35. schôdza

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky od pánov poslancov Beluského a Dostála.
Ako prvý teda vystúpi pán poslanec Beluský. Nech sa páči, máte slovo. (Reakcia z pléna.)
Pardon? (Reakcia z pléna.) Je termínovaný bod na 14.30, áno. Pani ministerka tu zatiaľ nie je, takže myslím, že by sme mohli využiť ten čas, aby sme pokračovali v rokovaní.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý je pomerne rozsiahlou novelou a malo by byť naším spoločným záujmom, aby sme jednotlivé ustanovenia nastavili tak, aby slúžili verejnému záujmu. To znamená, zvýšili transparentnosť a pomohli tomu, aby jednotlivé organizácie zabezpečovali služby a tovary za čo najlepšie ceny, samozrejme, za dobrú kvalitu.
Tento komplexný návrh zákona je predkladaný spoločne, teda aj podpredseda vlády, aj predseda Úradu pre verejné obstarávanie, čo ja považujem za veľmi pozitívne vzhľadom na to, že pôvodne pripravený návrh sa dotkol teda veľkej kritiky. A máme teraz návrh, ktorý je spoločný, je to kompromisný návrh. Je tam veľa naozaj dobrých vecí, treba určite niektoré veci pochváliť. Ale je tam pár vecí, ktoré si myslím, že treba zvážiť, prípadne preformulovať, aby sme ten cieľ, ktorý je stanovený v návrhu zákona, naozaj dosiahli.
V § 11 ods. 1 navrhujete, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemohol uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora a tak ďalej a ktorého konečným užívateľom výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora je prezident Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, vedúci ústredného orgánu, sudca, generálny prokurátor a tak ďalej a tak ďalej, jednotliví predstavitelia či už súdnej, výkonnej, alebo inej moci.
Tento návrh, obmedziť obstarávanie firmám s majetkovou účasťou niektorých verejných činiteľov, je určite dobrý nápad, stretne sa s pozitívnym ohlasom na verejnosti, avšak ten spôsob, akým je to navrhnuté, je z môjho pohľadu nie úplne funkčné a hlavne nie je to systémové, pretože tá problematika by sa mala riešiť komplexnejšie a jednotne nielen pre oblasť verejného obstarávania a nielen pre úzky okruh verejných činiteľov. A hlavne by sa to malo riešiť v ústavnom zákone, ktorý sa tejto problematike primárne venuje, teda nie v zákone o verejnom obstarávaní, ale v zákone na ochranu verejného záujmu. Preto dávam na zváženie to, že by sa tieto ustanovenia z tohto návrhu zákona vypustili a pripravila by sa druhá novela, ktorá by komplexnejším spôsobom riešila tento cieľ, ktorý si predkladatelia v tomto odseku a v tomto paragrafe zaumienili, aby sme naozaj docielili to, čo potrebujeme.
Ďalej v § 52 ods. 2 navrhujete, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ boli povinní umožniť účasť na otváraní ponúk všetkým uchádzačom, ktorí predložili ponuku v lehote na predkladanie ponúk alebo v lehote na predkladanie konečných ponúk. Pred otvorením ponúk alebo konečných ponúk predložených v listinnej podobe sa overí ich neporušenosť. Komisia zverejní počet predložených ponúk, návrhy na plnenie kritérií, ktoré sa dajú vyjadriť číslom, a teraz dôležitá vec, ostatné údaje uvedené v ponuke vrátane obchodného mena alebo názvu, sídla, miesta podnikania alebo adresy pobytu všetkých uchádzačov sa nezverejňujú.
Ak chceme naozaj ísť do nejakej transparentnosti, tak myslím si, že toto nie je správny smer, pretože takéto výrazné zníženie transparentnosti procesu, a teda obmedzenie údajov o obchodnom názve uchádzačov nemá žiadne reálne opodstatnenie. Doterajšia prax ukazuje, že práve zverejňovanie týchto údajov umožnilo verejnosti, ako aj novinárskej obci poukázať na personálne či iné prepojenia uchádzačov, ktorí v mnohých prípadoch iba predstierali konkurenčné prostredie, a preto navrhujem zvážiť ponechanie povinnosti zverejňovania obchodného mena uchádzačov, aby sme verejnú kontrolu mohli naďalej zabezpečovať prostredníctvom verejnosti a jej novinárskej obce.
