40. schôdza

A ešte má faktickú poznámku aj pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ďakujem za hodnotný príspevok v tejto rozprave ohľadne tohto predkladaného návrhu zákona. Naozaj sa s vaším príspevkom musím len stotožniť, pretože funkcia učiteľa, ako ste poznamenali, je tým naozaj najkrajším povolaním, ktoré môže človek, ktorý to nielen takto cíti, ale ktorý to aj naozaj zodpovedne a veľmi precízne vykonávať chce, si naozaj nedokáže predstaviť inú prácu, ako vychovávať, formovať a doslova vytvoriť z takej nevinnej detskej dušičky nového a naozaj pre spoločnosť veľmi významného človeka.
Čo sa však týka problémov, ktoré školstvo má po roku ’92, tak tie sú dlhodobo neriešené, dlhodobo sa im nikto nevenoval a žiaden čarovný prútik ešte žiadna vláda nevymyslela, pretože zničili sme si, resp. politici pred nami zničili školstvo do astronomických výšin a do neuveriteľných rozmerov, a myslím si, že minimálne ďalších 20 rokov nám bude trvať, aby sme sa vrátili aspoň do nejakých základných osnov alebo nejakých základných mantinelov, kedy by sme vedeli dať učiteľovi naozaj honor, dať učiteľovi to, čo mu naozaj patrí, a to znamená úctu, adekvátne ohodnotenie a vrátiť mu ten spoločenský status, ktorý kedysi učiteľ mal nielen od žiakov, od ich rodičov, ale od celej spoločnosti, pretože učiteľ je vlastne náhradný rodič. Je to náhradný rodič, ktorý s dieťaťom, ktoré aj nie je jeho, strávi značný čas, a tento čas môže vplývať na vývoj dieťaťa buď dobre, alebo zle. A dobrý učiteľ dokáže vychovať dieťa dobre. Učiteľ, ktorý nie je príliš kvalifikovaný alebo to robí ako povinnosť, ten to dieťa príliš do... do... nedokáže jednoducho vychovávať.
Takže ďakujem za váš príspevok a verím, že tento návrh zákona naozaj učiteľom pomôže.

Pani poslankyňa, chcete reagovať? Zatlačte tlačítko č. 3 - faktická.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Pani Hatráková, samozrejme, toto je, je možné. Samozrejme, v spolupráci s pánom ministrom, ktorý je tu, môže na to nakoniec zareagovať, ale určite je to všetko o vzájomnej komunikácii.
Pán Kočiš, musím sa vám poďakovať tiež za vašu faktickú a rozprával ste z môjho srdca a presne tak, ako to je.
Ďakujem vám veľmi pekne obidvom.

