35. schôdza

23.7.2021 - 25.7.2021
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

23.7.2021 o 14:32 hod.

PaedDr.

Peter Vons

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 14:06

Miroslav Žiak
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pápež František na svojich návštevách niekoľkokrát prijal audienciu obetí sexuálneho zneužívania duchovnými. Za stranu SaS mám procedurálny návrh, rád by som preto navrhol hlasovanie o tom, aby parlament uznesením požiadal pani prezidentku, aby pápeža požiadala o prijatie obetí sexuálneho zneužívania duchovnými. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec...

Žiak, Miroslav, poslanec NR SR
Aj na Slovensku sú známe prípady a svedectvá konkrétnych ľudí, ktorí sa s takýmto zneužívaním stretli.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

23.7.2021 o 14:06 hod.

Ing.

Miroslav Žiak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 14:06

Stanislav Mizík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené kolegyne a kolegovia, budem stručný a nebudem vôbec korektný. Obludný návrh vládnej koalície a vlády Slovenskej republiky, máme tu návrh vlády na skrátené konanie k zákonu, k zákonu neuveriteľne obludnému. Áno, máme na stole obludný zákon, zákon, ktorý bude terorizovať, šikanovať. Je to zákon o apartheide. Áno, nebojím sa povedať, že každý, kto podporí tento neuveriteľne nenormálny zákon a zrýchlené konanie, sa stane kriminálnikom zavádzajúcim apartheid. A takýto kriminálnik sa raz stane loveným kriminálnikom. Dnes som už raz povedal túto skutočnosť, ešte raz ju zopakujem. Opakovanie je matka múdrosti, vážení poslanci.
Po prvé, výrobcovia vakcín nenesú zodpovednosť, vlády nenesú zodpovednosť, lekári, ktorí vakcinujú, nenesú zodpovednosť. A bežný občan má byť zodpovedný. Čudné, divná logika. Čo je to za logiku? Ja, bežný občan, mám byť zodpovedný, keď výrobcovia vakcín, vláda a lekári nie sú zodpovední. Zvláštna logika.
Čo sa týka skráteného legislatívneho procesu, že spôsobí pandémia hospodárske škody. No, škody miliardové urobila vláda Matoviča a vláda Hegera. Urobili ich svojou neodbornosťou, neschopnosťou. Či ešte niečím horším? O tom potom. Je veľmi, veľmi čudné, že toto zrýchlené konanie, skrátené konanie a tento zákon je aj v priamom rozpore s výzvou Rady Európy, že očkovanie má byť dobrovoľné a bez diskriminácie. Toto, toto. Tí, čo odsúhlasia aj úplné nezmysly pochádzajúce z Európskej únie, teraz konajú v rozpore s výzvou Rady Európy. To je snáď nejaký posun v myslení či čo? Normálne som v rozpakoch. Celkovo tento zákon je neuveriteľný hnus! Kde to sme? Čo to je? Prezumpcia viny, choroby? A čo pozitívni očkovaní? Jednoducho fuj!
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie

23.7.2021 o 14:06 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:09

Marek Kotleba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Stano, ako si vravel o tej zodpovednosti, najsmutnejšie na tom je, že výrobca nenesie zodpovednosť, ten, kto to podá, neberie zodpovednosť a kto teda berie zodpovednosť za to? A ten, ktorý, keby už aj ministerstvo alebo aj samotný minister alebo, ja neviem, hocikto z nich si tú zodpovednosť zobral na svoje plecia, tak to vôbec nič neznamená, lebo kto vráti ľuďom zdravie, ak im táto vakcína spôsobí nejaké závažné vedľajšie účinky?
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.7.2021 o 14:09 hod.

Mgr.

