40. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Vašečka, ďakujem naozaj za korektný prístup v rozprave k tomuto nášmu predkladanému návrhu zákona. Naozaj tento návrh zákona o ochrane detí, mladistvých a osôb zverených nesmie naozaj nikto brať ako nejaký politický nástroj alebo nejaké vytĺkanie si politického kapitálu.
To, že sme len okopírovali niečo a prispôsobili na našu legislatívu a tento výsledok má chrániť tých najzraniteľnejších, tých najslabších, nemôže byť predsa vnímané ako niečo zlé, ako niečo nenormálne, ako niečo, čo si zaslúži opäť odvrhnutie na okraj spoločnosti len preto, že ide o opozičný návrh zákona. V tomto prípade naozaj musia ísť politické trenice a politické tričká úplne bokom a každý musí hlasovať, tak ako hovorí ústava, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.
Pevne verím, že tento parlament, toto plénum Národnej rady Slovenskej republiky je z väčšej miery tvorené naozaj konzervatívnymi a zdravo uvažujúcimi poslancami a poslankyňami, a preto pevne verím, že tento náš návrh zákona posunieme do druhého čítania a ak niekto bude mať nejaké výhrady, poprípade nejaký konštruktívny návrh, budeme sa vedieť o tom baviť.
A naozaj, ako povedal kolega Suja, sme otvorení všetkým pripomienkam, všetkým dobrým návrhom, všetkým vyprecizovaniam len preto, aby sme naozaj chránili to, čo je pre našu spoločnosť najvzácnejšie, to, čo je pre naše rodiny tým grom, a to sú naše deti, pretože bez detí je rodina jednoducho prázdna a naša spoločnosť bude upadať a v konečnom dôsledku zanikne.

Jednoznačne podporím tento návrh zákona. Chrániť naše deti pred pedofilmi v školách je to nevyhnutné. To, čo Maďari v susedstve ako prijali vo svojej legislatíve, myslím, že je hodné nasledovania.
Pán kolega Vašečka, vieš, nevykrúcaj sa ty tak z toho a budeš tu tak, prepáč, ja to tak ináč poviem jak tí kolegovia také slaďáčiky, čo je dobré, čo je zlé, že to azda hlasovanie nech rozhodne. No tak to teda rozhodne. A ty nie si hocikto, tak celkom jak by si sa tváril. Ty si poslanec Národnej rady. Ty keď hlasuješ, svojím hlasovaním vyjadruješ postoj. Či teda to schvaľuješ, aby tí učitelia takíto boli v našich školách, alebo neboli. Aby tí pedofili učili tie naše deti, respektíve kazili tie naše deti, alebo nekazili. A ty nie si ešte len bežný poslanec Národnej rady, jeden zo stopäťdesiatich. Ale ty si šéf školského výboru, čo sa ty tu vykrúcaš z toho, že či hlasovanie rozhodne o tom, čo je dobré, čo nie je zlé? No tak potom načo hlasujeme v tej Národnej rade? Práveže každý zákon a legislatíva určuje normu a práve určuje to, čo je to, čo je dobré, a to, čo je zlé. A nie takto sa tuná vykrúcať, že teba sa to netýka.
Ak si skutočne kresťanský demokrat, tak ako to máš ako takúto značku pred menom, dokáž to v nasledujúcom, najbližšom hlasovaní, že taký naozaj si. Lebo práve tie skutky a práve to hlasovanie, ktoré si umývaš takto ruky, že nerozhodne o tom, čo je dobré, čo je zlé, práveže to je dôležité. Nie je dôležité to, čo tu budeš rozprávať od rečníckeho pultu, ale, naopak, ako budeš hlasovať pri návrhu tohto zákona. Tu je podstata, nie toto, čo tu budeš rozprávať. Tu budeš sladko rozprávať a zdržíš sa alebo nebudeš hlasovať, alebo tu vôbec nebudeš. To je čo za postoj jedného šéfa školského výboru? Som zvedavý, ako pri návrhu zákona budeš hlasovať.

