32. schôdza

Ďakujem, pán poslanec.

Konštatujem, že Národná rada nezvolila člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

Vykoná sa teda opakovaná voľba.
Kolegyne, kolegovia, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Poprosím pána navrhovateľa Jaromíra Šíbla a pána spravodajcu, pána poslanca Jaroslava Karahutu, aby zaujali svoje miesta.
Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Ján Mičovský, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 591.)

Dobrý podvečer, ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si k tomuto zaujímavému návrhu zákona povedať niekoľko myšlienok. Je nepochybné, že tento zákon je tak ako všetky zákony veľmi dôležitý, ale možno by som dal do toho aj to mierne humorné vloženie, že tento je ešte možno dôležitejší. Som presvedčený ako teda mnohé iné, som presvedčený, že tento zákon, tento návrh zákona, pokiaľ by teda sa stal zákonom, presiahne niekoľko volebných období a veľmi výrazným spôsobom zasiahne do života krajiny a ľudí v našej krajine.
Dovolím si vyjadriť zároveň presvedčenie, že navrhovatelia tohto zákona, tých 18 koaličných poslancov boli určite vedení dobrým úmyslom. Nepochybujem o tom, že s týmto zákonom, s týmto návrhom zákona pracovali s tým najlepším vedomím a svedomím a pokúsim sa s rovnakým najlepším vedomím a svedomím a podľa vlastného rozhodnutia aj zareagovať. Napokon ústava nám to tak aj ukladá v čl. 73 ods. 2, že sme teda nie viazaní žiadnymi príkazmi, ale to svedomie a vlastné rozhodnutie by do toho malo vstúpiť a ja si dovolím uplatniť pri tomto návrhu práve tak dosť výrazne tento prístup, lebo nebudem možno celkom v jednote s mojimi koaličnými spoluposlancami a poviem to tak, ako to cítim a ako som presvedčený, že je to podľa môjho svedomia a rozhodnutia správne.
Dovolím si na konto toho, že nepochybujem o dobrom úmysle, povedať, že predkladatelia tohto návrhu možno sa vydali aj správnou cestou a možno to naozaj je cesta veľmi perspektívna, ako to ešte budem hovoriť neskôr, ale bolo to zároveň ako keby málo odvážne a málo jasné z hľadiska istej rozhodnosti. Chýbala mi tam možno tá vízia viac dopredu sa pozrieť, zistiť, aké tam budú dopady a dovolil by som si použiť slovíčko polovičatosť. A polovičatosť nie je dobrým sprievodným javom našich mnohých rozhodnutí, pretože polovičatosť je niekedy horšia ako nečinnosť. To tak ako polopravdy bývajú niekedy horšie ako klamstvá.
Takže na úvod asi tento základný pocit a k tomu by som si dovolil povedať, že napriek tomu, že poslanci majú, samozrejme, prioritne svoju zákonodarnú, zákonodarné oprávnenie k dispozícii v tejto sieni zákonnosti, ale naozaj tento zákon, tento návrh zákona z hľadiska tých vážnych dopadov na život krajiny a z hľadiska toho, že je to zákon, ktorý je výsledkom pomerne zložitých procesov z minulosti, bolo by dobré, keby bol predložený spôsobom, tak ako to naznačili aj viacerí už vystupujúci v rozprave, aj vo faktických poznámkach, aby bol predložený ako vládny návrh zákona.