Ďalej, v § 57 ods. 2 sa vypúšťa posledná veta. To znamená, že navrhujete vypustiť povinnosť zverejniť odôvodnenie nezrušenia verejného obstarávania, v ktorom bola predložená len jediná ponuka. Táto povinnosť však nijakým spôsobom nepredlžuje proces obstarávania, pričom zvyšuje jeho transparentnosť a pri rozsahu verejných obstarávaní, pri ktorých na Slovensku neprebieha reálna súťaž, pokladám za nevhodné odôvodňovať zníženie transparentnosti goldplatingom, to znamená nejakou nad... nejakou zbytočnou nadlegislatívou, preto navrhujem toto ustanovenie vypustiť, teda vetu o povinnosti zverejňovať odôvodnenie ponechať, aby sa každý mohol oboznámiť s tým, prečo verejný obstarávateľ napriek tomu, že mal iba jednu ponuku, tú zmluvu podpísal, aké tam boli teda splnené kritériá a podobne.
Ďalej, v § 117 sa za odsek 5 vkladajú nové odseky 6 až 9, v ktorých, v odseku 7 sa píše, že vo výzve na predkladanie ponúk podľa odseku 6 verejný obstarávateľ uvedie najmä a) predpokladanú hodnotu, množstvo alebo rozsah obstarávaných tovarov, stavebných prác alebo služieb.
Tu považujem zverejňovanie predpokladanej hodnoty zákazky za, možno za kontraproduktívne, nakoľko evokuje uchádzačom, akú ponuku majú predložiť a koľko prostriedkov plánuje verejný obstarávateľ vynaložiť. Môže to určite viesť aj k narušeniu princípu transparentnosti, pretože predpokladaná hodnota zákazky slúži najmä na stanovenie konkrétneho postupu, akým spôsobom má obstarávať verejný obstarávateľ. Preto navrhujem vypustiť povinnosť zverejnenia predpokladanej hodnoty zákazky, aby to bolo určitým tajomstvom, aby naozaj v tom verejnom obstarávaní sa, aby tam boli predložené také návrhy, také zákazky, ktoré budú reálne závisieť od konkurencie, od trhu, ale nie od toho, od nejakej špekulácie.
No a potom na koniec, moja najzávažnejšia pripomienka sa týka § 1 ods. 14. V súčasnom zákone je napísané, že tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako päťtisíc eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok. Vy navrhujete v tomto návrhu sumu päťtisíc eur nahradiť sumou desaťtisíc eur, teda zvyšujete ten limit, pri ktorých verejní obstarávatelia nemusia použiť vlastne žiadnu súťaž, môžu vlastne napriamo podpísať s vybraným uchádzačom, prípadne môžu si, samozrejme, ustanoviť nejaké iné pravidlá, že môžu urobiť aspoň prieskum a podobne.
Ja naozaj nevidím dôvod, možno by ste, pán podpredseda vlády, mohli nejakým spôsobom vysvetliť, že prečo navrhujete zdvojnásobenie alebo zvýšenie tejto, tohto limitu, lebo on bol pôvodne, voľakedy na úrovni tisíc eur, potom sa to zvýšilo na päťtisíc eur, teraz to chcete zvýšiť na desaťtisíc eur. Takýmto trendom postupne prídeme na takú úroveň, kedy už tá transparentnosť naozaj bude veľmi slabá. A ja skôr by som bol rád, keby uvažujeme o tom, že by sa opätovne tá suma znížila na tých tisíc eur, ako to bolo kedysi, pretože zvýšenie tejto sumy výrazne zníži transparentnosť nákupov za verejné prostriedky a nie je žiadny reálny dôvod tento limit zvyšovať, ale budem rád, keď mi vysvetlíte, že tomu tak nie je.
Berte, prosím, tieto všetky moje pripomienky ako technické, na zváženie, aby, pretože verím, že záujmom aj koalície, aj opozície je zvyšovať transparentnosť, je pomôcť tomu, aby verejné zákazky získavali tie firmy, ktoré sa budú zúčastňovať v nejakom transparentnom, v transparentnej súťaži, a myslím si, že práve tieto body, ktoré som vypichol a pokiaľ sa zmenia tak, ako navrhujem, môžu tej transparentnosti aj tej súťaži pomôcť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

V rozprave ešte vystúpi ako písomne prihlásený pán poslanec Ondrej Dostál.

Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, vítam snahu o zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania, ktorá je podstatnou súčasťou tejto novely. Vopred hovorím, že budem hlasovať za to, aby bol návrh zákona postúpený do druhého čítania, a rovnako bude hlasovať aj celý poslanecký klub SaS.
Chcel by som však využiť prvé čítanie k návrhu zákona aj na otvorenie diskusie o niektorých bodoch, ktoré sa mi v návrhu javia ako problematické a o ktorých by som bol rád, keby sme mohli hovoriť aj v druhom čítaní a prípadne by sa mohli premietnuť do nejakých pozmeňujúcich návrhov, ak sa na nich v rámci koalície budeme vedieť zhodnúť.
Uvedomujem si, že ide o zásadné zmeny v systéme verejného obstarávania. Uvedomujem si, že predloženiu návrhu zákona do parlamentu predchádzalo rozsiahle, opakované medzirezortné pripomienkové konanie, veľké množstvo pripomienok, aj zásadných pripomienok, rozporové konania, výrazné zmeny oproti pôvodnému návrhu, dohoda s Úradom pre verejné obstarávanie, ktorú tiež vítam, a, samozrejme, aj množstvo kompromisov, lebo pri takto zásadnej zmene to bez tých kompromisov asi ani nejde.
Napriek tomu by som sa chcel vyjadriť v podstate k štyrom okruhom, ktoré vnímam ako také, že by ešte stáli za ďalšiu diskusiu. Tým prvým je obmedzovanie námietok, druhým je systém profesionalizácie, tretím je otázka dotovaných osôb podľa § 8 zákona a štvrtým štátna elektronická platforma ako povinný nástroj pri podlimitnom a, podlimitnom obstarávaní a zákazkách s nízkou hodnotou.
Hlavný problém vidím teda práve v tom obmedzení podávania námietok, pretože námietky považujem za najdôležitejší nástroj kontroly verejného obstarávania, a myslím si, že to odôvodňovanie tým, že námietky zdržujú proces verejného obstarávania, je len mýtus, ktorý nezodpovedá realite a nie je podložený štatistickými údajmi. K tomu sa vyjadrím trochu bližšie, k tým ostatným naozaj len telegraficky.
Pokiaľ ide o systém profesionalizácie verejného obstarávania, tak už v minulom volebnom období prišiel Úrad pre verejné obstarávanie s návrhom vytvorenia komory profesionálov vo verejnom obstarávaní, čo som nepovažoval za veľmi šťastné, aj sme k tomu dávali, dávali hromadnú pripomienku, a teda to sa nakoniec nezrealizovalo, ale myslím si, že ani tento systém nie je optimálny a je tam viac vecí na diskusiu.
A pokiaľ ide o tie dotované osoby podľa § 8 zákona, v predloženej novele zákona tá navrhovaná úprava síce nie je v rozpore so smernicami pre verejné obstarávanie, ale obávam sa, že úplná absencia pravidiel pre zákazky na tovary a služby spolufinancované z európskych štrukturálnych a investičných fondov môže znamenať zásadný problém pri preukazovaní hospodárnosti nakladania s prostriedkami Európskej únie, môže obmedziť hospodársku súťaž aj transparentnosť procesu obstarávania, a teda to, že nebude priamo zákonná úprava, ale nejaký iný systém, vidím ako problém a vidím ako dôvod na diskusiu.
A pokiaľ ide o tú platformu elektronickú, tam zase kladiem otázku, že prečo by pri aj podlimitnom verejnom obstarávaní a obstarávaní zákaziek s nízkou hodnotou malo byť povinné realizovať elektronickú komunikáciu len prostredníctvom štátnej elektronickej platformy, keď na trhu existujú aj komerčné systémy, ktoré bude možné používať už len v nadlimitnom obstarávaní.
