32. schôdza

Ďakujem za slovo.
Dámy a páni, ja len krátko poviem, veď už tu bolo povedané úplne všetko a myslím, že to, čo sme prinajmenšom všetci pochopili, že zdá sa, že tu nie je žiaden ideový prienik medzi stranou, ktorá presadzuje ochranu práva dieťaťa na život a potom stranou, ktorá presadzuje slobodu ženy rozhodnúť o tom, že za akýchkoľvek okolností to dieťa má právo byť vlastne nie narodené, ale, ale usmrtené. To je proste realita, je to, je to súčasť politickej debaty, ktorej sa v najbližšom období nevyhneme, proste tieto sily vždy budú stáť niekde proti sebe. Ale to, čo prinajmenšom je dobré a čo by som všetkým chcel poďakovať, že bolo obdobie na Slovensku, kedy ako keby sa politici báli otvorene o tejto téme hovoriť, že áno, treba sa postaviť za ochranu života a práva detí narodiť sa. A dnes si veľmi vážim každého jedného, ktorý tu je v Národnej rade, či to je z opozície, či z koalície a že tak aktívne a intenzívne sa za práva týchto detí nebojíme ozvať. Ja chcem veriť tomu, že tento parlament bude aj parlamentom, ktorý prvýkrát urobí nejakú zmenu. Žiaľ, my v opozícii sme v tomto štatisti, môžeme povedať, možno keby sme mali tú silu, že sme v koalícii, tak narábali sme s tou silou možno oveľa sebavedomejšie a dali by sme si to medzi priority. A napríklad keby niekto došiel za nami, že či podporíme zákon o tom, aby nemohlo, nemohol pes byť na reťazi, tak možno by sme povedali, samozrejme, ale my chceme, aby ste nám podporili zákon, ktorý aspoň v niečom zvýši právo dieťaťa na život.
Byť v koalícii je obrovská vec práve preto, že tam existuje tento vydierací potenciál, ktorý, teraz myslím v tom pozitívnom slova zmysle, ktorý dáva váhu tým hlasom a preto to, kde sa nachádzame, nie je problémom opozície, to je vždy problémom koalície. Bolo to aj v minulosti tak, keď sa KDH vždy namontovalo do vlád s liberálmi a potom vlastne konštatovali, že nič nemohli vyrokovať, lebo boli s liberálmi. Tak dneska je tá situácia tá istá, že sa konzervatívci napísali s liberálmi a sú to oni, ktorí nesú najväčšiu mieru zodpovednosti za to, že aký zákon tu je alebo nie je.
Ja si dovolím vyjadriť takú, takú nádej teda, že koalícia, tá časť, ktorá v tejto agende niečo chce robiť, nás nebude stavať do nejakého, iba do nejakej pozície štatistov, že tu máte, však stiahnite si to z webstránky, dali sme návrh zákona, pretože keby sa aj za tým ĽSNS chodilo a keby sa možno tie šumy vyrokovali, tak neverím tomu, že keď dokážu prísť s oveľa prísnejším zákonom, že ten jednoduchší by neboli podporili. Ak má niekto nejaké nutkanie byť len tam on podpísaný, nech je tam podpísaný, nám to nevadí. Keď máte nutkanie prijať si to tak, že vidíte, že polovica z ĽSNS tu neni, lebo mali COVID a vy to napriek tomu ste si prehodili ten zákon o týždeň skôr, aj keď som vás na to upozorňoval, že či máte hlasy zrátané, keď sú tu neni, tak ste povedali, že máte. No neprešlo to, nemali ste. To znamená, to všetko je zodpovednosť tých, ktorí to predkladajú.
Rovnako by som bol rád, Martin, keby aj ty nabudúce, keď budeš niečo predkladať, tak si za nami vôbec prišiel a ukázal nám to, že čo ideš predkladať. Pretože ja si myslím, že práve preto, že sú tu tieto, tieto hlasy, tak ako sú rozdelené, tak ten zákon dokáže prejsť, len nerozumiem to, že prečo sa k tomu nevieme stretnúť predtým, ako niekto niečo predloží. To znamená, samozrejme, že je to úplne legitímne, môže to tu robiť každý, ale potom to tak zvonku niekedy vyzerá, ako také nejaké sedliacke povstanie, že tu s vidlami beháme za niečím, čo mohlo vyzerať úplne inak, keby sme pred tým týždeň sedeli.