Marek Kotleba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:10

Stanislav Mizík
Skontrolovaný text
Ďakujem za faktickú poznámku.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.7.2021 o 14:10 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:10

Vladimír Lengvarský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene pána ministra Vlčana predniesol návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a zmene zákona 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predložený návrh má za cieľ prerokovať a schváliť v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona, ktorým sa presúvajú kompetencie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré súvisia s administráciou dielov pôdnych blokov na Pôdohospodársku platobnú agentúru. Jedná sa o prideľovanie identifikačného čísla dielom pôdnych blokov vrátane vedenia ich evidencie a o zabezpečenie cyklickej obnovy dielov pôdnych blokov a systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov vrátane aktualizácie ich registrov.
V krátkom čase vstúpi Pôdohospodárska platobná agentúra do procesu, ktorý sa skončí najneskôr 15. októbra 2021, ktorého výsledkom bude udelenie alebo odňatie akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Z dôvodu nadchádzajúceho konania o udelení alebo odňatí akreditácie je nevyhnutne potrebné, aby získala tieto kompetencie čo najskôr. Ak nedôjde k urýchlenému presunu uvedených kompetencií na Pôdohospodársku platobnú agentúru, bude podstatne ohrozený proces jej akreditácie. Pôdohospodárska platobná agentúra bez akreditácie by nemohla poskytovať priame podpory a podpory organizácie trhov zo zdrojov Európskej únie, v čoho dôsledku utrpí sektor pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky hospodársku škodu vo výške viac ako 500 miliónov eur. Uvedené bude mať negatívny následok na ďalší rok, respektíve roky, na ktoré bude Európska únia poskytovať prostriedky pre Slovenskú republiku na účely priamych podpôr a organizácie trhov, keďže výška týchto prostriedkov bude určovaná podľa výšky čerpania z predchádzajúceho roku.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené, dovoľujem si vás požiadať o schválenie návrhu na skrátené legislatívne konanie a o prerokovanie predloženého návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

23.7.2021 o 14:10 hod.

brig. gen. MUDr. MPH

Vladimír Lengvarský

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:14

Jaroslav Karahuta
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 639 z 16. júla 2021 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, v ktorom sa mení a dopĺňa zákon 280/2017 o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona 292/2014 o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 622) na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 43. schôdzi a uznesením č. 132 zo dňa 23. júla odporučil Národnej rade schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

