32. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, respektíve iba kolegovia, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných predstaviteľov za nezákonné používanie verejných zdrojov a zakotvenie zásady dobrého hospodára ako základného kritéria pre posudzovanie porušenia zákonnosti.
Stručne uvediem tie základné zmeny, ktoré zavádzame týmto zákonom. Rozširujeme predmet úpravy zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na cieľ návrhu zákona, ktorým je zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných predstaviteľov. Konkrétne pre účely zavedenia jednotného štandardu hmotnej zodpovednosti sa definujú pojmy verejný činiteľ, verejný majetok, verejný záujem. Pod definíciu verejného činiteľa podľa tohto zákona budú spadať nielen osoby oprávnené konať v mene orgánov verejnej moci, ale aj štátnych podnikov a obchodných spoločností, v ktorých je zainteresovaný štát. Verejný majetok následne z takto upravenej definície vychádza.
V novom § 14a ods. 1 zakotvujeme základné princípy pri nakladaní s verejným majetkom. Ide o vykonávanie pôsobnosti s odbornou starostlivosťou, zachovávanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti jeho využitia spolu s presadzovaním a ochranou verejného záujmu.
Na toto ustanovenie nadväzuje § 14a ods. 2, ktorý zavádza zavinenie založené na vedomej nedbanlivosti z hľadiska subjektívnej stránky konania. Exkulpačným dôvodom bude prípad, keď verejný činiteľ preukáže, že konanie spôsobom vedúcim k vzniku škody vzniklo preto, lebo všeobecne záväzný predpis alebo rozhodnutie vydané podľa neho mu ukladali konať, povinnosť konať týmto spôsobom.
V § 14b sa v súvislosti s hmotnou zodpovednosťou upravujú aj prípady kolektívneho rozhodovania.
Podmienkou pre uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom bude právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu, buď Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Úradu pre verejné obstarávanie, súdu a podobne, o porušení povinnosti verejného činiteľa pri nakladaní s verejným majetkom. Toto rozhodnutie sa nebude vyžadovať vtedy, ak by na jeho vydanie nebol oprávnený žiadny orgán verejnej moci.
Vo veciach uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejným majetkom bude konať generálny prokurátor, a to z úradnej povinnosti alebo na základe riadne odôvodneného návrhu najmenej pätiny poslancov Národnej rady.
Zakotvujeme takisto možnosť verejného činiteľa poistiť sa vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejným majetkom a na to nadväzujúci postup generálneho prokurátora. Pri uzatváraní takýchto poistných zmlúv budú musieť osoby v postavení verejných funkcionárov rešpektovať povinnosť presadzovať a chrániť verejný záujem. To napríklad znamená, že poistným krytím v takýchto poistných zmluvách budú môcť byť zaistené len udalosti, pri ktorých vznikne škoda výhradne pri výkone pracovných činností týchto riadiacich zamestnancov v rozsahu ich pôsobnosti. V opačnom prípade sa vystavujú sankcii v sume zodpovedajúcej dvanásťnásobku mesačného platu v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Keďže jednotný štandard hmotnej zodpovednosti sa bude týkať aj obchodných spoločností, v ktorých je štát zainteresovaný, v § 17 ods. 5 sa rieši situácia, keď sa nárok na náhradu škody bude uplatňovať prostredníctvom ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň sa ustanovuje, že nakoľko verejný činiteľ v režime podľa tohto zákona nemôže spôsobiť ujmu fyzickej osobe, ale škodu na verejnom majetku, vo veciach uplatnenia práva na náhradu škody nie je možné žiadať náhradu nemajetkovej ujmy podľa tohto zákona.
Posledná poznámka. Na uplatnenie práva na náhradu škody sa ustanovuje 10-ročná objektívna premlčacia lehota. Subjektívna premlčacia lehota by bola ťažko aplikovateľná, pretože poškodeným nie je fyzická osoba, ako napríklad pri nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe.
