32. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Šíbl, viete, čo je problém? Problém je v tom, že ako vy ste povedal, že ochrana životného prostredia alebo prírody by sa mala robiť s rozumom a ľudia ako vy a podobní vám to veľakrát robia presne opačne a má to veľmi zlý dopad a ja si myslím, že čím skôr sa to zmení, tým lepšie. Povedzte mi, ako sa má robiť s rozumom, keď nejaká smernica Európskej únie hovorí o mokradiach, pritom za mokraď, vy ste spomínal mokrade, berie aj hocijakú mláku, ktorá naprší a po dvoch hodinách, dajme tomu, vyschne. A už pritom aj táto mláka napršaná má ochranné pásmo. Kde je tu zdravý rozum? Kde sú tu práva ľudí, ktorí tam žijú a robia na tých poliach a tade nemôžu prechádzať, dajme tomu, lebo tá mokraď má ochranné pásmo, ale o dve hodiny tam mokraď už neexistuje.
Viete, kopu takýchto nezmyslov nám tu podsúva Európska únia. Veľakrát sa zneužíva či už hlucháň, vlk, alebo medveď na obohacovanie sa ľuďmi, ekoteroristami, ktorých aj vy hájite záujmy. Milióny idú na sčítavanie medveďov, na DNA, milióny, vážení kolegovia. To malo byť sčítané odzadu, odpredu. Milióny na rôzne ochrany, ale kto sa na tom nabaľuje? Zasa len určitá skupina ľudí, ktorá si nájde nejakého živočícha a rozhodne sa, že ho ide chrániť a začne čerpať finančné zdroje a zneužívať túto ochranu.
Kedy začneme robiť aktívnu ochranu a nie pasívnu ako napríklad pri lesoch? Prečo si nezoberieme dobrý príklad, keď tak radi máte západ, tak zo západu a vidíme ako sú v Nemecku lesy chránené a ako sú u nás. Začnime konečne používať zdravý sedliacky rozum, pán poslanec Šíbl, a prestaňte hájiť záujmy ekoteroristov!

Ďakujem za slovo. Padol tu pojem, že ochranu prírody vnímame zdravým rozumom, ale ja tam ako nikde nevidím zdravý rozum v tomto návrhu zákona, naopak tam práveže zdravý rozum absentuje. Tento návrh nemá absolútne, ale že absolútne žiadnu logiku. V rozprave ste sa dotkli, pán kolega Šíbl, takých všeobecne spanilých fráz, potrebujeme zadržiavať vodu. Váš minister Budaj sa vyjadril, že tomu, aby tá vodozádržná funkcia bola v podstate dobrá, že potrebujeme obrovské bezzásahové územia, že potrebujeme bojovať proti povodniam. V Tatrách máme jedny z najväčších bezzásahových územiach a po rozpade lesa, ktorý tam nastal vďaka rozhodnutiam ochrany prírody, nás tam pravidelne splachuje ako také myši. Čo sa týka Belianskych Tatier, tak v roku 2014 a 2018 tam boli obrovské povodne, bola tam aj dokonca v roku 2008 povodeň.
Potom ste sa dotkli obavy súkromných alebo neštátnych vlastníkov lesov, že ich sa to nedotkne. Jak sa ich to nedotkne, keď ministerstvo životného prostredia ohlásilo výkup pozemkov a keď to už prerátavali, tak povedali, že idú vykupovať pozemky pod cenu?! V podstate budú zatlačení do kúta skrz obmedzenie ochrany prírody a krajiny a keď budú vidieť, že nevedia teda na tom hospodáriť ani možnože profitovať nejaké zisky, tak budú prinútení predať svoje majetky.
Spomenuli ste obavy z utlmenia rozvoja vidieka. Podľa vás nedôjde k strate pracovných miest. No dôjde! Jak dlho nedôjde?! Pol roka tam podržíte ľudí a potom ich pošlete k vode a poviete, no však my sme nikoho nevyhodili, ale po pol roku už budete hľadať výhovorky.
Podľa vás prírodný turizmus je záchrana. Však ale prírodný turizmus môže aj dneska fungovať alebo ten mäkký turizmus a prečo nefunguje? Sú nejaké obmedzenia? Je to spôsobené tým, že tam je správca Štátne lesy TANAP-u alebo že sú to Lesy Slovenskej republiky, alebo LP Ulič? To nie je tým.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážený pán poslanec Jaro, zareagujem na dva momenty z tvojho vystúpenia. Ten prvý úprimne oceňujem, že si vlastne spomenul niečo, čo ani v návrhu zákona nie je a čo je veľmi dôležité, a to je otázka potreby úhrad za ekosystémové služby. Táto téma je už tak aj trocha fúzatá, napriek tomu sme od slov nikdy nepristúpili k činom, napriek tomu, že lesníci, ktorých spomeniem, troch významných profesorov z minulých desaťročí - profesora Papánka, profesor Zachar alebo aj profesor Čabón už metodicky dávno zvládli to, ako sa majú oceňovať tieto služby a vlastne z toho vyplýva aj ten faktor, že do lesov sa peniaze musia dávať, lesy tu nie sú na to, aby boli nejakou bankou pre štátny rozpočet, ako to bolo ešte donedávna, keď boli povinné odvody zo zisku. Ale do lesov je potrebné skutočne vkladať peniaze a na základe oceňovania týchto ekoslužieb, takáto možnosť vkladania peňazí do lesov nie je preto, aby niekto bohatol, ale aby sme bohatli ako krajina, tu evidentne je.