23.7.2021 o 14:14 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 14:26

Štefan Holý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť vládny návrh novely zákona o verejnom obstarávaní.
Cieľom návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní je dosiahnuť tri veci. Po prvé zjednodušiť postup verejného obstarávania, po druhé posilniť profesionalizáciu a zvýšiť zodpovednosť pri verejnom obstarávaní a po tretie odstrániť tzv. goldplating, teda upraviť zákon na úroveň smerníc.
Predpokladaný návrh teda predstavuje súbor opatrení smerujúcich k uvoľneniu pravidiel a zároveň k posilneniu ich profesionálneho výkonu a vyvodzovania zodpovednosti za ich porušenie. Do veľkej miery táto novela znamená aj naplnenie úloh uložených plánom obnovy a odolnosti, keďže zákon o verejnom obstarávaní je kľúčovým predpisom pri realizácii investícií na základe plánu obnovy.
V oblasti zjednodušenia navrhujeme upraviť finančné limity pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, čo bude znamenať väčší priestor pre použitie jednoduchších postupov. Zjednodušujeme postupy pri uzatváraní zmlúv aj v prípadoch, ak dodávateľ nie je schopný dodať predmet zákazky, a odstraňujeme dvojitú kontrolu zmlúv pri čerpaní eurofondov.
Potenciál na zjednodušenie nákupov vidíme v podpore centrálneho obstarávania na úrovni štátnych orgánov. Je to trend, ktorý už roky vykonávajú verejné obstarávanie v iných európskych krajinách a okrem úspor z rozsahu tak dosiahli aj výrazné zjednodušenie života pre mnohých verejných obstarávateľov, ale aj pre kontrolu verejného obstarávania.
Navrhujeme tiež upraviť tzv. námietkové konanie tak, aby bolo vykonávané len pri väčších zákazkách. Pri každej zákazke teda nebude dostupná žiadosť o nápravu ako dnes, avšak len pri väčších zákazkách bude dostupné aj námietkové konanie. So skrátením súvisí aj zrušenie Rady ÚVO a zmena konania na jednostupňové. Zastávame názor, že posilnením sankčného mechanizmu aj postihu nekalých praktík a najmä zavedením profesionalizácie a následne zmenou činnosti správnych súdov je možné toto uvoľnenie námietkového konania navrhnúť.
Nakoniec tento návrh je prerokovaný s Európskou komisiou, ktorá k nemu nemá výhrady, a ide o úpravy, ktoré majú oporu v pláne obnovy.
So zjednodušením súvisí aj odstraňovanie národného goldplatingu.
Z navrhnutých úprav je, za jednu z najdôležitejších považujem výrazne zúžený okruh tzv. dotovaných subjektov, ktoré budú povinné verejne obstarávať. Ide o prvý predpoklad na to, aby aj pri eurofondových zákazkách bolo čerpanie prostriedkov flexibilnejšie a v konečnom dôsledku pre prijímateľa lacnejšie.
Z ostatných úprav spomeniem napríklad zjednodušenie obstarávania tzv. neprioritných služieb podľa prílohy č. 1 zákona a to aj v nadlimitných zákazkách, alebo zmeny v oblasti podmienok účasti a s tým súvisiace úpravy možnosti vylúčiť uchádzača alebo záujemcu.
Po dlhej diskusii a na naliehanie rezortov sa umožňuje ako kritérium na vyhodnotenie ponúk použiť aj dĺžku záruky, čo môže byť dôležité aj v oblasti podpory zeleného verejného obstarávania.
Na druhej strane navrhujeme najmä posilniť profesionalizáciu výkonu činnosti v oblasti verejného obstarávania zavedením inštitútu odborného garanta. Ide o návrh, ku ktorému sme absolvovali množstvo diskusií. Nakoniec táto myšlienka a tento koncept je na stole už niekoľko rokov. Oproti pôvodnému návrhu došlo k výrazným úpravám, ktoré zjemnili reguláciu, otvorili povolanie voľnému vstupu, zúžili rozsah použitia odborných garantov a posilnili ich platové ohodnotenie. Základný koncept, ako skúška doškoľovania a povinné používanie odborného garanta, však nie je možné opustiť, keďže by sa tým stratil zmysel takto nastavenej regulácie. Ako mnoho ostatných, aj tieto úpravy majú oporu v pláne obnovy a sú predrokované s Európskou komisiou.
Navrhujeme tiež sprísniť zodpovednosť za špekulatívne postupy vo verejnom obstarávaní a v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti budeme participovať na návrhoch o sprísnení trestnoprávnych postihov za nekalé praktiky pri verejných nákupoch. S posilnením zodpovednosti a kontroly súvisí aj rozširovanie zverejňovania v zákazkách s nízkou hodnotou a zavedenie jednej elektronickej platformy pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou.
Pre zavedenie platformy máme tri podstatné dôvody. Prvá sa týka snahy koncentrovať zber údajov, čo je síce možné dosiahnuť aj iným spôsobom, druhá sa však týka kontroly nad používaným elektronickým prostriedkom a tu je z povahy veci pozícia regulátora a štátu silnejšia vtedy, ak ide o prostriedok, ktorý sám spravuje. Nakoniec tento prístup vidno aj v iných oblastiach informatizácie, kde sa nebráni decentralizácii, ale kľúčové komponenty má naďalej pod správou štát. A v neposlednom rade ide o záväzok z plánu obnovy, ktorý je premietnutý aj v našom záväzku voči Komisii, tzv. Council Implementing Decision, a jeho splnenie je podmienkou na čerpanie prostriedkov na investície v ďalšom období.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Skryt prepis

Vystúpenie

23.7.2021 o 14:26 hod.

Mgr.

Štefan Holý

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 14:32

Peter Vons
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 615). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie

23.7.2021 o 14:32 hod.

PaedDr.

