40. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Milý pán kolega György, oceňujem zaujímavý príspevok a naozaj aj ten tón, taký, by som povedal, presvedčivý a nechcem polemizovať s mnohými vecami, ktoré si povedal, rozhodne to naruší diskusiu. Len jedna vec, ako takému vážnemu luteránovi mi tak trošinka zabrnela v ušiach, keď si tak dosť ostro proti sebe postavil výchovu buď v duchu kresťanského alebo LGBTI, akože buď jedno alebo druhé. Tu ma napadli len tie slová pápeža, nedávneho toť váženého návštevníka našej krajiny, ktorý sa na konto práve týchto ľudí vyjadril tou krásnou vetou, ktorá mne sa veľmi páči: "A kto som ja, aby som to súdil?" Tak si myslím, že možno stavať to na jednej strane buď ako kresťanské alebo ako nekresťanské, LGBTI je v duchu tohto pápežovho výroku dosť nepresné. To mi tak napadlo spontánne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Možno k tomuto vystúpeniu také tri veci mi napadli. Tá prvá je, že ma prekvapilo, že si sa chytil iba jednej témy, témy LGBTI. Ja by som rád zdôraznil, že návrh uznesenia nie je zameraný iba na jednu komunitu alebo menšinu, ale tak ako som uviedol aj pri predkladaní tohto návrhu, je zameraný na všetky menšiny a komunity, ktoré to, nie úplne rozumiem, prečo práve o tomto vznikla takáto, takáto diskusia z tvojej strany, ale musím možno s radosťou na druhej strane skonštatovať, že som rád, že tu dnes nie sú poslanci, ktorí by si presne takýmto podobným nejakým spôsobom povytŕhali z tohto uznesenia veci z kontextu a možno by tu došlo ešte k horším urážkam niektorých menšín a komunít, ako teda sme občas svedkami povedzme z radov extrémistov. Takže, takže asi niekedy aj fajn, že takto v piatok popoludní už sú niekde doma na východe alebo niekde na strednom Slovensku, alebo niekde inde a už tu proste nesedia dovtedy, dokým majú. Občas to má aj takýto pozitívny efekt, lebo naozaj dnes chceme týmto uznesením ukázať najmä takú pozitívnu tvár alebo pozitívny signál, a nie aby tu opäť bola nejaká negatívna, búrlivá diskusia.
A možno iba pripomeniem, že uznesenie má deklaratívny charakter, to znamená, nejde o zmenu žiadneho zákona, i keď ja osobne verím teda, že aj v oblasti menšín a komunít bude pravidelne pri tomto nastávať nejaký posun v duchu programového vyhlásenia vlády, kde sú určité nejaké záruky, ktoré by mali nastať. Takže na tvoje vystúpenie asi toľko.
Vďaka.

Je zjavný fakt, že dokáže toto plénum veľmi kultivovane rokovať vtedy, keď tu nie sú práve tí poslanci, o ktorých si, o ktorých si hovoril.
Ja by som zareagoval len na tú tvoju výčitku, že prečo som sa chytil tej jednej menšiny. Ja som to spomínal v tom prejave, ale možno som to nedovysvetlil alebo nevysvetlil poriadne. Ja si nemyslím, že je vhodné miešať všetky menšiny do jedného klobúka, pretože všetky majú nejaké iné potreby. Iné potreby a iné práva si chce vydobyť LGBTI komunita, iné práva si chcú vydobyť národnostné komunity, iné si možno chcú vydobyť náboženské menšiny, čiže toto je ten jeden bod, ktorý mi, ktorý mi tak trošku vadí na tomto uznesení, a to sme si vlastne aj vysvetlili na klube už viackrát, sa do toho vlastne už ani nechcem, nechcem púšťať. Myšlienka je to dobrá a možno, možno tá realizácia práve z tohto jedného dôvodu pre mňa pokrivkáva.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, za posledný rok a pol tu na adresu menšín zazneli také urážky, za ktoré by sa nehanbil ani štamgast v IV. cenovej, a nieto ústavný činiteľ. Ako sa cíti asi mladý Róm, ktorý študuje, keď o sebe počuje, že je asociál, keď o sebe počuje, že nepracuje, keď o sebe počuje, že je parazit? Ako sa asi cíti mladý homosexuál, ktorý má problémy priznať sa pred vlastnou rodinou, pretože sa bojí odmietnutia, keď o sebe počúva, že je deviant, že je mentálne chorý a že od detí by sa mal držať ideálne aj kilometer.
