32. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegynky, kolegovia, predložený program stability Slovenska nie je programom len na rok 2021, je to materiál, ktorý má strednodobý charakter a je plánom tiež na roky ´22, ´23, ´24. Pokrýva, každopádne pokrýva celé obdobie do konca volebného obdobia súčasnej vlády.
Som vďačný ministerstvu financií za to, že bol pripravený, schválený na vláde, včas odovzdaný Európskej komisii a Rade EÚ. Teraz je predmetom našej diskusie a mám k jeho procesu, jeho vzniku a k jeho obsahu pár komentárov. Budem rád, ak ich zoberieme ako návrhy na prípravu lepšieho dokumentu na budúci rok.
Strednodobý dokument musí nadväzovať na to, čo bolo prijaté v minulých rokoch, teda v roku 2019, 2020. Európsku komisiu nezaujíma, akú farbu má vláda na Slovensku, zaujíma ju náš plán, ako konsolidovať verejné financie, aký máme plán na kontrolu tempa míňania financií, ktoré v rámci krajiny z daní a odvodov vygenerujeme, ako a koľko si požičiame na zahraničných trhoch. Potrebujú vidieť, že máme situáciu pod kontrolou, že vieme stimulovať ekonomickú aktivitu, zamestnanosť a vieme Slovensko viesť ako konkurencieschopnú krajinu. Aby som ilustroval, čo sa už nesmie opakovať, ponúkam komentár k posledným dvom materiálom, teda tým predchádzajúcim.
Program stability na rok 2019 bol plný prianí a snov. Vládnuca koalícia SMER-u, SNS a MOST-u už neplánovala do budúcnosti žiadne deficity, len nuly, prebytky a veľkú pohodu. Opierala sa o silný rast ekonomiky, menovite o novú automobilovú výrobu, silný trh práce, vysoké a rastúce daňové príjmy. Čistý dlh bol na konci roku 2018 na 43 % hrubého domáceho produktu a program bol plný slov o ozdravení, konsolidácii a nezadlžovaní Slovenska a jeho obyvateľov.
Samozrejme, nestalo sa. Novú vládu čakali minimálne rezervy likvidity a v rozpočte na rok 2020, ako už bolo spomínané, nepokryté výdavky v miliardách. Vizitka stavu krajiny nebola dobrá a to sme stáli postupne na prahu prvej a neskôr teda aj druhej vlny pandémie.
Program stability na rok 2020 bol prijatý na sklonku prvej vlny koronavírusu. Kompletne otočil v rétorike, ale musím poznamenať, že bol plný pesimistických správ a odhadov. Očakával sa dvojciferný prepad hrubého domáceho produktu v kombinácii s deficitom centrálnej vlády za rok 2020 vo výške 11 mld. eur a s nárastom hrubého dlhu na 62 % hrubého domáceho produktu.
Osobne nemám rád nihilizmus a veci nevidím čierne napriek tomu, že sme minulý rok prežili v tme. Ohľadom výhľadu na rok 2021 bol už minuloročný program stability, naopak, optimistický a predpokladal deficit verejných financií vo výške cca 5 %. Pre Európsku komisiu bol dôležitý trend a ten bol výborný. Po deficite 10 % sa dostaneme na polovičku. Papier znesie všetko, dnes program stability však prezentuje pravý opak. Rok 2020 skončil ďaleko lepšie. Hrubý domáci produkt poklesol len o 4,8 % hrubého domáceho produktu, deficit verejných financií bol len 6,2 %, hrubý dlh Slovenska bol síce ku koncu roka 2020 na úrovni 60,6 % hrubého domáceho produktu, ale čistý dlh skončil na úrovni cca 50 %. V diskusiách o výkazníctve, bičovaní samého seba prezentujeme hrubý dlh, ale zásadná je čistá pozícia štátu. Likvidné aktíva štátu narástli v roku 2020 o takmer 5 mld. eur na celkovú sumu 9 mld. eur. A čistý dlh je teda "len" 46 mld. eur, po lopate, jednoducho povedané, požičali sme si síce až 10 mld. eur, ale minuli sme z toho len 5,6 mld. eur a tento vývoj si zaslúži potlesk.
Teraz naspäť k predloženému programu stability na roky 2021 až ´23. Jeho cieľom podľa definície a zadania od EÚ je prezentovať vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom horizonte. Program stability prezentuje rozpočtovú stratégiu, ktorá by mala predchádzať tvorbe nadmerného deficitu a viesť k jeho odstráneniu a dosiahnutiu fiškálnej pozície, ktorá vytvorí podmienky pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Pre rok 2020 sme prezentovali v programe stability katastrofický vývoj makroekonomiky a návrat k dobrému vývoju verejných financií hneď v roku 2021. Skončilo to presne opačne. Makroekonomické parametre za rok 2020 boli prekvapivo dobré a v predloženom programe stability máme katastrofálne predpoklady vývoja verejných financií v roku 2021. Do materiálu sa dostal jedna k jednej rozpočet vlády už v upravenej podobe s takmer 10-percentným deficitom, následne ešte vylepšený pozmeňovákom v hodnote 350 mil. eur, čo je dvojnásobok oproti predpokladu ktorý sme mali pred 12 mesiacmi.
