32. schôdza

Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, zákon o hmotnej zodpovednosti politikov je už takým evergreenom tohto parlamentu. Napokon táto novela, ktorú predkladám v tejto chvíli, je toho jasným dôkazom, pretože sa objavuje v podstate v takmer identickom znení v tejto Národnej rade po rokoch 2016 a 2018 už tretíkrát.
Hoci vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení, na ktorého vzniku som sa aj ja ešte ako vládny poslanec podieľal, uvádza záväzok, že zavedie funkčný mechanizmus hmotnej zodpovednosti a trestania pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami, k dnešnému dňu nebol žiadny takýto návrh predložený ani len do pripomienkového konania.
V čom je tento návrh iný? Vzhľadom na to, že už v súčasnosti ukladá právna úprava štatutárom... alebo ešte inak, dnes už máme pre štatutárov obchodných spoločností povinnosť v Obchodnom zákonníku vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Mám za to, že obdobný princíp by mal platiť pri všetkých verejných predstaviteľoch nakladajúcich s verejnou mocou alebo verejnými záujmami, aby už jednoducho nemohlo zaznieť, že je to nesprávne, ale bolo to v súlade so zákonom, alebo aby nemohol niekto sa postaviť na tlačovku a povedať, že podpísal som alebo vybavil som niečo za 20 miliónov eur, ale zmluvu som si ani len neprečítal.
Unifikácia tohto štandardu sa dotkne aj štátnych podnikov a obchodných spoločností, v ktorých má svoj podiel štát alebo v nich má podiel obchodná spoločnosť s prevažujúcim podielom štátu. Pri uplatňovaní práva na náhradu škody spôsobenej verejnými činiteľmi definovanými v návrhu zákona bude z úradnej povinnosti konať generálny prokurátor, čiže nechceme ísť cestou návrhu, ktorý, myslím, aj kolega Kyselica už nejakým spôsobom ohlasoval, to znamená, že nechceme, aby to bolo, ako v úvodzovkách, že udavačský zákon, aby si zase niekto mohol na základe tohto zákona vybavovať účty s nejakými verejnými funkcionármi, s tým, že generálny prokurátor bude konať z úradnej povinnosti alebo aj na základe podnetu jednej pätiny poslancov Národnej rady.
Je to zásadná zmena oproti súčasnej právnej úprave, ktorú možno považovať za nefunkčnú, napokon, analýza občianskeho združenia VIA IURIS ešte z júla 2019 ukázala, že uplatňovanie náhrady škody voči verejnému činiteľovi, ktorý ju spôsobil, sa na Slovensku realizuje minimálne, hoci zákon regres voči zodpovednému zamestnancovi predpokladá.
Generálny prokurátor bude povinný konať aj v prípade riadne odôvodneného podnetu, ako som spomínal, najmenej pätiny poslancov Národnej rady. A myslím si, že pätina poslancov Národnej rady ako podmienka pre konanie na základe podnetu je plne v súlade so vzorom podmienky v čl. 130 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej napríklad Ústavný súd začína konanie vtedy, keď podá návrh najmenej pätina poslancov Národnej rady. Myslím si, že poslanci Národnej rady ako zástupcovia občanov by takisto mali mať právo a možnosť vyvinúť maximálnu iniciatívu pri podozreniach, že pri nakladaní s verejným majetkom došlo k závažným pochybeniam.
Tento zákon ste, mnohí moji bývalí kolegovia z vládnej koalície, predkladali a podporovali v prechádzajúcom volebnom období. A je to úplne prirodzené, sám som to zažil povedzme na komunálnej úrovni, keď je človek v opozícii, tak sa snaží pomenúvať veci a hovoriť, akým spôsobom by mal byť nastavený systém tak, aby zužoval priestor pre korupciu, netransparentné a neodborné nakladanie s verejnými financiami a s verejným majetkom. Ja na tej komunálnej úrovni, vo chvíli, keď som sa stal primátorom, som tú situáciu využil a snažil som sa všetky tie veci, o ktorých som hovoril v opozícii, presadiť do praxe a naozaj sme prijali iks právnych úprav na tej komunálnej úrovni, ktoré zužujú systémový priestor pre netransparentnosť, korupciu aj neefektívne nakladanie s verejnými zdrojmi. A preto som na jednej strane rád, že ten záväzok je vo vládnom programe, na druhej strane, keďže zatiaľ nie je na stole, očakávam, že využijete túto možnosť a podporíte niečo, čo ste už opakovane podporili.