Druhý moment, na ktorý chcem zareagovať, spočíva v tom, že si povedal, že sa netýka tento návrh zákona neštátnych vlastníkov lesov. No, nie je to celkom tak, ich sa to týka, pretože v národných parkoch je pomerne veľmi veľa pozemkov, kde sú podieloví vlastníci, tak štát, ako aj privátni vlastníci a oddeliť týchto vlastníkov, kde sú ideálne podiely, je v postate nemožná úloha, tak z tohto pohľadu je návrh zákona nevykonateľný, ale, samozrejme, dá sa to opraviť, budem o tom hovoriť bližšie v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, vo vašom návrhu zákona predkladáte, resp. dávate do pozornosti, že sa upravuje prevod správy pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve štátu v národných parkoch na Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky. Doteraz boli tieto pozemky v národných parkoch obhospodarované ministerstvom pôdohospodárstva a takto by mali participáciou prechádzať na štátnu ochranu prírody. Táto vaša novela by mala vlastne túto správu pozemkov prejsť plynule z ministerstva pôdohospodárstva pod ministerstvo životného prostredia, konkrétne pod štátnu ochranu prírody.
Rozprával ste tu o rôznych takých témach, ako je vodozádržná funkcia lesa a mokradí, samozrejme, že človek s tým súhlasí alebo ako že je to ekosystémová služba, to je tiež pravda, len v druhej vašej časti ste rozprával, že pracovníci v týchto odvetviach, v tomto lesohospodárstve, dotknem sa najmä regiónu severovýchodu Slovenska, najmä štátnych lesov Ulič. Jednoducho, ak táto funkcia prejde pod životné prostredie, tak si dovolím povedať, že títo ľudia naozaj stratia prácu a nedokážu sa zamestnať v inom odvetví, v akom pracujú. Tento región je tak kvalitne zalesnený a občania a ľudia, ktorí pracujú v tomto lesohospodárskom podniku celý život, sa dá povedať, nedokážu sa preorientovať alebo pregenerovať nejakým spôsobom na nejaký mäkký turizmus, to sa jednoducho nedá. Ak toto sa stane a prejde z ministerstva pôdohospodárstva tieto všetky funkcie na ministerstvo životného prostredia, teda konkrétne na Štátnu ochranu prírody, títo ľudia stratia prácu, môžme sa baviť o tom, ako chceme, kde chceme, stane sa to. Títo ľudia sa stanú nezamestnanými, je to tak chudobný región, že inú prácu si tam naozaj nevedia nájsť.

Ďakujem za slovo.
No, Jaro, my sme boli aj spoločne na ministerstve životného prostredia na jednej diskusii, potom sme sa zúčastnili jednej konferencie. Tam boli predstavené obrázky, ktoré majú, vlastne časozberné letecké zábery, myslím, v priebehu dvanástich či pätnástich rokov. Boli to letecké zábery na národné parky, na tie lokality, kde sa lesy skutočne strácajú v priebehu toho obdobia. Čiže niečo sa deje, je škoda, že nemôžme tu používať vizuálne pomôcky, ale chcem vyzvať nielen poslancov, ale aj širokú verejnosť, že tie zábery sú publikované, na internete sa dajú dohľadať, treba si ich pozrieť. A keď človek tak vníma v priebehu toho obdobia dvanásť či pätnásťročného, čo sa s tým lesom stalo, tak určite nie sú na vine len klimatické zmeny, aj keď to, samozrejme, pripúšťame.
Čiže z môjho pohľadu, ja verím, že posunieme zákon do druhého čítania a prípadne ho upravíme po diskusii tak, že napokon lesníci aj ochranári nájdu spoločnú reč a bude ich spoločným záujmom zdravý les nielen v národných parkoch. Možno toto, čo som teraz vyslovil, je taký idealistický scenár, ale ja by som si to prial, aby sa lesníci a ochranári zhodli na tom, že les, zdravý les je tá priorita, aby bojovali tak, že budú ťahať za jeden povraz a nie proti sebe.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Kolegyne, kolegovia, vyjadrím sa aj ja k novelizácii zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, ktorý bol sem predložený ako poslanecký návrh, podotýkam, poslanecký návrh. Pre upresnenie, bolo to aj v odôvodnení, jedná sa vlastne o presun správy štátnych pozemkov v 3., 4. a 5. stupni ochrany pod Štátnu ochrany prírody, to znamená ŠOP-ku. Ide o presun správy nielen lesných pozemkov, podotýkam, lebo všetci hovoríme len o lesných pozemkoch, ale jedná sa o aj o klasické pozemky, o pôdu, o trvalé trávnaté porasty. To znamená, že o pozemky lesné, ktoré sú v správe štátnych lesov, o pozemky, ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu. Chcel by som úplne na začiatku vyzvať koaličných poslancov, ktorí predkladajú daný poslanecký návrh, aby stiahli túto novelizáciu presunu správy lesov a pozemkov a vyzývam ich na to, aby to bolo predložené riadne ako vládny, vládny zákon, ktorý by išiel do medzirezortného pripomienkového konania, kde budú mať možnosť sa vyjadriť všetky dotknuté organizácie, odborné či aj laické, široká verejnosť, ľudia z regiónov, tí, ktorí čo majú do tohto povedať.