Predpokladám, že nám Európska únia program stability schváli, ale je škoda, že ideme týmto smerom. Ešte sme si ani nesplnili domácu úlohu a nepozreli sme sa na reálny vývoj ekonomiky na Slovensku. Ak by sme to spravili, tak by sme museli upraviť aj príjmovú stránku verejného rozpočtu, výhľad makroekonomických parametrov, a teda výsledkom by boli lepšie pomery, lepšie ukazovatele a nakoniec aj lepší obraz Slovenska, menej pesimizmu a namiesto poloprázdneho pohára by sme videli pohár poloplný.
Už pri diskusii k úprave rozpočtu som volal po spoločnej práci odborných inštitúcií, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Národnej banky Slovenska či Inštitútu finančnej politiky spolu s koaličnými stranami. Spomínal som veľmi negatívne nastavené parametre. Spomínal som predikciu lepšieho vývoja, fundamentálnych parametrov, ako bolo prezentované ministerstvom financií. Týka sa to výberu daní, hlavne DPH, zamestnanosti i nezamestnanosti, vývoja hospodárenia Sociálnej poisťovne vďaka návratu k normálnej ekonomickej aktivite, ktorý už nastal teda v máji alebo apríli a v máji.
Rovnako nie sú v predloženom programe stability premietnuté už dnes známe pozitívne správy ohľadom vývoja hrubého domáceho produktu v I. štvrťroku 2021, pozitívne správy o výbere dane z pridanej hodnoty a teda aj ostatných daní za päť mesiacov roka 2021, takisto významný nárast priemyselnej výroby v apríli a v máji, pokles nezamestnanosti v apríli aj v máji a nárast zamestnanosti. Čiže samé dobré správe, ktoré tam ale chýbajú. Dnes, pár týždňov po prijatí zmeny rozpočtu, sú všetky spomínané pozitívne predikcie potvrdené, a to ešte raz zopakujem, to sú pre Slovensko veľmi dobré správy.
Dovolím si aspoň pár úplne čerstvých dát. Výber dane z pridanej hodnoty je dnes 3,4 mld., čo je o 26 % viac, ako bolo za prvý polrok vlaňajšieho roka. Som presvedčený, že je to fundamentálne znižovanie medzery dane z pridanej hodnoty a, poviem to úplne na rovinu, pretože pán Makó sedí, nekradne a s ním nekradnú ani ďalšie tisíce subjektov. Z ročného plánu výberu dane z pridanej hodnoty máme doma polovicu, a to vlastne celý prvý kvartál bol lockdown. Takisto aj ostatné daňové príjmy sú medziročne o 20 % vyššie ako za prvých šesť mesiacov minulého roka.
Spomínam to preto, že okrem predloženia materiálu Európskej komisie a Rade EÚ je našou povinnosťou verejné financie reálne konsolidovať. Zásadným krokom je len stráženie výdavkov, kde sme ale od dátumu predloženia materiálu Európskej komisii navýšili v úprave rozpočtu výdavky bez akejkoľvek úpravy príjmov.
Druhým zásadným krokom je pri konsolidácii verejných financií stimulácia rastu ekonomiky, podpora konkurencieschopnosti a prípadné úpravy skladby daní a ich sadzieb tak, aby sme nastavili Slovensku dlhodobo... aby sme napravili Slovensku dlhodobo vyčítané vysoké sadzby daní a odvodov pri zamestnávaní občanov či vysoké sadzby DPH pre niektoré druhy služieb a tovarov.
Tu zasa chvílenku odbočím, spomeniem len jeden príklad. Zníženie dane z pridanej hodnoty pre gastro na 10 % by výrazne pomohlo najviac práve poctivým podnikateľom a znížilo by to ich nevýhody voči tým nepoctivým. Medzera dane z pridanej hodnoty je práve v sektore gastro extrémne vysoká. Toto by bol ďalší krok ku znižovaniu únikov na dani z pridanej hodnoty. Zároveň, ako som už povedal, dalo by to výraznú šancu pre konkurencieschopnosť poctivých podnikateľov v gastre, presne toto potrebujú a presne toto potrebujeme aj my, aby sa náš ťažko skúšaný gastrosektor znovu začal rozvíjať. Hovorím to preto, že aj ten výber dane z príjmu pre tento rok nám dáva, dáva túto možnosť.
Ale naspäť k materiálu. Hneď po zobratí materiálu na vedomie sa potrebujeme pozerať dopredu a venovať sa pochopeniu vývoja slovenskej ekonomiky po druhej vlne pandémie, pochopeniu dynamiky a stavu makroparametrov a fundamentálnych externých vplyvov, vypracovaniu predikcie na druhý polrok tohto roka, takisto výhľady na roky ´22 – ´23. Takisto sa budeme musieť venovať aj novej hrozbe v podobe nárastu inflácie a takisto, samozrejme, sa musíme venovať aj potenciálnemu príchodu tretej vlny a modelovať prípadné dopady.