Ďakujem, skončil som a zároveň sa hlásim do rozpravy.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, zákon o hmotnej zodpovednosti politikov je už takým evergreenom tohto parlamentu. Napokon táto novela, ktorú predkladám v tejto chvíli, je toho jasným dôkazom, pretože sa objavuje v podstate v takmer identickom znení v tejto Národnej rade po rokoch 2016 a 2018 už tretíkrát.
Hoci vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení, na ktorého vzniku som sa aj ja ešte ako vládny poslanec podieľal, uvádza záväzok, že zavedie funkčný mechanizmus hmotnej zodpovednosti a trestania pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami, k dnešnému dňu nebol žiadny takýto návrh predložený ani len do pripomienkového konania.
V čom je tento návrh iný? Vzhľadom na to, že už v súčasnosti ukladá právna úprava štatutárom... alebo ešte inak, dnes už máme pre štatutárov obchodných spoločností povinnosť v Obchodnom zákonníku vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Mám za to, že obdobný princíp by mal platiť pri všetkých verejných predstaviteľoch nakladajúcich s verejnou mocou alebo verejnými záujmami, aby už jednoducho nemohlo zaznieť, že je to nesprávne, ale bolo to v súlade so zákonom, alebo aby nemohol niekto sa postaviť na tlačovku a povedať, že podpísal som alebo vybavil som niečo za 20 miliónov eur, ale zmluvu som si ani len neprečítal.
Unifikácia tohto štandardu sa dotkne aj štátnych podnikov a obchodných spoločností, v ktorých má svoj podiel štát alebo v nich má podiel obchodná spoločnosť s prevažujúcim podielom štátu. Pri uplatňovaní práva na náhradu škody spôsobenej verejnými činiteľmi definovanými v návrhu zákona bude z úradnej povinnosti konať generálny prokurátor, čiže nechceme ísť cestou návrhu, ktorý, myslím, aj kolega Kyselica už nejakým spôsobom ohlasoval, to znamená, že nechceme, aby to bolo, ako v úvodzovkách, že udavačský zákon, aby si zase niekto mohol na základe tohto zákona vybavovať účty s nejakými verejnými funkcionármi, s tým, že generálny prokurátor bude konať z úradnej povinnosti alebo aj na základe podnetu jednej pätiny poslancov Národnej rady.
Je to zásadná zmena oproti súčasnej právnej úprave, ktorú možno považovať za nefunkčnú, napokon, analýza občianskeho združenia VIA IURIS ešte z júla 2019 ukázala, že uplatňovanie náhrady škody voči verejnému činiteľovi, ktorý ju spôsobil, sa na Slovensku realizuje minimálne, hoci zákon regres voči zodpovednému zamestnancovi predpokladá.
Generálny prokurátor bude povinný konať aj v prípade riadne odôvodneného podnetu, ako som spomínal, najmenej pätiny poslancov Národnej rady. A myslím si, že pätina poslancov Národnej rady ako podmienka pre konanie na základe podnetu je plne v súlade so vzorom podmienky v čl. 130 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej napríklad Ústavný súd začína konanie vtedy, keď podá návrh najmenej pätina poslancov Národnej rady. Myslím si, že poslanci Národnej rady ako zástupcovia občanov by takisto mali mať právo a možnosť vyvinúť maximálnu iniciatívu pri podozreniach, že pri nakladaní s verejným majetkom došlo k závažným pochybeniam.
Tento zákon ste, mnohí moji bývalí kolegovia z vládnej koalície, predkladali a podporovali v prechádzajúcom volebnom období. A je to úplne prirodzené, sám som to zažil povedzme na komunálnej úrovni, keď je človek v opozícii, tak sa snaží pomenúvať veci a hovoriť, akým spôsobom by mal byť nastavený systém tak, aby zužoval priestor pre korupciu, netransparentné a neodborné nakladanie s verejnými financiami a s verejným majetkom. Ja na tej komunálnej úrovni, vo chvíli, keď som sa stal primátorom, som tú situáciu využil a snažil som sa všetky tie veci, o ktorých som hovoril v opozícii, presadiť do praxe a naozaj sme prijali iks právnych úprav na tej komunálnej úrovni, ktoré zužujú systémový priestor pre netransparentnosť, korupciu aj neefektívne nakladanie s verejnými zdrojmi. A preto som na jednej strane rád, že ten záväzok je vo vládnom programe, na druhej strane, keďže zatiaľ nie je na stole, očakávam, že využijete túto možnosť a podporíte niečo, čo ste už opakovane podporili.