Peter Vons

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 14:35

Martin Beluský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý je pomerne rozsiahlou novelou a malo by byť naším spoločným záujmom, aby sme jednotlivé ustanovenia nastavili tak, aby slúžili verejnému záujmu. To znamená, zvýšili transparentnosť a pomohli tomu, aby jednotlivé organizácie zabezpečovali služby a tovary za čo najlepšie ceny, samozrejme, za dobrú kvalitu.
Tento komplexný návrh zákona je predkladaný spoločne, teda aj podpredseda vlády, aj predseda Úradu pre verejné obstarávanie, čo ja považujem za veľmi pozitívne vzhľadom na to, že pôvodne pripravený návrh sa dotkol teda veľkej kritiky. A máme teraz návrh, ktorý je spoločný, je to kompromisný návrh. Je tam veľa naozaj dobrých vecí, treba určite niektoré veci pochváliť. Ale je tam pár vecí, ktoré si myslím, že treba zvážiť, prípadne preformulovať, aby sme ten cieľ, ktorý je stanovený v návrhu zákona, naozaj dosiahli.
V § 11 ods. 1 navrhujete, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemohol uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora a tak ďalej a ktorého konečným užívateľom výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora je prezident Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, vedúci ústredného orgánu, sudca, generálny prokurátor a tak ďalej a tak ďalej, jednotliví predstavitelia či už súdnej, výkonnej, alebo inej moci.
Tento návrh, obmedziť obstarávanie firmám s majetkovou účasťou niektorých verejných činiteľov, je určite dobrý nápad, stretne sa s pozitívnym ohlasom na verejnosti, avšak ten spôsob, akým je to navrhnuté, je z môjho pohľadu nie úplne funkčné a hlavne nie je to systémové, pretože tá problematika by sa mala riešiť komplexnejšie a jednotne nielen pre oblasť verejného obstarávania a nielen pre úzky okruh verejných činiteľov. A hlavne by sa to malo riešiť v ústavnom zákone, ktorý sa tejto problematike primárne venuje, teda nie v zákone o verejnom obstarávaní, ale v zákone na ochranu verejného záujmu. Preto dávam na zváženie to, že by sa tieto ustanovenia z tohto návrhu zákona vypustili a pripravila by sa druhá novela, ktorá by komplexnejším spôsobom riešila tento cieľ, ktorý si predkladatelia v tomto odseku a v tomto paragrafe zaumienili, aby sme naozaj docielili to, čo potrebujeme.
Ďalej v § 52 ods. 2 navrhujete, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ boli povinní umožniť účasť na otváraní ponúk všetkým uchádzačom, ktorí predložili ponuku v lehote na predkladanie ponúk alebo v lehote na predkladanie konečných ponúk. Pred otvorením ponúk alebo konečných ponúk predložených v listinnej podobe sa overí ich neporušenosť. Komisia zverejní počet predložených ponúk, návrhy na plnenie kritérií, ktoré sa dajú vyjadriť číslom, a teraz dôležitá vec, ostatné údaje uvedené v ponuke vrátane obchodného mena alebo názvu, sídla, miesta podnikania alebo adresy pobytu všetkých uchádzačov sa nezverejňujú.
Ak chceme naozaj ísť do nejakej transparentnosti, tak myslím si, že toto nie je správny smer, pretože takéto výrazné zníženie transparentnosti procesu, a teda obmedzenie údajov o obchodnom názve uchádzačov nemá žiadne reálne opodstatnenie. Doterajšia prax ukazuje, že práve zverejňovanie týchto údajov umožnilo verejnosti, ako aj novinárskej obci poukázať na personálne či iné prepojenia uchádzačov, ktorí v mnohých prípadoch iba predstierali konkurenčné prostredie, a preto navrhujem zvážiť ponechanie povinnosti zverejňovania obchodného mena uchádzačov, aby sme verejnú kontrolu mohli naďalej zabezpečovať prostredníctvom verejnosti a jej novinárskej obce.