Možno si odnášame z tejto debaty, že vlastne my, ktorí presadzujeme ochranu toho života, že vlastne sme nevzdelaní, lebo si myslíme, že život vzniká počatím, tak ja veľmi rád takto vzdelaný, teda nevzdelaný zostanem, pretože tomu absolútne každý sedliacky rozum rozumie, že to tak je a nechcem byť tak nikdy kvalitne vzdelaný, aby som veril v to, že život vzniká až v nejakom dvanástom týždni, pričom neviem povedať ani hodinu, ani sekundu, ani teda tú milisekundu, kedy ten dvanásty týždeň nastáva. Takže myslím si, že si môžeme aj tak zapriať, aby sme takto nevzdelaní zostali, aby takto nevzdelaná bola väčšina Slovenska, pretože, pretože tá druhá časť veľmi rada skôr ako sa pustí do nejakej debaty tohoto druhu, oni si najskôr musia vynájsť taký vlastný slovník, to je to isté, v podstate aj v ekonómii to tak funguje. No kedysi sa hovorilo o obyčajnom primitívnom tlačení peňazí, ktoré ochudobňuje ľudí a dneska sa hovorí o kvantitatívnom uvoľňovaní, pritom je to stále to isté.
Takže môžeme to zapadnúť do nejakej, do nejakej debaty o fetusoch a neviem proste o čom. Každý z nás vieme, že to je ľudský život, ktorý má rôzne fázy a my ten ľudský život chceme chrániť.
Takže ďakujem aj kotlebovcom, ďakujem tuná uhríkovcom, ďakujem koalícii, že jednoducho tá, tá debata vyslala jasné svedectvo. Verím tomu, že vo veľmi krátkej dobe sa aspoň niečo udeje a keď idete tu do parlamentu a vidíte tú zástavu, ktorá tu je, ten stožiar, okolo toho bol veľký cirkus, pretože vždy sa útočí na symboly. Niekedy si človek, sa pýta, ako niekomu mohlo vadiť to, že tu bude viať zástava. Predpokladám, že rovnako sa útočí aj na túto agendu ochranu života, lebo to sú také symboly, proste držia, držia až do momentu, kedy praskne tá priehrada, už potom to ide. Takže preto možno teda chcem veriť, že koalícia počula ten odkaz aj zo strany opozície, že tak príďte s čímkoľvek, ale čo bude zrozumiteľné, lebo ja tiež rozumiem obave, že nie každý chce podporiť návrh zákona, ktorý umožňuje reklamu zariadenia, ktoré vykonávajú potraty. Pretože potom výsledok môže byť ten, že efekt bude opačný.
Ja si myslím, že neni v tomto dôvod absolútne niekde cúvať, no a rovnako chcem ale oceniť tu kolegyňu, že ste tu zostali s nami, že ste, že vediete aj tento zase z vašej strany boj v tom duchu, že, mňa sa to aj pýtali, ja neviem už, ktoré médiá, že koho by som tak ocenil ako protivníka. A ja som povedal vás ako osobu, pretože ja mám rád v politike ľudí, ktorí vedia jasne sformulovať alebo bijú sa za nejaké myšlienky, pretože vtedy tomu to dáva nejakú agendu. Možno sa to niekedy prepáli z jednej, druhej strany, ale my, my proste túto agendu budeme tlačiť. To je, úplne som rád, že ste to aj včera v televízii uznala, že to je úplne legitímne, kde inde, keď nie tu. Veď koľko je nejakých demonštrácií, ktoré sa každý rok organizujú, a tiež si niekto môže povedať, že nikam to nevedie, no nakoniec to niekam vedie.
Taktiež nemám žiadne ružové okuliare, vy keby ste mali možnosť presadiť čokoľvek z vašej strany v budúcnosti, tak to urobíte okamžite, ako by ste zistili, že tu máte čo i len jeden hlas navyše. Takže práve preto, keď tá väčšina tu dnes je, tak by sme s týmto nemali hazardovať a mali by sme to robiť navyše.