O čo mám, samozrejme, obavy, že či sa majú teraz ľudia báť vstupovať do verejných funkcií, keďže ku všetkým povinnostiam, ktoré už dnes majú, im ešte ideme pridávať hmotnú zodpovednosť. Ja hovorím, nemusia sa báť, napokon Jožko Pročko to tak hovorí, že všetci tí slušní, poctiví sa nemusia báť. Napokon dneska aj polícia, zdá sa, že má rozviazané ruky a predsa len stíha tých, ktorých má stíhať, a nie tých, na ktorých niekto ukáže prstom. Naopak, ja si myslím, že jediný, kto sa bude mať báť, budú tí, ktorí dneska idú tak že bohorovne do tých verejných funkcií napriek tomu, že nemajú na to že elementárnu povedzme že odbornú výbavu. Čiže nebudú môcť ani, nebudú schopní konať s odbornou starostlivosťou, pretože jednoducho na to nebudú mať výbavu.
Áno, je tam viacero vecí, ktoré sú, samozrejme, na diskusiu. V tejto chvíli je to návrh, ktorý je v prvom čítaní, a plne sa hlásim k otvoreniu priestoru na jeho úpravy. My tam v tejto chvíli napríklad nestanovujeme hornú hranicu, do akej bude ten verejný funkcionár zodpovedný za tú spôsobenú škodu. Je tam síce ten nástroj možnosti dojednať si poistenie, ale úprimne, keď sa dneska pozrieme a vidíme, že v niektorých funkciách sú verejní činitelia, ktorí pred poisťovňou budú ťažko zdôvodňovať a argumentovať, že sú odborne spôsobilí alebo že sú schopní vykonávať tú funkciu s odbornou starostlivosťou, tak asi bude treba tú výšku zodpovednosti nejakým spôsobom limitovať. Ale, samozrejme, na to je všetko priestor pri prerokovaní návrhu zákona v druhom a treťom čítaní.
Nechcem už veľmi naťahovať čas. Chcem vás na záver, najmä mojich exkolegov v súčasnej vládnej koalícii, požiadať o podporu a otvorenie toho priestoru na diskusiu, ku ktorej sa potom môžme vrátiť na jeseň, z úplne jedného praktického dôvodu. Ako som spomínal, poslanecké kluby OĽANO, SaS aj SME RODINA v minulosti už dvakrát takmer identický návrh zákona podporili vrátane takmer polovice členov súčasnej vlády, či to je premiér Heger, expremiér Matovič, ministri Budaj, Milanová alebo ministri Krajniak, Remišová alebo Gröhling. Takže si myslím, že tento návrh ničím sa nelíši od toho, za čo ste už dvakrát v tomto parlamente hlasovali. Ak máte úprimnú snahu a záujem zužovať systémovo priestor na neefektívne vykonávanie verejnej funkcie, tak toto je, samozrejme, navrhovaná cesta.
Opakujem, sme otvorení, samozrejme, debate. Je tam mnoho vecí, o ktorých sa vieme rozprávať tak, aby ten zákon bol naozaj funkčný a po širokej zhode. Takže ešte raz vás poprosím o podporu, aby sme sa tomu mohli venovať v druhom a treťom čítaní na budúcej schôdzi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kollár, mňa by len zaujímalo, čo vám bránilo rok a pol, keď ste bol koaličný poslanec, predniesť takýto zákon. A nebolo by to ani v rozpore s programovým vyhlásením vlády, lebo ste sa všetci tak zaviazali. Tak ja by som rád vedel, že čo bolo ten spúšťač.