Má to ten praktický rozmer, že tá diskusia, medzirezortné pripomienkové konanie, je nielen bohatšia, ale má aj väčšie dôsledky. Povinnosťou potom predkladateľa konkrétneho rezortu je zaoberať sa vážne všetkými pripomienkami a snažiť sa o ich prejednanie s výsledkom, aby boli rozdiely vylúčené pri tomto poslaneckom, aj keď tu už padla zmienka o tom, že bude obdobie pripomienkovania predĺžené, takáto povinnosť nevyplýva vlastne, nie je potom ani nutné, aby sa so všetkými pripomienkami predkladatelia vysporiadali, čo je naozaj v prípade takéhoto zákona akoby veľkou nevýhodou, resp. oberá to o možnosť vstúpiť všetky zainteresované strany, ktorých bude v tomto prípade veľmi veľa do diskusie s cieľom, aby sa našla najlepšia cesta pre vyriešenie tohto veľmi zaujímavého legislatívneho rébusu. Je, myslím si, nad každú pochybnosť jasné, že tu môžme a priori vylúčiť záujem tohto legislatívneho procesu o to, aby sme si dokazovali, ktorý rezort je silnejší. Či rezort pôdohospodárstva alebo rezort životného prostredia. Myslím, že takéto niečo by bolo nedôstojné a ako aj nedávny ešte stále, teda vtedajší predstaviteľ rezortu pôdohospodárstva som sa vždy snažil pristupovať ku kolegovi Budajovi práve z takejto pozície, že hľadáme riešenia pre krajinu, v tomto prípade pre lesy, nehľadáme riešenia pre konkrétny rezort, aby sa ukázal ako nejaký šikovnejší. Nie vždy sa mi to darilo, ale v tomto prípade chcem vyjadriť presvedčenie, že je to naozaj tak, hľadáme riešenie nie pre rezorty, hľadáme riešenie pre krajinu a v tomto prípade pre lesnú krajinu. Ak takýto postulát prijmeme, tak potom je jasné, že musíme do takéhoto hľadania vniesť čo najväčšiu šírku spoločenskej diskusie. A práve táto diskusia nám v tomto prípade absentuje, naozaj nám chýba a som presvedčený, že to je vlastne príčina toho, že vzniká tu aj takáto situácia, ktorá vedie pomerne k nejasnému záveru, ako tento návrh zákona prijmeme do podoby, ktorá by bola nie väčšinová z hľadiska počtu poslancov, aj keď to bude rozhodujúce, ale väčšinová z hľadiska záujmov našej krajiny.
Myslím, že táto dikcia zákona, spôsob predĺženia, potvrdzuje do istej miery takú zásadnú chybu, ktorou sa teda dá operovať, že nemáme tu úplne ujasnené spôsoby, ako by bolo treba tento zákon prediskutovať na takej šírke, ktorá by umožnila tie dlhodobé rozpory, ktoré tu zjavne sú, medzi lesníkmi a ochranármi dostať do roviny, ktorá by bola prijateľná nie pre ďalšie nejaké zápasy, ktoré sú ozaj kontraproduktívne, ale pre nájdenie užitočného riešenia.
Ja musím zdôrazniť ako lesník, že tu, ak sa pozrieme mierne do histórie, tak tá možnosť hovoriť o pôvode chránených území vyslovene patrí lesníkom. My sme z hľadiska 700-ročnej histórie zapísali sa do tejto krajiny ako tí, ktorí zachránili lesy. A lesy rastú na Slovensku nie napriek lesníkom, ako to niektorí zlomyseľníci hovorili, ale vďaka lesníkom ten stredovek bol v znamení ohromných devastačných snáh vyplývajúcich hlavne z banskej činnosti a z ďalších činností, a preto sa môžme hrdo postaviť pred krajinu s tým, že ak je dneska Slovensko krajina, kde je lesné bohatstvo, aj keď je v istom ohrození, tak je to naozaj zásluha práve tých múdrych panovníkov, ktorí v minulosti dokázali vytvoriť lesnícky stav práve na ochranu lesov tak, aby slúžili svojmu účelu. Napokon tie prvé chránené územia pochádzajú z 19. storočia. Dovolím si zopakovať známu skutočnosť, že prvá prírodná rezervácia bola vytvorená ešte v roku 1896 múdrym lesníkom Karolom Kánom pri Banskej Bystrici.