Pán poslanec Vašečka, no, zaujalo ma to rozlišovanie dobrého a zlého podľa prirodzenosti, ako keby to bol nejaký problém vo vzťahu rozlíšiť, že čo je dobré a čo je zlé. Predsa je jasné, že vo vzťahu je dobré, keď sa ľudia majú radi, keď sa k sebe správajú slušne, s láskou, s toleranciou, ohľaduplne, sú si vzájomne oporou, vzájomne si pomáhajú, ak majú deti, alebo ak žijú s nimi deti, tak sa o ne starajú. A vo vzťahu je úplne jedno, či je to muž a žena, alebo muž a muž, alebo žena a žena, lebo aj v takom vzťahu, ktorý tvoria dve osoby rovnakého pohlavia, keď sa navzájom majú radi a správajú sa podľa toho, keď sa správajú k sebe s láskou, ohľaduplne, vzájomne si pomáhajú, sú si oporou a ak s nimi žijú deti, tak sa o ne starajú, majú ich radi, prejavujú im lásku, tak je to dobré. Nie je to zlé. Je to dobré a nemusíme sa opierať o nejaké kritérium prirodzenosti alebo neprirodzenosti, to vieme povedať, že je to dobré; možno pre mňa je toto kritérium prirodzenosti.
A potom, ak je prirodzené to, čo tu bolo, no tak prirodzená je potom aj agresivita, prirodzené je aj domáce násilie, prirodzené je, že muž je hlavou rodiny a žena ho má poslúchať, lebo to sú veci, ktoré tu historicky, historicky boli a asi nepovieme, že je to dobré, že je to prirodzené, že je to správne, takže toto by nemali byť kritériá, podľa ktorých to budeme hodnotiť.
A teda asi sa všetci zhodneme, že treba chrániť deti pred pedofilmi, ale ja len upozorňujem, že taký zákon už je schválený, bol schválený v minulom volebnom období a zakazuje osobám, ktoré boli odsúdené za povedzme pedofilné trestné činy, aby boli učiteľmi alebo pedagogickými pracovníkmi. Čiže kvôli tomu, aby sme na školách chránili deti pred pedofilmi, takýto zákon netreba.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Štefan, prepáč, my sme sa nerozumeli, ja som nepovedal, že netreba hlasovať, treba hlasovať a ako poslanci o tom rozhodujeme, máš svätú pravdu. Úplne s tebou súhlasím. Ja som, práve naopak, skôr hovoril to, že aj v prípade, že my tu niečo dobré neodhlasujeme, nehovorím o tebe alebo o mne, takže pravda je daná prirodzenosťou, nie hlasovaním. A v tom sa asi zhodneme. Čiže ja s tebou súhlasím, len sme si asi neporozumeli. Prepáč, ak som to nevyjasnil dosť jasne.
K pánu kolegovi Dostálovi, to je práve to... (Ruch v sále. Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pani kolegyne, páni kolegovia, ešte chvíľočku vydržte, aby dohovoril svoju faktickú poznámku pán poslanec. Nech sa páči.

Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Ja sa neodvažujem určovať sám osobne ani s vami polemizovať o tom, že čo je dobré a čo je zlé, myslím, že nejako intuitívne cítime, že napríklad domáce násilie alebo akékoľvek násilie, ubližovanie niekomu aj ponižovanie, nemusí to byť len fyzické násilie, nie je dobré. Hovorím o tom, že sú niektoré dobrá, ktoré dávajú celkový rámec, napríklad že je prirodzené, že človek má otca alebo matku a pokiaľ je to možné, tak to maximálne podporujeme a nehovoríme, že je to vlastne jedno, či má otca alebo matku, alebo je to nejak inak. Vieme, že situácie v živote sú rôzne, veľa sirôt je, veľa opustených detí. Samozrejme, hej, ja nie som nejaký romantik alebo nejaký naivný idealista, ale ideál tu je a vieme, aký je dobrý. A tak isto aj v rodine sa môže diať všeličo, rodina môže vychádzať lepšie alebo horšie, ale to by bolo asi na dlhšiu debatu. Ja len chcem povedať to, že máme sa o čo oprieť, čo sa týka prirodzenosti človeka, aj mužskosti, aj ženskosti.
Takže ďakujem za príspevok, všetko dobré.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že hlasovanie o tlači č. 680 sa uskutoční zajtra o jedenástej hodine, žiadame presunúť aj hlasovanie o tlači č. 662 rovnako na zajtra o jedenástej hodine.
Zdôvodnenie: Obe tlače spolu priamo súvisia a tlač č. 680, o ktorej sa hlasuje zajtra, je deklarácia k referendu a tlač č. 662 je zmena rokovacieho poriadku, ktorá by mala umožniť zrýchlenie procesu v rámci umožnenia referenda, preto vás chcem poprosiť, aby ste toto hlasovanie presunuli aj vzhľadom na neúčasť viacerých poslancov, ktorí deklarovali podporu tomuto návrhu.
Ďakujem pekne.