Ale teraz k tomu hlavnému problému, ktorý vidím, ktorý sa týka námietok, ktoré sa týka toho, že námietky nebude možné podať pri zadávaní zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, ak je predpokladaná hodnota zákazky rovná alebo nižšia ako jeden milión eur a nebude to možné podávať, nebude ich možné podávať pri zadávaní podlimitných zákaziek verejným obstarávateľom na dodanie tovaru a poskytnutie služby. Materiál neobsahuje žiadne štatistické východiská, ktoré by odôvodňovali takéto zásadné obmedzovanie práv hospodárskych subjektov brániť svoje záujmy. V dôvodovej správe sa hovorí: Navrhovaná úprava v kontexte štatistických ukazovateľov obmedzuje podávanie námietok v segmente, ktorý nie je z pohľadu celkového počtu námietok dominantný. V roku 2019 bolo podaných celkovo desať námietok z celkového počtu 269 námietok, ktoré sa týkali podlimitných postupov na tovary a služby, a 38 námietok, ktoré sa týkali podlimitných stavebných prác s predpokladanou hodnotou zákazky do milióna eur.
V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že konanie o námietkach je niektorými podnikateľmi systematicky zneužívané na blokovanie uzavretia zmluvy vo verejnom obstarávaní, a ďalej, že zneužívanie námietok a umelé predlžovanie procesu verejného obstarávania je zvlášť aktuálne pri projektoch financovaných z fondov Európskej únie, pri ktorých existujú striktné lehoty na ich čerpanie. Zároveň však predstavuje hrozbu pre hospodársky a sociálny rozvoj štátu, napríklad v súvislosti s odkladanými strategickými projektami.
To, že námietky zdržujú proces verejného obstarávania a čerpanie eurofondov, považujem za mýtus, ktorý je živený vo verejnosti dlhodobo, ale myslím, že sa nezakladá na pravde. V roku 2019 Úrad pre verejné obstarávanie meritórne rozhodol o 141 námietkach, z toho 110 išlo o nadlimitné zákazky a v 31 išlo o námietky doručené v postupe zadávania podlimitných zákaziek. 86 námietkam, to znamená 61 %, bolo vyhovené, 55 bolo zamietnutých. V roku 2019 bolo uskutočnených 1 387 podlimitných postupov bez využitia elektronického trhoviska, to znamená, že zákaz podávania námietok upravuje návrh kvôli 31 z 1 387, čiže 2,2 % podlimitných zákaziek, ktorých sa týkali námietky z roku 2019, pričom 97 % podlimitných verejných obstarávaní sa námietky vôbec netýkajú.
Čiže otázka môže znieť, že prečo kvôli takému nízkemu počtu. Rovnako môže byť aj protiargument, že prečo teda ja namietam obmedzenie tých námietok, keď je to tak málo využívané. Lenže význam námietok spočíva nielen v námietkach samotných, ale podľa môjho názoru najmä v tom, že sú dôvodom, prečo sa verejní obstarávatelia zaoberajú žiadosťami o nápravu, ktoré námietkam predchádzajú. Žiadosťou o nápravu záujemcovia o verejné zákazky vo veľkej miere prispievajú k opravám súťažných podmienok, ktoré sa účastníkom predmetného trhu zdajú diskriminačné alebo sú inak v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.
Povinnou náležitosťou žiadosti o nápravu je opis rozhodujúcich skutočností a označených dôkazov. To znamená, že záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, musí presne popísať pochybenie a podložiť ho dôkazmi, ktorými sú často výkladové stanoviská či rozhodnutia úradu v obdobnej veci. Mám za to, že napríklad v prípade námietky proti súčasným podkladom nie je väčšinou v záujme navrhovateľa nejako zdržovať proces verejného obstarávania, ani to nie je v jeho moci, nakoľko námietky nemajú odkladný účinok na konanie verejného obstarávateľa. Naopak, záujemca očakáva čo najrýchlejšie rozhodnutie a opravu súťaže. Proces sa potom zdržuje na strane verejného obstarávateľa a ÚVO, kde úrad pýta od verejného obstarávateľa niekedy aj dokumentáciu, ktorú k rozhodovaniu o námietke bezprostredne nepotrebuje.