Príboj, to je absolútne prvá rezervácia, ktorá je dodnes platná ako národná prírodná rezervácia pre ochranu rozšírenia duba. Ďalšie známe rezervácie tiež ešte pochádzajú z čias monarchie. Nebola to zlá monarchia po každej stránke, keď sa na to pozrieme, vtedajšie rozhodnutie, myslím, z roku 1907, doslova vyzvalo lesníkov, aby určovali územia, kde sa nachádzajú tie najcennejšie prírodné úseky a ktoré teda treba vyhlásiť za chránené územia. Mohli by sme o tom rozprávať dlhšie, ale toto neni, samozrejme, predmetom tohto zákona.
Tu by sme mohli vniesť do tejto diskusie aj takú obnovu palebných čiar a vychrliť zase navzájom v tom lesnícko-ochranárskom súboji veľa rôznych faktov, ktoré by možno boli ozaj závažné a ktoré by možno zase zatriasli touto diskusiou, ale dovolím si navrhnúť, aby sme nešli týmto smerom pri tomto zákone, aby sme nehľadali spôsoby, ako sa to nedá, ale hľadali spôsob, ako sa to dá. Domnievam sa, že ak by som predsa len zabrdol do tejto oblasti, tak musel by som sebakriticky povedať za lesníkov, aby to tu zaznelo tiež, že nie všetko, čo v minulosti robili, bolo správne, mohli robiť viac a lepšie. Určite sa veľa vecí dá posúdiť kritickým okom, ale váha tej kvality a nekvality je v prospech lesníkov, o čom svedčia samotné lesy čo-ako ťažko skúšané rôznymi vplyvmi.
Takisto o ochranárskej obci by sme mohli povedať nie všetko to najpriaznivejšie, vieme, že sa udialo veľa rôznych súvislostí, ktoré možno už tu dneska zaznelo, milióny na rôzne projekty, ktoré nepriniesli tížený efekt a napríklad aj na toho hlucháňa, dnes ho tu použili viacerí ako taký podporný prostriedok pri tej diskusii. Ja si dovolím tu vniesť k tomu hlucháňovi jednu maličkú odbočku, ktorá možno by stála za to, aby sa tí, ktorí sú ochotní ísť do toho s plným záujmom, pozreli niekedy na tú Muránsku planinu. Pozreli sa na miesta, kde lesníci hospodária veľmi efektívne a kde vlastne možno pätina slovenských hlucháňov žije práve v lesoch, ktoré sú spravované spôsobom, ktorý tomu hlucháňovi vyhovuje oveľa viacej ako bezzásahové územia. Myslím, že na Muránskej lesnej správe pán správca Ing. Bábeľa by vedel o tom porozprávať a myslím, že tie stretnutia priamo na mieste sú často veľmi jasným dôkazom a umožňujú teda uchopiť predmet diskusie veľmi rukolapným spôsobom.
Ale dobre, nepôjdeme už predmetom kritiky, pôjdeme predmetom spolupráce. Máme na skvelú príležitosť a ja by som si dovolil v tejto súvislosti povedať niečo, čo by mohlo byť naozaj pretavenie tohto zjavne zaujímavého a kriticky vedeného diskusného fóra na niečo, čo by mohlo byť prelomom pre budúcnosť slovenských lesov a slovenskej krajiny. Ten môj návrh spočíva v tom a nadväzujem na tú vetu, ktorú som použil v úvode, že predkladatelia boli možno trocha polovičatí. Tú polovičatosť teraz idem vysvetliť.