Ono to ani nie je tak procedurálny návrh, ako pre záznam by som chcel opraviť jedno hlasovanie. Bola to tlač 582, to úplne posledné, kde sa schvaľoval zákon ako celok, novela Trestného poriadku, tie anaboliká, tam som sa zdržal, ale chcel som hlasovať za. Tak pre záznam chcem, aby bolo zaznamenané.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. (Ruch v sále.) Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj tí, čo sa tu bavíte a nemáte záujem sa podieľať na diskusii o tomto našom návrhu zákona, tak aj pre vás by som chcel povedať, že tento náš návrh zákona nie je vôbec útočný. Naopak, je to zákon obranný a ochranný. Tak ako tuná bolo povedané v pléne Národnej rady Slovenskej republiky už veľakrát, týmto naším návrhom zákona chceme ochrániť tých najzraniteľnejších, tých najslabších a tých, ktorí sa naozaj sami chrániť nevedia, nemôžu a ešte nedokážu.
Častokrát sú v školských, predškolských, ale aj mimoškolských zariadeniach v dnešnej, v úvodzovkách, modernej dobe poukazované veci, ktoré sú podľa môjho osobného a skromného názoru nie príliš šťastné, až by som zašiel k takému slovu, že zvrátené a až úchylné, prezentované ako nejaký znak inakosti, ako niečo, s čím sa musíme naučiť v našej spoločnosti žiť, a niečo, čo musíme brať jednoducho ako holý fakt, že aj v našej spoločnosti existujú nejaké menšiny alebo nejaké iné skupiny obyvateľstva, ktoré sa prejavujú inak, ináč a jednoducho to musíme brať ako holý fakt, musíme to brať na zreteľ a musíme aj týmto občanom, ktorí medzi nami žijú, a ja to nepopieram, vytvoriť priaznivé podmienky na ich prirodzený nejaký vývoj.
To, čo je v tomto našom návrhu zákona obsiahnuté najviac, je vlastne ochrana detí, mladistvých, maloletých, ale aj osôb zverených pred pedofilným konaním, ktoré sa môže stať kedykoľvek a v našej spoločnosti nie je to téma, pred ktorou by sme si mali zatvárať oči. Práve naopak, je to téma, ktorá je v spoločnosti veľmi rezonovaná a častokrát môžeme sledovať v médiách hlavného prúdu, ale aj v médiách alternatívy, že tieto prípady sa dejú. Tieto zverstvá sa na deťoch a tých najslabších naozaj páchajú. A mrzí ma iba to, že kolegyne poslankyne alebo kolegovia poslanci z toho liberálnejšieho spektra pléna Národnej rady Slovenskej republiky sa k tejto problematike stavajú dosť macošsky a v žiadnom prípade tieto veci nechcú pomenovať pravým menom. Tvrdia, že aj títo ľudia, títo občania majú právo na svoj život a jednoducho ich nesmieme odsúvať, nejakým spôsobom dehonestovať alebo nejakým spôsobom poukazovať, že konajú niečo zlé.
Tak ja sa skúsim opýtať, ako chcete obhájiť, ak nejaký pedofil, nech pracuje v akomkoľvek prostredí, nech má akékoľvek vzdelanie, znásilní dieťa, akým spôsobom to chcete obhájiť. Mnohí častokrát rozprávajú, že títo ľudia sú dokonca až nedočkaví, že nevedia dočkať, pokiaľ to dieťa dorastie do nejakého veku. No ale podľa mňa to je úplne choré a tieto veci sa obhajovať vôbec nedajú.
Čiže v tomto našom návrhu zákona naozaj ideme deti chrániť a podľa rozhovorov s kolegami poslancami, s kolegyňami poslankyňami je tento náš návrh zákona značne prijateľný a dúfam, že poskytneme možnosť o ňom diskutovať aj v druhom čítaní, nakoľko všetko sa dá vyprecizovať, všetko sa dá vylepšiť, všetko sa dá zdokonaliť.
A myslím si, že takýto návrh zákona, ktorý je okopírovaný do značnej miery z Maďarska, kde tento, v úvodzovkách, Orbánov zákon naozaj platí a teší sa naozaj veľkej obľube v konzervatívnom Maďarsku, tak ja sa len pýtam jednu vec, prečo by sme na konzervatívnom Slovensku nemohli mať prijatý podobný návrh zákona, ktorý by naozaj nikoho nedehonestoval, nikoho neosočoval, nikoho neurážal, ale iba naopak, chránil tých najslabších, tých, ktorí jednoducho ešte nevedia, akým spôsobom sa chcú vyvíjať, budú vyvíjať alebo nejakým iným spôsobom by chceli svoju budúcnosť vidieť alebo svoju budúcnosť mať vykreslenú.