Chcel by som povedať, že takéto snahy alebo takéto úvahy boli aj v minulosti v prechádzajúcich volebných obdobiach a vždy to bola veľmi, veľmi ťažká téma. Vždy sa to komunikovalo na vysoko odbornej úrovni a ja si myslím, že je to úplne dehonestácia toho, že sa to dáva poslaneckým návrhom.
Chcel by som povedať koaličným poslancom, že keď sa to nastaví úplne od začiatku zle a ide to poslaneckým návrhom, podotýkam, príde druhá vláda, to zmení, lebo to je úplne zle od začiatku komunikované. Tento poslanecký návrh, ktorý tu máme momentálne, je narýchlo napísaný. Všetci dobre vieme, že do piatka sa predkladali návrhy na túto schôdzu a neviem, či v stredu, alebo štvrtok ste to narýchlo spísali a predložili ste to sem do Národnej rady.
Je to úplne zle odôvodnené, sú tam klamstvá, nezmysli a pritom ešte vtedajšie vedenie ministerstva pôdohospodárstva k tomuto presunu dalo zamietavé stanovisko, napriek tomu ste to posunuli sem do pléna. Chcel by som povedať, že keď hovoríme o tom, že to ide poslaneckým návrhom a ja sa pýtam a kladiem si otázku, prečo to ministerstvo životného prostredia nepredložilo ako riadny zákon, ako vládny zákon, ktorý by išiel do medzirezortného pripomienkového konania, kde sa všetci vyjadrili.
Teraz vám prečítam vyjadrenia pána Budaja z marca tohto roku: "Ministerstvo životného prostredia už pripravilo novú legislatívu, ktorej cieľom je prevedenie správy lesov vo vlastníctve štátu, ktoré sú v národných parkoch ako územia v 3., 4., 5. stupni ochrany pod správu štátnej ochrany prírody." Ja sa pýtam, keď minister životného prostredia Budaj povie v marci, že to majú nachystané tento legislatívny proces, prečo my dnes v júni, teraz v júli už na schôdzi Národnej rady máme poslanecký návrh. Prečo to nešlo normálnym riadnym vládnym zákonom tak, aby sa mohli všetky dotknuté organizácie k tomu vyjadriť? Myslím si, že každý z vás ako poslanec k tomu dostal množstvo správ, emailov na poslanecké schránky, kde sa množstvo organizácií odborných od Lesníckej komory, Združenia vlastníkov neštátnych lesov, Poľovnícka komora, spracovatelia dreva a množstvo a hlavne aj veľa ľudí z regiónov, ktorí sú týmto, týmto dotknutí.
Poviem vám taký príklad. V rámci Slovenska národné parky zaberajú 7,5 % rozlohy územia, čo je zhruba 315-tisíc hektárov tejto výmery tých národných parkov. Napríklad také porovnanie Švajčiarsko, ešte poviem, že u nás na Slovensku máme deväť národných parkov, tí-ktorí kolegovia nevedia a poviem príklad Švajčiarska napríklad teraz. V rámci Švajčiarska je jeden národný park, ktorý má výmeru 17-tisíc hektárov. Takže na porovnanie úplne diametrálny rozdiel.
Dovoľte mi vám aj spomenúť takú analýzu Inštitútu environmentálnej politiky, ktorá je z marca minulého roku, z roku 2020. V rámci tejto štúdie boli porovnávané obdobné a rovnaké parky krajín v rámci Európskej únie, kde teda sa riešili aj problémy v rámci týchto národných parkov, ako je napríklad vlastníctvo pozemkov, bezzásahové územia a, samozrejme, zdroje financovia na ochranu tejto prírody v rámci národných parkov.
V rámci týchto jednotlivých krajín, kde sú národné parky, jeden z tých najväčších problémov bolo to, že sa tam nachádza množstvo, množstvo vlastníctva, súkromného vlastníctva, či už v podiele so štátom, alebo samostatne v rámci pozemkových spoločenstiev, alebo urbárskych spoločenstiev. Poviem vám príklad, že koľko napríklad taká Maďarská republika v rokoch 2007 až 2018 sa snažila vykúpiť v rámci národných parkov v Maďarsku. Toto súkromné vlastníctvo, kde sa im podarilo vykúpiť 71-tisíc hektárov za sumu skoro pol miliardy eur, 500 mil. eur. A my sa bavíme o tom, že momentálne máme, momentálne máme 315-tisíc hektárov, z toho skoro menšia polovička je v súkromnom vlastníctve.
Kolegyne, kolegovia, teraz vám poviem ešte príklad, aby ste vedeli, ako to je v rámci rozlohy, percentuálnej rozlohy národných parkov v rámci Európskej únie. Poviem vám nejaké krajiny, ktoré boli posudzované ako podobné v rámci tej štúdie. My máme 7,5 % percenta rozlohy. Bulharsko má 1,7 %, Česko má 1,5 %, Fínsko má 2,9 %, Chorvátsko má 1,8 %, Litva má 2,2 %, Nemecko 2,7 %, Rumunsko 1,3 %, Švédsko 1,6 % a Slovensko 7,5 %. Myslím si, že tu je aj na mieste máte to aj v rámci programového vyhlásenia vlády, kde ste si napísali, že prehodnotíte rozlohu týchto národných parkov. Lebo veľa z tých národných parkov v tej rozlohe, v ktorej sa nachádzajú, už nespĺňajú charakter národného parku ako takého.