Toto sú veci, ktoré nezazneli z úst nejakej internetovej diskusie, kde sú urážky pravidlom dňa, ale ktoré zazneli tuto, v pléne Národnej rady. Zazneli od ľudí, ktorí by mali ísť príkladom, a nie nadbiehať nenávisti, predsudkom a diskriminácii. Práve preto sme sa rozhodli prísť s týmto uznesením a práve preto o ňom dnes rokujeme.
Pretože práva menšín sú ľudskými právami a spoločnosť je len tak silná, ako chráni svojich najslabších a najzraniteľnejších. Ja úplne chápem, že z politického hľadiska je veľmi príjemné, je veľmi ľahké útočiť na menšiny a tak si vytĺkať nejaký politický kapitál, pretože ako vidíme, naša spoločnosť je stále plná predsudkov a nenávisti. Práve o to viac by sme sa ako poslanci mali snažiť tejto nenávisti a predsudkom čeliť, a nie ju živiť, ani na nej parazitovať.
Mali by sme dokonca prerokovávať tzv. Orbánov zákon, čo nie je znova nič iné, iba bič na homosexuálov, ktorý má za cieľ vytĺkať si politické bodíky na nenávisti k menšine.
Zaznelo tu niečo o prirodzenosti a mne to príde trochu vždy také dvojsečné, pretože čo je prirodzené? Ak sa spýtate Rimana v I. storočí, povie, že prirodzené je otroctvo. Prirodzené je trhať otrokov v Koloseu a zabávať sa na tom. Ak sa spýtate, čo je prirodzené v 18. storočí, tak prirodzené je to, aby ženy sedeli doma, aby ženy nerobili, aby ženy nepracovali, aby ich jedinou prácou alebo poslaním bolo rodiť deti a starať sa o ne. Lenže spoločnosť sa vyvíja. Vďakabohu. Sme tolerantnejší, sme otvorenejší a sme menej diskriminatórni, ako pred storočím. A to je veľmi pozitívne, pretože nie je nič horšie, ako ľpieť na starých tradíciách len preto, že tu už boli. Ak by sme tento argument používali stále, tak ženy by dodnes nemali volebné právo a otroctvo by bolo takým európskym štandardom.
Dámy a páni, táto deklarácia neznamená, ako povedal kolega Kristián, nejakú zásadnú zmenu PVV. Neznamená to, že zajtra prijmeme manželstvá homosexuálov, aj keď by som bol osobne za, neznamená to žiadny posun v ideologickom nastavení tejto koalície, ktorá je, priznajme si, konzervatívna. Napriek tomu by som ale rád apeloval na konzervatívnych kolegov, aby toto uznesenie podporili, aby dali jasný signál menšinám, či už etnickým, náboženským alebo sexuálnym, že Národná rada si ctí ich ľudské práva. Ctí si ich ako ľudí, ako občanov. Aby sme dali jasný signál, že máme k nim úctu a rešpekt, ktorý si možno nezasluhujú iba ako menšiny, ale hlavne ako ľudské bytosti, pretože za posledný rok a pol sme na toto konštantne zabúdali.
Takže ešte raz, milí kolegovia, verím, že naprieč ideologickým spektrom sa nájde podpora na toto uznesenie a vyšleme jasný signál, že si vážime každého bez ohľadu na jeho pôvod, etnicitu, sexualitu alebo náboženstvo.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ja tu dneska už druhýkrát budem ďakovať predkladateľom, ďakujem predkladateľom tejto deklarácie, rád ju podporím. Myslím si, že v tej atmosfére, v ktorej sa slovenská spoločnosť nachádza, je dôležité vyslať takýto signál, ale nesúhlasím s tým, čo povedal Andrej. Rozumiem tomu, prečo to hovoríš, rozumiem tomu, že vládna koalícia, v ktorej som aj ja začínal, je viac konzervatívna, a napriek tomu, že považujem za dôležité vyslať aspoň takýto signál do vnútra spoločnosti a najmä voči ľuďom, voči ktorým sa naozaj značná časť nás ako politických elít správa hulvátsky a neslušne, my sme stále najvyšší zákonodarný zbor. Žijeme v 21. storočí, no a preto verím, že začneme robiť to, čo máme, a aj prijímaním zmysluplnej legislatívy vyjadríme svoj vzťah k menšinám a k tomu, aby jednoducho príslušníci akejkoľvek menšiny mali rovnaké právo a rovnakú možnosť mať takú kvalitu života ako príslušníci majority a že nezostaneme iba v deklaratórnej rovine.