U všetkých úloh sa uchádzam o pochopenie, že sa potrebujeme venovať dátam, trendom, a teda čo najmenej emóciám a takisto politike. Ide o stanovenie podmienok pre vývoj nášho hospodárstva, pre zamestnanosť, pre vývoj príjmov obyvateľov Slovenska a pre rozvoj hlavne malého a stredného podnikania, ktoré musí byť základným prvkom dobrého vývoja v budúcich rokoch. Sme mu ako krajina, ako vláda veľmi veľa dlžní.
Som presvedčený, že, som presvedčený o zásadne lepšom vývoji hospodárstva Slovenska v roku 2021, ako je predložené, ako je načrtnuté v predloženom materiáli. To je veľmi, veľmi dobrá správa. Moje presvedčenie opieram aj o nedávne hodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a takisto úplne minulý týždeň prezentovaný, prezentovanému výhľadu makroekonomického vývoja od Národnej banky Slovenska.
Pozitívnejší vývoj výberu daní a hlavne dane z pridanej hodnoty pomôže znížiť deficit verejných financií, vyššia zamestnanosť a rast platov pomôže v lepšom vývoji odvodov a daní z príjmu a financovaní samospráv, lepší vývoj hospodárenia Sociálnej poisťovne zásadne ovplyvní vývoj deficitu verejnej správy. A to je skôr zlá správa. Bohužiaľ, vyššia inflácia, vyšší deflátor hrubého domáceho produktu zatlačia na nominálne vyšší hrubý domáci produkt v roku 2021.
Slovensko si ako jedna z prvých krajín v Európe mohla dovoliť na sklonku druhej vlny pandémie otvoriť ekonomiku, školy a tiež postupne normalizovať spoločenský, kultúrny, športový aj umelecký život. Toto sú všetko segmenty a sektory ekonomiky, ktoré výrazne trpeli aj utrpeli počas posledných 15 mesiacov v lockdownoch a obmedzeniach a musíme, musíme sa im venovať a skutočne im dať možnosť dýchať.
Prípadný príchod tretej vlny potrebujeme racionálne vyhodnotiť, potrebujeme postupný návrat do normálu, budeme musieť naprávať škody na duševnom zdraví a psychickej pohode obyvateľstva a posledné, čo potrebujeme, je strašiť novými lockdownami a zatváraním. Musíme sa naučiť používať zdravý rozum a vyhodnocovať dáta v ekonomike, v zdravotníctve, ale aj pri riadení pandémie. Potrebujeme byť reálne pripravení na najhoršie, ale dúfať v najlepšie. Sme v regióne, ktorý sa zodpovedne postavil k očkovaniu, ktorý si prešiel veľmi ťažkou druhou vlnou. Sme v regióne, kde zavreté hranice spôsobujú reálne každodenné problémy veľkému počtu obyvateľov pri dochádzaní za prácou a pri riadení svojej podnikateľskej činnosti. To tiež musíme mať na pamäti.
V oblasti podpory ekonomiky musíme pandemické opatrenia a priamu finančnú pomoc zmeniť na dočasné alebo trvalé úľavy v oblasti daní pri predaji tovarov a služieb a pri zamestnávaní v oblasti flexibility pracovného trhu a výšky odvodového a daňového zaťaženia. Potrebujeme ľudí dostať naspäť do práce, do práce v bielej oblasti, deti do škôl, rodiny do pohody. Zamestnaní ľudia, úspešní podnikatelia a fungujúca konkurencieschopná ekonomika sú základom ozdravenia aj našich verejných financií.
Myslím, že v najbližších mesiacoch nás nečakajú prázdniny a oddych. Čaká nás veľa roboty, diskusií, výstupov a reálnych výstupov vo forme legislatívy a vládou a parlamentom prijatých opatrení, tak, aby sa na Slovensku ľahko podnikalo a dobre žilo.
Ešte raz chcem poďakovať ministerstvu financií za predložený materiál a vám všetkým ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi za jeho príspevok.
Vy ste, pán poslanec, spomínali, že ten rok 2020 že dopadol veľmi dobre alebo dopadol lepšie, ako sme teda očakávali. A práve podľa mňa pri tejto príležitosti je treba pochváliť proste aj tých ľudí, aj tie firmy, že mali proste, že boli na tú krízu proste pripravení, že to naozaj zvládli veľmi dobre. Samozrejme, pomohol aj štát svojimi opatreniami a pomohli aj banky, to tiež treba povedať, že pomohli zabezpečiť tým firmám tú likviditu, aby dokázali cez tú krízu sa proste preniesť.
Máme priemyselnú ekonomiku, čo určite nám veľmi pomohlo, a občania, je veľmi dobré, že nezlyháva to opätovné splácanie tých úverov, že tie štátom garantované úvery tiež pravdepodobne nebudú aktivované alebo budú aktivované vo veľmi malej miere. Čiže tí ľudia, tie firmy to proste ustáli, aj tú prvú, aj tú druhú vlnu. A máme tu už simulácie niektorých inštitúcií, ktoré nám ukazujú, ako to bude vyzerať v prípade, že budú tie opatrenia pokračovať ďalej, že sa bude situácie zase zhoršovať.