A jednu vec, aby sme sa opreli ešte o taký liberalizmus, veď vy ste tu, ma tu zaujal ten prípad toho dievčaťa, dievčaťa, čo ste povedali, že sa ako nechcené narodilo, hej, že bola prostitútka a že vlastne, vlastne by nechcela žiť, tak to dievča, ad jedna, je to smutný príbeh, ad dva, má jednu veľkú výhodu, že, že ona sama sa môže rozhodnúť, či chce žiť, nemusí to za ňu rozhodovať nikto iný. Ale je, v Amerike bol jeden veľký neoliberálny ekonóm, určite ho pozná pán Sulík, on sa volal Milton Friedman a on raz takto chodil po Amerike a prednášal študentom. A išiel medzi socialisticky mysliacich študentov a vyskočil tam naňho jeden študent a položil mu takú, takýto príbeh, že môj sused, pán Friedman, nemal na zaplatenie elektriky, štát mu nepomohol, odpojili ho, zomrel hladom, štát mu nedal žiadnu pomocnú ruku, že ako môžete tento neoliberalizmus hlásať? No a ten Milton Friedman sa ho opýtal, že či to je problém štátu, alebo to neni jeho ako suseda, prípadne jeho rodiny, keď ho v takomto stave nechali.
Ja si myslím, že, že netreba za všetko viniť to, že sa človek narodí, proste zodpovednosť je aj toho okolia a ja si myslím, že práve to, že, a v tom sa zhodneme, podľa mňa aj občianska spoločnosť, je tu strašne veľa organizácií, je tu aj ten štát, že nie je najmenší dôvod sa tváriť, že tieto prípady individuálne, ľudské, že nevedia v treťom tisícročí na Slovensku byť akýmkoľvek spôsobom vyriešené, aby keď nechcú žiť v akejkoľvek mizérii, tú pomoc nedostali. A na tom sa podľa mňa v pozitívnej stránke zhodneme všetci, ako sme tu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Taraba, veľmi správne si pomenoval niektoré problémy, ale tu nielen problémy, že niekomu vadí, že by sa mohli narodiť niektoré deti a že ho to trošku obmedzí v jeho komforte, ale my zasa dochádzame do takého problému, že už viacerí naši kolegovia, čo tu s nami sedia, už kritizujú aj Maďarsko za to, že prijalo zákon, ktorým chráni deti pred pedofíliou alebo pred pedofilmi. Už sme tak hlboko klesli, že naši kolegovia, ktorí tu sedia s nami, už kritizujú maďarský zákon, ktorý chráni deti pred pedofilmi. Ako hlboko musíme, vážení kolegovia, klesnúť? Ako si môže dovoliť nejaká predsedníčka výboru Národnej rady Slovenskej republiky chváliť Európsku úniu za to, že bojuje proti Maďarsku za ten zákon proti pedofílii?! Ja si to neviem predstaviť a tá kolegyňa tu s nami sedí. To nie je možné. Viete, napríklad pri SaS-ke ide len o čísla, povedzme si to na rovinu. Oni berú všetko cez čísla. Ale život detí ideme brať cez čísla? Som zvedavý, kto sa bude o nás starať, keď budeme my v dôchodkovom veku alebo vy, pani kolegyňa. Kto nás bude liečiť, ak takéto deti nevyrastú, napríklad nebudú lekári. Viete, je to len o komforte, o tom deväťmesačnom komforte, možno o niečo menej, lebo tak zo začiatku to necítite ako nejakú, nejaké obmedzenia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, reagujte na pána poslanca Tarabu.