Dovoľte mi ešte tak možnože nie priamo súvisej s týmto, s týmto poslaneckým návrhom, ale aby niektorí kolegovia si spravili taký obraz, ako funguje pán minister Budaj. Ja vám zacitujem jeho vyjadrenie k téme medveďov. Je to veľmi aktuálna téma, veľmi sa o tom intenzívne teraz rozpráva a ja vám poviem, čo povedal ku zneužívačom medveďov. Citujem dve jeho vyjadrenia: "Výskyt medveďa hlásia starostovia strán SMER, SNS a MOST. Zásahový tím neváha a ide situáciu skontrolovať a ak treba aj zasiahnuť. Napriek tomu, že medvedie hlásenia sa vyrojili náhle a politická príslušnosť ich autorov naznačuje, akoby medvede chodili osobitne radi práve do chotárov bývalej koalície." Toto je vyjadrenie ministra životného prostredia Budaja. Ja zas neviem si predstaviť, či ako teda starostovia za SMER, alebo MOST - HÍD, alebo SNS odchytia niekde medveďa, pustia ho niekde na námestí niekde v obci alebo priviažu ho pri smetiak, akože toto je pre mňa úplný, toto je neskutočné.
A druhé vyjadrenie napríklad pána, pána ministra Budaja: "Nie, nepripustíme, aby hysterická kampaň bývalých vládnucich zúfalcov bojacich sa, že sa už onedlho dostanú do chládku, ovplyvnila odbornú debatu." Ja neviem, čo má spoločné odborná debata o tom, že medveď na Slovensku je premnožený a treba túto situáciu riešiť o tom, že sa niekto bojí bývalých vládnucich a dostanú sa do chládku. Takže toto, toto je výsledkoch, resp. prejav ministra životného prostredia k odborným, čisto odborným témam, kde treba za okrúhlym stolom sedieť čisto na odbornej úrovni.
Poďme k samotnému návrhu poslaneckému, ktorý, ako som už povedal, bol pripravený postupom, ktorý je podľa mňa úplne v rozpore s postupom, ktorý, myslím si, že musia rešpektovať a dodržiavať aj poslanci Národnej rady. Okrem toho, že nebolo komunikované to ani s odbornou, ani laickou verejnosťou, ani s dotknutými rezortami, podotýkam, že ministerstvo pôdohospodárstva dalo k tomu zamietavé stanovisko, čiže nesúhlas s presunom tejto správy je aj v tomto návrhu veľakrát úplne zavádzajúce.
Myslím si, že je vyloženým klamstvom, že tento návrh nebude mať ekonomický a sociálny vplyv. Bude. A to jednoznačný a veľmi negatívny, veľmi negatívny vplyv bude mať. Nejde iba o dopad na verejné rozpočty, ako taký verejný rozpočet, ale tento negatívny dopad na rozpočet bude mať aj na Štátne lesy a Slovenský pozemkový fond. Čiže na jednej strane my budeme musieť hľadať finančné prostriedky z rozpočtu na ako takú, na ŠOPK-u a na to všetko, aby to fungovala. Ale na druhej strane budeme musieť dofinancovávať aj Štátne lesy, aj Slovenský pozemkový fond, lebo im odobereme túto správu, z ktorej mali nejaký príjem. Ďalej nehovorím o množstve až stovkách, stovkách živnostníkov poskytujúci služby v rámci týchto, týchto lokalít aj pestovateľskú činnosť a, samozrejme, zamestnanosť ako taká.
Je ohrozené fakt veľmi veľké množstvo pracovných miest živnostníkov, spoločností. A ja si myslím, povedali to viacerí odborníci z danej problematiky, ide o likvidáciu vidieka, vidieka ako takého. Bude to mať veľmi dopad na lesníctvo, drevárstvo, poľovníctvo, rybárstvo, včelárstvo a množstvo ďalších.
O Uliči ani nehovorím, 200, vyše 200 pracovných miest, kde tí ľudia sú výsostne odkázaní len na to, ako to tam teraz momentálne funguje.
Predkladaný návrh zákona, ktorý sme dostali, a keď sme si čítali tú dôvodovú správu, hovorí, tam, to som rád, že tam je napísané, hovorí výsostne o negatívnom vplyve na rozpočet verejnej správy. To som vám hovoril, bude to mať veľmi veľký negatívny vplyv na verejný, verejný rozpočet.
Je tam veľké klamstvo v tej dôvodovej správe, ktorá hovorí o tom, že návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyvy na informatizáciu spoločnosti. No je jednoznačne preukázané týmito krokmi, a tým že sa presunie táto správa, že to bude mať práveže, čiže ešte aj tí, ktorí predkladajú tento poslanecký návrh, ako som povedal, ho predložili asi za dva dni, úplne narýchlo, tak ešte si ani tú námahu nedali, že by si to poriadne pozreli, že to bude mať reálny dopad na sociálne, zamestnanosť, podnikateľský sektor a prostredie ako také.
Z hľadiska stanoviska ministerstva financií, ktoré je predložené v rámci tohto poslaneckého návrhu, kde ministerstvo financií hovorí o tom, že pričom z návrhu nie je zrejmé, akým spôsobom a z akých zdrojov bude pokrytá starostlivosť o tieto pozemky, to hovorí ministerstvo financií. Ďalej hovorí o tom, že je potrebné kvantifikovať predpokladané zvýšenie vplyvu na rozpočet verejnej správy, nielen na tento bežný rok, na bežné roky, ale aj na tie nasledujúce. To znamená, že my tu riešime poslanecký návrh a my vôbec nevieme a nevieme v tejto chvíli povedať, aký to bude mať dopad. Nie je tu žiadna analýza, nie je tu žiadna štúdia, ohrozujeme tu zamestnanie v regiónoch, ohrozujeme tu proste všetko ako také. Ako pre mňa je to, pre mňa je to niečo neskutočné, ako sa predložil tento poslanecký návrh bez akejkoľvek odbornej diskusie.