Ja si myslím, že to môže byť ešte oveľa horšie, ako tieto simulácie ukazujú, pretože tí ľudia, tie firmy proste už nevydržia podľa mňa viacej a už začneme tu pozorovať nejaké väčšie zlyhania. A tu je naozaj potrebné hlavne zo strany vlády urobiť to, že počas leta sa veľmi dobre pripravíme, aby sme naozaj tie opatrenia v prípade, že príde nejaká ďalšia vlna, mohli spraviť čo najmiernejšie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Viskupič, ďakujem za tvoje vystúpenia, ale zaujala ma tam jedna veta, že dobre dosiahnuté výsledky za to, že Makó sedí. Dobre som to porozumel? A Makó sedí v Dubaji, nie v base. Lebo nerozumiem tomu, lebo ak sedí, každý pod slovom "sedí" si myslí, že sedí v base. Tak aby sme to dali na pravú mieru.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Viskupič, veľká vďaka za vysoko odborný a vysoko hodnotný príspevok, ktorého veľkou škodnou je iba to, že veľmi málo poslancov tak ako z vládnej koalície, tak z opozície si tento príspevok vypočulo, pretože naozaj lepšieho odborníka na rozpočet, financie a menu táto vláda nemá ani tento parlament v rámci koaličných radov. Takže naozaj veľká vďaka.
Čo sa týka ekonomiky ako takej a jej naštartovania. Áno, samozrejme, musíme súhlasiť, že len podpora podnikateľského segmentu, podnikateľov, zamestnancov môže ekonomiku naštartovať a zdravá ekonomika dokáže produkovať zdravé financie. A keďže sme ako veľmi malá krajina finančne naviazaní na okolité veľké štáty v rámci odberateľsko-producentských vzťahov, tak je veľmi zodpovedné alebo malo by byť veľmi zodpovedné, aby sa vláda zaviazala týmto spôsobom danú vzniknutú situáciu, ktorá bola spôsobená COVID-om-19 riešiť.
A to, čo si v podstate vo svojej rozprave spomenul, že aj rodina, aj zamestnanci, aj zamestnávatelia, to je taký jeden začarovaný kruh, z ktorého ani jedna zložka spoločnosti nemôže vystúpiť. A ešte raz musím povedať, skúsme tieto veci riešiť naozaj odborne, menej politicky, pretože táto finančná situácia, ktorá na Slovensku je, toto zadlžovanie sa nebude týkať len nás, ale bude sa to týkať aj generácií, ktoré prídu po nás. A... asi toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Beluský, ja možno poviem pre všetkých. Včera sme absolvovali také stretnutie, rokovanie v Národnej banke Slovenska, kde sme sa skutočne venovali všetkým týmto aktuálnym ekonomickým prognózam, a môžem len súhlasiť s tým, čo pán poslanec povedal. Áno, veľa sa toho podarilo, veľa sa nám podarilo ochrániť, veľa sektorov aj trpelo, toto všetko je pravda, ale presne to je kľúčové, že tú ďalšiu, tretiu vlnu musíme fakt zodpovedne zvládnuť s čo najmenšími opatreniami, pretože to, čo sa podarilo aj vládnymi opatreniami, aj teda snahou firiem a schopnosťou prežiť ťažké časy, to, čo sa nám doteraz podarilo ochrániť, by sa už nemuselo podariť pri rovnako drastických opatreniach v tretej vlne. To znamená, áno, my sme pre ľudí, pre rodiny, pre ekonomiku, pre všetkých povinní tú tretiu vlnu zvládnuť čo najlepšie a čo s najmenšími obmedzeniami.
Pán kolega Suja, áno, samozrejme, teda nesedí, sedí v Dubaji, to je pravda. Čo som chcel povedať, je to, že teda už nie je na vysokých pozíciách vo Finančnej správe, neriadi KÚFS. A myslím si, že jednoznačne, a to je to kľúčové a ja to budem stále opakovať, že je to vidieť na tých číslach vyššieho výberu DPH, že áno, kradne sa menej. A ten Makó bol jeden z tých hláv a jeden z tých, ktorí robili veľa, veľa škôd slovenskej ekonomike a našim verejným financiám. Takže takto, takto som to myslel.
A pán poslanec Kočiš, no, ďakujem veľmi pekne za poznámku a... a to je vlastne všetko.
Ďakujem.

Dobrý deň. Vážené dámy, vážení páni, tento bod, ktorý tu momentálne preberáme, program stability, ja považujem za jeden najdôležitejší na tejto schôdzi, a preto som sa aj prihlásil do rozpravy, aby som k nemu vystúpil.
Prečo je dôležitý? Je to v podstate tak, jak povedal kolega, strednodobý dokument, ktorý sa predkladá Rade Európskej únie a je to v podstate nejaké východisko do ďalšieho rozpočtovacieho procesu a vychádza, vlastne z takýchto čísiel približne bude vychádzať aj ministerstvo financií aj pri zostavovaní rozpočtu na rok 2022 a na roky 2023 a 2024.