Je možné, považujem to za riešiteľné a dokonca považujem to za prístup, ktorý by vylepšil tento návrh zákona zásadným spôsobom, aby sme sa nerozprávali o tom, že pozemky v národných parkoch ideme týmto návrhom zákona presunúť z rezortu pôdohospodárstva na rezort životného prostredia, to je tá polovičatosť, ktorá vyvoláva množstvo problémov, ale aby sme všetky pozemky, ktoré súvisia s lesmi, presunuli pod rezort životného prostredia. Verte tomu, že túto verziu som si nepripravil teraz ad hoc pre túto chvíľu, ja ako spoluautor volebného programu OĽANO som to takto tam aj zakotvil. Vtedy vznikla diskusia, že možno je to trocha priodvážna myšlienka a treba s ňou počkať, ale ja si ju dovolím teraz oživiť s tým najlepším úmyslom a povedať, že by to možno bolo riešenie, ktoré by zásadným spôsobom zjednalo nielen to, že zanikli by spory, ktoré sú kontraproduktívne medzi ochranárskou a lesníckou obcou, ale najmä že by sa vyhovelo tej základnej požiadavke doby, ktorá jasne ukazuje, že dochádza k vývojovému zlomu, verejná spoločenská objednávka ide úplne inde ako v snahe mať len základnú surovinu, a to drevo z lesa a obracia pozornosť, veľmi oprávnene ja s tým súhlasím, na tie ostatné produkty lesa, ktoré majú tú životodarnú funkciu a ktoré treba považovať za tie najdôležitejšie. Ak by sme to takto dokázali, tak by som bol veľmi rád, ak by sa možno týmto zaoberala potom aj táto snemovňa, aj odborné tímy, aby sme si povedali, že toto je riešenie, ktoré by zdôraznilo jeden základný fakt, že strom, ktorý rastie v národnom parku a strom, ktorý rastie mimo národného parku, mimo rezervácie, má rovnakú hodnotu pre krajinu. Tu nie je žiadny dôvod, aby sme si mysleli, že ak nám ide ozaj o krajinu a nie o národné parky, ale o vyšší stupeň prístupu k lesnému bohatstvu, aby sme tu robili nejaký zásadný rozdiel medzi stromami akýmikoľvek na akomkoľvek stupni ochrany, ktorý je vlastne len istou dohodou, vec dohody, prístupu a zákonodarcov, ale z podstaty vyplýva, že všetky stromy, všetky lesy sú pre život krajiny veľmi dôležité a budú čím ďalej dôležitejšie. Takže to je ten moment, ktorý by som vniesol do tejto diskusie ako rozhodujúci.
Podporuje myšlienky, k tomu môžem povedať, je to otázka prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. My vôbec nechceme rozdeliť lesy na národné parky a tie ostatné, kde si tí lesníci budú ďalej rúbať a ktovie, akým spôsobom budú s tým lesom zachádzať, chceme, aby prírode blízke hospodárenie ako vrcholový úkaz prístupu k lesnému hospodárstvu bolo rozhodujúcim hospodárskym spôsobom vo všetkých lesoch Slovenska.
Je tu ďalšia vec, ktorú na konto tohto návrhu zákona môžem povedať, že z hľadiska toho, že sa hovorí v návrhu, že súkromné lesy sa vynímajú, už som to povedal v jednej faktickej poznámke, je to nevykonateľný návrh, pretože máme v národných parkoch množstvo spoločenstvenných lesov, je mnoho podielových vlastníkov štátnych aj neštátnych, podiely tých štátnych a neštátnych v tom duchu, ako je návrh zákona, sa jednoducho nedá. Takže v tomto momente z tohto ohľadu by bol tento zákon nevykonateľný. Otázka diferenciálnej renty, spoločné hospodárenie v lesoch umožňuje práve to presúvanie prostriedkov tam, kde sa niečo zarobí navyše, ak zatiaľ máme iba jedine z dreva nejakú hodnotu finančnú, môžme to presúvať do tých lesov, ktoré potrebujú podporu. Akýmkoľvek rozdelením lesov o výhody diferenciálnej renty prichádzame. Ak aj teraz sa spája s týmto návrhom predstava, že fond obnovy bude výrazným zdrojom pre sanovanie národných parkov, nuž ten možno v istej fáze bude, ale ja hovorím, prečo by sme nemysleli na ďalšie roky, keď sa tento zdroj vyčerpá a nám bude treba prostriedky využívať vždy tak, aspoň v tých štátnych lesoch, súkromníkovi ponechajme nárok aj na mieru zisku primeranú, ale v tých štátnych, aby sme vždy všetky peniaze, ktoré zarobíme v lese, vrátili do lesa v plnom rozsahu.
