pri tom registri obnovenej evidencii. Nie oni sú pôvodcovia tej, tej skládky. Práve naopak, štát aj bude musieť platiť tu, to odstránenie, ak bude určená oprávnená osoba.
Tu ide o to, že pokým tá priorita ochrana životného prostredia a zdravia má vyššiu mieru ako všetky tie papierovačky, ktoré môžu trvať niekoľko rokov, takže štát bude môcť prikročiť k sanáciám predtým, než dôjde k vlastne nejakým možno aj súdnym, súdnym prieťahom.
Čiže nebude to, že štát bude vymáhať si od toho vlastníka, ale bude si od neho vymáhať vlastne zhodnotenie toho pozemku, pretože on raz má pozemok, na ktorom je skládka, keď ju štát odstráni, v podstate jemu sa zhodnotí ten pozemok, ktorý nejakým spôsobom on získal, možno dedičstvom, ale mohol ju získať aj vedome kúpou, špekuláciou, že štát vlastne túto skládku odstráni alebo zosanuje, a vlastne v tom prípade mu daná ťarcha do tých ďalších majetkových úkonov, aby vlastne nebolo, že štát, štát niekomu zhodnotí pozemok tak, že vlastne on naďalej bude potom nejakým spôsobom špekulatívne on s ním nakladať.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je eliminovanie negatívnych vplyvov zo spracovania rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, ktoré nepochádzajú z prevádzkových alebo iných činností realizovaných na území Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z ústavného práva na priaznivé životné prostredie a práva na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, je tento návrh zákona vyjadrením snahy vnímať ochranu životného prostredia ako dlhodobú prioritu s ohľadom na práva budúcich generácií.
Prostriedkom na dosiahnutie tohoto cieľa je ustanovenie zákazu dovozu rádioaktívneho odpadu a vyhoreného jadrového paliva s pôvodom mimo územia Slovenskej republiky, a to s cieľom znižovania environmentálneho zaťaženia krajiny a ochrany zdravia obyvateľstva a zamestnancov na území Slovenskej republiky. Ustanovenie zákazu dovozu rádioaktívneho odpadu a vyhoreného jadrového paliva s pôvodom mimo územia Slovenskej republiky rešpektuje úlohu jadrovej energie v energetickom mixe Slovenskej republiky, ako aj nutnosť vysporiadať sa s tým spojenými negatívnymi externalitami spôsobom, ktorý je šetrný k životnému prostrediu. Navrhovaný zákaz sa týka explicitne dovozu rádioaktívneho odpadu a vyhoreného jadrového paliva, ktoré nemajú pôvod na území Slovenskej republiky.
Podrobnú právnu úpravu činností a procesov súvisiacich s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným jadrovým palivom obsahujú viaceré právne predpisy. V rámci návrhu zákona sa upravuje primeraným spôsobom aj zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona nebude mať vplyv na plnenie zmlúv, ktoré boli uzavreté pred termínom účinnosti tohto zákona.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite.
Ďakujem.

109.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač číslo 592). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Navrhujem hlasovať o tomto návrhu zákona v utorok o 11.00 hod.

Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel k tomu zákona povedať, bavili sme sa tu dávno, už od začiatku o tom, že kde začína ľudský život, ľudský život začína počatím a je mi zvláštne hovoriť, že to o čom sa tu my bavíme, nie je ľudský život.
Ak sa pozrieme do sveta, tak vieme sami, že každý zo štátov, resp. aj štáty Ameriky majú inú legislatívu, čo sa týka ukončenia života pred narodením, a dokonca sú štáty, myslím, že štát New York má legislatívu, ktorá umožňuje usmrtiť dieťa aj v 9. mesiaci. To znamená, my sa tu bavíme síce o tom, že v 12. týždni, ale ten život začína počatím. To znamená, je úplne jedno, či ten život ukončíte na začiatku, alebo v 12., alebo v 16., alebo 24. týždni, stále je to ľudský život. To znamená, poďme sa baviť o tom racionálne. Ľudský život začína počatím, ľudské srdce bije od 16. dňa, má svoje DNA, má svoju krvnú skupinu, je to jedinečná ľudská bytosť.
Asi toľko. Ja sa potom ešte vyjadrím v záverečnom slove.
Ďakujem.

Pán kolega Čepček, toto sme už preberali a myslím si, že vy zámerne, cielene tu tvrdíte veci, ktoré ako keby boli nejak uzákonené, a, bohužiaľ, hovorím úmyselne, že, bohužiaľ, my sa v Národnej rade musíme baviť v rozmere zákonov a ústavy.
Už som hovoril v minulosti a ospravedlňujem sa, že sa opakujem, ale aj vy sa opakujete, tak musím sa znova opakovať aj ja. Ústava hovorí, že život si zaslúži ochranu aj pred narodením, nehovorí ústava, že život začína počatím. Vy to ale tak podávate, ako keby to tak bolo. Keby to bolo tak, ako vy hovoríte, tak potom by ústava hovorila život začína počatím, a preto si zasluhuje ochranu už od počatia. Ale tak to nie je v ústave. Čiže znova zdôrazňujem to, že ak by sme (ruch v sále a zaznievanie gongu) prijali takú úpravu, ktorú, ktorej sa vy dožadujete, stali by sme sa štátom, ktorý patrí do minimálnej menšiny v Európe. Priradili by sme sa k Poľsku a štyrom mikroštátom a jednému miništátu, kde vo všetkých prípadoch tie ženy majú možnosť sa podriadiť pravidlám, ktoré platia v susedných štátoch, a tam si urobiť potrat, ak splnia na to podmienky. Čiže prosím, aby sme nezavádzali v tejto oblasti.
Ďakujem.

Pán kolega, neviem, čo ste chceli povedať, ale keď je tam napísané v ústave, že život začína, teda život je ochran... teda život sa chráni už pred narodením. Nie je tam uvedené, či v 12. týždni, v 1. týždni, v 2., v 5., 16. alebo kedy, je tam napísané, život si zaslúži ochranu už pred narodením. Tým pádom celé to obdobie pred narodením, to je od počatia až po narodenie, si zaslúži ochranu. Toto je v ústave napísané. Ja som reagoval na toto.
Ďakujem.