Na rozdiel od mojich kolegov ja by som tento program nenazval programom stability, ale programom nestability. A budem sa snažiť aj vysvetliť prečo a budem reagovať aj na niektoré veci, ktoré tu zazneli.
Musím povedať, že tak ako som upozorňoval už pri prvom navyšovaní rozpočtu na rok 2020, tak myslím si, že vyrábajú sa tu na jednej strane teplovzdušné balóny, čo sa týka výdavkov, na druhej strane, samozrejme, je to príležitosť pre pána ministra, aby sa pochválil, ako veľmi ušetril. Ale ak si pozreme napríklad rok 2020 a niekto sa trošku zahĺbil do tých čísel, tak vidíme, že výdavky štátneho rozpočtu nám enormne narastajú na jednej strane, na druhej strane pomoc, čo sa týka COVID-u za minulý rok, bola jedna z najnižších v rámci Európskej únie.
A keď sa chceme teda baviť v číslach, tak aj program stability, aj štátny záverečný účet hovorí o tom, že covidové výdavky, ktoré mali dopad na ESU, boli vo výške za minulý rok len 1,5 mld. eur, čo je enormne málo a z toho aj pramení tá nespokojnosť ľudí, ktorí proste nepocítili to, čo potrebovali, a tá pomoc, to dokazuje to, že tá pomoc bola nedostatočná. Tie prvé nástrely, že budeme pomáhať 1 mld. eur mesačne, boli absolútne nerealistické.
Ja by som sa možno ani nezamýšľal nad tým, keby nám stúpali výdavky, ale ja mám problém hlavne s necovidovými výdavkami, ktoré nám enormne rastú. Čiže, lebo keď si zoberieme, že v minulom roku len 1,5 mld. sme dali na covidové opatrenia, tak máme tu nárast necovidových opatrení a to sa týka aj roku 2021. Keď len porovnáme štátny rozpočet, výdavky v roku 2019, tak boli na úrovni okolo 18 mld. eur a v roku ´21 už máme výdavky 27,6 mld., teda bavíme sa o 50-percentnom náraste výdavkov. Samozrejme, nevieme, ako dopadne rok ´21, ale je jasné, že mnohé firmy aj zanikli, mnohé firmy dnes stále ešte trpia a nespamätajú sa len tak ľahko z toho, čo sa stalo, a nebude to ako šibnutím čarovného prútiku, že zajtra je všetko v poriadku. A v tej pomoci je potrebné na jednej strane pokračovať, ale ja si myslím, že čo je dôležitejšie, jasne vyčíslovať, čo ide na COVID a čo nejde na COVID. V tomto, toto je moja dosť veľká výčitka voči ministerstvu financií.
A chváliť sa tým, že mali sme mať deficit najprv, najprv 11 a teraz máme 6,1 %, je síce fajn, berem to ako pozitívne, ale v tom sa práve prejavuje to, že bola tá pomoc malá, ale na druhej strane nám ešte aj tak enormne rástli ostatné výdavky a to je moja najväčšia výtka. Ak by to bolo tak, že vyčíslite, že dali sme ľuďom minulý rok 6 mld., nie 1,5 mld., a vyčíslite, že to bola pomoc COVID, tak poviem, všetko je v poriadku a nebudem kritizovať tieto čísla.
Ja, mne sa nepáči to, že proste sú tu odhady, ktoré sa tu robia. Ja som to včera kritizoval aj na, aj v Národnej banke Slovenska. Sú enormné rozdiely medzi napríklad Inštitútom finančnej politiky, medzi tým, čo odhadujú ostatné inštitúcie, Národná banka, čo odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Máme tu odhady na deficit v roku 2021 na úrovni skoro 10 percent. Na druhej strane napríklad Národná banka odhaduje na úrovni okolo 6,6 mld., 6,6 percenta. Čiže obrovské rozdiely. Ja sa pýtam, ako je možné, že keď sa zostavoval, keď sa zostavoval, teda predkladal rozpočet v decembri v roku 2020 na rok ´21, tak deficit, s ktorým prišlo ministerstvo financií, bolo na úrovni 9,68 %, kedy už malo ministerstvo vedieť aspoň na nejakých 80 – 90 %, aký bude ten výsledok, a za tri mesiace príde so správou, že však hurá, máme len 6,1 %. V tomto vidím veľkú výtku voči ministerstvu financií, v odhadoch, ktoré robí.
Takisto v programe stability, keď si zobereme makrodáta. Inštitút finančnej politiky odhaduje rast na rok ´21 na úrovni 3,3 %, pričom ostatné inštitúcie hovoria skoro o 5-percentnom raste. Takže, samozrejme, ak sa vychádza z rôznych údajov, ja verím, že tie odhady sa nerobia ľahko, ale je tu obrovský rozdiel a ja by som chcel možno apelovať na to, aby sa tu napríklad makrodáta, bola nejaká dohoda napríklad s Národnou bankou alebo s RRZ na tom, že makrodáta bude robiť nejaká inštitúcia na Slovensku a nebude, nebudú takéto obrovské rozdiely. Samozrejme, deficit nám mal, bol plánovaný na rok ´21 na úrovni 7,41 %. Novelou rozpočtu, kedy sa výdavky opäť navýšili o 3,4 mld., a opäť hovorím, tu sa, viete, na jednej sa hovorí o tom, ideme to dať na COVID. Ale ja sa pýtam, na čo sa potom idú dávať tie ostatné miliardy tých navýšení výdavkov? Tie idú na necovid? Neviem. Čiže robí sa tu taká hra. Ja viem, že ľudia tomu veľmi nerozumejú, ale ja chcem upozorniť na to, robte analýzu toho a dávajte čísla, koľko dávate na COVID a koľko vám stúpajú ostatné výdavky štátneho rozpočtu. Považujem to za veľmi dôležité.