Návrh je úplne zmätočný, keďže sa ma týkať pozemkov vo vlastníctve štátu. Avšak v konkrétnych ustanoveniach sa hovorí iba o lesných pozemkoch. A je navrhnutý aj novelizačný bod meniaci zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Ak si teda odmyslíme tie tzv. ostatné plochy, tak ostávajú nám visieť, ako som povedal, tie poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve štátu. Tých pozemkov je v národných parkoch niekoľko desaťtisíc, a tak ako som podotkol, spravuje ich Slovenský pozemkový fond.
Prechod správy poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve štátu si vyžiada novelizáciu ďalších minimálne troch ďalších zákonov. A to ešte zostáva otázka, čo s pozemkami neznámych vlastníkov a so štátnymi podielmi v pozemkových spoločenstvách, ako to tu už bolo povedané.
Myslím si, že tí, čo sa podpísali a predkladajú túto novelizáciu tohto zákona, ani podľa mňa v skutočnosti netušia, do čoho sa pustili, netušia.
Kolegyne, kolegovia, ďalej. Systémovo právne je podľa mňa návrh v rozpore s kompetenčným zákonom a zákonom o štátnom podniku. Ministerstvám z týchto zákonov nevyplýva žiadna kompetencia na to, aby sa dohodli na rozdelení tohto majetku, lebo však to sa nebavíme len o správe lesov a správe pozemkov a bavíme sa o aj infraštruktúre, bavíme sa teda aj o zamestnancoch, bavíme sa aj o nehnuteľnostiach a všetko, čo v tom celom je a čo do toho patrí. Vo vzťahu k prechodu lesov TANAP-u pod ŠOP-ku je návrh zrejme aj v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách, lebo tento zákon taký transfer príspevkovej organizácii, ktorou sú lesy TANAP, ani nepozná. To znamená, že už viacero bodov, na ktoré som poukázal, sú v rozpore podľa mňa so zákonom. Je tam zlé odôvodnenie, dôvodová správa, ktoré ešte aj samotné ministerstvo aj si tam protirečíte v tejto dôvodovej správe. Myslím si, že viacerí sa zhodneme na tom a ja som za to tiež, aby sme možnože vytvorili fakt v rámci tejto správy jednotnú organizáciu alebo resp. to dali pod túto jednu jednotnú organizáciu. Myslím si, že ani jeden z nás tu nespochybňuje ochranu a ochranu a správu týchto území.
Jednostranným ale vyhlásením, kde sa vyhlási v tomto prípade 50 % bezzásahovosti, myslím si, že takto sa netvoria, takto sa netvoria národné parky. Ja neviem, niektorý kolega to tu spomínal, že sa tu nemôžu ukazovať vizuálne pomôcky a že by sme si tu mali možnosť niektoré veci pozreť, no ja by som tu rád, veľmi rád ukázal vizuálne pomôcky, napríklad ako to dopadlo v Belianskych Tatrách, kde dnes máme hektáre a hektáre, hektáre, stovky suchých smrečín, ktoré sa sami vyvracajú, odplavuje ich pôda, pôda sa odplavuje, príde nejaký prvý dážď a sú tam neuveriteľné erózie. Neviem, či si pamätáte suché smrečiny, vysušené, úplne šedé, sivé a spomínaný ten hlucháň tam niekde na tom vysušenom strome. Ako toto si určite takto ani jeden z nás nepredstavuje ten národný park, tú ochranu toho, tej krajiny a toho životného prostredia.
Kolegyne, kolegovia, keď som už hovoril o tom, napríklad o tých Belianskych Tatrách, ako dopadli, tak je úplne, hovoríme o 50-percentnej bezzásahovosti v rámci potom následného presunu a v rámci tých národných parkov. Ale ja vám poviem príklad. Keď je v rámci, poviem vám to na príklade človeka nakazeného na COVID. Keď sa niekto nakazí na COVID, čo s ním spravíte? No izolujete ho od tých zdravých ľudí, dáte ho nabok, aby sa vyliečil. A toto isté je presne v tomto lese. Keď sa jeden strom nakazí lykožrútom, tak ho dáte preč, aby nenakazil tie ostatné stromy, ktoré sa nachádzajú v tom lese. Zoberte si, spýtajte sa tu niektorých susedia alebo svojich kolegov niekde v regiónoch, ktorí majú, generačne sú lesníci. Voľakedy 50, 60, 70 rokov dozadu, keď lesník išiel, kontroloval si svoj revír a nebodaj by mu tam jeho vedúci našiel jeden nakazený strom, no neviete si predstaviť, čo by s ním spravil. To sa v živote nemohlo stať. Toto lesníci, ktorí už nie sú medzi nami, sa musia v hroboch obracať, keď vidia, čo sa s týmto ide teraz momentálne v dnešnej dobe diať.