Ďalej, v § 57 ods. 2 sa vypúšťa posledná veta. To znamená, že navrhujete vypustiť povinnosť zverejniť odôvodnenie nezrušenia verejného obstarávania, v ktorom bola predložená len jediná ponuka. Táto povinnosť však nijakým spôsobom nepredlžuje proces obstarávania, pričom zvyšuje jeho transparentnosť a pri rozsahu verejných obstarávaní, pri ktorých na Slovensku neprebieha reálna súťaž, pokladám za nevhodné odôvodňovať zníženie transparentnosti goldplatingom, to znamená nejakou nad... nejakou zbytočnou nadlegislatívou, preto navrhujem toto ustanovenie vypustiť, teda vetu o povinnosti zverejňovať odôvodnenie ponechať, aby sa každý mohol oboznámiť s tým, prečo verejný obstarávateľ napriek tomu, že mal iba jednu ponuku, tú zmluvu podpísal, aké tam boli teda splnené kritériá a podobne.
Ďalej, v § 117 sa za odsek 5 vkladajú nové odseky 6 až 9, v ktorých, v odseku 7 sa píše, že vo výzve na predkladanie ponúk podľa odseku 6 verejný obstarávateľ uvedie najmä a) predpokladanú hodnotu, množstvo alebo rozsah obstarávaných tovarov, stavebných prác alebo služieb.
Tu považujem zverejňovanie predpokladanej hodnoty zákazky za, možno za kontraproduktívne, nakoľko evokuje uchádzačom, akú ponuku majú predložiť a koľko prostriedkov plánuje verejný obstarávateľ vynaložiť. Môže to určite viesť aj k narušeniu princípu transparentnosti, pretože predpokladaná hodnota zákazky slúži najmä na stanovenie konkrétneho postupu, akým spôsobom má obstarávať verejný obstarávateľ. Preto navrhujem vypustiť povinnosť zverejnenia predpokladanej hodnoty zákazky, aby to bolo určitým tajomstvom, aby naozaj v tom verejnom obstarávaní sa, aby tam boli predložené také návrhy, také zákazky, ktoré budú reálne závisieť od konkurencie, od trhu, ale nie od toho, od nejakej špekulácie.
No a potom na koniec, moja najzávažnejšia pripomienka sa týka § 1 ods. 14. V súčasnom zákone je napísané, že tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako päťtisíc eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok. Vy navrhujete v tomto návrhu sumu päťtisíc eur nahradiť sumou desaťtisíc eur, teda zvyšujete ten limit, pri ktorých verejní obstarávatelia nemusia použiť vlastne žiadnu súťaž, môžu vlastne napriamo podpísať s vybraným uchádzačom, prípadne môžu si, samozrejme, ustanoviť nejaké iné pravidlá, že môžu urobiť aspoň prieskum a podobne.
Ja naozaj nevidím dôvod, možno by ste, pán podpredseda vlády, mohli nejakým spôsobom vysvetliť, že prečo navrhujete zdvojnásobenie alebo zvýšenie tejto, tohto limitu, lebo on bol pôvodne, voľakedy na úrovni tisíc eur, potom sa to zvýšilo na päťtisíc eur, teraz to chcete zvýšiť na desaťtisíc eur. Takýmto trendom postupne prídeme na takú úroveň, kedy už tá transparentnosť naozaj bude veľmi slabá. A ja skôr by som bol rád, keby uvažujeme o tom, že by sa opätovne tá suma znížila na tých tisíc eur, ako to bolo kedysi, pretože zvýšenie tejto sumy výrazne zníži transparentnosť nákupov za verejné prostriedky a nie je žiadny reálny dôvod tento limit zvyšovať, ale budem rád, keď mi vysvetlíte, že tomu tak nie je.
Berte, prosím, tieto všetky moje pripomienky ako technické, na zváženie, aby, pretože verím, že záujmom aj koalície, aj opozície je zvyšovať transparentnosť, je pomôcť tomu, aby verejné zákazky získavali tie firmy, ktoré sa budú zúčastňovať v nejakom transparentnom, v transparentnej súťaži, a myslím si, že práve tieto body, ktoré som vypichol a pokiaľ sa zmenia tak, ako navrhujem, môžu tej transparentnosti aj tej súťaži pomôcť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie

