32. schôdza

Ďakujem za slovo. Kolega Filip Kuffa, bezpochyby ľudský život, tak ako si to v tej rozprave uviedol, začína oplodnením a končí smrťou. Aj tie pomyselné skrutky, ktoré možno vidíme a komponenty pri tom, pri tej kuchynskej linke, áno, nechcem sa dotknúť žien, ale mnohé ženy však nie sú technické, nemajú technické myslenie a môžu vidieť len hromadu nepotrebných vecí. Ale muž vidí v tom, že je to budúca kuchynská linka. A rovnako aj tie argumenty, ktoré tuná operujeme, alebo poniektorí operujú, že počatý život je len nejaký zhluk buniek, ktorý nič necíti. To je obrovský omyl, to je obrovský omyl. Vždycky z takého počatého života vždy sa narodí človek. Jednoducho toto hovorí ontogenéza človeka. Tuná argumentovať tým, že by sme, že existuje tu skupina ľudí, no tak skupiny ľudí existujú rôzne, ale pozrime sa na to, čo hovoria odborníci, lekári a učebnice medicíny. Nikto nespochybňuje to, že ľudský život začína počatím.
Feministky, ktoré tuná vykrikujú, že plod je súčasťou tela matky, to je obrovský omyl. Viete, my stále len tuná upozorňujeme na feministky veľmi často, lebo ja mám právo na svoje telo, ja môžem si so svojím telom robiť, čo chcem, ja by som sa proste mohla realizovať. Ja sa pýtam, kto sa pozerá na právo dieťaťa a lepšie povedané túžbu dieťaťa, ktoré sa chce narodiť? To je hrubý egoizmus. Právo dieťaťa je silným... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Otázka, či je toto len hodnotová záležitosť pre ľudí hodnotovo zmýšľajúcich, je to v podstate automatické, že takéto veci podporujú. Ale podľa mňa, aj na margo tých rozpráv, o ktorých sa tu bavíme nielen my, ale možnože aj liberálni politici, si myslím, že to je aj otázka, keď to tak nazvem, možnože normálne zmýšľajúceho alebo teda zdravého rozumu, hej?
Čo sa týka vášho pohľadu, pani kolegyňa, na život alebo začiatok života, tak ste to povedali, človeka, jedinca, vy sa na to pozeráte pohľadom z toho neurobiologického hľadiska, teda kedy začne možnože fungovať nejaká nervová sústava riadiaca a tak, od toho vývinu, ale to je váš pohľad, to neni pohľad medicíny. A to je zase to, na čom sa my obidvaja zhodneme, keď sa pozeráme na modernú medicínu a vedu, tak ona hovorí jasne v tejto otázke.
A ešte ste tam niečo spomenuli, mi to teraz vypadlo. (Reakcia z pléna.) Aha, no že, že teda vy považujete to, že je to súčasťou tela matky, a ale ešte jednu vec ste tam povedali okrem toho. Aha, že vy teda, že váš osobný názor je, že vy to nepovažujete za zlé, keď sa do určitého času rozhodnete pre potrat. To je presne práve to vedomie, že vám v podstate možnože vaše frigidné svedomie hovorí, že to nie je teda niečo zlé a v tom prípade ja na vás pozerám, ja na vás nemôžem pozerať ako na vraha, hej, lebo nemáte to vedomie a poznanie. Vy ste presvedčená síce o niečom pre mňa neprípustnom, hej, ale je to nejaká forma určitého vášho vedomia. Čo sa týka toho, že či je dieťa súčasťou tela matky, no neni. Veď tam aj vôbec, keby sa im krvné skupiny premiešali alebo tak ďalej, v podstate to telo matky sa vždycky bráni proti tomu plodu, hej. Čiže berie ho naozaj, ako povedal ten doktor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aj mne vyjadriť sa k tejto problematike a hneď na úvod chcem povedať takú myšlienku, že keď sa tak zamyslíme, že ak by na Slovensku alebo aj na celom svete proste neexistovali potraty a teraz nemyslím z dôvodu, že by boli zakázané, ale proste by sa nevykonávali, neboli, neboli proste matky nejak motivované chodiť na tieto potraty, tak v podstate nič zlé by sa nestalo. A práve naopak, malo by to určité pozitívne efekty pre krajiny, ktoré majú dnes demografickú krízu, krajiny, ktoré vymierajú.
