3. schôdza

Pani ministerka, ja súhlasím s vami, že tým, že ste vypustili písm. c) v tom ods. 1, ste urobili ten kardinálny krok, kvôli ktorému bol návrh zákona absolútne neprijateľný. O tých ďalších opatreniach, ktoré, s ktorými máme problémy, povie pán kolega Susko. Takže nebudem sa dotýkať, ale pre korektnosť potrebujem toto uviesť.
Ale na druhej strane vaša otázka, že čo sme riešili v tomto celom období? No riešili sme to, že sme zatvorili školy, obmedzili prevádzku, obmedzili pohyb osôb a teda zásadným spôsobom sme znížili šírenie vírusu v Slovenskej republike. Jako vy si myslíte, že prvým krokom, ktorý mal byť urobený, malo byť nejaká aplikácia, ktorá je píár akciou vašou? Veď nebláznite! Vy dávate v skrátenom legislatívnom návrhu návrh zákona, ktorý hovorí o tom, akým spôsobom má byť naplnená aplikácia. Ja som vám povedal v predchádzajúcom vstupe. Nemáte vyriešené databázy, nemáte vyriešenú kontrolu osôb, nemáte vyriešenú, vyriešené databázy osôb, ktoré sú potenciálnymi nosičmi, nemáte urobenú žiadnu kontrolu osôb, ktoré sú v domácej karanténe. Idete to riešiť, idete to riešiť iba čisto jednou aplikáciou, o ktorej vám všetci povedali, ak si ja nechám mobil doma, ak si kúpim anonymnú kartu, tak jednoducho ma neodsledujete. Ako idete stále na dobrovoľnej báze a toto v tomto stave už nie je možné.
Čiže opakujem, tento váš návrh zákona je píár akciou pre vývoj jednej aplikácie, ktorou sa chcete prikryť, lebo neviete, čo máte ďalej robiť. (Potlesk.)

Pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, ak ste si všimli, ja som vo svojom vystúpení nijakým spôsobom nepovedal, že máte zlý úmysel a tým, čo ste teraz povedali, že čo vy chcete. Ja tiež nespochybňujem, čo vy chcete, alebo že či máte dobrý, alebo zlý úmysel. To by som si nedovolil vôbec, vôbec v tomto, v tomto pochybovať.
Ale my tu zasahujeme, ešte raz, do základných ľudských práv a slobôd. My ideme obmedziť tieto základné ľudské práva a slobody a tu nie je, nie je otázka toho, že čo chceme, alebo čo nechceme, ale ako je tá právna norma nastavená a čo do budúcna umožňuje, či už vašej vláde, alebo inej vláde, čo tu príde. Pretože táto situácia môže nastať aj, aj v inom období. A bude to určitým spôsobom precedens a tá právna úprava, ktorá tu je, nespochybňujem, že po predložení alebo schválení pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v záverečnej správe, bude ďaleko zjemnenejší ten, ten rozsah, ale stále nevylučuje tú sledovanosť a analytiku toho, kto komu volal.
Ja sa stále pýtam, prečo sa tomu tak bránite toto spresniť a zacieliť to len naozaj na to, čo má byť cieľom tejto právnej úpravy? Že to má byť lokalizácia potenciálne chorých a infikovaných ľudí. A toto je tá otázka, ktorú, o ktorej, o ktorej stále ja hovorím a ktorú som aj sa snažil akcentovať v svojom príspevku, že tá právna úprava je veľmi široká a dáva veľmi široké možnosti zneužitia, bez ohľadu na to, že či si myslím, že či to bolo cieľom alebo nie.
Ďakujem.

Pán poslanec Čekovský,

Ďakujem pekne. Napriek tomu, že je jasné z toho, čo povedala pani ministerka, že je vylúčené, aby sa zbierali akékoľvek ďalšie dáta okrem lokalizačných služieb, tak ja stále nerozumiem, že prečo neustále dookola a dookola niekto hovorí o zbieraní obsahu, o čítaní mailov, esemesiek a, a je to také, že ako hrach o stenu hádzať, že jednoducho je to tam aj napísané, ale keď už sa niekto rozhodol, že bude toto dookola tvrdiť a hovoriť to tým ľuďom a strašiť ich, tak jednoducho nedá si povedať. Ale, ale ja si myslím, že odvčera sa podarilo ten okruh dát zúžiť. A takisto čo hovoril pán Petrák, že sledovanie mobilných telefónov, že teda niekto ho nechá doma. Áno, veď to som spomínal aj ja včera, veď práve preto sa nie je asi čoho báť, že keď niekto jednoducho nebude chcieť, aby ho niekto sledoval, tak proste ten telefón nechá doma. A azda nechcete, azda nechcete, aby, aby štát nejakým spôsobom kontroloval teraz ľudí a postavil, postavil policajtov pred dvere každého domu? Akože tak to je, to by bolo niečo, čo, kam asi nikto z nás nechce zájsť. Takže toto je, toto je úplne návrh, ktorý je proste v zásade s demokratickými princípmi normálnej krajiny, ktorá využije digitálnu dobu, normálne prostriedky na to, aby zaistila bezpečnosť ľudí. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Schlosár.

