32. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Šefčík, ja neviem, či vy ste Záborskej zákon so schváleným pozmeňovákom nečítali, alebo si len hľadáte alibi pre vaše vlastné výčitky svedomia. Vy ste tam, to máte pravdu (povedané so smiechom), vy ste tam neotvárali možnosť reklamy pre potratové kliniky, ale pre zdravotnícke zariadenia vykonávajúce potraty. Tak to je aký rozdiel? To je aký rozdiel? To je, ako keď poviete niekomu, že nezabijem vás kladivom, iba vás ubijem kladivom, až kým nezomriete. Asi tak ste to vy spravili. Reklamy na zdravotnícke zariadenia umožňujúce potraty. Preto sme takúto obludnosť nemohli schváliť a upozorňovali sme Slovensko, čo sa tam chystá.
A, pán poslanec Šefčík, vy ste povedali, že vy sa chcete posúvať. Tak sa posúvajte, posúvajte sa, ale vaša vláda má viac ako 90 hlasov. Vy máte ústavnú väčšinu, vy môžete presadiť čokoľvek, pán poslanec, aj ochranu života nenarodených detí. A keď to neurobíte, nebude to vizitka opozície, bude to vaša vizitka, vyše zlyhanie, vaše svedomie, pretože viete v čom je jediný problém vašej koalície v tejto otázke, že vy to môžete urobiť, ale vy to urobiť nechcete. To je to, že to urobiť nechcete.
Pretože keby ste to chceli, tak vašich 90 hlasov to schváli ako nič. A keby aj poviete, že nie všetci z koalície poslanci to chcú, tak s pomocou opozičných hlasov to proste schválite. Ale vy pán Šefčík, vaša koalícia to jednoducho nechce.

Ďalej vystúpi pán poslanec Suja.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Šefčík, vy ste povedal jednu dobrú vetu: „Poďme zachraňovať deti.“ Tak poďme! Ale potom sa musíte prestať držať koaličnej zmluvy, musíte začať rokovať aj s opozíciou, keď dávate nejaké návrhy. A keď sú dobré, tak sa musí, musí sa s nimi rozprávať a zahlasovať za ne, lebo výhovorka, že vy ste rozprával v rámci vlastného klubu, aj keď sú tam rôzne názorové prúdy, a potom útočíte na nás, to ja môžem teraz tiež brať len ako výhovorku. A neberte to v zlom, ale tak to vyznelo.
Takže ja by som bol za to, aby sme išli zachraňovať deti, ale potom sa nepozerajme na nejakú koaličnú zmluvu, ale pozerajme sa na to, že čo chceme a aký je náš cieľ. A keď už sa pozeráte na tú, na, že ste rokovali s vaším vlastným klubom, a hovoríte tu o jeden hlas, tak ja sám neviem. Ako hlasoval Drdul? Povedzte mi, pán poslanec, ak si dobre pamätám. A ako zahlasoval Zajačik? Alebo vaši koaliční partneri? Ako zahlasoval v prvom kole podpredseda parlamentu a ako zahlasoval? V druhom sa zdržal. Aj kvôli tomu to neprešlo. Takže, pán poslanec Šefčík, viete, je teraz najľahšie prísť a povedať: „Je to vaša vina.“ Nie, nie je to naša vina. Ja si myslím, že tam uviazla komunikácia. Možno, keby ste bol prišiel a povedal a vysvetlil zákon, ale a to bolo tiež, ako povedal kolega, o pomoci ženám, pani Záborskej, možno by to bolo o niečom inom. Ale to bola tá hrdosť: „Čo? My nebudeme rozprávať sa s sa opozíciou. Nie. Koaličná zmluva nám to neumožňuje, tak keď neprejde zákon, neprejde.“
A toto je ten rozdiel medzi vami a nami. Ja nemám problém s hociktorým s vás si sadnúť a každý dobrý zákon podporiť, keď prídete za mnou. Niektorí prídu. Nie sú takí hrdí. Aj ja, keď chcem niečo podporiť a viem, že je to dobré, tak prídem za vami. A keď to podporíte, podporíte, a keď nie, nie. Je mi to jedno. Ale ide všetko o tej komunikácii, o komunikácii. Ja viem, aký ste tu bol stratený ako spravodajca, keď sa to hlasovanie neprešlo. Nevedel ste čo kde ako. Aj mi vás bolo ľúto a boli ste na začiatok začiatočník, nevedel ste, čo ďalej robiť. Ale to je presne o tom. Na začiatku ste boli hrdí, žiadna komunikácia. Mysleli ste, že to prejde, ale to nie je to tom, o komunikácii je to všetko, o komunikácii.