A rád by som vedel ešte jednu vec. Možno to nikoho nezaujíma, ale keď ste začal hovoriť, tak tu bolo asi šesť poslancov, čo ma mrzí. Lebo takýto zákon, samozrejme, podporujem. Ale identický alebo veľmi podobný zákon bol 12. mája a hlasoval ste proti. Proti. Hmotná zodpovednosť politikov. A teraz prichádzate s návrhom, dá sa povedať, toho istého zákona, ale 12. mája... Čo sa zmenilo od 12. mája do, pozreme si presne dátum, do 29. júna? Že kde tá, kde ste zmenil ten názor váš alebo čo? Lebo tu, myslím, že nebol v rozpore s ničím ani s programovým vyhlásením vlády ten zákon, ktorý predkladali sme 12. mája. A zrazu, pán poslanec, rovnaký zákon. Tak rád by som vedel to vysvetlenie.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Kollár, kolega Suja v podstate sa už spýtal viacero vecí, ktoré som sa chcel spýtať aj ja. Čiže to je taká hlavná téma alebo hlavná taká dilema, čo ma nie veľmi spôsobom nejakým vedie do tejto problematiky. A to, vlastne prečo ste ako vládny poslanec minimálne neinicioval zákon o hmotnej zodpovednosti politikov, keďže ste ako vládny poslanec pôsobil dlhšiu dobu a väčšina zúčastnených koaličných strán sa prezentovala pred voľbami ako protikorupčné, ako bojovníci proti korupcii a ako bojovníci za hmotnú zodpovednosť politikov pri netransparentnom a nehospodárnom riadení štátu. Takže tá dlhá doba, prečo to takto bolo, by ma zaujímala.
A druhá otázka je tá, čo už položil kolega Suja. Myslím si, že zákon o hmotnej zodpovednosti politikov, ktoré spracovalo hnutia REPUBLIKA a predložili sme ho do pléna Národnej rady Slovenskej republiky, bol podľa môjho skromného názoru, lebo sa stále považujem za skromného človeka, úplne apolitický. A to vaše hlasovanie bolo, ako už bolo povedané, proti. Čiže či vás k tomu viedli nejaké buď osobnostné dôvody, alebo či sa vám tento zákon videl buď nedostatočne pripravený, nekvalifikovaný, alebo ste mal voči nemu nejaké iné výhrady.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Kollár, vy ste boli súčasťou vládnej koalície, resp. strany, ktorá patrila do vládnej koalície. Vy veľmi dobre viete, že mnohé veci, ktoré táto vládna koalícia už presadila, prechádzajú nejakými dohodami. To je úplne ideálne sa dohodnúť s koaličnými partnermi a presadiť veci, ktoré môžu posunúť našu krajinu dopredu. Vy ste odišli z tej strany a idete teraz ako samotár predkladať zákon o hmotnej zodpovednosti, o ktorom viete, že sa pripravuje. O ktorom viete, podľa mojich informácií by mal byť v septembri predložený. Pracuje na tom tím ľudí na čele, myslím, s Lukášom Kyselicom a ďalšími. Čiže ja sa teším, že taký zákon tu bude. A vy ste, pán Kollár, mohli úplne v pohode patriť do toho tímu a pripravovať to, vylepšovať to a keď to bude utrasené, dohodnuté s koaličnými partnermi, tak spoločne by sme to predložili v septembri. Vy odídete zo strany, ktorá je súčasťou vládnej koalície, a potom idete niečo predkladať. Najskôr dohody a potom predloženie. Tak by to malo fungovať. A vy ste boli súčasťou koalície, tak viete veľmi dobre, že to takto funguje.
A na začiatku, keď sa skladala vláda, tak Igor Matovič chcel ústavnú väčšinu. Viete prečo? Lebo chcel po dohodách presadiť čo najväčšie zmeny v našej spoločnosti, ústavné zmeny. Iba dohodami sa to dá, pán Kollár.