Pani ministerka, vy hovoríte o tom, že jediným cieľom tohto vášho návrhu zákona je zaviesť na Slovensku ten český model. Ale ten český model, ako ste to aj vy priznali, predpokladá to, že je tam udelený súhlas toho, koho sa spracúvajú tieto, o kom sa spracúvajú tieto informácie. A predpokladá aj to, že po tých šiestich hodinách, po tom, čo sa tieto informácie využijú, tak sa jednoducho zlikvidujú. A kde v tomto vašom návrhu zákona nájdeme tieto dve české podmienky? To časové obmedzenie a ten súhlas. To tam jednoducho nenájdeme, čiže ten váš návrh zákona, nie je pravda že by nejakým spôsobom kopíroval ten český návrh.
Ďalšia vec. Vy sa aj vo svojej dôvodovej správe odvolávate na to, ako vynikajúco to funguje v tých ázijských krajinách, Singapure, v Kórei, tuším ešte v Taiwane, ale keď som sa vás pýtal na ústavnoprávnom výbore, aby ste uviedli, akým spôsobom to tam konkrétne prebieha, teda čo tým docielili, alebo ako to je, aby sme si to vedeli predstaviť, nielen tieto všeobecné reči, čo rozprávate o tom, ako to má napomáhať v prevencii, ale konkrétne, ako to tam vyzerá v týchto krajinách, tak ste mi na to nevedeli odpovedať.
Preto ja len zopakujem na záver to, čo som povedal aj na výbore, každá totalita v dejinách začínala tým, že sa zhromažďovali informácie o všetkých občanoch daného štátu, a to najčastejšie práve pod zámienkou nejakého ohrozenia, nejakej, nejakého, nejakej ochrany obyvateľov. Jednoducho tým, že sa zneužíval strach ľudí v krízových situáciách.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Šimko.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, ak dovolíte, by som vám dal potom zopár otázok. Vieme všetci veľmi dobre, že Ústava Slovenskej republiky zaručuje základné ľudské práva. Na druhej strane súhlasím s tým, že zákon môže obmedziť tieto práva, ale mám taký pocit, v danom prípade by sme mali sledovať tých potencionálnych nositeľov nákazy, ktorí v podstate už majú túto chorobu. Ešte zatiaľ v rámci Slovenskej republiky 200, takže neni ich ešte tak veľa. Ale ja sa vás pýtam, pani ministerka, akou formou chcete zabezpečiť účinnosť tohto zákona? Zoberme si príklad, áno, hovoríme, že dneska už skoro každý má telefón. Ale nie každý. A čo keď nemá ten telefón? Akou formou chcete uplatniť tento zákon priamo v živote v rámci Slovenskej republiky? Alebo poviem druhý príklad. Povedzme, podnikateľ má 3, 4, 5 telefónov na svojom mene a rozdával to pre svojich zamestnancov, sú takého prípady v rámci Slovenskej republiky. A teraz ten podnikateľ tie telefóny stiahol. Akou formou to chcete zabezpečiť? A na druhej strane, to už tu odznelo, že áno, kto sa chce vyhnúť sledovaniu, nechám si ten telefón doma a v podstate poruším. Do určitej miery možno vy uvažujete nad tým, že zabezpečíme v podstate sledovanie týchto ľudí, ktorí sú v podstate, ako majú túto nákazu, sú ako potencionálni nositelia tejto nákazy. Ale uvažujme ďalej, však pán Kotleba už o tom hovoril. Však Slovenská informačná služba má práve tieto úkony, ktoré v podstate teraz navrhujete v tomto zákone. Mali by sme sa skutočne nad tým zamyslieť, pretože tu nie je cieľom tohto zákona to, aby sme tých ľudí sledovali.
A ja sa vás pýtam, prečo vlastne navrhujete, aby sme sledovali maily, aby sledovali rozhovory? V poriadku, jeden kontakt, kontakt A kontakt B sa trestnú, prosím, porušil zákon a tým pádom ho riešme. Ale ja osobne mám taký pocit, že toto je prvý krok k čipovej politike Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Zemanová.