3. schôdza

82.

Je to ešte rozprava, zámerne som sa prihlásil tak, aby ste na mňa mohli reagovať, pán poslanec. Chcem reagovať teda na priebeh rozpravy, mohol by som to urobiť ako spravodajca aj v záverečnom slove, ale myslím si, že toto vám dá možnosť reagovať na moje reakcie.
Pán poslanec Tomáš tu hovoril o tom, že SMER nepolitikárči, že SMER vecne diskutuje o tom probléme. Áno, to by bola pravda, pokiaľ by sme naozaj sa snažili vecne diskutovať a ja by som poprosil kolegov, aby išli trochu ďalej. Keby SMER vecne diskutoval a vecne predkladal pozmeňujúce návrhy k téme, ktorá sa týka zásahu do súkromia, ktorá je legitímna téma. Viacerí sme o tom včera hovorili, zasahuje sa do súkromia, do súkromia ľudí. Treba sa na to pozrieť, akým spôsobom sa to deje, či sú na to dané dôvody. Tie dôvody na to dané sú a či sa to robí primeraným spôsobom.
My sme sa o to snažili tým, že sme neschvaľovali ten zákon včera. Vytvorili sme aspoň minimálny priestor na to, aby sa o tom zákone rokovalo. Ja by som naozaj pána ministra poprosil, že tichšie, lebo ma vyrušuje. A rokovali sme o tom siahodlho na ústavnoprávnom výbore, pýtali sme sa. Pýtali sme pani ministerky, pýtali sme sa ľudí z úradu podpredsedu vlády, teraz už podpredsedníčky vlády pre informatizáciu, ktorí nám odpovedali na naše otázky. A naozaj sme sa snažili tie problémy, ktoré sme tam videli, vyriešiť. Je teda, dosť zvláštne sa mi počúvalo, keď pán podpredseda alebo bývalý podpredseda vlády Raši hovoril o tom, že pozmeňovákmi sa teraz snažíme skvalitniť ten zákon, ktorý tu včera pani ministerka obhajovala. No, my sme tu zažili, že pozmeňováky na niekoľko desiatok strán prišli do výborov a boli predkladané v rámci normálneho konania, a teda evidentne to nepripravil ten poslanec, ale ministerstvo, buď teda na niečo zabudlo, alebo iba malo potrebu obísť normálny legislatívny proces, tak sa takýmto spôsobom vkladali veci. Teraz to tak nebolo. Teraz sme vo výnimočnej situácii, teraz sa robia veci narýchlo.
Keď vám pani ministerka hovorila, že prečo ste tú aplikáciu neurobili, prečo ste ten návrh zákona nepripravili, však to už mohlo byť v šuflíku a tá vláda to mohla iba prevziať a nadviazať na svoju predchodkyňu a predložiť to novému parlamentu. Vy ste to neurobili, tak sme to museli urobiť my narýchlo a samozrejme, v tej rýchlosti sa spravili nejaké chyby, ale bola vôľa aj zo strany predkladateľky tie chyby čo najskôr napraviť.
Ale keby sme diskutovali v tejto vecnej rovine, je to v poriadku. Len, keď si tu rozprával o tom, že je to zákon o špicľovaní, že je to politicky motivované, tak, nehnevajte sa, čo iné ako politikárčenie je toto, pán poslanec Tomáš? Pán poslanec Petrák, u ktorého som zvyknutý na vecný spôsob argumentácie, hovorí o tom, že je to zneužitie zákona na politické ciele. Ale teda na politické ciele je tu zneužívaná iba tá rozprava zo strany opozičných poslancov.
Ja som tiež včera kritizoval ten postup, tiež som kritizoval ten spôsob a myslím si, že do budúcnosti, aj keď budeme rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak mali by sme vytvoriť aspoň niekoľko dní na to, aby sme rokovali vo výboroch a v kluboch o tomto návrhu zákona. A aj vláda, keď rokuje v skrátenom legislatívnom konaní a nemôže z nejakých vážnych dôvodov uskutočniť medzirezortné pripomienkové konanie ani skrátené medzirezortné pripomienkové konanie, že by bolo dobré, keby návrhy, s ktorými chce prísť, aspoň zverejnila niekoľko dní vopred, mohla sa k nim vyjadriť odborná a široká verejnosť. Možno by sa niektoré veci vysvetlili oveľa rýchlejšie.
Vo výbore, v ústavnoprávnom výbore sme naozaj spravili všetko, čo bolo v našich silách, v našich kapacitách, aby sme zákon okresali naozaj iba na to, čo považujeme za nevyhnutné. Vypustilo sa písm. c), ktoré hovorí o súvisiacich údajoch komunikujúcich strán, teda o prevádzkových údajoch, ktoré naozaj nie sú nevyhnutné na lokalizáciu, nie na sledovanie, a okresalo sa to tými ďalšími podmienkami, ktoré tam boli uvedené, že sa spracúvajú v anonymizovanej podobe, že sa spracúvajú na účel identifikácie príjemcov správ a že sa spracúvajú výlučne v rozsahu potrebnom na identifikáciu užívateľov v záujme ochrany života.