23.7.2021 o 14:35 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:43

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, vítam snahu o zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania, ktorá je podstatnou súčasťou tejto novely. Vopred hovorím, že budem hlasovať za to, aby bol návrh zákona postúpený do druhého čítania, a rovnako bude hlasovať aj celý poslanecký klub SaS.
Chcel by som však využiť prvé čítanie k návrhu zákona aj na otvorenie diskusie o niektorých bodoch, ktoré sa mi v návrhu javia ako problematické a o ktorých by som bol rád, keby sme mohli hovoriť aj v druhom čítaní a prípadne by sa mohli premietnuť do nejakých pozmeňujúcich návrhov, ak sa na nich v rámci koalície budeme vedieť zhodnúť.
Uvedomujem si, že ide o zásadné zmeny v systéme verejného obstarávania. Uvedomujem si, že predloženiu návrhu zákona do parlamentu predchádzalo rozsiahle, opakované medzirezortné pripomienkové konanie, veľké množstvo pripomienok, aj zásadných pripomienok, rozporové konania, výrazné zmeny oproti pôvodnému návrhu, dohoda s Úradom pre verejné obstarávanie, ktorú tiež vítam, a, samozrejme, aj množstvo kompromisov, lebo pri takto zásadnej zmene to bez tých kompromisov asi ani nejde.
Napriek tomu by som sa chcel vyjadriť v podstate k štyrom okruhom, ktoré vnímam ako také, že by ešte stáli za ďalšiu diskusiu. Tým prvým je obmedzovanie námietok, druhým je systém profesionalizácie, tretím je otázka dotovaných osôb podľa § 8 zákona a štvrtým štátna elektronická platforma ako povinný nástroj pri podlimitnom a, podlimitnom obstarávaní a zákazkách s nízkou hodnotou.
Hlavný problém vidím teda práve v tom obmedzení podávania námietok, pretože námietky považujem za najdôležitejší nástroj kontroly verejného obstarávania, a myslím si, že to odôvodňovanie tým, že námietky zdržujú proces verejného obstarávania, je len mýtus, ktorý nezodpovedá realite a nie je podložený štatistickými údajmi. K tomu sa vyjadrím trochu bližšie, k tým ostatným naozaj len telegraficky.
Pokiaľ ide o systém profesionalizácie verejného obstarávania, tak už v minulom volebnom období prišiel Úrad pre verejné obstarávanie s návrhom vytvorenia komory profesionálov vo verejnom obstarávaní, čo som nepovažoval za veľmi šťastné, aj sme k tomu dávali, dávali hromadnú pripomienku, a teda to sa nakoniec nezrealizovalo, ale myslím si, že ani tento systém nie je optimálny a je tam viac vecí na diskusiu.
A pokiaľ ide o tie dotované osoby podľa § 8 zákona, v predloženej novele zákona tá navrhovaná úprava síce nie je v rozpore so smernicami pre verejné obstarávanie, ale obávam sa, že úplná absencia pravidiel pre zákazky na tovary a služby spolufinancované z európskych štrukturálnych a investičných fondov môže znamenať zásadný problém pri preukazovaní hospodárnosti nakladania s prostriedkami Európskej únie, môže obmedziť hospodársku súťaž aj transparentnosť procesu obstarávania, a teda to, že nebude priamo zákonná úprava, ale nejaký iný systém, vidím ako problém a vidím ako dôvod na diskusiu.
A pokiaľ ide o tú platformu elektronickú, tam zase kladiem otázku, že prečo by pri aj podlimitnom verejnom obstarávaní a obstarávaní zákaziek s nízkou hodnotou malo byť povinné realizovať elektronickú komunikáciu len prostredníctvom štátnej elektronickej platformy, keď na trhu existujú aj komerčné systémy, ktoré bude možné používať už len v nadlimitnom obstarávaní.