Zase naopak, keď si predstavíme taký teoretický scenár, že by sme žili v krajine, alebo že by sme žili na svete, kde by každá matka chodila na potrat, tak vieme si veľmi ľahko predstaviť, čo by sa stalo. Proste celé ľudstvo by do jednej generácie úplne vymrelo.
Máme tu pred sebou dva návrhy zákona, ktoré majú za cieľ zlepšiť ochranu nenarodených detí. Toto umelé ukončenie tehotenstva, teda potraty sú, boli a budú témou v mnohých krajinách po celom svete a za celú tú dobu boja za ochranu nenarodených detí sa zhromaždilo nesmierne veľké množstvo argumentov pre a rovnako aj proti ochrane týchto nenarodených detí. Existuje naozaj množstvo štúdií. Niektoré boli v tejto rozprave citované, rôzne vedecké názory, náboženské aj sekulárne pohľady na danú tému a každý, kto je proti alebo pre, si dokáže nájsť tie svoje argumenty, ktoré potvrdia, že ten jeho názor je správny a podložený. Ktorá strana má pravdu, častokrát ukáže až čas, inokedy sa zas stopercentnej správnej odpovede nikdy nedočkáme.
Ja si dovolím celú tú problematiku prirovnať k takej veci, ktorá tu už v spoločnosti dnes neexistuje, a to je to, že dnes už asi nikto v dnešnej modernej spoločnosti nevie predstaviť alebo nebude obhajovať, prečo by bolo dobré mať v spoločnosti otroctvo alebo otrokov. Otroctvo existovalo tisíce rokov naozaj vo všetkých druhoch spoločnosti a vo všetkých častiach sveta a predstaviť si ľudský spoločenský život bez neho vyžadovalo naozaj mimoriadne úsilie. Napriek tomu sa z času na čas objavili výstrednosti, aby sa postavili proti nemu, pričom väčšina z nich argumentovala tým, že otroctvo je morálna obludnosť a preto sa ho ľudia musia zbaviť. Takíto obhajcovia vo všeobecnosti vyvolali reakcie od jedného pobavenia až po kruté pohŕdanie a dokonca aj násilné útoky. Keď sa ľudia obťažovali, aby uviedli dôvody proti navrhovanému zrušeniu otroctva, rozvinuli rôzne myšlienky a medzi hlavné patrilo týchto päť:
Po prvé, otroctvo je prirodzené a ľudia sa líšia a musíme očakávať, že tí, ktorí sú určitým spôsobom nadradení, napríklad v inteligencii, v morálke, vedomostiach, technologických schopnostiach alebo schopnosti bojovať, sa stanú pánmi tých, ktorí sú v tomto ohľade podradní.
Po druhé, otroctvo vždy existovalo. Tento dôvod je príkladom argumentovania tradíciami a zvykmi teda, aj keď nechápeme, prečo sociálna inštitúcia pretrváva. Jej pretrvávanie môže byť napriek tomu založené na logike, ktorú ešte musíme pochopiť.
Po tretie, každá spoločnosť na zemi má otroctvo. Nevyžiadaný dôsledok je, že každá spoločnosť musí mať otroctvo, alebo ako tvrdí jeden variant, každá spoločnosť má otroctvo, pretože niektoré druhy práce sú také ťažké alebo ponižujúce, že ich nemohol urobiť žiaden slobodný človek a preto ak nemáme otrokov, aby sme tieto práce vykonávali, nikto ich neurobí.
A po štvrté, otroci nie sú schopní sa postarať sami o seba. Táto myšlienka bola populárna v Spojených štátoch koncom 18. a začiatkom 19. storočia medzi ľuďmi, ako sú George Washington a Thomas Jefferson, ktorí považovali otroctvo za morálne, odsúdeniahodné, ale naďalej držali otrokov a získavali od nich osobné služby a príjmy z produktov, ktoré boli nútení produkovať. Bolo by kruté oslobodiť týchto ľudí, ktorí by v najlepšom prípade upadli do biedy a utrpenia.