Ale, samozrejme, túto deklaráciu rád podporím.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem, Andrej, za tvoj príspevok. A som veľmi rada, že som sa mohla zapojiť s vami a navrhnúť toto uznesenie a budem veľmi rada a teda tak isto poprosím aj svojich konzervatívnych kolegov, keby sme toto uznesenie podporili, pretože vnímam to, že tie posledné snahy, ktoré sú v Národnej rade, ale aj v spoločnosti, rôzne útoky, skutočne, ktoré majú rasistický podtón, ktoré sú útokmi na Rómov alebo aj na náboženské vierovyznanie alebo aj sexuálnu orientáciu, nám robia vrásky na čele. Niekedy mám sama taký pocit, že my vlastne máme problém trebárs aj so ženami v spoločnosti, častokrát si kladiem otázku, že či by tú istú vec alebo nejaký, teda nejaký taký útok alebo teda pripomienku, ktoré majú vo vzťahu k nám ženám, povedali, keby na mojom mieste bol muž. Takže my by sme mali začínať úplne niekde, ešte teda, ešte až ďalej, až vo vzťahu k ženám, ale teda toto je uznesenie, ktoré veľmi rada vítam, podporím a dúfam, že spoločnosti vyšleme pozitívny signál z Národnej rady. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Andrej, ďakujem veľmi pekne za tvoju, za tvoje slová v rozprave. Prednedávnom tu bol Svätý Otec a ten povedal krásne vety. Povedal ich mnoho, ale vieme, aký je on bojovník za slabších, za tých najzraniteľnejších a toto je presne o tom. Čiže nebudem teraz reagovať na Juraja, ale nebolo to mierené ničím takým, čím tu vystupoval Juraj, ale vrátim sa ešte k Andrejovi, že ďakujem a ja som tak isto toho názoru a podporím, podporím túto dobrú vec.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Toto uznesenie má deklaratívny charakter, ale nastoľuje dialóg možno medzi konzervatívnou časťou a liberálmi a presne tak vlastne deje sa to po návšteve Svätého Otca, ktorý povedal, že dnešné Slovensko potrebuje prorokov, ktorí svojím životom ukážu cestu evanjelia, nastoľujú dialóg a pápež tiež vyzýva k súcitnej viere, ktorá je solidaritou s núdznymi, takže myslím si, že je dobré diskutovať a nachádzať riešenia a cestu pre všetky komunity, aby mali lepší život na Slovensku. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegom za slová podpory a ďakujem za to, že avizovali, že budú hlasovať za toto uznesenie. Myslím, že ako ste povedali, je to veľmi dôležitý signál pre rôzne menšiny, ktoré sú zahrnuté v uznesení. Ešte teda k exkolegovi Miroslavovi Kollárovi, tak samozrejme, že ja chápem túto výtku, ak to teda bola výtka, len ja som tým chcel zdôrazniť samotný fakt, že o čom je toto uznesenie. To, samozrejme, neznamená, že by sa mali rezignovať a ja sám verím, že veci, ktoré si spomenul, týmto parlamentom prejdú. A myslím si, že je už trochu načase, keďže sme v 21. storočí, aj keď niekedy z tých debát v pléne sa to úplne nezdá.

Ďakujem pekne. Ja veľmi krátko, iba chcem sa poďakovať za kultivovanú diskusiu. Ja som na jednej strane povedal, že asi sa dá možno predpokladať, že si tento návrh nenájde podporu u každého, na druhej strane ja za seba poviem, že nevidím v tomto návrhu nič, čo by či už koaličným alebo opozičným poslancom malo vyslovene brániť vo vyjadrení podpory, pretože návrh je nielen o právach a slobodách, ale aj o tolerancii a pochopení. Ale naozaj, za mňa osobne môžem povedať, že pre mňa osobne nie je dôležité, aby uznesenie prešlo alebo získalo väčšinu, alebo zaňho zahlasoval celý parlament. Pre mňa osobne je dôležité, aby každý zahlasoval úprimne, aby ľudia vonku, ktorí sú príslušníkmi nejakej menšiny alebo komunity, vedeli, že ten-ktorý poslanec za toto uznesenie zahlasoval, že možno do budúcna sa nepridá na stranu rôznych pofidérnych, pokrivených alebo naozaj zlých návrhov, ktoré ich budú, im budú upierať rôzne práva a slobody. Takže naozaj nechávam to na zvážení každého poslanca a budem rád, ak pri ňom každý zváži takú svoju nejakú vlastnú hodnotu a to, čo, a nech každý hlasuje úprimne.
Takže vopred ďakujem za podporu a vďaka aj za tú diskusiu.