Je tam otázka aj delimitácie, ak by sme išli v duchu tohto návrhu, tá delimitácia je tak obrovský proces plný problémov, že si neviem predstaviť, ako by sme ten hnuteľný a nehnuteľný majetok delili, koľko mesiacov by to trvalo a s akou presnosťou by sa to vykonalo. Ak by sme zobrali, že všetky lesy idú pod rezort životného prostredia, problémy s delimitáciou, problémy s diferenciálnou rentou nám v plnom rozsahu odpadajú.
Ja som si dovolil tento názor konzultovať už pred časom s viacerými predstaviteľmi obce ochranárskej a lesníckej a musím povedať, že aj keď nie u všetkých, ale u mnohých ľudí, ktorí si z týchto obidvoch obcí vážim, som našiel podporu a porozumenie, považujú to za schopnosť dovidieť dopredu. Nepozeráme sa len na aktuálny vývoj k dnešku, pozeráme sa na lesy budúcnosti, a tým by nesmierne prospelo, keby sme ich životodarnú funkciu práve zvýraznili tým, že budú patriť pod rezort životného prostredia v plnom rozsahu. Bolo by to teda vylúčenie akejkoľvek dvojkoľajnosti.
Veľa vecí tu ešte zaznelo, ktoré by sa dali hodnotiť z hľadiska tých aj takých invektív, neviem, kto to povedal, že som sa podieľal na nejakom rozhodnutí, neviem, či tu je prítomný dotyčný pán poslanec, ktorý, ktoré umožnilo niekomu kradmou rukou siahnuť na drevo, v rámci štátnych LESOV Slovenskej republiky. Musím povedať, že LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, je vo fáze zásadnej reformy a súčasťou tejto reformy je aj absolútne nový prístup ku odberateľom a ten odbytový program a forma predaja dreva je výrazne podmienená hlavne domácim spracovateľom a na vrchole tej domácej pyramídy sú práve finalizátory dreva, to znamená drevostavby, nábytok, aglomerované nejaké materiály. A tie dosky ako výsledok porezu sú naozaj kdesi na poslednom mieste. Tu musíme zdôrazniť, že to je otázka tej uhlíkovej stopy, že les vychovávaný prírode blízkym spôsobom, ktorý produkuje drevo, ktoré sa takýmto spôsobom použije, viaže uhlík oveľa lepšie ako samotný prales, kde dochádza k rýchlejšiemu rozpadu, pretože v tom nábytku, v tých drevostavbách viažeme uhlík na 300 rokov a v tom pralese možno po rozpade na 100, 150.
Veľmi dôležitým momentom v prípade takejto fúzie všetkých lesov pod rezort by bola aj otázka odstránenia tých dlhodobých legislatívnych rozdielov, ktoré máme medzi zákonom 326 a 543, kde by sa podarilo práve dospieť do štádia, kde by sme dokázali konečne legislatívu zjednotiť tak, aby slúžila lesom a aby to nebolo chápané ako súboj, ktorý každá z týchto bojujúcich strán využije na to, aby sa oprela o ten svoj zákon.
