32. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega, hovoril si o tých malých mladých farmároch, ktorí sa nevedia dostať k nejakej pôde. Je to strašne individuálne v rámci celého Slovenska, lebo, a si to aj spomenul vo svojom príhovore, že v iných častiach, okrem teda východného Slovenska, taký problém nemajú. No ja som zo stredného Slovenska, z Hornej Nitry a mám aj známych od Topoľčian a ďalšie tieto regióny, no tam vôbec takýto problém nie je. Práveže tam majú opačný problém. Tam majú problém taký, že tí poľnohospodári, ktorí tam fungujú, by radi dali nejaké hektáre tým mladým začínajúcim malým farmárom, ale tam sa nikto nechce prihlásiť. Čiže toto je to veľmi špecifické a individuálne v rámci Slovenska.
No a čo sa týka obvyklej ceny nájmu, donesiem, donesiem ti, donesiem ti ten list, ktorý bol poslaný z Bruselu z GR AGRI, aby si si to prečítal, ako to v skutočnosti bolo. A pošlem to ešte asi aj bývalému ministrovi pánovi Mičovskému, nech si to raz prečíta, aby sme tu už nerozprávali samé klamstvá v tomto pléne.
A, pán kolega, chcem ťa aj poprosiť, ja neviem teda, však máš faktickú, ale teda neviem, či si sa spýtal bývalého ministra pôdohospodárstva, ktorý tu sedí, že z hľadiska tej krajinotvorby, tie remízky a o tom, o čom všetkom hovoríme, akú chceme mať tú krajinu krásnu, že čo všetko sa spravilo za ten rok a pol v tomto smere a koľko sa na to vyčlenilo finančných prostriedkov pre tých poľnohospodárov, aby toto mohli robiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďalší - pán poslanec Filip Kuffa.

Ďakujem za slovo. Keď už tu rozprávame o tej obvyklej výške nájomného, tak bolo tu povedané, že tá výška niekde vzrástla, niekde sa znížila a ja si myslím, že tie katastre, v ktorých sa tá výška nájomného znížila, tak to len dokazuje to, že v mnohých tých katastrálnych územiach tí poľnohospodári, užívatelia, obhospodarovatelia pôdy, ktorí tam v podstate fungujú, to nájomné, ktoré dávajú vlastníkovi pôdy, je v podstate len nejaká almužna. Ak tu my dneska vidíme, že z nejakých 17 euro klesla tá výška na 12 euro pri štátnej pôde, to znamená, že ten vlastník musel mať ešte nižší ten nájom, hej? To je v podstate nonsens, ak tu je vlastník pôdy okrádaný. Nedávno sme tu mali zákon 504, ktorý sa prijal, zase sa posilnila len právomoc v podstate veľkých hráčov na trhu, právomoc užívateľov pôdy.
Čo sa týka krajinnej tvorby verzus pozemkové úpravy, okres Kežmarok, sme možnože aj medzi prvými okresmi na Slovensku, kde máme katastrálne územia v pozemkových úpravách a v mnohých týchto katastrálnych územiach, nieže ja konštatujem, to skonštatovali odborníci, ktorí sa tomu rozumejú, že to ani neboli že pozemkové úpravy, ale že to boli len estetické úpravy, kedy sa to troška poprehadzovalo. Ale naozaj by tam trebalo dať dôraz, aby tí krajinní inžinieri prišli, aby sa aj prešli po teréne, aby sa teda využilo to, čo tam už aj v tej krajine existuje.
Čo sa týka prístupu k pôde aj pre malých, nových, ja neviem, začínajúcich farmárov, si myslím, že to by sa dalo zákonom veľmi jednoducho v podstate ošetriť, kedy práve SPF-ko, ktorý je majoritný vlastník pôdy na Slovensku, by dal takú podmienku, že akonáhle sa v katastri, teda príde ten miestny nový poľnohospodár, tak jednoducho zo zákona by mal nárok, že automaticky by sa to delilo nejakými čiastkami aj pre tých nových.

Pani poslankyňa Zita Pleštinská, máte faktickú poznámku.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Súhlasím s tebou, kolega Štefan Kuffa, že situácia ohľadom pozemkov je na Slovensku mimoriadne zložitá a do dnešného dňa stále komplexne nevyriešená. Pozemky sú rozdrobené a častokrát sa vyznačujú komplikovanými a nejasnými vlastníckymi štruktúrami, čo znemožňuje ich efektívne využitie a obmedzuje ich prevod.
Časté zmeny v priebehu historického vývoja ovplyvnili stav dnešných pozemkových vzťahov a majú za následok aktuálnu, zmätočnú a komplikovanú štruktúru pozemkového vlastníctva. Neznámi a nezistení vlastníci sú výsledkom historických okolností, a preto sa aj ich identifikácia často spája so zdĺhavým a náročným procesom zisťovania. Ľudia veľmi dlho, niekedy niekoľko rokov čakajú na reštitúcie, aj keď majú kladné rozhodnutie príslušného úradu. Nejde však o neriešiteľnú situáciu a verím, pani generálna riaditeľka, že existuje cesta, ktorou by sme dospeli k želanému výsledku.