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
... ale potom, áno, ale potom, ako kolega Taraba povedal, tieto deti, keby, ja neviem, vyrástli, ako som predtým spomínal, hniezd, boli odložené v tom Hniezde nádeje a vyrastú, štát sa o ne postará, tak môžu byť, plnohodnotne byť zapojené do života a nemusia robiť niekde prostitútky. Ale problém je v tom, že zasa tu uvidíme tie čísla, ktoré SaS-ke vadia. Musel by štát vynaložiť peniaze. Problém je v tom, že akosi SaS-ke vadí aj to, že dávame lieky, ja neviem, dva milióny, liek na jedno dieťa, je to problém. A ja toto vidím ako veľký problém, ale nás. Ako nám môže vadiť, že dáme na niektoré dieťa liek za dva milióny? A toto SaS-ke vadí, lebo ide všetko cez čísla.

Tomáš, ty si takú, spravil takú analýzu toho, ako to vyzerá v súčasnej koalícii. No ja by som ťa chcel trošku doplniť. Ono to preto tak vyzerá, lebo to konzervatívne jadro, ktoré tam, keď to tak môžem nazvať, nejaké je, tak to len proste chce držať líniu, šúchať nohami a v podstate nemá žiadnu nejakú iniciatívu a tým pádom, keďže je to liberálna časť alebo liberálna časť tej koalície, ide si stále svoje, proste skúšajú, nahadzujú na ten mantinel, tak jednoducho im z toho niečo vyjde. Čiže výsledok tejto akože konzervatívnej nejakej koalície bude po štyroch rokoch taký, že ak sa nezobudia, ako ty si povedal správne, nezačnú zapájať do svojich snáh aj opozíciu so svojimi hlasmi, tak po štyroch rokoch sa tí konzervatívni poslanci prebudia do veľmi nemilého sna, keď zistia, že v podstate ich vláda prijala veci, za ktoré by sa liberálna vláda v žiadnom štáte nemusela hanbiť. A liberáli si tou svojou neustálou, vytrvalou, ale z ich strany poctivou politikou, to musíme povedať, takou akože s nasadením si dosiahnu, že proste po nejakých, po nejakých tých štyroch rokoch si povedia, no dobre, tak sa nám splnilo aspoň 15 % z toho, čo sme chceli. Čiže keď sa to nezmení, keď tí, keď tí konzervatívci, keď tí normálnejší v tej koalícii budú len šúchať nohami a hovoriť o tom, že nechcú konflikty a že chcú byť proste za chrumkavých, tak budú za chrumkavých, ale za cenu toho, že Slovensko bude zmenené na nepoznanie a v podstate tu potom mohol ísť s Matovičom do vlády Pellegrini a bolo by to to isté.

Ďakujem. Pán kolega, ako už bolo jasné a koalícia predložila návrh zákona na pomoc tehotným matkám. Ja som za takýto návrh zákona, ale tak ako som povedal včera, poviem to aj dnes, tento návrh zákona si podľa mňa zaslúži, aby bol trošku prísnejší a práve preto som predložil tento návrh zákona, ktorý je tam od augusta, to znamená, tá snaha o dohodu tam bola. Ja som bol niekoľkokrát aj na klube, respektíve stretol som sa s kolegami, ale keďže oni taký tvrdý zákon nechceli predložiť, tak som ho musel predložiť opakovane a je zrejmé, že bol zaradený až tretíkrát, až na tretí pokus na schôdzu Národnej rady. To znamená, snaha o dohodu tam bola, nieže nebola. Ktokoľvek by chcel sa pripísať, kľudne sa mohol, ale vyčkávať a nechať zákon len na pomoc tehotným matkám sa mi zdá byť dosť slabé, práve preto som to predložil ja. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Taraba, ja si myslím, že treba ešte na záver zdôrazniť a akcentovať, že predkladaná novela zákona nie je o zákaze potratov, ako je to stále zdôrazňované v médiách a ako je to prezentované pre verejnosť. Idú nám zakázať potraty. V žiadnom prípade. Táto novela je len o obmedzení, obmedzení. V médiách hovoria o sprísnení povolenia na zabíjanie detí pred narodením. Teda o ochrane života nenarodených detí. Čiže v určených prípadoch, v ktorých je to odôvodnené, potraty sú povolené. To je akože po prvé.