Musím povedať, že program stability už bol schválený 9. 5. 2021 vládou Slovenskej republiky. Prešli tri týždne, mali ste tam už zahrnutú vlastne tú novelu, navýšenie o 3,4 miliardy. Prešli tri týždne a už tento program stability mal neaktuálne čísla. Toto je veľká výtka. Vy ste poslali dokument do Európskej únii, ktorý má neaktuálne čísla, čo sa týka roku ´21 vzhľadom na to, že bol tu prijatý pozmeňujúci návrh o ďalšie navýšenie výdavkov o 350 miliónov. Toto by ste si za normálnych okolností v minulosti, keď Európska komisia prísne strážila čísla, keď aj ja som bol ministrom financií, by ste si nemohli dovoliť. Proste tu sa strieľajú miliardami, ako keby sme sa bavili o nejakých eurách a nie o miliardách, aj keď teda viem, že ľudia si ťažko predstavia, čo je to miliarda eur, koľko je to peňazí.
Na jednej strane COVID spôsobil to, že DPH sa vyberala lepšie aj vďaka online biznisu, lebo ľudia nakupovali veľa vecí online. Tam tá DPH sa vždy priznáva, tá šedá ekonomika tam je nízka. Na druhej strane musím ale vytknúť, že čo sa týka samotných, samotného, medzery DPH, pán predseda, tak tá vám stagnuje. Ja som pozeral čísla aj v štátnom záverečnom účte, aj v programe stability. Nezvýšila sa vám, neznížila sa vám medzera výberu DPH, takže, samozrejme, ja budem rád, ak sa to, ak sa to zlepší.
Čo sa týka tej poznámky, že banky všetkým pomohli, tak musím povedať, včera som o tom hovoril, bankám sa odpustil odvod, banky na COVID krízu neprispeli v podstate ničím, nakoľko zo všetkého si zoberú svoje zisky. A keď si zoberete opravné položky, zlyhanosť úverov je minimálna, včera sme sa to dozvedeli. Obrovské opravné položky bánk, ktoré sú čistým ziskom, nakoľko tie riziká nie sú také vysoké, ako rátali, a keď si spočítate zisky a opravné položky, dostanete čísla, ktoré hovoria o tom, že banky neutrpeli absolútne nič a buď majú zisky úplne rovnaké, akurát sa im presunú do ďalších rokov, keď sa tieto opravné položky budú rozpúšťať. Takže to je pravda o bankách.
Takisto vlastne tie podmienky, za ktorých sa, garancií, ktoré mali akože pomôcť tým úverom, včera sme sa o tom bavili, úvery komerčných bánk boli výhodnejšie ako tie podmienky, ktoré dostávali od štátu, a mnohokrát podniky to riešili priamo komerčnými úvermi od bánk a nie so štátnymi garanciami.
Viac času nemám, takže toľko a, samozrejme, ak bude diskusia, tak sa budem opäť uchádzať o slovo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kamenický, ja súhlasím s vami, že sa tu objavil ten negatívny jav, to znamená, že nám tu začali stúpať aj tie necovidové výdavky. Avšak vy ste teda spomenuli, že to bolo 27,6 mld. eur za rok 2021. Ono je to vysoké číslo, ale hlavne kvôli tomu, že tie výdavky sa robia v tom hotovostnom princípe, to znamená, že sú tam výdavky, ktoré proste nie sú výdavky, ako napríklad transfery a podobne. Čiže ono to nie je úplne reálne nárast o 50 %, je to o niečo menej, je to, myslím, že menej ako polovica. Ale tým chcem povedať, že aj keby, aj keby to bol nárast len o 10 % tých necovidových výdavkov, tak je to stále veľa, pretože táto vláda alebo politické strany, ktoré dneska tvoria koalíciu, sľubovali pred voľbami, že budú tie výdavky znižovať, a vidíme tu práve ten opačný, opačný trend.