V prípade, že úrad rozhoduje o obsahu námietky, minimálne v 60 % prípadoch dá za pravdu sťažovateľovi a tento trend je dlhodobý, čiže tie námietky majú zmysel. Revízne postupy sú podľa môjho názoru najdôležitejším nástrojom kontroly verejného obstarávania, pretože práve hospodárske subjekty vedia najlepšie posúdiť, či je zákazka diskriminačná, t. j. či je vyhlásená na mieru konkrétnemu hospodárskemu subjektu.
Navrhované znenie znemožňuje účinnú právnu ochranu prostredníctvom revíznych postupov hlavne pre malých a stredných podnikateľov, ktorí sa zúčastňujú podlimitných zákaziek. Novela vytvára predpoklad pre zrýchlenie námietkového konania tým, že sa ruší druhostupňové rozhodovanie o námietkach v podobe rozhodovania rady úradu, a z uvedeného nevidím dôvod na vylúčenie značnej časti verejných obstarávaní z dohľadu nad verejným obstarávaním prostredníctvom účinných postupov preskúmania, tam, keď sú ešte úkony verejného, verejných obstarávateľov zvrátiteľné.
Materiál neobsahuje žiadne štatistické východiská, dôvody pre toto obmedzovanie práv hospodárskych subjektov brániť svoje záujmy v procese verejného obstarávania a už zvýšením finančných limitov sa značne obmedzuje podávanie námietky. Zásada transparentnosti vo verejnom obstarávaní má zabezpečiť nielen adekvátny stupeň zverejňovania zákazky, ale aj kontrolu nestrannosti postupov verejného obstarávania. Existuje riziko, že žiadosti o nápravu bez námietok dopadnú ako rozpor podaný v karanténe na elektronickom trhovisku, teda že nebudú, nebudú si ich obstarávatelia či verejní obstarávatelia všímať. Možnosť namietať je najlepším a okamžite vynútiteľným kontrolným mechanizmom, preto považujem toto obmedzovanie za neprimerané. Úprava podľa môjho názoru neodstraňuje príčiny predlžovania procesu verejného obstarávania, ale len následky.
Čo sa týka deklaratórneho výroku Úradu pre verejné obstarávanie namiesto revízneho po uzavretí zmluvy nad jeden milión eur akékoľvek následné uplatňovanie už porušených práv s následkami ex post nemá pre hospodársky subjekt z podnikateľského hľadiska žiadny zmysel a môže to odradzovať hospodárske subjekty od účasti v procese verejného obstarávania. To, že bude niekomu následne vyplatené odškodné vo výške kaucie 0,1 % z hodnoty zákazky, nebude, nebude mať žiadny význam pre hospodársky subjekt.
A už len pár štatistík. Viac ako 90 % podlimitných a nadlimitných verejných obstarávaní sa námietky vôbec netýkajú. Počet konaní o námietkach, ktoré úrad nezastaví, dlhodobo nedosahuje ani 6 % z celkového počtu ukončených podlimitných a nadlimitných postupov. Do roku 2015 bola súčasťou správy o činnosti Úradu pre verejné obstarávanie aj časť nazvaná štatistika vplyvu činnosti súvisiacej s rozhodovaním o konaní o námietkach na proces verejného obstarávania súvisiacich s čerpaním prostriedkov z fondov Európskej únie, kde úrad dlhodobo vykazoval nasledovné: napríklad rok 2015, vyhlásených bolo celkovo 3 617 verejných obstarávaní podlimitných zákaziek financovaných z fondov Európskej únie v celkovej predpokladanej hodnote jedna miliar... 1,3 miliardy eur, činnosť sa dotkla 1,16 % všetkých vyhlásených podlimitných verejných obstarávaní financovaných z fondov Európskej únie. V roku 2014 sa činnosť dotkla 3,9 % všetkých vyhlásených nadlimitných a 2,6 % podlimitných verejných obstarávaní z fondov Európskej únie.
Úrad uvádza: Z uvedených údajov vyplýva, že vzhľadom na nízky počet súťaží dotknutých konaním o námietkach, nemôže dochádzať k všeobecnému zdržaniu čerpania fondov Európskej únie.
Čiže opakujem, podporíme postúpenie návrhu zákona do druhého čítania. Vidíme tam viacero pozitívnych momentov, čiže ten návrh si zaslúži podporu, ale vidíme tam aj niektoré otvorené veci, o ktorých by sme ešte radi hovorili v rámci prvého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca. Pán poslanec Vážny, nech sa páči.