Kolegyne, kolegovia, každý alebo teda veľa aj tých ochranárov a toho tretieho sektora hovorí o nejakom totálnom výrube lesov, že ideme niekde po Slovensku a vidíme holinu, kde sa vyrúbali všetky, všetky lesy. Myslím si, že treba si dať ruku na srdce, určite sú aj obhospodarovatelia a sú aj vlastníci, ktorí zneužívajú lesy ako také na to, aby sa čo najskôr obohatili. Ale veľakrát ide, veľakrát ide pri takýchto výruboch hlavne o rôzne kalamity, či je to lykožrútová kalamita, veterná kalamita, erózna a tak ďalej. Prevod správy štátnych pozemkov pod rezort životného prostredia ani nedosiahne tú deklarovaná, nedosiahne tá deklarovaná jednota, jednotná správa chránených území, keďže až 48 % je vo vlastníctve neštátnych vlastníkov. Problém nevyriešených vzťahov s neštátnymi vlastníkmi pozemkov v národných parkov vnesie do správy chránených území ďalšie problémy. Ja si myslím, že toto je len krok. Hovorí sa tu o tom, že to sa nedotýka neštátnych vlastníkov. Ale to je prvý krok. Teraz sa to presunie a už budú musieť byť obmedzovaní. Tu si treba uvedomiť, že aj tu operujú niektorí koaliční poslanci tým, že ideme to spraviť preto teraz, lebo sme z plánu obnovy a odolnosti dostali vyše miliardy eur na životné prostredie. No ale treba si uvedomiť, že tá miliarda nejde len na národné parky a nejakú ochranu, hej, tam máme budovy, máme tam dekarbonizáciu a tak ďalej a tak ďalej, že treba si uvedomiť, že keď aj by sme teraz z plánu obnovy a odolnosti dostali nejaké finančné prostriedky na to, aby sme dokázali kompenzovať neštátnych vlastníkov, dokázali nastaviť a financovať to, že sa bude vykonávať bezzásahovosť a rôzne ďalšie opatrenia, tak to máme na niekoľko rokov. Tento proces, ktorý nastane, keď to nastane, že sa to presunie, tak sa musí nájsť dlhodobé financovanie tohto celého procesu. Lebo to sa nebavíme na tri, štyri, päť, desať rokov, sa bavíme o dlhodobej záležitosti.
Priame a nepriame, čiže týmto poslaneckým návrhom a ja hovorím, že poďme sa o tom rozprávať, poďme o tom diskutovať, ale riadne. Už vyčíslili dotknuté organizácie a všetci tí, ktorí sa už niekoľko rokov okolo toho sa tomu venujú, že môže dôjsť priamo a nepriamo k ohrozeniu až 6 800 pracovných miest a, samozrejme, je tam hazard s obyvateľmi v rámci, v rámci vidieka. Výpadok daňových príjmov vidieckej samosprávy z dane z nehnuteľnosti v objeme jedného milióna eur ročne. Výpadok podielových daní rovnako na úrovni jedného milióna ročne. A vôbec to nie je riešené touto novelizáciou. Zníženie odvodu daní, sociálnych a zdravotných odvodov len v rámci lesného hospodárstva na úrovni skoro desať mil. eur ročne a v drevospracujúcom priemysle až skoro 32 mil. eur ročne je teda výpadok samotného štátneho rozpočtu a nie je vôbec kompenzovaný v rámci tejto novelizácie. Máme toľko otáznikov pri tejto novelizácii tohto zákona, na ktoré vôbec nevieme odpovedať a určite na to odpoveď nedostaneme, keď teraz sa schváli prvé čítanie a v septembri sa bude schvaľovať druhé čítanie.
Dovoľte mi ešte prečítať, dostali sme mail, dostali sme všetci poslanci. Ja si vážim každé občianske združenie aj všetky organizácie, ktoré sa snažia robiť v rámci aj životného prostredia správne, správne kroky, správne veci, snažia sa ochraňovať životné prostredie, ale nemajú klapky takto dopredu, ale pozerajú sa aj napravo, aj naľavo, aj dozadu. Vidia na celé štyri strany. Dostali sme email od združenia My sme les. Ja nepochybujem, že to je politické, lebo sú tam predstavitelia určitých, momentálne nie tu, ale politických strán v tomto združení, kde sa teda podpísalo 28 doleuvedených ochranárskych organizácií. Ja všetky tie organizácie nepoznám, ale vám prečítam, čo nám napísali k tejto, k tomuto poslaneckému návrhu, ktorý nám bol predložený ako poslanecký návrh bez toho, aby sa mohlo k tomu vykonať medzirezortné pripomienkové konanie, aby sa mohli dotknutí odborníci všetci k tomu vyjadriť: "Po predložení návrhu sme mali prvotné pochybnosti ohľadne dostatku priestoru na diskusiu a pripomienky počas legislatívneho procesu. Z hľadiska vecnej správnosti sme však pochybnosti nemali. Naše obavy boli nakoniec zo strany predkladateľov a ministerstva životného prostredia dostatočne rozptýlené, nakoľko návrh prejde medzirezortným pripomienkovým konaním i konzultáciami s verejnosťou a akademickou obcou, preto návrhu vyjadrujeme plnú podporu a veľmi uvítame jeho schválenie v Národnej rade." Ale ja som nezachytil nejaké, že by, však nám všetky organizácie, všetky dotknuté subjekty, ľudia z regiónov píšu, že sa nemali možnosť k tomu vyjadriť, že chcú k tomu medzirezortné pripomienkové konanie. No nie je to možné, lebo to ide poslaneckým, poslaneckým návrhom. Mne to veľakrát niekedy pripadá, a to hovorím ešte k tomu, keď som vám prečítal tie percentá veľkosti tých národných parkov v rámci Európskej únie, napríklad našich susedov, tak sme číslo jedna, sme najväčší - 7,5 %. Ostatní jedna, dve, dve a pol percenta z rozlohy.