A po druhé. Ako východisko tejto patovej situácie, ktorú ste vy, pán poslanec, dosť podrobne opísali, sa ja domnievam, že je jediné, a to je, musíme navzájom komunikovať konzervatívni poslanci z koalície s poslancami z opozície, tiež konzervatívnymi, lebo vieme, že veľká časť opozície nie je na vašej strane, takže jedine komunikácia a ja si myslím, že s touto komunikáciou môžeme dospieť k nejakej dohode a mohli by sme byť potom aj úspešní.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Taraba, v rozprave si povedal aj kritické slová na margo koalície a ich predkladania zákonov, že sa nevedia nejako skoordinovať a v podstate si ich vyzval na spoluprácu, v ktorej my ich v podstate za opozíciu si myslím, že aj ĽSNS, sme teda otvorení a vieme podporovať zákony, ktoré predložia. Na druhej strane si, sčasti si to aj potvrdil, to, čo som ja v rozprave povedal, že historicky sme sa veľmi priblížili k tomu, aby tu takýto návrh zákona bol prijatý a schválený. Nemyslím si, že, že v takejto podobe, v akej tu je dnes, ale v nejakej obdobnej. Takisto sme sa zhodli na tej pomoci matkám, takže myslím si, že je to teraz v prvom rade na koalícii, aby sa troška nakopla a začala v tejto veci konať.

Ďakujem za slovo. Správne ste podotkli ten fakt, že dovtedy to nie je človek a môže byť odstránený z tela matky a zrazu už nie, sa to nedá, lebo už je to človek. Podľa mňa je to len systém lží a propagandy. Je to fakt divné. V stredu večer je to zygota, plod či embryo a vo štvrtok ráno už je to človiečik, je to taká divná zmena klasifikácie. Kto to určil, hodinu alebo tie termíny? A keď sa presťahuješ do inej krajiny, susednej, máš čas ešte dva týždne, lebo u nich to je o dva týždne neskôr, kým je to človek v tele matky. Každá žena, ktorá sa rozhodne dať zabiť svoje počaté dieťa, a to či z lásky alebo len z čírej roztopašnosti, si musí byť vedomá, že sa to s ňou ponesie celý život a podľa môjho názoru a mojej viery aj v živote po živote na tejto zemi. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Tak vidíte, kolegovia, kolegyne, že bojujeme, napriek tomu, že sú nahlásené bomby a hrdo a odhodlane sa snažíme presadiť túto myšlienku a stojíme za ňou.
Pán kolega Taraba, ja chcem oceniť tvoj príspevok aj spôsob, akým si ho predniesol, ale to isté platí aj na ostatných rečníkov, ktorí sa vyjadrovali vo faktických poznámkach, pretože tak ako si ty pomenoval tie svoje argumenty veľmi vecne a veľmi, veľmi slušne, tak to je presne poloha a to je presne forma, ktorej by sme sa mali držať, aby sme ukázali všetkým, že túto hodnotovú otázku považujeme za dôležitú, ale že ju aj veľmi slušne a veľmi náležite dokážeme odprezentovať a obhajovať.
A na záver by som chcel povedať, ma zaujala taká titulka, chcem to, chcem to dať do pozornosti kolegovi Tarabovi, aby som reagoval priamo na neho, že Bratislavská kancelária Európskeho parlamentu hrdo vyvesila dúhovú vlajku na podporu LGBTIQ a neviem ešte akých skratiek, osôb. To znamená, keď na jednej strane je takáto propaganda a takéto hodnotové ukotvenie, tak my ako poslanci Národnej rady, ktorí tu zastupujeme nemalú časť občanov Slovenskej republiky, sme povinní a máme absolútne právo a legitímne právo, aby sme obhajovali tieto otázky, a to hovorím ako otec troch krásnych detí, pretože pre mňa je život a narodenie dieťaťa tým najsilnejším momentom.
Ďakujem pekne.

Tomáš, aj ja pevne verím, že zákon na ochranu života dosiahneme. Aj keď sa to nezdá, ale tento parlament je najkonzervatívnejší za posledné roky. Tak ako si to správne povedal, že v minulosti boli politici, ktorí si hovorili, že sú kresťanskí demokrati, ale báli sa otvárať túto tému, ale ju ani neotvárali. To KDH, ktoré si spomenul, presne takto sa správalo, preto aj mnohí kresťanskí ľudia orientovaní na Slovensko alebo teda kresťania s takým odporom v podstate to KDH prijímajú, pretože sa správali veľmi pokrytecky, spájali sa s liberálmi a potom stále sa vyhovárali na to, že takýto návrh zákona nemôžu predložiť, takýto zákon nevieme presadiť a podobne. Počúvame to tu už posledných tridsať rokov.