Ale teraz k tomu hlavnému problému, ktorý vidím, ktorý sa týka námietok, ktoré sa týka toho, že námietky nebude možné podať pri zadávaní zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, ak je predpokladaná hodnota zákazky rovná alebo nižšia ako jeden milión eur a nebude to možné podávať, nebude ich možné podávať pri zadávaní podlimitných zákaziek verejným obstarávateľom na dodanie tovaru a poskytnutie služby. Materiál neobsahuje žiadne štatistické východiská, ktoré by odôvodňovali takéto zásadné obmedzovanie práv hospodárskych subjektov brániť svoje záujmy. V dôvodovej správe sa hovorí: Navrhovaná úprava v kontexte štatistických ukazovateľov obmedzuje podávanie námietok v segmente, ktorý nie je z pohľadu celkového počtu námietok dominantný. V roku 2019 bolo podaných celkovo desať námietok z celkového počtu 269 námietok, ktoré sa týkali podlimitných postupov na tovary a služby, a 38 námietok, ktoré sa týkali podlimitných stavebných prác s predpokladanou hodnotou zákazky do milióna eur.
V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že konanie o námietkach je niektorými podnikateľmi systematicky zneužívané na blokovanie uzavretia zmluvy vo verejnom obstarávaní, a ďalej, že zneužívanie námietok a umelé predlžovanie procesu verejného obstarávania je zvlášť aktuálne pri projektoch financovaných z fondov Európskej únie, pri ktorých existujú striktné lehoty na ich čerpanie. Zároveň však predstavuje hrozbu pre hospodársky a sociálny rozvoj štátu, napríklad v súvislosti s odkladanými strategickými projektami.
To, že námietky zdržujú proces verejného obstarávania a čerpanie eurofondov, považujem za mýtus, ktorý je živený vo verejnosti dlhodobo, ale myslím, že sa nezakladá na pravde. V roku 2019 Úrad pre verejné obstarávanie meritórne rozhodol o 141 námietkach, z toho 110 išlo o nadlimitné zákazky a v 31 išlo o námietky doručené v postupe zadávania podlimitných zákaziek. 86 námietkam, to znamená 61 %, bolo vyhovené, 55 bolo zamietnutých. V roku 2019 bolo uskutočnených 1 387 podlimitných postupov bez využitia elektronického trhoviska, to znamená, že zákaz podávania námietok upravuje návrh kvôli 31 z 1 387, čiže 2,2 % podlimitných zákaziek, ktorých sa týkali námietky z roku 2019, pričom 97 % podlimitných verejných obstarávaní sa námietky vôbec netýkajú.
Čiže otázka môže znieť, že prečo kvôli takému nízkemu počtu. Rovnako môže byť aj protiargument, že prečo teda ja namietam obmedzenie tých námietok, keď je to tak málo využívané. Lenže význam námietok spočíva nielen v námietkach samotných, ale podľa môjho názoru najmä v tom, že sú dôvodom, prečo sa verejní obstarávatelia zaoberajú žiadosťami o nápravu, ktoré námietkam predchádzajú. Žiadosťou o nápravu záujemcovia o verejné zákazky vo veľkej miere prispievajú k opravám súťažných podmienok, ktoré sa účastníkom predmetného trhu zdajú diskriminačné alebo sú inak v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.
Povinnou náležitosťou žiadosti o nápravu je opis rozhodujúcich skutočností a označených dôkazov. To znamená, že záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, musí presne popísať pochybenie a podložiť ho dôkazmi, ktorými sú často výkladové stanoviská či rozhodnutia úradu v obdobnej veci. Mám za to, že napríklad v prípade námietky proti súčasným podkladom nie je väčšinou v záujme navrhovateľa nejako zdržovať proces verejného obstarávania, ani to nie je v jeho moci, nakoľko námietky nemajú odkladný účinok na konanie verejného obstarávateľa. Naopak, záujemca očakáva čo najrýchlejšie rozhodnutie a opravu súťaže. Proces sa potom zdržuje na strane verejného obstarávateľa a ÚVO, kde úrad pýta od verejného obstarávateľa niekedy aj dokumentáciu, ktorú k rozhodovaniu o námietke bezprostredne nepotrebuje.
V prípade, že úrad rozhoduje o obsahu námietky, minimálne v 60 % prípadoch dá za pravdu sťažovateľovi a tento trend je dlhodobý, čiže tie námietky majú zmysel. Revízne postupy sú podľa môjho názoru najdôležitejším nástrojom kontroly verejného obstarávania, pretože práve hospodárske subjekty vedia najlepšie posúdiť, či je zákazka diskriminačná, t. j. či je vyhlásená na mieru konkrétnemu hospodárskemu subjektu.