Mne to tak niekedy pripadá, ako keby niektoré krajiny aj v rámci, v rámci možno západnej Európy alebo nejaké tie väčšie krajiny robili všetko preto, aby my na Slovensku sme tu mali všetko ako v rámci chráneného územia, všetkého by sme mali, celú rozlohu národných parkov a my by sme tu nič neťažili. Treba si uvedomiť jednu základnú vec. My sme lesnatá krajina, my sme sebestační v rámci guľatiny ako takej, či je to tvrdá, mäkká, ihličnatá, listnatá a tak ďalej. My sme sebestační. My dokážeme produkovať všetko, čo potrebujeme. Áno, je pravda, chýba nám nejaký spracovateľský priemysel. Ale my nemusíme robiť to, že sa všetko bude vyvážať guľatina do zahraničia a budú nám sem voziť stoličky, stoly, skrine, ja neviem, krovy alebo čo všetko. My to tu máme, my to tu, to naše bohatstvo tu je. Prečo nespravíme skôr kroky na to, aby sme, aby sme dokončili, a teda možno vytvorili ten spracovateľský priemysel tu u nás na Slovensku? Spracujme to drevo tu a budeme, tak budeme my vyvážať. Ale mne to niekedy tak pripadá, že my to tu všetko chceme chrániť a všetko budeme dovážať a zničíme si a zlikvidujeme si aj tú sebestačnosť v rámci, v rámci toho, tej suroviny drevnatej, ktorú, ktorú máme.
Kolegyne, kolegovia, chcem vás fakt reálne vyzvať na to, aby tento poslanecký návrh išiel riadne, tak ako má ísť, a preto si dovolím, kolegyne, kolegovia, pán spravodajca, predložiť podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku dávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky ďalej o tomto bode nerokovala. To moje, to moje odôvodnenie je, ukončím to už, to je posledné... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pozmeňujúci návrh, ale on dáva procedurálny návrh.

Takáč, Richard, poslanec NR SR
Takže tak, ako som povedal, podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku dávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky ďalej o tomto bode nerokovala. Moje vyjadrenie teda alebo odôvodnené je to s tým, ako ste mali možnosť vypočuť aj v rámci celej mojej, môjho vystúpenia. Nieže ja nesúhlasím, ale nesúhlasia všetky, všetky organizácie, odborné organizácie, všetkých, ktorých sa to dotýka, a, samozrejme, aj ľudí v regiónoch, aby to išlo ako poslanecký návrh. Všetci chcú, aby to išlo riadne ako vládny návrh, kde majú možnosť sa medzirezortne v rámci konania pripomienkovať, aby to išlo riadnym legislatívnym procesom.
Ďakujem veľmi pekne. To je všetko.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Takáč, veľmi dobré vystúpenie, odborné, vecné. Podporujem tvoj návrh na stiahnutie toho bodu z programu alebo tohto zákona. Vážení kolegovia, nie je možné, aby poslaneckým návrhom, aby poslaneckým návrhom išiel takto dôležitý zákon. A týmto sme vyhoveli ekoteroristom, aby sa vyhli medzirezortnému pripomienkovému konaniu, kde majú možnosť sa vyjadriť všetci odborníci. Je to problém. Je problém medzirezortné pripomienkové konanie? Aby sa vyjadrili odborníci k danej problematike? Však to dosiahne alebo však to má dosah na strašné množstvo ľudí. Dovolím si tvrdiť, že na milióny ľudí žijúcich na vidieku.
Viete, My sme les, My sme les, tu idú nám niečo hovoriť. Baláž, viete, kto je Baláž? Baláž je ekoterorista, teraz neviem, či je z Progresívneho Slovenska alebo z PS/SPOLU, jedného z týchto strán, ktorý sa na jednej vedeckej konferencii, kde bol aj bývalý minister vyjadril, že väčšina ľudí žije v meste, čo neni pravda, že aj tá zvyšná časť by sa mala presťahovať do mesta a na vidieku by mala byť len voľná príroda a všetky potraviny by sme mali dovážať. To povedal Baláž na vedeckej konferencii. Viete si predstaviť, aké pobúrenie u tých docentov a profesorov nastalo, keď počuli takéhoto blázna? A my ideme teraz počúvať jeho, že to áno, je to v poriadku, My sme les. Však My sme les je Erik Baláž, ekoterorista. Pozrite sa, aká spúšť za tým človekom zostáva, čo povie, že drevo je prežitok. Veď to neni možné. A my ideme tu počúvať takýchto ľudí, ako je Erik Baláž?