A potom ste hovorili, že sú to veľké rozdiely v tých odhadoch deficitu, a práve pri tých odhadoch ministerstva financií tam to naozaj treba konštatovať, že tam sú tie odhady úplne naj, najviac nepresné. Je to proste urobené tým, že oni nerobia tie aktualizácie, nerobia proste, neupravujú tie limity a jednoducho len od toho, čo sa ide navyšovať, nejaké ďalšie opatrenia, tak to proste len pripočítajú k tomu štátnemu záverečnému, teda k tomu štátnemu rozpočtu a nič sa s tým nerobí. A to je určite chyba, ktorú bude treba nejakým spôsobom opraviť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len k jednej veci. Pán poslanec Kamenický, povedal si, že banky neutrpeli. Áno, je to tak, boli chrbtovou kosťou ekonomiky a myslím si, že výrazne pomohli či ľuďom, alebo firmám prekonať, prekonať teda krízu. No ale teraz, ja sa pýtam, ak by banky utrpeli, no, to v prvom rade by znamenalo, že teda utrpeli ľudia a firmy a teda že úvery pozlyhávali a že teda je ešte väčší problém. Tak čo je vlastne teda lepšie, že tie banky neutrpeli alebo utrpeli?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, môžem vám povedať, že keby banky platili plný bankový odvod, absolútne by nestrádali. Zisky bánk na Slovensku, čisté zisky po zdanení sa pohybujú nad úrovňou pol miliardy eur. A ak si pozrete čísla za posledné mesiace a posledný rok, tak, pri zhodnotení tých opravných položiek, tak tie zisky budú v podstate rovnaké. Keby sme... lebo každý vie, že tie opravné položky sa nenaplnia.
Ďalej musím ešte povedať aj to, že, samozrejme, my tiež hovoríme o tom, že dlh je obrovský, ja som už nemal čas to povedať, ale musí, musí sa vláda zaoberať aj dlhom a konsolidovať verejné financie, aj RRZ navrhuje konsolidáciu už v roku 2022, pričom v programe stability vláda stále hovorí o konsolidácii až od roku ´23. A každý rok keď budete znižovať deficit o jedno percento, konsolidovať o jedno percento, tak až v roku ´28 sa dosiahne ten cieľ programového vyhlásenia vlády, vyrovnaného rozpočtu, o ktorom sa toľko hovorí. Ja mám obavy, že toto sa úplne nenaplní a že, stále hovorím o tom, že je to program nestability.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň, ďakujem pekne za uvedenie. Pristúpim rovno teda k prezentácii výročnej správy.
Pravdepodobne teda je všeobecne známe, že od minulého roku až do 1. 6. prebehla na Slovenskom pozemkovom fonde organizačná zmena. Táto organizačná zmena bola zameraná na špecializáciu, odbornosť a riešenie pracovníkmi jednej oblasti. Vznikli centrá, ktoré sú špecializované buď na prevod, na nájom, na reštitúcie, alebo na centrum špeciálnych prevodov, ktoré sa týka vlastne obcí, VÚC-iek, NDS-iek a železníc.
Čo sa týka odboru vnútornej kontroly, odbor vnútornej kontroly v roku 2020 vybavil 372 podaní v zmysle zákona 9/2010 o sťažnostiach. 201 podaní malo charakter urgencie, žiadosti, dopytu a tak ďalej, opodstatnených sťažností bolo 36, neopodstatnených 89, 41 bolo odložených v zmysle platných ustanovení zákona o sťažnostiach.
Právna agenda Slovenského pozemkového fondu. V minulom roku SPF spolupracoval s ústrednými orgánmi štátnej správy, iniciovali sme zmenu zákona 161/2015. Táto zmena sa týkala vydržania vlastníckeho práva a zmena nastala k 1. 5. 2021.
Sporovú agendu rieši na Slovenskom pozemkovom fonde 17 právnikov. Ku koncu roka bolo evidovaných alebo teda v riešení aktuálnych 1 527 súdnych sporov. Tento počet súdnych sporov sa priebežne stále zvyšuje. Väčšinou sa týkajú súdne spory žalôb o určenie vlastníckeho práva, prípadne zrušenie, vyporiadanie podielových spoluvlastníctiev.
Takisto právny odbor od roku 2020 prevzal vymáhanie pohľadávok po lehote splatnosti do svojej kompetencie. Najväčšiu položku v pohľadávkach tvoria pohľadávky vznikajúce z neuhrádzania nájomného na poľnoúčely. Väčšinou tieto pohľadávky vymáhame súdnou cestou, prípadne prostredníctvom výkonu exekúcie.
Verejné obstarávanie. V roku 2020 Slovenský pozemkový fond zabezpečoval verejné obstarávanie prostredníctvom buď elektronického trhoviska, to bolo 6 zákaziek, 21 zákaziek bolo realizovaných v zmysle nízkej hodnoty a jedna bola nadlimitná zákazka.
Vydržanie nehnuteľností, ktoré bolo do teda minulého roka v kompetencii teda aj notárov a zároveň sa Slovenský pozemkový fond za nezistených vlastníkov vyjadroval k týmto žiadostiam. Bolo doručených 94 žiadostí. Vyjadrenie fondu s výhradami bolo 51-krát. Vyjadrenie bez výhrad bolo v štyroch prípadoch a oznámenie o nepríslušnosti fondu bolo v 47 stanoviskách.
Zároveň právny odbor vybavoval v minulom roku aj žiadosti v zmysle infozákona. Bolo podaných 369 žiadostí, ktoré boli takisto vyriešené alebo vybavené v zákonnej lehote.