O čo mám, samozrejme, obavy, že či sa majú teraz ľudia báť vstupovať do verejných funkcií, keďže ku všetkým povinnostiam, ktoré už dnes majú, im ešte ideme pridávať hmotnú zodpovednosť. Ja hovorím, nemusia sa báť, napokon Jožko Pročko to tak hovorí, že všetci tí slušní, poctiví sa nemusia báť. Napokon dneska aj polícia, zdá sa, že má rozviazané ruky a predsa len stíha tých, ktorých má stíhať, a nie tých, na ktorých niekto ukáže prstom. Naopak, ja si myslím, že jediný, kto sa bude mať báť, budú tí, ktorí dneska idú tak že bohorovne do tých verejných funkcií napriek tomu, že nemajú na to že elementárnu povedzme že odbornú výbavu. Čiže nebudú môcť ani, nebudú schopní konať s odbornou starostlivosťou, pretože jednoducho na to nebudú mať výbavu.
Áno, je tam viacero vecí, ktoré sú, samozrejme, na diskusiu. V tejto chvíli je to návrh, ktorý je v prvom čítaní, a plne sa hlásim k otvoreniu priestoru na jeho úpravy. My tam v tejto chvíli napríklad nestanovujeme hornú hranicu, do akej bude ten verejný funkcionár zodpovedný za tú spôsobenú škodu. Je tam síce ten nástroj možnosti dojednať si poistenie, ale úprimne, keď sa dneska pozrieme a vidíme, že v niektorých funkciách sú verejní činitelia, ktorí pred poisťovňou budú ťažko zdôvodňovať a argumentovať, že sú odborne spôsobilí alebo že sú schopní vykonávať tú funkciu s odbornou starostlivosťou, tak asi bude treba tú výšku zodpovednosti nejakým spôsobom limitovať. Ale, samozrejme, na to je všetko priestor pri prerokovaní návrhu zákona v druhom a treťom čítaní.
Nechcem už veľmi naťahovať čas. Chcem vás na záver, najmä mojich exkolegov v súčasnej vládnej koalícii, požiadať o podporu a otvorenie toho priestoru na diskusiu, ku ktorej sa potom môžme vrátiť na jeseň, z úplne jedného praktického dôvodu. Ako som spomínal, poslanecké kluby OĽANO, SaS aj SME RODINA v minulosti už dvakrát takmer identický návrh zákona podporili vrátane takmer polovice členov súčasnej vlády, či to je premiér Heger, expremiér Matovič, ministri Budaj, Milanová alebo ministri Krajniak, Remišová alebo Gröhling. Takže si myslím, že tento návrh ničím sa nelíši od toho, za čo ste už dvakrát v tomto parlamente hlasovali. Ak máte úprimnú snahu a záujem zužovať systémovo priestor na neefektívne vykonávanie verejnej funkcie, tak toto je, samozrejme, navrhovaná cesta.
Opakujem, sme otvorení, samozrejme, debate. Je tam mnoho vecí, o ktorých sa vieme rozprávať tak, aby ten zákon bol naozaj funkčný a po širokej zhode. Takže ešte raz vás poprosím o podporu, aby sme sa tomu mohli venovať v druhom a treťom čítaní na budúcej schôdzi.
Ďakujem.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kollár, mňa by len zaujímalo, čo vám bránilo rok a pol, keď ste bol koaličný poslanec, predniesť takýto zákon. A nebolo by to ani v rozpore s programovým vyhlásením vlády, lebo ste sa všetci tak zaviazali. Tak ja by som rád vedel, že čo bolo ten spúšťač.
A rád by som vedel ešte jednu vec. Možno to nikoho nezaujíma, ale keď ste začal hovoriť, tak tu bolo asi šesť poslancov, čo ma mrzí. Lebo takýto zákon, samozrejme, podporujem. Ale identický alebo veľmi podobný zákon bol 12. mája a hlasoval ste proti. Proti. Hmotná zodpovednosť politikov. A teraz prichádzate s návrhom, dá sa povedať, toho istého zákona, ale 12. mája... Čo sa zmenilo od 12. mája do, pozreme si presne dátum, do 29. júna? Že kde tá, kde ste zmenil ten názor váš alebo čo? Lebo tu, myslím, že nebol v rozpore s ničím ani s programovým vyhlásením vlády ten zákon, ktorý predkladali sme 12. mája. A zrazu, pán poslanec, rovnaký zákon. Tak rád by som vedel to vysvetlenie.
Ďakujem.

Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Eduard Kočiš. Nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Kollár, kolega Suja v podstate sa už spýtal viacero vecí, ktoré som sa chcel spýtať aj ja. Čiže to je taká hlavná téma alebo hlavná taká dilema, čo ma nie veľmi spôsobom nejakým vedie do tejto problematiky. A to, vlastne prečo ste ako vládny poslanec minimálne neinicioval zákon o hmotnej zodpovednosti politikov, keďže ste ako vládny poslanec pôsobil dlhšiu dobu a väčšina zúčastnených koaličných strán sa prezentovala pred voľbami ako protikorupčné, ako bojovníci proti korupcii a ako bojovníci za hmotnú zodpovednosť politikov pri netransparentnom a nehospodárnom riadení štátu. Takže tá dlhá doba, prečo to takto bolo, by ma zaujímala.
A druhá otázka je tá, čo už položil kolega Suja. Myslím si, že zákon o hmotnej zodpovednosti politikov, ktoré spracovalo hnutia REPUBLIKA a predložili sme ho do pléna Národnej rady Slovenskej republiky, bol podľa môjho skromného názoru, lebo sa stále považujem za skromného človeka, úplne apolitický. A to vaše hlasovanie bolo, ako už bolo povedané, proti. Čiže či vás k tomu viedli nejaké buď osobnostné dôvody, alebo či sa vám tento zákon videl buď nedostatočne pripravený, nekvalifikovaný, alebo ste mal voči nemu nejaké iné výhrady.
Veľmi pekne ďakujem.

Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Marek Šefčík.

Ďakujem za slovo. Pán Kollár, vy ste boli súčasťou vládnej koalície, resp. strany, ktorá patrila do vládnej koalície. Vy veľmi dobre viete, že mnohé veci, ktoré táto vládna koalícia už presadila, prechádzajú nejakými dohodami. To je úplne ideálne sa dohodnúť s koaličnými partnermi a presadiť veci, ktoré môžu posunúť našu krajinu dopredu. Vy ste odišli z tej strany a idete teraz ako samotár predkladať zákon o hmotnej zodpovednosti, o ktorom viete, že sa pripravuje. O ktorom viete, podľa mojich informácií by mal byť v septembri predložený. Pracuje na tom tím ľudí na čele, myslím, s Lukášom Kyselicom a ďalšími. Čiže ja sa teším, že taký zákon tu bude. A vy ste, pán Kollár, mohli úplne v pohode patriť do toho tímu a pripravovať to, vylepšovať to a keď to bude utrasené, dohodnuté s koaličnými partnermi, tak spoločne by sme to predložili v septembri. Vy odídete zo strany, ktorá je súčasťou vládnej koalície, a potom idete niečo predkladať. Najskôr dohody a potom predloženie. Tak by to malo fungovať. A vy ste boli súčasťou koalície, tak viete veľmi dobre, že to takto funguje.
A na začiatku, keď sa skladala vláda, tak Igor Matovič chcel ústavnú väčšinu. Viete prečo? Lebo chcel po dohodách presadiť čo najväčšie zmeny v našej spoločnosti, ústavné zmeny. Iba dohodami sa to dá, pán Kollár.
Ďakujem.