A keď, to je také symbolické teraz, pán predsedajúci, keď nám to oznámil, že Národná rada je uzavretá, takže sa nedá ani prísť dnu, ani von, hej, my tento strach nemáme, ale je to také symbolické, keď v 78. roku bol zavraždený Aldo Moro, by som povedal ľavicovými teroristami a práve sa v Taliansku viedol zápas v 78. roku o tom, že či sa zavedú potraty alebo sa nezavedú potraty. Tento premiér bol zavraždený aj s jeho ochrankou a až po 55. dňoch ho našli, a to bola cesta medzi sídlom kresťanských demokratov a komunistov. Aldo Moro bol ten, ktorý sa chcel spojiť aj s komunistami a chceli ochraňovať život ako taký v Taliansku. Pán dní na to, ako bol zavraždený, nastúpil Giulio Andreotti, kedy sa zákon o potratoch v Taliansku prijal.

Ďakujem. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, súčasná legislatíva nám dovolí bezdôvodne ukončiť ľudský život. Všetko to začalo ale v roku 1917, keď sa v Rusku dostal nedemokratickým štátom, ovládol ho Vladimir Iľjič Lenin so svojimi chladnokrvnými súdruhmi. Demokratizácia sovietskeho Ruska viedla v roku 1920 k prvej svetovej legalizácii umelých potratov. Dobre počujete, v Rusku sa deti zabíjajú už sto rokov. Niečo čo pred rokom 1920 bolo trestné, sa zrazu stalo beztrestné a legálne. Oni to dokonca nazývajú ľudskými právami. Podľa Ústavy Slovenskej republiky ľudský život je hodný ochrany už pred počatím.
Moja otázka znie, koľko detí ešte musí zomrieť, aby sme si uvedomili, že každý ľudský život má cenu?
Ako viete, kolegyňa, ktorá tu síce nie je, už povedala, že dieťa nič necíti, ale ako to môže vedieť, keď ona na mieste toho dieťaťa vlastne nebola, teda myslím toho, ktoré išli roztrhať a ako môžeme vedieť, že sedemdňové kurča to cíti, lebo sa uvádza, že to kurča to cíti a preto nemôže byť usmrtené, ale dieťa v dvanástom týždni to necíti, lebo to je normálne.
Ak si pozriete film Nemý výkrik, tak pochopíte, že to dieťa to evidentne cíti, lebo to dieťa sa bráni tomu, aby ho umelo vytiahli. Náhodou som sa dostal na sociálnu sieť pani kolegyne, kde bol nadpis, že odkaz pre Čepčeka, ktoré bolo napísané teda aj pre Kotlebu, ale to farebné bolo iba pre Čepčeka. Napriek tomu, že to bolo na sociálnej sieti pani kolegyni, boli tam aj na moju adresu celkom pozitívne správy a teda čo ma potešilo, keďže je to uzavretá skupina ľudí, bavili sme sa tu o zákone na pomoci tehotným ženám, ktorý predložila pani poslankyňa Záborská s ostatnými kolegami. Je pre mňa nepochopiteľné, že šestnásti kolegovia z klubu tento zákon, ktorý je na pomoc ženám, nepodporili. Dokonca vydali tlačové stanovisko, tlačovú správu v médiách, že majú s tým problém. Takže my sa bavíme o pomoci tehotným ženám a napriek tomu tu nie je záujem.
Pani poslankyňa Cigániková, tiež bol zákon na pomoc tehotným ženám, vy ste hlasovali ako? To je rečnícka otázka. (Reakcia z pléna.) Myslím, myslím ten pani poslankyni Záborskej, čo bol (reakcia z pléna), no takže ideme pomáhať ženám a potom za to nezahlasujeme.