Odbor nájmu. Celkovú prenajímanú výmeru v správe o nakladaní fondu je vo výmere 328-tisíc hektárov. Od roku 2018 je v zákone 504 dohodnutý, dohodnutá obvyklá výška nájomného, alebo teda je to platné a účinné. Slovenský pozemkový fond v minulom roku pristúpil k vygenerovaniu 244-tisíc dodatkov, pardon, 2 444 dodatkov, vlastne len nejakých 19 subjektov tento dodatok nepodpísalo. V tomto zmysle teraz pripravujeme právne kroky.
K 31. 12. 2020 bolo evidovaných 5 354 trvajúcich nájomných zmlúv určených na poľnoúčel. Predpísaná výška nájomného bola 16 mil. 905-tisíc. Na nepoľnoúčel evidujeme za minulý rok 2 591 nájomných zmlúv a celkový predpis nájomného je vo výške 614-tisíc.
Za rok 2020 fond odovzdal vlastníctvo a správu podpísaním 322 protokolov, z toho bolo 101 delimitačných protokolov o prevode správy pozemkov vo vlastníctve štátu a 221 protokolov bolo o odovzdaní nehnuteľností z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov a za rovnaké obdobie prevzal SPF správu podpísaním 32 protokolov k 56 hektárom pôdy.
V súčasnej dobe evidujeme 435 žiadostí o delimitáciu, ktoré sú, samozrejme, v procese riešenia.
Slovenský pozemkový fond eviduje 504 pozemkových úprav, ktoré sú v rôznych etapách rozpracovanosti. 117 konaní je nariadených v zmysle § 2 ods. 1 písm. a), v ktorých síce v roku 2020 prebehlo prípravné konanie, ale momentálne sú zastavené z dôvodu vlastne zastavenia verejného obstarávania, čo sa týka geodetických prác. Evidujeme 78 rozpracovaných jednoduchých pozemkových úprav a 190... 190... to je v prípravnom konaní a 119 je rozpracovaných podľa § 2 ods. 1 písm. a).
Taktiež Slovenský pozemkový fond prevzal do majetku odvodňovací detail, ktorý sa nachádza v štyridsiatich ôsmich okresoch a v 449 katastrálnych územiach v celkovej účtovnej hodnote 17 mil. 858-tisíc. Tento odvodňovací detail Slovenský pozemkový fond nespravuje v zmysle platnej legislatívy. Nie je dokonca ani inštitúciou, ktorá by mala vykonávať revitalizáciu týchto nefunkčných odvodňovacích detailov. Na túto činnosť bol zriadený samostatný štátny podnik Hydromeliorácie, a preto teda tento rok pristúpime k tomu, aby sme tento majetok odovzdali do ich správy.
Dane v roku 2020 za neprenajaté pozemky zaplatil Slovenský pozemkový fond vo výške 93-tisíc eur.
Za rok 2020 Slovenský pozemkový fond uzatvoril 1 321 zmlúv, z toho 1 008 bolo zmlúv o prevode práva správy a vlastníctva pozemku na fyzické a právnické osoby, 215 zmlúv o zriadení vecného bremena, 98 dohôd o poskytnutí jednorazovej náhrady so zriadením vecného bremena v celkovej výmere 141 hektárov a finančnom objeme 14 mil. 4 539 eur.
Za minulý rok Slovenský pozemkový fond uzavrel zmluvy so Železnicami Slovenskej republiky v počte päť kusov, s Národnou diaľničnou spoločnosťou v počte 55 kusov a so Slovenskou správou ciest v počte jeden kus. Za minulý rok bolo doručených na Slovenský pozemkový fond 355 právoplatných reštitučných rozhodnutí, kde je povinnou osobou Slovenský pozemkový fond, a 92 rozhodnutí o navrátení vlastníctva k pôvodnému pozemku, to znamená, že tam teda nevzniká povinnosť Slovenského pozemkového fondu poskytovať náhradu.
Za minulý rok teda sme vybavili úplne 421 rozhodnutí a oznámením o preklúzii vybavil fond 326 rozhodnutí.
Ku koncu minulého roka evidujeme 8 137 rozhodnutí, nevybavených reštitučných rozhodnutí, z toho ale, si dovolím upozorniť, je približne tisíc rozhodnutí alebo uplatnených výziev, kde sa jedná o tak malinké uplatnené reštitučné nároky, že právni nástupci oprávnených osôb nemajú záujem si tieto nároky predeďovať a tým pádom sú tieto uplatnené nároky v súčasnej dobe pre nás neriešiteľné.
Za rok 2020 sme vybavili 336 výziev podľa zákona 229 a podľa zákona 503 a 230. Zároveň Slovenský pozemkový fond uzatvoril 195 zmlúv v bezodplatnom prevode. Náhrada v pozemkoch bola vo výmere 710 hektárov v hodnote 1 mil. 430-tisíc eur. Finančnú náhradu poskytol fond v počte 177 platobných príkazov v celkovej výške 138 990 eur. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia, poprosím vás, aby ste si dali rúška na tvár. Ďakujem.

Štilichová, Jana, generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu
Ďakujem pekne. Toto bolo také krátke zhrnutie k výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za minulý rok. Neviem, ak máte nejaké otázky.