40. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som za kolegov predkladateľov predniesol vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k stému výročiu narodenia Alexandra Dubčeka.
Národná rada Slovenskej republiky
1. vyjadruje úctu osobnosti Alexandra Dubčeka, ktorý sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci, teda pred sto rokmi,
2. oceňuje snahu tohto demokraticky zmýšľajúceho politika v 60. rokoch minulého storočia o demokratizáciu spoločnosti,
3. Národná rada Slovenskej republiky si váži odkaz humanizmu, sociálnej rovnosti a spravodlivosti v pôsobení Alexandra Dubčeka,
4. Národná rada Slovenskej republiky odsudzuje dlhoročný útlak, perzekúcie a prinútenie žiť v domácom exile tejto osobnosti našich dejín,
5. Národná rada Slovenskej republiky vníma uznanie Alexanderovi Dubčekovi od osobností ako pápež Ján Pavol II. v roku 1988, zahraničných univerzít: čestné doktoráty Bolonskej univerzity, jeho kontakty s tzv. západnou tlačou, ktorej sprostredkúval skutočné a pravdivé informácie o režime, ktorý sa ho snažil umlčiavať,
6. Národná rada Slovenskej republiky vyzýva inštitúcie pôsobiace v Slovenskej republike, aby si v roku stého výročia narodenia Alexandra Dubčeka vhodným spôsobom pripomenuli jeho pôsobenie, činnosť i odkaz, ktorým sa zaradil k významným postavám politického diania na našom území.
Slovenská republika si váži princípy demokracie, ktoré tvoria základ fungovania nášho štátu. Je preto dôležité si pripomenúť osobnosti, ktoré pozitívnym spôsobom v minulosti prispeli k demokratizácii našej spoločnosti, a hoci ich konanie bolo v čase ich pôsobenia potlačené, dnes sa môžeme hrdo hlásiť k ich odkazu. Politik Alexander Dubček stál v 60. rokoch minulého storočia na čele obrodného procesu, ktorý smeroval k demokratickému socializmu, avšak predstavitelia socialistického bloku až hrubou silou zastavili a oddialili tento proces o viac ako 20 rokov.
Keby však nebolo pôsobenia Alexandra Dubčeka, ktorého si celý svet spojil s významným dianím v rámci Pražskej jari, tak by nebolo počuť o snahe obyvateľov bývalého Československa po zmene vo fungovaní vtedajšieho štátu. Mnohé osobnosti zo svetovej politiky, ako aj zahraničné univerzity aj po rokoch priznali veľký diel zásluh tomuto rodákovi z Uhrovca, ktorý bol normalizačným procesom dočasne umlčaný. Avšak v novembri v roku 1989 sa aj vďaka jeho návratu do politického diania podarilo budovať naše demokratické zriadenie. Pripomeňme napríklad podporu disidentovi Václavovi Havlovi, s ktorým sa stretol po jeho prepustení z väzenia na jar v roku 1989, alebo pridanie sa k protestnému zhromaždeniu proti odsúdeniu tzv. bratislavskej päťky 14. novembra v roku 1989. Alexander Dubček pôsobil v rokoch 1989 - ’92 ako predseda Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, stále teda na čele parlamentnej demokracie, ktorej nástupcom je i súčasná Národná rada Slovenskej republiky.
Je preto žiaduce, aby naše politické, spoločenské i kultúrne inštitúcie využili sté výročie narodenia Alexandra Dubčeka na pripomínanie si významu tejto osobnosti, ktorej presah do rôznych úrovní našej spoločnosti môže prispieť k zvyšovaniu národnej hrdosti, spätosti s odkazom našich predkov a rovnako aj pri formovaní moderného, emancipovaného národa.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že osobnosť Alexandra Dubčeka, ktorá presahuje hranice nielen Slovenska, bývalého Československa, ale aj Európy, si zaslúži, aby sme si ho pripomenuli uznesením minimálne v Národnej rade Slovenskej republiky. A myslím si, že osobnosť Alexandra Dubčeka by si zaslúžila, aby vláda Slovenskej republiky bola na začiatku vyhlásila rok Alexandra Dubčeka, čo, bohužiaľ, musíme skonštatovať, že tak neurobila, preto slúži ku cti Matici slovenskej, ktorá vyhlásila rok Alexandra Dubčeka a rovnako si ho uctila aj tým, že si spomenula na jeho návštevy a podporu Matice slovenskej aj počas bývalého socializmu, kedy boli snahy Maticu slovenskú rovnako osekať, tým, že do aleje, nádvoria Matice slovenskej postavila bustu Alexandrovi Dubčekovi.
A preto prichádzame s týmto uznesením a chceme aj zároveň ešte inštitúcie, slovenské kultúrne inštitúcie, samosprávu, ale aj štátne inštitúcie všade tam, kde je to možné, aby využili ten priestor do konca roka a uctili si osobnosť Alexandra Dubčeka, najznámejšieho Slováka na svete aj po rokoch, pretože, ak ste niekde v zahraničí a vyslovíte toto meno, tak toto meno všade s úctou poznajú.
A preto si myslím, že by sme my ako parlamentári, poslanci Národnej rady, si mali aj túto veľkú osobnosť takýmto, minimálne takýmto spôsobom uctiť v Národnej rade, a preto vás chcem požiadať o podporu tohto uznesenia.
Ďakujem.