Kolegyňa zo SaS-ky Bittó Cigániková tvrdí, že podsúvanie nejakých ideológií alebo nejakého iného vedenia sveta do škôlok, do predškolských zariadení, do zariadení mimoškolských aktivít je úplne prirodzené a musíme jednoducho iba ukazovať, že aj takíto ľudia v našej spoločnosti sú, koexistujú a týmto spôsobom sa jednoducho odprezentujú, aby ich tie naše deti vnímali. Ale tak ako povedal vo svojej rozprave a možno, neviem, či to bola práve rozprava, možno to bola len faktická poznámka, kolega Urban, deti v určitom veku ešte nevedia, ako sa chcú vyvíjať, čo vlastne sa s nimi bude diať alebo nejakým iným spôsobom ako by chceli tú svoju budúcnosť vidieť. Deti v pubertálnom veku, a viem, o čom rozprávam, mám skoro 17-ročné dvojčatá a 12-ročného najmladšieho syna, v tých ich detských hlavičkách sa odohráva aj príchodom veku, aj nejakých hormonálnych zmien, príchodom puberty strašný zmätok a strašný chaos. Ak do tohto zmätku, do tohto chaosu, ktoré tieto deti alebo už mladí ľudia v tých svojich hlavách majú, zavedieme ešte nejaké návštevy mimovládnych organizácií na čele s Irenkou Biháriovou a podobnými súputnikmi, ktoré im budú vysvetľovať, že všetko iné musíme brať ako nejaký prínos, všetko to, čo je považované, že nie je z pohľadu konzervatívneho alebo zdravo zmýšľajúceho rodiča normálne a v poriadku, je vlastne omyl, pretože my konzervatívci, my sa vlastne mýlime, pretože odmietame iný názor a tento iný názor nám oni musia odprezentovať spôsobom takým, že musíme chápať aj niekoho, kto prezentuje nejakú svoju inakosť.
Častokrát v týchto debatách zaznelo, že nejdeme útočiť naozaj na žiadnu LGBTI komunitu alebo na žiadne iné národnostné menšiny, alebo na žiadne sexuálne menšiny, to v žiadnom prípade nie. Naozaj chceme len chrániť, pretože je značný a veľký rozdiel medzi sexuálnou orientáciou jedinca a sexuálnou deviáciou, čiže sexuálnou úchylkou, ktorou naozaj pedofília je. Kolegovia z vládnych radov tvrdia, že už tu máme zákony, ktoré chránia deti pred pedofilmi. Áno, máme tu zákony, ktoré chránia deti pred pedofilmi, ale týmto naším návrhom zákona chceme docieliť to, aby vôbec k nejakému stretnutiu medzi pedofilom a jeho prípadnou obeťou, čiže dieťaťom, nikdy nemuselo dôjsť. Pretože ak budeme vedieť vopred urobiť značné opatrenia, aby sa tieto kroky nestali, neudiali, tak potom nebudeme musieť vychádzať alebo zachádzať až do represií, ale, práve naopak, naším cieľom je prevencia. A prevenciu dosiahneme iba vtedy, ak spôsobom, ktorý bude odhaľovať týchto deviantov, týchto sexuálnych predátorov, budeme vedieť včas ochrániť.
Kolegyňa Cigániková zase tu mala takú perlu, takú svoju úžasnú poznámku, že nie je dôležité, kto aký je, ale či je ten človek dobrý, alebo či je ten človek zlý. Nemôžem s týmto súhlasiť, pretože v žiadnom prípade to nie je argument, ktorý by obstál. A môžu mi tu rozprávať kolegovia liberáli o nejakej modernej spoločnosti, ja mám svoju spoločnosť. To znamená, moja spoločnosť je konzervatívna, je úplne pri zmysloch, tak ako si ju pamätám a nebudem ani nechcem zavádzať žiadne moderné postupy alebo žiadne moderné technológie, alebo žiadne moderné výstupy z toho, že musíme ísť podľa nejakej línie sveta. Nie, nemusíme.
Stredná Európa, Slovenská republika, Česká republika, Poľsko, Maďarsko je takým ostrovom konzervatívnej ešte demokracie a tento ostrov demokracie si musíme chrániť, pretože tlačia na nás zo Západu kadejaké technológie, kadejaké ideológie a kadejaké nápady, ktoré nám chcú vnucovať a pretláčať, aké sú tie nápady dobré, aké sú tie podmienky, ktoré musíme aplikovať do praxe, úžasné a bude to len na prospech veci a bude to mať jednoducho len ten najlepší prínos a najlepší účinok pre spoločnosť. Práve naopak, ak tieto ideológie začneme do spoločnosti aplikovať, bude to mať devastačný účinok na rodinu, na manželstvo, na celú spoločnosť.