Ďakujem. Pán poslanec Dostál, z vašeho vystúpenia jednoznačne vyplýva skutočnosť, že nikdy v živote ste nič neobstarával ako verejný obstarávateľ ani ako obstarávateľ. Čiže to sú naozaj také teoretické konštatácie, ktoré majú ďaleko, ďaleko od praxe. Napríklad skonštatovali ste vo svojom vystúpení, že námietky, to, že námietky zdržujú proces verejného obstarávania, považujete za mýtus. To, verte mi, to nie je absolútne mýtus, ale je to fakt a skutočnosť.
Ďalej porovnávate percento zákaziek z hľadiska počtu, ale vy sa musíte zamyslieť nad objemom zákaziek z hľadiska ich predpokladaného rozpočtu, pretože ten je veľmi dôležitý a tie najkomplikovanejšie a najdrahšie majú vždy aj najviac námietok a aj najviac zdržujú celý proces. Nie je výnimkou, že rok a pol, dva roky sa naťahuje proces verejného obstarávania, a fakt je, že námietky treba výrazne zdynamizovať, inak sa na Slovensku nepohneme ďalej.
Nevidím ako problém to, že zákon zakazuje podávať zjavne neodôvodnené námietky, ktorých účelom je svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, respektíve smerujú k prieťahom a zdržovaniu procesu verejného obstarávania. Čiže toto tam podľa mňa je správne, takáto konštatácia, problém je, že kto určí, ktorá námietka je bezdôvodná, ktorá námietka zdržuje proces, ktorá námietka má za cieľ eliminovať proces verejného obstarávania, kto to určí a ako to určí. Toto vidím ako problém. Ale fakt, že zakázať námietky, ktoré sú bezdôvodné, je správne a v zákone má svoje oprávnenie.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, teraz neviem, zobrali ste naspäť? (Reakcia z pléna.) Nie. Tak nech sa páči, s reakciou na faktickú poznámku.

Ďakujem. Pán poslanec Vážny, verejný obstarávateľ som nebol, niečo som už obstarával, ale teda verejný obstarávateľ som nebol, to máte pravdu. Ale nikto z nás nie je expertom na úplne všetko, o čom sa rokuje v parlamente, čiže aj ja komunikujem s ľuďmi, ktorí sa verejnému obstarávaniu venujú, a teda nehovoril som tu nejaké subjektívne dojmy, hovoril som tu konkrétne čísla a štatistiky.
A keď hovoríte, že treba sa pozerať aj na objem a že tie najväčšie a najkomplikovanejšie zákazky alebo obstarávania, tam je najväčší problém s námietkami, tak si len dovolím upozorniť, že som nehovoril o námietkach pri nadlimitnom obstarávaní, ktorých sa to nedotkne, ale hovoril som o námietkach pri podlimitnom obstarávaní, respektíve o námietkach stavebných činností do milióna eur. To je, to je to, o čom som hovoril. Nehovoril som o tých zjavne neodôvodnených námietkach, o ktorých ste vy hovorili vo svojom faktickom príspevku alebo faktickej poznámke. Ale áno, aj to vnímam tiež ako možnú vec na diskusiu, lebo na prvý pohľad je to dobré, že zjavne neopodstatnená námietka, ale akým spôsobom sa to bude, bude interpretovať? Je teda možné, že sa to bude interpretovať korektne a dostaneme sa rozhodovacou praxou k tomu, že sa tým zjavne, naozaj zjavne neopodstatnené námietky budú takýmto spôsobom eliminovať, ale je tam opäť riziko toho, že bude tam nejaký subjektívny výklad, a preto možno aj toto je niečo, na čo by sa dalo pozrieť.
Ďakujem.

Dávam teraz možnosť ešte prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo, pán navrhovateľ? Nie.
Pán spravodajca?

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcem, bol som upozornený, že som neuviedol správny termín, kedy sa majú výbory týmto zákonom zaoberať, tak poprosím teraz o opravu. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 13. septembra a v gestorskom výbore do 14. septembra.
Ďakujem, to je všetko.