Ďakujem.

Ďakujem. Idem od konca. Pán kolega, jednak teda poviem úplne od konca. Nemusíme si hovoriť, ako fungujú dohody, pretože tuná niektorí členovia vládnej koalície typu SME RODINA predloží najprv do parlamentu zákon a až potom to ide na koaličnú radu. Čiže nemyslím si, že úplne vám funguje tento typ dohôd.
Pozrite sa, ja som odišiel z vládnej, ani nie tak zo strany za ĽUDÍ, ja som odišiel z vládnej koalície kvôli Igorovi Matovičovi, preto, akým spôsobom napriek tomu, že sme sa snažili mesiace mu to vysvetľovať, akým spôsobom fatálne manažoval pandémiu, v dôsledku čoho zomierali zbytočne ľudia, jednoducho nechcel som byť toho súčasťou. Ja rozumiem, že boli, je nejaký, nejaká súčasť vládneho programu, ale zase bol Igor Matovič tým spúšťačom, prečo som navrhol teraz ten zákon. Pretože jednoducho to, čo sa dialo okolo nákupu vakcíny Sputnik zo strany Igora Matoviča a vtedajšieho ministra zdravotníctva Mareka Krajčího, bolo všetko možné len nie narábanie s verejnými zdrojmi s odbornou starostlivosťou. Čiže ten spúšťač bol takýto.
Ja počúvam a videl som aj diskusiu, kde bol aj pán Kyselica, aj pán Pročko, že sa chystá takýto zákon. A ja som rád, bavme sa o tom. Na druhej strane vzhľadom na to, že tento zákon, pomerne jednoduchý, už dvakrát prešiel týmto parlamentom, síce nebol prijatý, ale hlasovali ste zaň v podstate kompletná vládna koalícia, ako ste tu a ako ste vtedy sedeli, väčšina tých poslancov hlasovala za, aj polovica vlády, tak sa mi to zdá ako dobrý začiatok do diskusie. Ja netvrdím, že tá diskusia sa nemôže posunúť, zmeniť a tak ďalej. Jednoducho v tejto chvíli som sa rozhodol, že treba ten zákon a otvoriť tú diskusiu. Pretože povedzme si otvorene, tá situácia vo vládnej koalícii je taká, aká je. Čiže ja rozumiem tomu, že nejaký plán príde v septembri, ale garancia, že sa to naozaj podarí a bude nejaká dohoda, nie je. A toto je priestor, kde sa tá diskusia môže otvoriť.
A to je odpoveď aj kolegom tuná po mojej ľavej ruke. To načasovanie a tie dôvody som povedal. Ako člen vládnej koalície, priznám sa, venoval som sa naozaj ako primátor pandémii a tak ďalej ten prvý rok, že nebolo, v úvodzovkách, pre mňa ako úplná priorita zákon o hmotnej zodpovednosti aj preto, že to riešili možno iní kolegovia. A potom, ako tá situácia vyeskalovala aj mojím odchodom, aj Sputnikom a tak ďalej, tak teraz je ten termín.
A pokiaľ ide o to, prečo som nepodporil váš zákon. Ako nebudem sa tu schovávať a hrať na to, že je to nejako inak. Jednoducho, viete, odkiaľ som ja. Viete, ako vnímam ja jednoducho váš politický akože pôvod, jednoducho neumožňuje mi moje vnútorné nastavenie hlasovať za vaše návrhy bez toho, že by som nejakým spôsobom v tejto chvíli, v tomto konkrétnom príklade negatívne hodnotil jeho obsah. A nebudem sa skrývať, že je to inak ako čestný pojem. Je to takto, hej?
Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci. Nebudem to naťahovať, počuli ste už to hlavné od pána predsedajúceho. Ale podávam týmto návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe.