Pán poslanec, chcete reagovať na faktické poznámky? Pán poslanec? (Reakcia navrhovateľa.) Môžte aj v záverečnom slove, samozrejme. Teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko v záverečnom slove.
Nech sa páči.

Ďakujem. Idem od konca. Pán kolega, jednak teda poviem úplne od konca. Nemusíme si hovoriť, ako fungujú dohody, pretože tuná niektorí členovia vládnej koalície typu SME RODINA predloží najprv do parlamentu zákon a až potom to ide na koaličnú radu. Čiže nemyslím si, že úplne vám funguje tento typ dohôd.
Pozrite sa, ja som odišiel z vládnej, ani nie tak zo strany za ĽUDÍ, ja som odišiel z vládnej koalície kvôli Igorovi Matovičovi, preto, akým spôsobom napriek tomu, že sme sa snažili mesiace mu to vysvetľovať, akým spôsobom fatálne manažoval pandémiu, v dôsledku čoho zomierali zbytočne ľudia, jednoducho nechcel som byť toho súčasťou. Ja rozumiem, že boli, je nejaký, nejaká súčasť vládneho programu, ale zase bol Igor Matovič tým spúšťačom, prečo som navrhol teraz ten zákon. Pretože jednoducho to, čo sa dialo okolo nákupu vakcíny Sputnik zo strany Igora Matoviča a vtedajšieho ministra zdravotníctva Mareka Krajčího, bolo všetko možné len nie narábanie s verejnými zdrojmi s odbornou starostlivosťou. Čiže ten spúšťač bol takýto.
Ja počúvam a videl som aj diskusiu, kde bol aj pán Kyselica, aj pán Pročko, že sa chystá takýto zákon. A ja som rád, bavme sa o tom. Na druhej strane vzhľadom na to, že tento zákon, pomerne jednoduchý, už dvakrát prešiel týmto parlamentom, síce nebol prijatý, ale hlasovali ste zaň v podstate kompletná vládna koalícia, ako ste tu a ako ste vtedy sedeli, väčšina tých poslancov hlasovala za, aj polovica vlády, tak sa mi to zdá ako dobrý začiatok do diskusie. Ja netvrdím, že tá diskusia sa nemôže posunúť, zmeniť a tak ďalej. Jednoducho v tejto chvíli som sa rozhodol, že treba ten zákon a otvoriť tú diskusiu. Pretože povedzme si otvorene, tá situácia vo vládnej koalícii je taká, aká je. Čiže ja rozumiem tomu, že nejaký plán príde v septembri, ale garancia, že sa to naozaj podarí a bude nejaká dohoda, nie je. A toto je priestor, kde sa tá diskusia môže otvoriť.
A to je odpoveď aj kolegom tuná po mojej ľavej ruke. To načasovanie a tie dôvody som povedal. Ako člen vládnej koalície, priznám sa, venoval som sa naozaj ako primátor pandémii a tak ďalej ten prvý rok, že nebolo, v úvodzovkách, pre mňa ako úplná priorita zákon o hmotnej zodpovednosti aj preto, že to riešili možno iní kolegovia. A potom, ako tá situácia vyeskalovala aj mojím odchodom, aj Sputnikom a tak ďalej, tak teraz je ten termín.
A pokiaľ ide o to, prečo som nepodporil váš zákon. Ako nebudem sa tu schovávať a hrať na to, že je to nejako inak. Jednoducho, viete, odkiaľ som ja. Viete, ako vnímam ja jednoducho váš politický akože pôvod, jednoducho neumožňuje mi moje vnútorné nastavenie hlasovať za vaše návrhy bez toho, že by som nejakým spôsobom v tejto chvíli, v tomto konkrétnom príklade negatívne hodnotil jeho obsah. A nebudem sa skrývať, že je to inak ako čestný pojem. Je to takto, hej?
Ďakujem.

Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nechce. Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Tomáša Valáška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 588. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 601.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Tomášovi Valáškovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.