No a aby som zakončil teda túto svoju reč návrhom, pripájam sa k tomu, neviem podľa akých písmen, som si to nepoznačil, ale navrhujem v záujme práve takýchto cieľov, aby sme našli takýto spôsob riešenia, aby tento návrh poslanecký, pri všetkej úcte k mojim poslaneckým kolegom, bol z tohto rokovania stiahnutý a aby sme sa dohodli, že túto letnú prestávku do jesene využijeme na to, že sa pripraví nový zákon, ak by toto neprešlo, čo predpokladám, tak potom prosím, aby sa materiálom pozmeňovacím, v podobe pozmeňovacích návrhov dosiahla zásadná zmena, ktorá by smerovala k tomu, že lesy prejdú pod rezort životného prostredia v plnom rozsahu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem sedem faktických poznámok, končím možnosť prihlásiť sa. Ako prvý vystúpi pán poslanec Eduard Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Mičovský, hneď vás na začiatku opravím, tento zákon nie je dôležitý v takej podobe, ako je napísaný, tento zákon v takej podobe, ako je napísaný, ako je predkladaný, je neskonale hlúpy a zlý. Súhlasím však, že tento zákon musí ísť do medzirezortného pripomienkového konania, musí sa vrátiť do Národnej rady Slovenskej republiky ako vládny návrh zákona, pretože len dodržaná principiálnosť a doktrína, o ktorej môže rozhodnúť medzirezortné pripomienkové konanie a všetky odborné kruhy, všetky odborné diskusie, ako aj odborná verejnosť, len takto ten zákon môžme sprecizovať, len takto ten zákon môže uzrieť svetlo sveta, nie takouto chaotickou, neucelenou, nekomplexnou, naozaj veľmi deštrukčnou formou.
Ďalšia vec, s ktorou musím súhlasiť, je to, že tento zákon musí byť stiahnutý, tak ako ste to povedal, hoci ste vládny poslanec, ale na začiatku svojej rozpravy ste povedal, nie ste viazaný nikým a ničím. Čiže naozaj klobúk dole, vyjadril ste svoj slobodný názor, čo v poslaneckom klube OĽANO je taká svetlá výnimka. Na druhej strane však odmietam váš názor, že lesy by mali prejsť z ministerstva pôdohospodárstva pod ministerstvo životného prostredia, aby sme sa vyhli nejakým výnimkám, ale nejakým veciam, ktoré sú nejakým spôsobom rozporuplné, toto nepovažujem za šťastné riešenie.

Pán poslanec Miroslav Suja s faktickou poznámkou, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Mičovský, vy ste povedal, že všetky lesy by mali prejsť pod ministerstvo životného prostredia. Toto povie lesník? Toto povedal lesník? Však v hrobe sa musia obracať generácie lesníkov, našich otcov, starých otcov, praotcov, keď počuli vás, čo ste vy dneska povedal. Vy ste ich všetkých zabil, už keď sú mŕtvi, ešte raz týmto vaším vyjadrením. Vy ako minister ste mohol odísť so cťou, ale odišiel ste s hanbou a ešte väčšiu hanbu robíte lesníkom v tomto parlamente. Ja neviem, 6 500 ľudí príde o prácu a vy poviete, že predkladateľ viedol dobrý úmysel. Vy ste originál pročkovec! Vy ste originál pročkovec! Šesťtisícpäťsto ľudí príde o prácu a predkladateľ podľa vás viedol dobrý úmysel.
Predkladatelia tohto zákona vraj sa vybrali dobrou cestou, vy ste nepozrel všetky odborné organizácie, ktoré to skritizovali? Okrem My sme les, ekoteroristov, všetky. Koho záujmy vy hájite? Vy ste ako schizofrenik, najprv to chcete stiahnuť, potom poviete všetky lesy pod ministerstvo životného prostredia. Ja neviem, čo mám na toto povedať. Koľko ste vy vybavil peňazí pre lesníkov z fondu obnovy? No nič! Toľko isto ako pre poľnohospodárov. Koľko vybavil Budaj? No miliardy. A viete, na čo ich použije? Na zničenie tých lesov. Toto je váš výsledok ako ministra, vy lesník.
Vy ste škodil ako minister, veľmi škodil svojou neodbornosťou, už keď ste vybral Macka ako kontrolóra protikorupčného a ďalšieho ako ekonomického riaditeľa. Tí, čo rozkradli mestské lesy Krupina, čo za 160-tisíc dali do obehu drevenú ohrádku, ktorá stála tisíc euro. Takýchto ľudí ste dosadil na ministerstvo a štátne lesy. Ja sa hanbím za vás ako lesník.