Pán poslanec Eduard Kočiš, s faktickou poznámkou nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega Šefčík, v tejto téme sú, boli a budú vždy dva protipóly a vždy také dva protichodné tábory, ktoré budú narážať vždy na tú rovnakú stenu, len jedna skupinka spredu, druhá skupinka zozadu. Vo vašom vystúpení ste povedal veľa pravdy, ale bolo tam aj dosť veľa takých krátkozrakých a krátkodobých alibistických riešení. Áno, ak by vaša hrdosť, nehovorím konkrétne vaša, ale vaša hrdosť poslancov, ktorí sa hlásite v rámci koalície k nejakým konzervatívnym alebo viac ako konzervatívnym hodnotám, vám dovolila prísť slušnou formou odkomunikovať to aj s poslancami opozície, tak ja nie, že som presvedčený, je mi to jasné, že ten zákon by prešiel. Ale táto vaša hrdosť akási nedovolila prísť a dopodrobna obhájiť to, čo za obhajobu naozaj stálo.
Pretože ja si veľmi dobre pamätám to celé zmätočné konanie, ktoré pri tomto zákone nastalo, a ja si dovolím povedať, že ak by pán predseda vášho poslaneckého klubu Šipoš sa nesprával tak arogantne, ako sa počas tohto hlasovania správal, tak ten jeden hlas by sa nieže našiel, tých hlasov by bolo oveľa viac. Ale to, že ide nám o nejakú spoločnú myšlienku, ide nám o nejaký spoločný cieľ, ale zároveň nejakej animozity, nám nedovoľujú si sadnúť za jednu lavicu, porozprávať sa o tom, čo je naozaj dobré, čo je naozaj potrebné, čo je naozaj prospešné, ale budeme tu potom hľadať nejaké výhovorky, že v skutočnosti máte pochybnosti, že tento zákon nie je až tak myslený, ako je prezentovaný.
S týmto sa nezhodneme.

Pani poslankyňa Magdaléna Sulanová.

Ďakujem pekne. Milý kolega pán Šefčík, mňa veľmi zaujala vaša poznámka o nacistoch, o fašistoch, kde si vy veľmi radi toto používate, a vzhľadom na potraty musím konštatovať, že vy si mýlite dojmy s pojmami. Chcem vám trošičku vysvetliť, ako to vlastne je.
V každej dejinnej etape histórie ľudstva bolo zabitie nenarodeného dieťaťa vnímané ako zlo. A tento čin bol aj trestaný. Podľa rímskeho práva malo nenarodené dieťa právnu spôsobilosť a napriek uvedenej uvoľnenej morálke starovekého Ríma bol tento úmyselný potrat považovaný a vnímaný ako nemorálny a protiprávny skutok.
Prvou krajinou, ktorá legalizovala zabíjanie nenarodených detí ako beztrestné, bolo sovietske Rusko, odkiaľ pochádza koncepcia tzv. nových ľudských práv, ktoré, samozrejme, teraz ako mantru opakujú liberáli. To bola prvá krajina, čiže boľševickí trockisti, to je po prvé.
Po druhé, legalizáciu potratov, o to sa pokúšali nemeckí komunisti v 20. rokoch minulého storočia a podarilo sa to, vlastne bolo to legalizované až v roku 1933 nacistami a fašistami, keď prišiel Hitler k moci. Toto je agenda, toto je fašistická a nacistická agenda, legalizovanie potratov.
Takže vás chcem upozorniť, že ten, kto sa zastáva potratov, ten je nad... fašista, nacista. My sme na opačnej strane. My sme proti zabíjaniu nenarodených detí.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Pán poslanec Ľuboš Krajčír, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, treba sa podľa mňa na túto problematiku pozrieť aj z iného pohľadu. Raz už sme tu v pléne mali tento návrh a mňa by veľmi zaujímalo, či kolegovia máte nejakú analýzu, ako sa k tejto téme postavila naozaj široká verejnosť, ktorej sa to týka, čo sa spravilo k dnešnému dňu z vašej strany, ako sa nejakým spôsobom pomohlo konkrétne týmto ženám, ktoré zvažujú či ísť na potrat, alebo nie.
Ak chcete niekoho presvedčiť, naozaj treba dať na stôl fakty a argumenty, prizvať k téme odborníkov, lekárov, psychológov a naozaj ľudí, ktorých sa to týka. Prejsť si ženy s deťmi v centrách záchrany. Takto to naozaj iba nasilu opäť chcete pretlačiť a mňa mrzí, že z tejto témy jediné, čo s ňou naozaj sledujete, je váš osobný prospech. Prospech predkladateľov, ich nejaká poznateľnosť. Naozaj my pomáhajme priamo ľuďom. Poďme otvoriť túto tému, poďme diskutovať. Ale nie, že my sa rozhodneme, lebo ja to tak cítim. Naozaj aby ten výsledok bol priamo tej najväčšej širokej verejnosti prospešný.
Ďakujem.

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Stanislav Mizík, nech sa páči.