Takže ja sa chcem prihovoriť tým kolegom, ktorí možno ešte váhajú nejakým spôsobom, či podporia opozičný návrh zákona v tejto podobe. Ja naozaj nevidím tento návrh zákona ako koaličný alebo ako opozičný. Ja tento návrh zákona považujem za úplne ľudský, za úplne normálny a za úplne v poriadku, pretože ak ideme chrániť, chceme zabrániť tomu najhoršiemu, nesmieme nikdy pozerať na farbu politického trička alebo to, kto na akej strane sály, rokovacej sály v Národnej rade Slovenskej republiky sedí. Čiže ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste dobre zvážili, ako s týmto návrhom zákona naložíte, pretože do budúcnosti sa vždy bude pozerať na naše činy, nie na naše reči.
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, ďakujem za slovo. Chcem povedať, že naozaj sú témy, pri ktorých nerozlišujeme politické, stranícke tričká. Vo všeobecnosti naša politická strana SME RODINA je známa tým, že dobré návrhy podporujeme. Ono sa to ani nevymyká koaličnej zmluve, lebo toto je kultúrno-etická otázka. Preto ja chcem povedať, že ako otec deväťročného syna a šesťročnej dcéry ja takýto zákon určite podporím. Vážim si na tom, že naozaj ten zákon, ako ste už niekoľkokrát povedali, nie je útočný a nie je to proti menšinám. Ja sám mám viacero priateľov, kamarátov homosexuálov. Ako povedal aj váš kolega, vzdelaní ľudia, rozhľadení ľudia, dobre si rozumieme. Čiže toto neni nič proti nim, ale toto je na ochranu našich detí. A ja ako otec syna a dcéry považujem za svoju povinnosť takéto niečo podporiť.
Ďakujem.

Edo, ďakujem za tvoje vystúpenie. Mrzí ma arogancia niektorých kolegov, ktorí počas tvojho vystúpenia, toto ich absolútne nezaujímalo, aj tak tu ostali miesto toho, aby išli vedľa do bufetu, a rečnili tu. Do sedem minút štyridsať ťa nebolo absolútne počuť. Ale tak to hovorí aj o kultúre, akí sme tu ľudia, ale dobre.
Viete, kolegovia, na záver, keď sa už dalo počuť, o čom Edo Kočiš hovorí, povedal jednu takú dobrú vec a tej by sme sa mali držať. Ide tu o deti a nejde o toho, kto na akej strane tejto sály sedí. Tak sa skúsme toho alebo touto myšlienkou riadiť, keď budeme hlasovať.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem kolegom za pochvalu, resp. podporu mojej rozpravy, teda aj nášho návrhu zákona. Naozaj vždy hovorím, že to, čo by malo ľudí na Slovensku spájať, by malo ľudí spájať a nie rozdeľovať. Obzvlášť to platí o "elite", akou je poslanecký zbor, teda 150 ľudí v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Pretože my nie sme tu preto, aby sme si nejakým spôsobom hladkali vlastné ego alebo nejakým spôsobom pozerali na ľudí, ktorí nás sem poslali, nejak zvrchu, ale práve naopak. To, čo by malo zachovať spoločnosť normálnu a v úplne konzistentnom a príčetnom stave, by sme mali všetci naprieč celým politickým spektrom až na nejaké výnimky, ktoré považujú nejaké odchylnosti alebo nejaké veci, ktoré sa vymykajú z nejakých konzervatívnych alebo zaužívaných radov, nejak to vnímajú inak. Ale hovorím, je to pohľad na ich politické nejaké buď videnie sveta, alebo možno vnútorné presvedčenie.
Zase sa budem opakovať. Toto nie je politická téma. Je to téma úplne hodnotová a všetci, ktorí tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, predpokladám, že zajtra o tomto návrhu zákona budeme hlasovať, si musíme dať ruku na srdce a spýtať sa sami seba jednoduchú základnú otázku: Chcem, aby to moje dieťa bolo chránené, alebo chcem to moje dieťa vystaviť nejakému riziku? Ja ako otec, manžel a syn chcem, aby moje dieťa bolo chránené, nech má koľkokoľvek rokov. Čiže v tomto prípade je moja voľba jasná.