Pán poslanec Štefan Kuffa, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem za slovo. Položím takú otázku v podstate v rámci faktickej, na pána Mičovského by to bolo, ale on mi už na ňu teraz neodpovie, ale koľkí tí inžinieri, krajinári reálne boli v katastrálnom, katastrálnych územiach? Alebo aspoň, Janko, mi povedz jeden kataster na Slovensku, kde to prebehlo, že najprv boli tam tí krajinári a potom dochádzalo k tomu sceľovaniu parciel a potom prišli tí geodeti?
Lenže ja ti poviem, jak to robia tí geodeti. Ani tí geodeti nejdú do toho terénu. Oni majú mapu digitálnu a oni to sceľovanie parciel robia v tej virtuálnej forme. Tie katastrálne cesty, ktoré potom tam vytýčia, však to sú, to sú neschodné tie cesty. U nás na východe Slovenska ten terén je tak členitý, dobre, na dolniakoch je to čosi iné, ale na východe, severovýchod Slovenska, však ten je úplne katastrofálny.
A to, čo si mi teraz ty povedal, že niektorí farmári dostávajú ako za tú krajinnú tvorbu nejaké príplatky, prosím ťa pekne, keď je ešte v rámci nejakého toto, tak mi to povedz, ktorí a kde? Lebo to prídu z PPA-čky, tí zmerajú obvod stromu, spočítajú ti stromy, všetky tie remízky a to ti všetko odrátajú. Keď náhodou ten mladý farmár to má. A že ten dobytok sa tam pasie a vypasie tú trávu aj medzi tými krami, aj pod tými stromami, nič nedostanú tí mladí farmári.
Prosím ťa pekne, pán minister, ja ti to poviem takto, zober si do prenájmu alebo kúp si pôdu a skús hospodáriť ako malý začínajúci farmár, to ešte stále môžeš na dôchodku. Nech sa páči, zober si 20, 30, 50, 70 hektárov, lenže ty budeš mať dôchodok, ty vyžiješ. Ako tá mladá rodina má z toho žiť? Prečo nemajú mladí farmári záujem a mladí ľudia o to? Lebo sú len samé problémy. A tí, ktorí chcú robiť, máš zahryznutých tých agrobarónov do krku, jak takých buldogov a ťa normálne mafiánsky vypaľujú. To je o čom?!

Teraz udeľujem slovo v rozprave pánovi poslancovi Radovanovi Kazdovi, nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani predkladateľka, ďakujem, ja to skúsim skrátiť, lebo o jedenástej už sa blíži hlasovanie. Takže v podstate už len jedna krátka poznámka.
Hovorili sme o tých bonitovaných poľno-ekologických jednotkách. Bola to tu veľmi zaujímavá rozprava a ja som aj potešený, že toľko ľudí sa, toľko poslancov a poslankýň sa venuje tejto problematike.
Tento systém vznikol ešte za socializmu. Bol to v podstate plánovací systém. Vtedy vlastne komunisti, resp. socialistická vláda netušila nič o tom, že čo je to trhová cena, pretože pôdy boli zobraté súkromným vlastníkom a boli spravované družstvami a štátnymi podnikmi, takže vytvorili nejaký systém, ktorý mal akýmsi spôsobom sanovať nejakú cenotvorbu. A, samozrejme, že dopadlo to tak, ako to dopadlo, prišla po revolúcii, je to veľmi nefunkčný nástroj, tie ceny sa odvíjali od BPEJ-éčiek a boli podstatne nižšie, než sú trhové ceny. Takže hovorilo sa tu aj o tom, že vznikla obvyklá výška nájmu, ktorá má teda nejakým spôsobom približovať pri; momentík, niečo mi tu zvoní; ktorá má nejakým spôsobom približovať tú cenu k predstave o trhovej cene pozemkov v tej konkrétnej lokalite.
Moja otázka je a možno by som poprosil na ňu krátku reakciu pani riaditeľku, pani predkladateľku, no zdá sa, že teda tá obvyklá výška nájmu zatiaľ sa nejako veľmi neprejavila na tržbách fondu. Ja som, teda správa fondu hovorí, že v roku 2019 boli príjmy z podnikania a vlastníctva, v ktorých súčasťou je teda aj nájomné, nájom, boli 16 mil. eur, na 2020 boli dokonca projektované na 14,5, čiže na pokles a vzrástli na 19,27 tie tržby Slovenského pozemkového fondu. Tak sa mi to zdá, že teda je to asi pravdepodobne aj signál toho, že teda tá obvyklá cena nájmu, obvyklá výška nájmu nejakým spôsobom zatiaľ nezafungovala, tak možno len kratučkú reakciu, že čím si to vlastne vysvetľuje alebo čím je to spôsobené, že ten nárast tam nebol. Samozrejme, tých faktorov tam môže byť oveľa viac, že prečo nenarástli tie tržby fondu v tejto položke.
Toľko aspoň stručne.
Ďakujem.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Ako prvý pán predseda výboru Jaroslav Karahuta.