A teraz k tým medveďom. Osem miliónov dostala Štátna ochrana prírody, osem miliónov. Viete, čo je osem miliónov na ochranu medveďa? Ďalšie milióny dostali na to, aby sa sčítala populácia a doteraz to nevieme, doteraz to nevieme. A ide nám tu niečo Budaj hovoriť, však v Detve za posledné dva dni sa zničili štyri včelstvá u štyroch majiteľov, štyri včelstvá v intraviláne, nie v extraviláne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Veľmi dobré vystúpenie, pán kolega Takáč, a súhlasím s tým názorom, ktorý si predniesol. Asi viacerí kolegovia poslanci dostali do pošty list od dvanástich organizácií, lesníckej komory, združenia vlastníkov rybárskeho, poľovníckeho, všetkých tých zväzov a taktiež aj list od takých významných predstaviteľov z mesta Vysoké Tatry, kde vyzývajú ľud k aktívnej účasti na tvorbe aktuálne zverejnenej zmeny legislatívy súvisiacej s reformou národných parkov a ponúkajú aj svoje názory a pokiaľ bude nejaká debata, ja sa veľmi rád tiež do toho zapojím, pretože žijem v regióne, ktorý je obklopený tromi národnými parkami.
Ja sa pýtam, mám takú otázku, keď predkladateľ nám predkladal návrh, povedal, že táto zmena sa nebude týkať vzťahov k majiteľom pozemkov, súkromným teda myslím, nebude zasahovať do zamestnanosti, tak potom vlastne prečo tá zmena prichádza? Asi by na túto tému bolo treba hovoriť.
A vieme, že máme deväť národných parkov a možnože by bolo treba si otázku položiť, tak ako je to v programovom vyhlásení, či netreba rozmýšľať o nejakej redukcie, aby bolo radšej menej, ale poriadnych. A tiež sme hovorili v úvode o úbytku hlucháňa, nemal som vtedy zasunutú kartu, bol by som sa spýtal pána predkladateľa, či vie, čo je hlavnou príčinou úbytku hlucháňa. To vedia tí, ktorí žijú v tých horách, a ja to viem od nich.
K tým medveďom ešte taká pikoška na záver. Viete, že prvá obeť medveďa bola v Liptovskej Lužnej v regióne Liptov? Zhodou okolností starosta je za politickú stranu SMER - sociálna... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

No podľa mňa to nebol dobrý príspevok, ale však, samozrejme. Ja som bola na konferencii a bola to veľká konferencia, kde boli zástupcovia všetkých organizácií vrátane Štátnych lesov, vrátane poľovníkov. Viete, čo sa stalo? Po príhovore jednak ministra Budaja, jednak štátneho tajomníka, jednak predsedu Národnej rady, keď vyzvali Štátne lesy a vyzvali poľovníkov, aby teda predstavili svoju predstavu a svoje pripomienky k tomuto návrhu zákona. Viete, čo spravili? Zdvihli sa a odišli. Povedali, my máme svoje čísla a odišli. Bez toho, aby začali nejaký dialóg. Takto reagovali. Mali priestor, boli tam naozaj všetky organizácie, boli tam všetci riaditelia všetkých národných parkov a takto oni zareagovali.
Čiže to, že to je poslanecký návrh a čo? A čo? My sme tu na to, aby sme tvorili zákony. A že to predkladajú poslanci? To je ich problém, keď sa do toho pustili, je to dôležitý zákon, prečo by to nemohli urobiť? Aký je v tom problém? Vy máte so všetkým problém, vy ničomu nerozumiete. Vy ste jak Majka z Gurunu.
Však to nie je možné a teraz sa bavíme o drevospracujúcom podniku, drevospracujúcom priemysle. Prosím vás, viete, koľko píl, píl zaniklo za posledných 12 rokov? My tu len vyvážame guľatiny a to je presne to, že nosíme naspäť tie stoličky a tie stoly z Nemecka a Rakúska. Prečo zanikli tie píli?

Ďakujem za slovo. No je mi smiešne tuná z niektorých príspevkov. Ale, pán kolega Takáč, správne si uvedom, sú to nielen pozemky lesné, ale nelesné sú tam tiež, zhruba 7 % z tých výmer. Tie percentuálne výmery, čo si povedal, ja poviem ešte jedny percentá, ktoré v podstate počítala Európska environmentálna agentúra z lesnatosti území a koľko z toho tvoria národné parky, tak je to až 11 % a Slovensko v rámci európskych štátov je na druhom mieste. Prvenstvo má malé Luxembursko, hej, pre porovnanie.
Správne si povedal, že bude to mať obrovský negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a najsmutnejšie na tom je, oni to ani nevedia vyčísliť, koľko to bude stáť. Veď my sa tu bavíme o bezzásahu, 50 % území majú prejsť do bezzásahu a ten hoax, že súkromných vlastníkov sa to nedotkne, tak to možnože hovorí len buď klamár, alebo človek, ktorý poriadne do toho nevidí. No tak keď mám víziu, národných parkov je dneska 20 % územia bezzásahu, že to chcem natiahnuť na 50 % a ešte rozšíriť na 75 %, tak to jednoducho tých súkromných vlastníkov zasiahne.
Povedal si príklad, ako to dopadlo v Belianskych Tatrách. Naozaj to také spanilé reči, že my chceme mať krásne zelené živé lesy, potrebujeme tú ochranu prírody. No choďte sa pozrieť do Tatier, kde tá ochrana prírody funguje už 20 rokov, či koľko to je, ešte aj viac asi ako 20 rokov, jak tie lesy vyzerajú. Sivé, vyschnuté, rozpadajúce sa lesné porasty.
Čo sa týka toho výpadku daní, dobre si to hovoril, že dôjde k výpadku daní, keď sa zmení kategória lesa, ale na druhej strane musím povedať, že keď si lesy vážime, tak si myslím, že potom by sa nemala vyberať za nich daň za lesné pozemky, keď tie služby chceme všetci.