Po piate, posledný argument, bez pánov otroci zomrú. Novinári, ktorí cestovali po zrušení otroctva na juh hneď po vojne, uviedli, že Černosi boli v skutočnosti v procese vyhynutia z dôvodov ich vysokej miery úmrtnosti, nízkej pôrodnosti a nešťastného ekonomického stavu. Smutné, ale pravdivé. Niektorí pozorovatelia vyhlásili, že oslobodení ľudia boli naozaj príliš nekompetentní, leniví alebo nemorálni, aby sa správali spôsobom, ktorý je v súlade s prežitím v skupine.
A pravdepodobne teraz sa pýtate, prečo pri téme ochrany nenarodených detí hovorím o argumentoch proti zrušeniu otroctva, tak je to preto, že je to rovnako absurdné. Keď si týchto päť argumentov proti zrušeniu otroctva prerobíme na argumenty proti obmedzeniu potratov, dostaneme rovnaký výsledok.
Argument č. 1 hovoril, že otroctvo je prirodzené, že je to, že je to isté, ako by sme dnes tvrdili, že potraty sú prirodzené, a že nenarodené deti sa líšia od nás narodených a preto musíme očakávať, že sme určitým spôsobom nadradení v inteligencii, morálke, vedomostiach, v technologických schopnostiach alebo v schopnosti bojovať, a teda že máme právo o ňom rozhodovať.
Argument č. 2. Otroctvo vždy existovalo, teda dnes by sme mohli tvrdiť, že potraty tu sú a boli už veľmi dlho, už sto rokov. Argumentovať tradíciami a zvykmi je aj v tomto prípade rovnako absurdné.
Argument č. 3 tvrdil, že každá spoločnosť na zemi má otroctvo, teda dnes povedané, každá spoločnosť na svete vykonáva potraty. Aj tu nevyžiadaný dôsledok takéhoto názoru je, že každá spoločnosť musí teda vykonávať potraty.
Argument č. 4, argument č. 5, otroci nie sú schopní sa postarať sami o seba, bez pánov by otroci zomreli. To sú také isté tvrdenia, akože nenarodené deti nie sú schopné postarať sa samé o seba, resp. iba z potrebných zdrojov, a starostlivosť o deti by sa rodičia nemohli, by rodičia neboli schopní o tieto deti postarať. Predpokladám, že sú matky, prípadne je spoločnosť, ktorá sa o tieto deti nevie postarať. Napríklad nedostatkom kapacity detských domovov alebo nižšieho záujmu pestúnskych rodičov. Nie argument preto, aby sme naďalej podporovali a vykonávali umelé ukončenie tehotenstva, ale práve naopak, aby sme pripravili spoločnosť prijať aj takéto deti bez potrebného zázemia.
Aký je teda rozdiel medzi predpokladom, že všetci ľudia sú síce, sa síce rodia rovní, ale otroci nie a predpokladom, že ľudský život je síce hodný ochrany už pred narodením, ale ľudský život mladší ako 12 týždňov prenatálneho veku nie? A aký je medzi predpokladom, že ochrana vlastníckeho práva otrokára má prednosť pred ochranou rovnosti ľudí v dôstojnosti a v právach a predpokladom, že ochrana súkromia tehotnej ženy má prednosť pred ochranou zatiaľ nenarodeného ľudského života? Rozdiel je jediný. Prvé z týchto predpokladov sú dnes všeobecne považované za príklad exemplárneho zlyhania súdnej ochrany ústavnosti, druhé zas, druhé zas túto ochranu potrebujú, vyžadujú.