No ako som už spomínal a avizoval vo faktickej poznámke, v druhom čítaní dám pozmeňovák o zrovnoprávnenie detí, tých nenarodených s kurčatami, teda aby to do 14. týždňa, do štrnásteho dňa boli zrovnoprávnené kurčatá s deťmi. Musím ale spomenúť, robil som si taký výskum na gymnáziu, kde mám aj svedectvá niekoľkých detí, respektíve mladých ľudí, napríklad chlapec, čo ma celkom prekvapilo, chlapec prvého ročníka gymnázia napísal: "Medzi dôležité témy, ktorým by sme sa mali venovať a obhajovať, patrí podpora rodiny a s tým spojená ochrana, obrana a ochrana ľudského života. Rodina je oporou štátu, preto štát musí byť oporou pre rodinu. Ľudia sú slobodní a každý má svoje práva, teda aj nenarodené deti by mali mať svoje práva, právo na ochranu života. Nesmieme sa k nemu správať ako k nejakej veci, keď sa mi to hodí, tak si ju nechám. Potrat by nemal byť vyriešený, vyriešením problému, každý problém sa dá riešiť. Slovenská republika má zákon, ktorý povoľuje ukončiť tehotenstvo do 12. týždňa života plodu. Súčasný zákon dovoľuje potraty aj v tých dôvodoch, ktoré sú riešiteľné. Ak chceme, aby sa znížil počet nenarodených detí, mal by zákon určiť presné výnimky, ktoré by mali byť preukázateľné, možno aj takto by sme mohli dosiahnuť ochranu nenarodených detí.". Opakujem, to bol chlapec prvého ročníka gymnázia.
Teraz na margo dievčat, lebo stále sa tu spomína, že iba chlapci obhajujú, takže aj dievčatá, toto je dievča tretieho ročníka: "V každej učebnici na svete život človeka začína splynutím vajíčka a spermie. Ak má dieťa viac ako dva týždne, nemôže byť potratené a ak má o hodinu menej, smola, môžeme ho zabiť. Kto o tom rozhodol, že mu ešte nebije srdce? Veď každý zdravotník vykonávajúci potrat vie, že dieťa, to malinké bez srdca, sa uhýba chirurgickým nástrojom, nechce byť potratené, chce žiť ako my všetci. My, čo sme dostali možnosť žiť, ako môžeme niekomu túto možnosť vziať?". To sú len také dve správy od detí, aby sme vedeli, ako sa k tomu aj deti správajú.
A ďalej budem pokračovať, čo sa týka, teda mýty o tej poľskej potratovej turistike. Mám informácie, že po zákaze potratov v susednom Poľsku sa potratovosť na - cudziniek - Slovensku nijako dramaticky nezvýšila, naopak postupne klesá. Takže sa predpokladá, že ani u nás zákaz nebude znamenať potratovú turistiku. To sú témy, ktoré sa tu opakujú, tak ja to zdôrazňujem. Keď boli v roku 1993 zakázané v Poľsku potraty, veľká väčšina bola proti tejto zmene, bolo to zhruba 80 % občanov. Dvadsať percent chcelo zákaz. Dnes je situácia úplne opačná, 80 % súhlasí s tým, aby zákon ostal tak, ako je, to znamená, aby sa nemohli vykonávať bezdôvodne a 20 % je za liberalizáciu. Z toho nám vyplýva, že už samotná zmena práva spôsobuje spoločenskú zmenu vnímania toho, čo je a čo nie je správne. Presne to je poslaním nás zákonodarcov nastaviť hranice, vychovávať ľudí, čo je dobré a čo je zlé.