Ďakujem.
Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Jozef Habánik, ktorému v tejto chvíli odovzdával slovo, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte aj mne, aby som sa v krátkosti vyjadril k predloženej novele zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov, a trošku aj tak voľne naviažem na slová z rozpravy, ktoré tu odzneli pred malou chvíľkou, s ktorými sa aj ja osobne stotožňujem.
Sám som učiteľ už 22 rokov. Vykonávam pedagogickú prax, a preto viem, že... aj z vlastných skúseností, ono nie je jednoduché novelizovať takýto zákon. Tie názory v tom uči... v tej učiteľskej obci sú rôznorodé a určite si to vyžaduje veľmi dlhú a trpezlivú, trpezlivú komunikáciu, a teda vôbec ma neprekvapuje, že takáto právna úprava, a ona je pomerne rozsiahla, sa pripravovala dlhšie obdobie a vôbec to nevidím akože nejakú chybu, ale skôr naopak si myslím, že to je dobré. Ja by som si dovolil vašu pozornosť ešte upriamiť na niektoré nové body, ktoré, ktoré sa zavádzajú v predmetnej novele zákona, a už nebudem spomínať tie pracovné pozície, ktoré sa vytvárajú s tými, ja nemám žiadny problém, naopak, si myslím, že sú dobré, doba ide dopredu a my musíme byť schopný pružne reagovať na zmeny, ktoré život prináša. A rovnako tak sa dívam aj na otvorenie systému vzdelávania učiteľov a odborných zamestnancov, či už systémom kvalifikačného, funkčného alebo špecializovaného vzdelávania pre skupinu tzv. iných právnických osôb poverených ministerstvom školstva na ich organizovanie.
Ale tu by som chcel počuť také jednoznačné ubezpečenia možno tu v pléne, možno na výbore, možnože aj niekde zákonnú úpravu, že naozaj tá kvalita bude vyžadovaná od všetkých. Toto vzdelávanie môžu uskutočňovať vysoké školy, ktoré majú na to oprávnenie, majú akreditáciu, prechádzajú veľmi prísnym hodnotením v akreditačnom konaní, potom sú to priamo riadené organizácie ministerstva školstva. Tam je priamy dohľad ingerencia, takže vieme, aká je kvalita poskytovaného vzdelávania pre učiteľov, odborných zamestnancov, a teraz sa tu otvára pre ďalšiu skupinu právnických osôb.
S tým ja osobne žiadny problém nemám, ale chcel by som naozaj počuť, že tá kvalita na organizovanie a poskytovanie tohto typu vzdelávania, a to už je jedno, či ide o funkčné, špecializačné, inovačné alebo akékoľvek v zákone uvedené, bude vyžadovaná rovnako aj u týchto iných právnických osôb, tak aby naozaj učitelia, ktorí sa do tohto systému vzdelávania dajú, v atestácii dostali plnohodnotné, plnohodnotné ďalšie vzdelávanie, alebo teda celoživotné vzdelávanie, a naozaj aj tie kredity aj to všetko, čo z toho získajú, tak bude mať svoju váhu a bude mať svoju kvalitu. Aj im to nakoniec pomôže v tom edukačnom procese a tým to pomôže aj deťom, žiakom a študentom, pretože, samozrejme, to obohatí ich poznatky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku.
Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Tomáš Šudík, nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister, na Slovensku máme školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, kde sa učia všetky predmety v jazyku národnostnej menšiny, a s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, kde sa vyučuje len jazyk národnostnej menšiny a všetky zvyšné predmety sa vyučujú v slovenskom jazyku.
Tie prvé, ktoré som spomínal, sú školy len s vyučovacím jazykom maďarského jazyka, ktoré by sa podľa tohto návrhu stali národnostnými školami. Nuž tie ďalšie, ako sú rusínske školy, rómske či iné menšinové, by sa menšinovými školami, teda národnostnými školami, bohužiaľ, nestali. By som povedal tak popravde, mňa oslovili aj zástupcovia rusínskych škôl. Oni nemali na to ani personálne kapacity, ani financie, aby dokázali vyučovať všetky predmety v jazyku národnostnej menšiny, a preto vyučujú len svoj jazyk národnostnej menšiny a zvyšné predmety sa vyučujú v slovenskom jazyku a tým pádom si zachovávajú svoju tradičnú reč aj pre ďalšie generácie.
Podľa môjho názoru by sa však národnostnými školami mali stať aj tie školy, ktorých vyučovací jazyk prebieha v slovenskom jazyku, ale v ich učebných osnovách je aj vyučovanie v jazyku národnostnej menšiny. Ak za národnostné školy budeme považovať len tie školy, ktoré učia všetky predmety v jazyku národnostnej menšiny, budeme mať národnostné školy len pre maďarskú menšinu a zvyšné menšiny potom utrpia. Môže ich to poznamenať v budúcnosti, keď napríklad budú vypísané rôzne granty len priamo pre, špeciálne pre národnostné školy.
Preto som aj spolu s kolegami inicioval stretnutie so štátnou tajomníčkou ministerstva školstva, kde som poukázal na tento problém, že by pri tomto probléme utrpeli rusínske školy či iné ďalšie, ktorá nám dala za pravdu, a preto sa v budúcnosti, teda v druhom čítaní pripraví pozmeňujúci návrh, aby mohli byť aj rusínske školy, rómske či iné školy národnostných menšín zaradené ako národnostné školy. Len toľko.
Ďakujem.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán Eduard Kočiš, máte možnosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, poukázal ste na problematiku, ktorá je naozaj dlhodobá, ktorá je dlhodobo neriešená, ale čo sa týka jej riešenia, ktoré ste momentálne tuná predkladal, resp. upozornil, že bude v druhom čítaní predložený pozmeňujúci návrh zákona, tak dovolím si povedať, že v prvom rade by sme mali apelovať na tom, aby aj školy, ktoré majú národnostný štatút alebo národnostný charakter, primárne boli brané ako školy nie národnostné, ale školy slovenské.
Čiže v tomto vašom návrhu zákona alebo v tomto vašom, v tomto vašom dôvetku naozaj viem, čo ste chcel povedať. Na jednej strane s tým súhlasím, ale na druhej strane musíme všetci brať na zreteľ to, že slovenský jazyk ako jazyk na území Slovenskej republiky, ako ten jazyk, ktorý musí byť ovládaný každým občanom Slovenskej republiky, by mal byť dávaný na ten piedestál a nemal by byť odsúvaný. Čiže dlhodobý problém ten, kedy určité národnostné menšiny, najmä maďarská národnostná menšina a deti prichádzali do styku výlučne s maďarským jazykom už od škôlky až po vysokú školu, mi príde dosť nebezpečné a dosť nie príliš šťastné, pretože mladý človek, ktorý sa vzdeláva na takomto type škôl alebo školy počas celého života a absolútne žiadnym spôsobom neovláda slovenský jazyk, v modernej Európe, ako sa niektorí moderní pedagógovia snažia naznačiť, je dosť nebezpečné.
Čiže národnostné školy fajn, ale vráťme sa k podstate veci, to znamená výučba slovenského jazyka aj na týchto národnostných školách.