Teraz prosím povereného člena výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Dušana Jarjabka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán, vážený pán predseda, excelencia, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára, Roberta Fica a Ladislava Kamenického na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k stému výročiu narodenia Alexandra Dubčeka (tlač 649).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 681 zo 6. septembra 2021 pridelil návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára, Roberta Fica a Ladislava Kamenického na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k stému výročiu narodenia Alexandra Dubčeka (tlač 649) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre kultúru a médiá o návrhu nerokoval, nakoľko pri hlasovaní o programe 41. schôdze zvolanej na 16. septembra 2021 nebol uznášaniaschopný.
Pán predseda, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Habánik ako jediný.
Ale najskôr o slovo požiadal pán podpredseda Národnej rady Blanár, takže nech sa páči.

Dámy a páni, využívam túto príležitosť, aby som aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, aj pre verejnosť, ktorá bude sledovať zo záznamu toto rokovanie, vymenoval zopár uznaní osobnosti Alexandra Dubčeka, ktoré možno mnohým unikli pozornosti, ale je to potrebné spomenúť. Ja som už spomenul uznanie vtedajším pápežom Jánom Pavlom II., ktorý mal mimoriadny vzťah k Slovensku a navštívil ho niekoľkokrát, bolo to trikrát.
Avšak tých ocenení bolo viac Alexandrovi Dubčekovi a ešte v období, ktoré nebolo také úplne isté. A začnem napríklad čestnými doktorátmi.
Alexander Dubček získal čestný doktorát v roku 1988 na Universita degli Studi di Bologna. Rovnako získal čestný doktorát v roku 1990 na, na Univerzite v Madride. Rovnako v roku 1990 získal čestný doktorát na Americkej univerzite vo Washingtone. V roku 1990 to bola rovnako ďalšia, Université libre de Bruxelles v Belgicku. V roku 1991 to bolo University of Dublin, Trinity College Dublin vo Veľkej Británii, presnejšie v Anglicku. V roku 1991 to bola aj slovenská najstaršia Univerzita Komenského.
Ďalšie ocenenia, ktoré získal, boli: v roku 1989 Sacharovova cena za slobodné myslenia, v roku 1990 to bola Výročná cena za ľudské práva, Medzinárodná skupina pre ľudské práva vo Washingtone, v roku 1991 to bola Cena za ľudské práva, Svetový židovský kongres, Austrálsky inštitút pre židovské záležitosti, Austrália.
V roku 1991 to bola Medzinárodná cena Alfonsa Comína v Barcelone, v roku 1990 to bola cena Paula Harrisa v Bombay, v roku 1991 to bola medaila Milana Rastislava Štefánika I. triedy za významnú činnosť v domácom i zahraničnom odboji, ktorú mu udelil Ústredný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
V roku 1995 to bol prezident Michal Kováč, ktorý mu prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam.
A v roku 2000 to bol Pribinov kríž I. triedy in memoriam za vytrvalý zápas za humanizmus a demokratizáciu života, ktorý mu udelil vtedajší prezident Rudolf Schuster.
Dalo by sa hovoriť ešte dlhšie o osobnosti Alexandra Dubčeka, ale pokladal som si za potrebné pripomenúť aj tieto ocenenia, ktoré Alexander Dubček získal ešte počas svojho života, ale aj, bohužiaľ, po tragickej smrti.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady.
Ako prvý, pán poslanec Marian Kotleba.

Vážený pán podpredseda, ja si dovoľujem tak zareagovať komplexne na obidve tie vaše vystúpenia.
Vy ste na jednej strane hovorili o tom, ako sa Alexander Dubček zaslúžil o našu národnú slovenskú hrdosť, s tým sa, samozrejme, dá súhlasiť, ale potom ste to veľmi nešťastne spojili s menom Václava Havla. Ja vám veľmi jasne chcem povedať, nespájajte meno zločinca Václava Havla so slovenským národom, so slovenskou národnou hrdosťou. Havel, kde mohol Slovensko a Slovákov zosmiešňoval, Václav Havel je symbolom protislovenského ťaženia, Václav Havel je symbolom znevažovania slovenského národa, je symbolom likvidácie slovenského priemyslu, Václav Havel je symbolom prepustenia najťažších zločincov, ktorí páchali obrovskú kriminalitu na Slovensku.
To je Václav Havel, tak ho, pán predseda, prosím, nespájajte nikdy viac s menom Alexandra Dubčeka.

S faktickou poznámkou, pán poslanec Ondrej Dostál.

Ďakujem. Keď som videl medzi prihlásenými na faktické poznámky meno pána poslanca Kotlebu, tak som sa zľakol, že aby som náhodou nehovoril niečo podobné, ale našťastie budem hovoriť niečo úplne iné, až opačné.
Alexander Dubček je nesporne jednou z najdôležitejších osobností slovenských dejín. Toto uznesenie je však podľa môjho názoru nie vystihujúce jeho historické pôsobenie. Toto uznesenie je jednostranné, glorifikujúce a zamlčiavajúce aj tie tienisté stránky jeho pôsobenia. Alexander Dubček bol predstaviteľom komunistickej strany, bol ním v 50.rokoch, bol ním v 60. rokoch, bol ním aj pred nástupom Pražskej jari, podieľal sa na budovaní režimu, ktorý potláčal základné práva a slobody, a ani, ani po okupácii sa nedokázal dôsledne postaviť na odpor, podpísal Moskovské protokoly, prijal funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia, podpísal obuškový zákon, na základe ktorého potom boli potláčané demonštrácii československých občanov proti okupantom a proti totalitnej komunistickej moci.
Čiže nemyslím si, že by sme si mali históriu pripomínať takýmto jednostranným spôsobom. Samozrejme, že keď spomíname na niekoho z minulosti, tak máme tendenciu všímať si skôr to dobré, ale v súvislosti s Alexandrom Dubčekom úplne opomenúť jeho pôsobenie v rámci komunistického režimu je neadekvátne.

S reakciou na faktické poznámky, pán podpredseda Blanár.