Teraz sa dotknem môjho návrhu zákona. Tento návrh zákona aj dôvodovú správu som od augusta posielal kolegom, koaličným kolegom, koaličným partnerom na koaličnú radu, klub. Koaličnú radu som informoval štandardným spôsobom. V koaličnej zmluve je napísané, citujem v bode 8: "V prípade zákonov týkajúcich sa zvýšenia ochrany života v predpokladaných, predkladaných koaličným poslancom alebo poslancami sa schválenie koaličnou radou nevyžaduje a budú vopred predložené", čo aj boli. Opakujem, má sa to iba predložiť, nie prerokovať, to som presne urobil. Ešte som aj písomne urgoval odpovede dvanástich členov koaličnej rady. Jediná pani kolegynka Zemanová mi odpísala. Okrem toho zákon bol podaný v auguste, neskôr v januári a keďže nebol zaradený na schôdzu Národnej rady, tak som ho opätovne podal znovu, aby sa o tomto zákone rokovalo a aby sme mohli zachrániť ľudský život. Vždy som koaličnej rade doručil zákon aj paragrafové znenie, aj dôvodovku. Ubehol takmer rok od prvého podania zákona na prerokovanie, teda koaličná rada mala na to dosť času.
Moju legislatívnu iniciatívu už v auguste inšpirovali humanistickí kolegovia z klubu, ktorí odmietli obmedziť umelé potraty tak, že by hlasovali za opozičný návrh. Dnes je situácia, dnes sa situácia vykryštalizovala, môžu si slobodne vybrať, majú jeden opozičný a jeden koaličný návrh. Je to veľmi krehká situácia. O tomto zákone môže rozhodnúť aj jediný hlas.
Dotknem sa teraz ešte znovu potratov. Potrat nie je a nikdy nebol riešením pre dieťa ani pre matku. Nie sme v stredoveku. Žijeme v 21. storočí a aj vedecké zistenia sono nám dokazujú, že dieťa v lone matky už žije. Preto nemôžem dopustiť takéto brutálne nakladanie s dieťaťom. Keď máte zľutovanie so psom na reťazi, prečo nemáte rovnaký súcit s nevinným ľudským životom? Napríklad nemecké kura, ktoré tu už bolo spomenuté.
Vážené kolegyne, kolegovia, zákon, ktorý predkladám, nie je o ideológii, ako sa mi snažia niektorí pripísať. Predkladám ho a aj napriek obštrukciám a hejtu, ktorého sa mi dostáva. Ak bude potrebné ho predložiť znova, som ochotný to spraviť opäť. Pochovajme konečne tento krvavý relikt komunistického režimu. Zastavme konečne tento krvavý kúpeľ. V klube OĽANO nás je 53 nezávislých, rôznych osobností v celom parlamente je nás 150, každý máme svoje vzory, niektorí sme kandidovali ako kresťanskí kandidáti a napriek tomu sa tak nesprávame. Je pravdepodobné, že vy sa v týchto dňoch zamýšľate, prečo spadol strom a rozbil sochu našej patrónky Panny Márie v našom pútnickom meste v Šaštíne. Vy, čo ste excelovské typy, spočítajte, koľko pracovnej sily v produktívnom veku sme mohli mať na Slovensku, je to zhruba 1,4 milióna potratených detí na Slovensku.
Nesmiem zabudnúť veľmi vzácnu novinku, a to Európsku úniu, kde náš návrh, teda návrh pani poslankyne Záborskej a ostatných koaličných poslancov včera v Európskom parlamente prešiel, čo je veľmi smutné, ale aj napriek tomu my na Slovensku máme šancu ešte zachrániť ľudské životy. Nedá mi nespomenúť ešte jeden príklad, a to je svedectvo z novembra. Je to svedectvo známeho amerického herca Chucka Norrisa, predstaviteľ akčných hrdinov Walker Texas kritizoval 48. výročie legalizácie umelých potratov v USA, kde bol aj americký prezident a viceprezidentka. Povedal, ako môže niekto zabiť nenarodené dieťa a cítiť sa ako dobrý človek? Je šokujúce, že od roku 1973 prišlo o život 62 miliónov Američanov. Vyzval krajanov, aby si vážili ľudský život od počatia po smrť. Hovoril aj o štatistikách, ktoré sú ale veľmi absurdné a tie sú, že 51 (percent, pozn. red.) občanov v Kanade považuje za hodnotu plastovú slamku a iba 26 % Kanaďanov považuje za hodnotu ľudský život.
Preto vás, milé kolegyne, kolegovia, či koaliční alebo opoziční, poprosím, podporte tento zákon v mene tých, ktorí nemajú hlas.
Ďakujem.