Aj my sme sa na výbore pýtali, že či naozaj tam nenechať iba to písm. d), lokalizačné údaje, či je potrebné aj tie súvisiace údaje komunikujúcich strán, a dostali sme zo strany pracovníkov úradu, ktorý donedávna ešte takto pred týždňom viedol pán poslanec Raši, dostali sme informáciu, že je potrebné, aby sme v zákone spomenuli aj písm. b), teda tie súvisiace údaje, pretože bez nich nie sme schopní splniť ten účel, s ktorým sa to predkladá, teda nielen spracovať tie lokalizačné údaje, ale aj identifikovať majiteľa toho mobilného zariadenia. Nie ľudí, s ktorými komunikuje, ale jeho konkrétne. To, že s niekým komunikuje v Austrálii, je nezaujímavé pre tento účel.
Veľmi často tu padajú námietky, čo keď niekto nemá mobilný telefón, alebo čo keď niekto si ten mobilný telefón nedá a nezoberie so sebou a nebude možné vystopovať, že sa kedy niekde pohyboval. Samozrejme, to je už teda povaha zákonov, ale aj všetkej ľudskej činnosti, že nič nie je dokonalé a nie je možné vyriešiť všetky problémy. Nezachytíme ich, nezachytíme všetkých infikovaných. Nezistíme, s kým sa stretli. Ale ak schválime tento nástroj, tak máme šancu aspoň veľkú časť infikovaných a ich kontaktov identifikovať a overiť, či sú nakazení a spomaliť tým šírenie pandémie.
Myslím si, že je to úplne legitímny dôvod pre takýto zásah do súkromia a zásah do osobných práv. A opakujem, my sme boli otvorení diskusii, boli sme otvorení návrhom na to, aby to, čo tu aj zaznelo v rozprave, že vypustite odtiaľ tie veci a my to schválime. Ale však vy ste nenavrhli konkrétny návrh ako to vypustiť. Pán poslanec Susko aj na výbore, aj tu v pléne navrhuje iba vypustiť celý čl. IV, čiže úplne, úplne to dať preč, celý tento problém hodiť zo stola a čiže vlastne neriešiť to. Keby ste prišli s konkrétnym návrhom, ako inak to máme naformulovať a my sme o tom, opakujem, siahodlho niekoľko hodín diskutovali na ústavnoprávnom výbore, išli sme bod po bode, riešili sme viacero pozmeňujúcich návrhov, ku každému sme podrobne diskutovali, čo nebýva obvyklé pri bežnom konaní, ale teraz sme sa snažili nahradiť to normálne pripomienkové konanie, alebo vyvážiť ten čas, ktorý nám chýbal, keby vtedy zaznel nejaký návrh, ktorý by tento problém riešil, predpokladám, že by bola vôľa zo strany koaličných poslancov aj zo strany pani ministerky sa tým zaoberať. Ale keď ten návrh je iba vypustiť čl. IV, tak nie je veľmi o čom.
Ďalší, a posledná vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je, teda nesúvisí priamo, priamo s týmto čl. IV, ale súvisí s jedným z pozmeňujúcich návrhov, ktorý sa týka možnosti neverejného súdneho konania. Včera bol zverejnený návrh a hneď, hneď sa voči tomu ozvala iniciatíva zo strany médií, že mohlo, mohla by tu byť ohrozená verejnosť rokovania, ktorá, verejnosť rokovania súdov a že je potrebné, aby sa verejnosť dostala aspoň k zvukovým záznamom. Rieši to pozmeňujúci návrh, ktorý predložil na výbore pán podpredseda Národnej rady Šeliga a ktorý je súčasťou, súčasťou spoločnej správy. A ja som sa na výbore pýtal, či nie je možnosť, aby sa, aby sa v odôvodnených prípadoch, ak to technické podmienky súdov umožňujú, konali aj, aj, alebo teda realizovali aj obrazové alebo, alebo zvukové prenosy, teda aby sa nerobili len záznamy, ktoré budú poskytnuté záujemcom zo súdneho pojednávania, ale aby sa robili, robili prenosy. Takáto možnosť už dnes v zákone je. Ak súd s tým súhlasí, tak je možné dnes robiť prenosy a nie je, nie je problém pokúšať sa o to aj v budúcnosti. Čiže, čiže aj v prípade, aby v záujme ochrany zdravia bolo vyhlásené konanie súdu za neverejné. Čiže aj v tejto, v tejto veci, ktorá tu nebola široko diskutovaná, zrejme to nie je až taká, taká príťažlivá téma pre, pre opozíciu, keďže ide najmä v tejto chvíli o súdne pojednávania s Mariánom Kočnerom, ktoré sú tak veľmi, veľmi sledované a o ktoré je záujem verejnosti, takže vcelku chápem, že ten záujem sa sústredil na iný bod ako na možnosť, aby verejnosť mala dostatočné informácie, ako ďalej pokračuje súd s Mariánom Kočnerom a jeho komplicmi. Ďakujem.