Celou pointou je zaviesť transparentnejší model výberu riaditeľa Slovenskej informačnej služby a zosúladiť tento proces s bežnou praxou v okolitých členských štátoch Európskej únie, ako aj s programovým vyhlásením vlády.
V skratke, čo robíme. Aktuálne funguje systém výberu riaditeľa SIS tak, že vláda navrhuje, prezident alebo prezidentka schvaľuje. Do týchto dvoch krokov vkladáme medzikrok, a to je vypočutie nominanta vlády vo výbore pre obranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky, verejné vypočutie spolu so zabezpečeným audiovizuálnym prenosom.
Podotýkam, že výber výboru nebol náhodný. Máme, samozrejme, osobitný výbor pre kontrolu SIS, ten však z rokovacieho poriadku nerokuje verejne, preto bol vybraný výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý už teraz posudzuje nominácie napríklad na šéfa Policajného zboru.
Táto zmena, ktorú predkladám, návrh si vyžaduje novelizáciu jedného jediného zákona, a to je zákon č. 46/1993, a dosahuje sa tak, že sa mení paragrafové znenie v ods. 3, pardon, v § 3 ods. 2, ktorý by po novom znel:
"Riaditeľa informačnej služby (ďalej len "riaditeľ") vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky vymenúva riaditeľa po verejnom vypočutí kandidáta navrhnutého vládou Slovenskej republiky vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Z verejného vypočutia podľa druhej vety uskutočňuje Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky verejne dostupný audiovizuálny prenos. Vo veciach služobného pomeru riaditeľa podľa osobitného predpisu rozhoduje prezident Slovenskej republiky."
Toto je jediný paragraf a jediný odsek, v ktorom nastáva zmena.
Týmto, pán predsedajúci, končím odôvodnenie, vysvetlenie návrhu zákona a zároveň sa ako prvý hlásim do rozpravy. Vďaka.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministra financií, Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade SR v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Vďaka, pán predsedajúci. Kolegyne a kolegovia, dámy a páni, rétorická otázka. Ktoré dve inštitúcie vedia najhrubším možným spôsobom zasiahnuť do vašich osobných slobôd a súkromia? A nielen vašich, ale všetkých 5,4 milióna obyvateľov tejto republiky?
Na to je ľahká odpoveď. A keďže rokovací poriadok neumožňuje, aby ste mi odpovedali, odpoviem si sám. Polícia a Slovenská informačná služba. Polícia preto, lebo vám vie slobodu odňať zatknutím. SIS preto, lebo vám vie slobodu odňať, pardon, súkromie odňať odpočúvaním.
Tým, samozrejme, nechcem povedať za žiadnych okolností, že tieto dve inštitúcie sú zo svojej podstaty škodlivé či zlé. Samozrejme, že ich potrebujeme, som rád, že ich máme. Chcem tým povedať niečo iné. Rozumiete mi, že vzhľadom na ich moc sú obzvlášť ľahko zneužiteľné a v tomto vyčnievajú nad iné inštitúcie tohto štátu.
Otázka teda je, že prečo sa k nim správame potom tak rozdielne. V prípade Policajného zboru tým rizikám zneužitia naša legislatíva rozumie veľmi dobre, preto policajného prezidenta vymenúva prezident alebo prezidentka Slovenskej republiky, citujem, na základe výberového konania a po vypočutí vo výbore pre obranu a bezpečnosť, ak predmetný výbor odporučí jeho či jej menovanie.
Pri výbere riaditeľa SIS nemáme žiaden obdobný proces a je paradoxné, že vzhľadom na to, aký hrubý zásah do vášho súkromia, do súkromia nás všetkých vie práve táto služba urobiť, že na ňu občania nemajú žiaden vplyv ani cez svojich zvolených predstaviteľov v parlamente, ktorí nemajú žiadnu, nulovú šancu vypočuť si kandidáta či kandidátku pred tým, než ho prezident či prezidentka Slovenskej republiky schváli.