Nepriznať 11-týždňovému životu ochranu, na ktorú má nárok život o dva týždne starší, je rovnako iracionálne, absurdné, ani svojvoľné, ako zakázať otroctvo vo vzťahu k deťom do alebo nad 15 rokov alebo ľuďom s IQ do alebo nad 80. Opakovanie tejto témy aj tu v parlamente z môjho pohľadu absolútne vôbec nie je zbytočné, pretože to otvára celospoločenskú diskusiu a ja vyzývam preto koaličných poslancov, aby prišli do Národnej rady Slovenskej republiky s akýmkoľvek návrhom, či už to bude návrh, ktorý bude zakazovať alebo obmedzovať potraty, alebo to bude návrh, ktorý bude motivovať mamičky, aby si tie deti ponechali. Akýkoľvek takýto návrh my určite podporíme a verím, že aj táto diskusia pomôže k tomu, aby takýto návrh do parlamentu prišiel a našiel podporu medzi všetkými poslaneckými klubmi.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Kolega Martin, ďakujem ti za tvoj kľudný a argumentačný príspevok do diskusie. Len by som chcel doplniť, že len za minulý rok 2020 zomrelo kvôli potratom 42 miliónov detí. Dám to len do kontrastu s COVID-om. Za minulý rok vo svete zomrelo 1,8 milióna ľudí na COVID. Ja ďakujem aj kolegom, ktorí sú v tejto sále a snažia sa bojovať za život nenarodených detí, pretože ja ako otec si v žiadnom prípade neviem predstaviť, že by som buď schválil alebo nejako nebojoval za život nejakých detí, keď viem, čo z toho malého embrya, čo z toho malého plodu môže vyrásť a preto nikdy v živote nemôžeme prestať bojovať za nenarodené deti a je to našou povinnosťou. Pretože my sme mali právo sa narodiť a mali by sme to právo narodenie poskytnúť aj tým, ktorí sa ešte len môžu narodiť. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Martin, ďakujem ti. Takto by mala rozprava vyzerať, vecne, fakticky, bez nejakých osobných útokov a ak aj tento zákon, ktorý predkladáme, by neprešiel, tak ja by som potom poprosil z radov koalície, že by nejaký obdobný zákon oni navrhli, ale bez nejakých skrytých vecí, v ktorých sa nikto nebude rozumieť, aby ten zákon bol jasný, presný, trefný. Ďakujem.

Martin, keď si otvoril túto debatu o paralelách medzi súčasnými argumentami našich liberálnych kolegov a medzi argumentami ohľadne zrušenia otroctva, tak toto dokonale poukazuje na tú ich zásadnú pokryteckosť. Pretože pani Cigániková teraz zrejme vystúpi a bude ťa chytať za slovíčka a toto je trošku iné a toto je iné a toto nemôžte porovnávať a takéto malé detinské veci, lebo týmto oni argumentujú vždy, ale zásadné v tejto dobe je, že kým títo ľudia na jednej strane nepriznávajú životu hodnotu, na druhej strane sú schopní volať po tom, aby sa na západe, ale aj v súčasnosti tu u nás likvidovali, búrali sochy, ničili pamiatky, strhávali obrazy, rušili a pálili knihy. Úplne rovnako ako nacisti v minulosti, ľudí, ktorí pred 200, 300 alebo dokonca 700 - 800 rokmi mali nejakú koloniálnu alebo otrokársku minulosť. Nepredstaviteľné, šialené a blúznivé! Tým, že oni vlastne dnešné morálne štandardy strojom času presunú do minulosti, kde, ako si hovoril, bolo niečo ako otroctvo úplne bežné a myšlienky na to, že by to niekedy bolo zrušené a že je morálne nesprávne vlastniť otrokov, boli považované pomaly za kacírstvo, za neprijateľnú skutočnosť, tak ako dnes to, čo predstavujú liberáli a skrátka nemajú problém tieto súčasné morálne štandardy hádzať do minulosti. Keď sa ale máme baviť o hodnote ľudského života dnes tu v tejto dobe, tak si skrátka zakrývajú oči a nevidia v tom žiaden problém. Čiže život otroka spred 250 rokov je dôvodom na to, aby sme búrali dnes sochy ľudí, ktorí tých otrokov vlastnili, a zaslúžili sa povedzme o významný rozvoj našej civilizácie v oblasti vedy, politiky, kultúry, filozofie, hocčoho, ale život dnešných detí skrátka hodnotný nie je a ja si myslím, že možno raz v budúcnosti na nich bude pozerať tá generácia rovnako, ako na tých otrokárov dnes pozeráme my.