Navrhované znenie znemožňuje účinnú právnu ochranu prostredníctvom revíznych postupov hlavne pre malých a stredných podnikateľov, ktorí sa zúčastňujú podlimitných zákaziek. Novela vytvára predpoklad pre zrýchlenie námietkového konania tým, že sa ruší druhostupňové rozhodovanie o námietkach v podobe rozhodovania rady úradu, a z uvedeného nevidím dôvod na vylúčenie značnej časti verejných obstarávaní z dohľadu nad verejným obstarávaním prostredníctvom účinných postupov preskúmania, tam, keď sú ešte úkony verejného, verejných obstarávateľov zvrátiteľné.
Materiál neobsahuje žiadne štatistické východiská, dôvody pre toto obmedzovanie práv hospodárskych subjektov brániť svoje záujmy v procese verejného obstarávania a už zvýšením finančných limitov sa značne obmedzuje podávanie námietky. Zásada transparentnosti vo verejnom obstarávaní má zabezpečiť nielen adekvátny stupeň zverejňovania zákazky, ale aj kontrolu nestrannosti postupov verejného obstarávania. Existuje riziko, že žiadosti o nápravu bez námietok dopadnú ako rozpor podaný v karanténe na elektronickom trhovisku, teda že nebudú, nebudú si ich obstarávatelia či verejní obstarávatelia všímať. Možnosť namietať je najlepším a okamžite vynútiteľným kontrolným mechanizmom, preto považujem toto obmedzovanie za neprimerané. Úprava podľa môjho názoru neodstraňuje príčiny predlžovania procesu verejného obstarávania, ale len následky.
Čo sa týka deklaratórneho výroku Úradu pre verejné obstarávanie namiesto revízneho po uzavretí zmluvy nad jeden milión eur akékoľvek následné uplatňovanie už porušených práv s následkami ex post nemá pre hospodársky subjekt z podnikateľského hľadiska žiadny zmysel a môže to odradzovať hospodárske subjekty od účasti v procese verejného obstarávania. To, že bude niekomu následne vyplatené odškodné vo výške kaucie 0,1 % z hodnoty zákazky, nebude, nebude mať žiadny význam pre hospodársky subjekt.
A už len pár štatistík. Viac ako 90 % podlimitných a nadlimitných verejných obstarávaní sa námietky vôbec netýkajú. Počet konaní o námietkach, ktoré úrad nezastaví, dlhodobo nedosahuje ani 6 % z celkového počtu ukončených podlimitných a nadlimitných postupov. Do roku 2015 bola súčasťou správy o činnosti Úradu pre verejné obstarávanie aj časť nazvaná štatistika vplyvu činnosti súvisiacej s rozhodovaním o konaní o námietkach na proces verejného obstarávania súvisiacich s čerpaním prostriedkov z fondov Európskej únie, kde úrad dlhodobo vykazoval nasledovné: napríklad rok 2015, vyhlásených bolo celkovo 3 617 verejných obstarávaní podlimitných zákaziek financovaných z fondov Európskej únie v celkovej predpokladanej hodnote jedna miliar... 1,3 miliardy eur, činnosť sa dotkla 1,16 % všetkých vyhlásených podlimitných verejných obstarávaní financovaných z fondov Európskej únie. V roku 2014 sa činnosť dotkla 3,9 % všetkých vyhlásených nadlimitných a 2,6 % podlimitných verejných obstarávaní z fondov Európskej únie.
Úrad uvádza: Z uvedených údajov vyplýva, že vzhľadom na nízky počet súťaží dotknutých konaním o námietkach, nemôže dochádzať k všeobecnému zdržaniu čerpania fondov Európskej únie.
Čiže opakujem, podporíme postúpenie návrhu zákona do druhého čítania. Vidíme tam viacero pozitívnych momentov, čiže ten návrh si zaslúži podporu, ale vidíme tam aj niektoré otvorené veci, o ktorých by sme ešte radi hovorili v rámci prvého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

23.7.2021 o 14:43 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video