Podotýkam, že súčasný proces, súčasné nastavenie legislatívy je anomáliou nielen vzhľadom na to či v porovnaní s tým, ako postupujeme k nomináciám na šéfov či šéfky iných silových rezortov alebo inštitúcií či agentúr tohto štátu, je tiež anomáliou v regióne. Dal som si tú prácu a môžem vám povedať s istotou, že žiadna z okolitých krajín Vyšehradskej štyrky, či Česko, či Maďarsko, či Poľsko, si nevyberá riaditeľa tajnej služby bez toho, aby prebehlo minimálne vypočutie v príslušnom výbore národného parlamentu. Prax ale vo svete je rôznorodá, áno, sú krajiny, kde podobné vypočutie neprebieha, napríklad vo Veľkej Británii. Sú však krajiny, ktoré idú ešte ďalej a riaditeľa či nominantov na riaditeľa tajnej služby parlamenty nielen vypočúvajú, ale priamo a explicitne schvaľujú. To je napríklad príklad Spojených štátov.
Vybral som si cestu strednú. Môj návrh je, aby bol návrh alebo nominant na šéfa SIS vypočutý vo výbore pre obranu a bezpečnosť, nemusí byť schválený. Túto právomoc vláde neberiem, tejto či žiadnej budúcej vláde. Ale myslím si, že to verejné vypočutie je pre verejnú kontrolu tejto dôležitej služby s tým potenciálom na zneužitie súkromia, ktorý má, dôležité.
Možno mi poviete: "Pán poslanec, pán poslanec, neblbnite! Veď toto je tajná služba. Predsa sa o jej riaditeľovi a nominanta na riaditeľa nemôžeme baviť verejne." Nie, nie. To by bolo nepochopenie toho, ako táto služba funguje.
Samozrejme, že jej metódy sú tajné a mnoho z jej výstupov sú tajné, ale riaditeľ tajnej služby je verejnou osobou, ktorá, a to bolo nakoniec krásne vidno a toto robil predošlý riaditeľ dobre, vie vystupovať k dôležitým veciam a má unikátnu, dokonca až, povedal by som, že ojedinelú dôveryhodnosť v mnohých kľúčových témach pre bezpečnosť tohto štátu. Nik iný ako práve riaditeľ tajnej služby nemôže hovoriť s takou vážnosťou a s takou kredibilitou napríklad k tomu, čo sa deje, čo robia iné moci v otázke, v zmysle dezinformácií či hoaxov, ktoré sa po Slovensku šíria. Z titulu práce vie o takýchto úmysloch a o takýchto aktivitách práve šéf tajnej služby najviac a pretože o nich vie najviac, má v tomto unikátnu dôveryhodnosť a tým pádom aj zodpovednosť hovoriť, čo sa na Slovensku deje a čo sa na Slovensku nedeje a kde je pravda.
Riaditeľ tajnej služby, dámy a páni, nie je tajný. Riaditeľ tajnej služby je verejne činnou osobou, ktorý je verejne známy a musí verejne vystupovať. Tak sa to deje u nás nakoniec, posúva sa to rozhodne týmto spôsobom. Deje sa to týmto spôsobom oveľa aktívnejšie napríklad v Českej republike, kde sú správy BIS-ky, českej obdoby SIS, ešte otvorenejšie a explicitnejšie ako to, čo komunikuje SIS u nás na Slovensku. Tak to má byť.
Končím, dodám len, návrhom tohto zákona nerobíme nič iné, nič viac, nič menej než to, že túto verejne veľmi dôležitú osobu, ktorá má to poslanie, ktoré som popísal, pre fungovanie tohto štátu, predstavíme verejnosti v tom medzikroku medzi nomináciou vlády a medzi schválením prezidentom/prezidentkou, pretože má takú zodpovednosť, ako som popísal. Táto funkcia, táto inštitúcia má v sebe aj ten potenciál pre zneužitie, tak ako som ho popísal, a občania tohto štátu si zaslúžia minimálne verejné vypočutie vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Vďaka.