Martin, ten zápas o ochranu nenarodených detí, pokiaľ si pamätám, u nás na Slovensku prebieha viac ako 50 rokov. Ja sám bojujem za ochranu života takmer 40 rokov a nevzdávam sa. Budem bojovať dovtedy, kým naozaj tá ochrana nenarodených detí sa dosiahne. Dieťa ako také nemá žiadnu možnosť obrany. To je tak zložitá situácia a ten cynizmus, ktorý zaznieva veľakrát nielen tuná v Národnej rade, ale aj v spoločnosti, a s akou ľahkosťou vraždíme a zabíjame nenarodené deti, nedá sa to tak len bez povšimnutia na to takto hľadieť. Keď si spomínal ten 12-týždňový plod, však už všelijaké veci tu zazneli, 12-týždňový plod je dieťatko, ktoré má vyvinuté ruky, nohy, hlavu, oči, všetko a my do 12. týždňa povoľujeme potraty, vraždiť nenarodené deti. Matka, a to je tak pre ženy a ja to, ja som tiež ženatý muž a mám aj dcéry, ale matka je tá, a ženy, to nie je taká výsostne bytostne ženská len problematika, lebo aj my skrze svoje vlastné mamy, manželky a dcéry máme možnosť nahliadnuť aj do tej ženskej problematiky. Matka, ktorá je tehotná, ona to už vie hneď po nejakom týždni, dva a niektoré dokonca aj skôr. Ale čo chcem povedať? Takáto matka, ktorá cíti, že je tehotná a teší sa na to bábätko, ona už mu dáva meno, pridáva sa otec. Žena je tá, ktorá to oznamuje svojmu manželovi, že čakáme dieťatko a to je ideálna situácia, keď to dieťa sa narodí v takomto harmonickom manželskom zväzku, aj keď si uvedomujem tú skutočnosť, že nie každý má toto šťastie, aby sa v takomto prostredí narodil. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Martin, ďakujem ti za tvoje vystúpenie, že aj ty ako podpredseda poslaneckého klubu Ľudová strana Naše Slovensko si veľmi jasne povedal, že v tejto otázke nejde nášmu klubu o nejaké politické body, o nejakú prezentáciu alebo o niečo podobné, ale že nám ide o princíp, ktorým je ochrana životov nenarodených detí. A som rád, že si povedal aj to, že sme pripravení podporiť každý skutočný, zdôrazňujem skutočný návrh, ktorý zlepší čo len trošku stav v tejto oblasti.
Zároveň keď si vytiahol to otroctvo, tak ja ťa musím doplniť, možno to bude pre niekoho veľmi drsné, ale, žiaľ, je to tak. O päťdesiat rokov bude tých pár Európanov s veľkým údivom čítať správy, v ktorých sa dočíta, že ich predkovia si na futbalových trávnikoch kľakali na kolená na podporu hnutia Black Lives Matter, ale svoje vlastné deti nechávali zabíjať v bruchách svojich žien. A nebudú chápať a zostanú len, im len oči pre plač, akí museli byť tí ich predkovia doslova sprostí a kam to celé potom celé ako keby dospelo.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som v súvislosti s poukázaním na argumenty, resp. hodnotenie výhod, ale aby som, obhajoby otroctva, áno, a v tej súvislosti aj potratov chcela vám teraz prečítať len tri vety z pôvodného znenia Hippokratovej prísahy. Tiež by som chcela sa vrátiť do minulosti a toto vám prečítať: "Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím. Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nedám nikde na to podnet.". A teraz to najdôležitejšie: "Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu.". Takže ešte v dávnych časoch, neviem koľko, 2 500 rokov, teda pred naším letopočtom, z krajiny kolísky demokracie bol takýto postoj a my sme po toľkých storočiach kam dospeli. Sme klesli ešte hlbšie, ako to kam dospel vývoj po staroveké Grécko. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda, a ďakujem tak isto všetkým pánom poslancom a pani poslankyni za reakcie. Len chcem dodať na záver, že naozaj by bolo úplne ideálne a s tým by naozaj nemohol mať nikto žiadny problém, keby sme nemuseli mať vôbec žiadny zákon o nejakom umelom ukončení tehotenstva, pretože by sa nám jednoducho na Slovensku tie potraty nevykonávali kvôli tomu, že tie mamičky proste by tie potraty, že by na tie potraty nechodili, nechceli by tam chodiť, neboli by proste motivované na tie potraty chodiť. A áno, aj ja, aj určite celé plénum je za to, aby sme túto motiváciu mať to dieťa zlepšovali a dovtedy pre mňa aj ostatných konzervatívnych poslancov, kým to proste nebude, tak pre nás bude aj snaha obmedziť toto vraždenie aj prostredníctvom takejto reštrikcie riešením a ja verím, že sa raz dostaneme k tomu, že potraty na Slovensku nebudú vôbec. Ďakujem pekne.