Pán poslanec Filip Kuffa, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Mičovský, v úvode rozpravy ste povedal, že veríte tomu, že navrhovatelia mali dobrý úmysel. Ja si myslím tiež, že mali dobrý ten úmysel, ale keď aj po všetkých tých pripomienkach, ktoré im prídu aj teda z tej odbornej verejnosti, ktoré im prídu, aj od ľudí z vidieka, tak si myslím, že ten dobrý úmysel, aj keď mali, tak by ho mali minimálne prehodnotiť. Tento návrh zákona, keď sa tu minimálne, ja neviem, pol milióna ľudí ozýva, že takýto návrh zákona je pre nich neakceptovateľný. Spomenul si, pán kolega, aj tú polovičatosť toho zákona a spojil si to vlastne s tým, že tá myšlienka by bola vtedy dobrá, keby všetky lesy prešli pod ministerstvo životného prostredia. Zazneli tu už kritické hlasy, ale ty nie si jediným nositeľom tejto myšlienky, že všetky lesy by mali byť pod jedným rezortom, pretože ja hovorím, neni dôležité, jak sa volá strecha, ktorá zastrešuje lesy, či je to pôdohospodárstvo, alebo životné prostredie, tam je dôležité, kto je minister, aký prístup má k lesom a či chce mať živé a zdravé vitálne lesy, alebo či chce mať v podstate nejaký bezzásah a pozerať sa na to, ako sa to rozpadne.
Platforma Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska, ktorá združuje ako štátny, tak aj neštátny sektor, takisto hovorí o tej myšlienke, že lesy by nemali byť pod ministerstvom pôdohospodárstva. Čiže v podstate ty si, ty si na tej istej strane, čo hovorí v postate široká lesnícka verejnosť.
Sedemstoročná história lesníctva, presne tak, chránené územia v dnešnej podobe také, akých tu máme, sú práve vďaka tej lesníckej práci, práve vďaka tej sedemstoročnej histórii, áno, možnože niekedy boli chyby, ako to si teda povedal, ale ako na strane lesníkov, tak aj na strane ochranárov neraz. A to posúdenie lesníkov kritickým okom... Nestíham už, v rozprave potom viac.

Pán poslanec Richard Takáč s faktickou poznámkou.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán kolega Mičovský, na začiatku ste začali celkom dobre s tým, že ste pomenovali to, že to pretiahne tento zákon, resp. tento presun pretiahne niekoľko volebných období a že je to polovičné riešenie a aj v rámci toho niekoľko, ja neviem, 2, 5, 14, či 15 dní chcú dať v rámci medzirezortného pripomienkového konania, čo je krátka doba a určite sa nevysporiadajú a ani nevysporiadajú sa so všetkými pripomienkami, ktoré prídu.
Vy ste, vy ste ako bývalý minister pôdohospodárstva, lesník, vlastne rozbili celý návrh vašich koaličných a hlavne zo strany OĽANO, teda keď to nazývam stranu OĽANO, ste to úplne rozbili. To znamená, že vy navrhujete, aby sa to stiahlo, aby sa to prepracovalo, že to je zlé riešenie. Takže chcem vás poprosiť a vyzvať, apelujte na tých svojich kolegov, ktorí sedia nad vami, pod vami, aby stiahli tento poslanecký návrh.
No a, bohužiaľ, musím povedať, negatívne ste ma ako dorazili tým, že ste vo svojom vystúpení povedali, že chcete, aby sa lesy ako také kompletne presunuli pod životné prostredie. Myslím si, ak som to dobre pochopil z tej rozpravy, že teda keď to bude a že to asi prejde toto v prvom čítaní a príde to do druhého čítania, tak vy predložíte poslanecký, teda predložíte poslanecký návrh o tom, aby sa teda tie lesy presunuli pod to životné prostredie. Myslím si, že my tu diskutujeme o tak závažných témach a tak závažných veciach, ktoré by sa mali diskutovať roky, my sa tu bavíme hodiny o tom a ideme robiť tak radikálne zmeny, ktoré podľa mňa, zdevastujú a zničia to, čo aspoň ako tak funguje.