40. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. (Ruch v sále.) Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj tí, čo sa tu bavíte a nemáte záujem sa podieľať na diskusii o tomto našom návrhu zákona, tak aj pre vás by som chcel povedať, že tento náš návrh zákona nie je vôbec útočný. Naopak, je to zákon obranný a ochranný. Tak ako tuná bolo povedané v pléne Národnej rady Slovenskej republiky už veľakrát, týmto naším návrhom zákona chceme ochrániť tých najzraniteľnejších, tých najslabších a tých, ktorí sa naozaj sami chrániť nevedia, nemôžu a ešte nedokážu.
Častokrát sú v školských, predškolských, ale aj mimoškolských zariadeniach v dnešnej, v úvodzovkách, modernej dobe poukazované veci, ktoré sú podľa môjho osobného a skromného názoru nie príliš šťastné, až by som zašiel k takému slovu, že zvrátené a až úchylné, prezentované ako nejaký znak inakosti, ako niečo, s čím sa musíme naučiť v našej spoločnosti žiť, a niečo, čo musíme brať jednoducho ako holý fakt, že aj v našej spoločnosti existujú nejaké menšiny alebo nejaké iné skupiny obyvateľstva, ktoré sa prejavujú inak, ináč a jednoducho to musíme brať ako holý fakt, musíme to brať na zreteľ a musíme aj týmto občanom, ktorí medzi nami žijú, a ja to nepopieram, vytvoriť priaznivé podmienky na ich prirodzený nejaký vývoj.
To, čo je v tomto našom návrhu zákona obsiahnuté najviac, je vlastne ochrana detí, mladistvých, maloletých, ale aj osôb zverených pred pedofilným konaním, ktoré sa môže stať kedykoľvek a v našej spoločnosti nie je to téma, pred ktorou by sme si mali zatvárať oči. Práve naopak, je to téma, ktorá je v spoločnosti veľmi rezonovaná a častokrát môžeme sledovať v médiách hlavného prúdu, ale aj v médiách alternatívy, že tieto prípady sa dejú. Tieto zverstvá sa na deťoch a tých najslabších naozaj páchajú. A mrzí ma iba to, že kolegyne poslankyne alebo kolegovia poslanci z toho liberálnejšieho spektra pléna Národnej rady Slovenskej republiky sa k tejto problematike stavajú dosť macošsky a v žiadnom prípade tieto veci nechcú pomenovať pravým menom. Tvrdia, že aj títo ľudia, títo občania majú právo na svoj život a jednoducho ich nesmieme odsúvať, nejakým spôsobom dehonestovať alebo nejakým spôsobom poukazovať, že konajú niečo zlé.
Tak ja sa skúsim opýtať, ako chcete obhájiť, ak nejaký pedofil, nech pracuje v akomkoľvek prostredí, nech má akékoľvek vzdelanie, znásilní dieťa, akým spôsobom to chcete obhájiť. Mnohí častokrát rozprávajú, že títo ľudia sú dokonca až nedočkaví, že nevedia dočkať, pokiaľ to dieťa dorastie do nejakého veku. No ale podľa mňa to je úplne choré a tieto veci sa obhajovať vôbec nedajú.
Čiže v tomto našom návrhu zákona naozaj ideme deti chrániť a podľa rozhovorov s kolegami poslancami, s kolegyňami poslankyňami je tento náš návrh zákona značne prijateľný a dúfam, že poskytneme možnosť o ňom diskutovať aj v druhom čítaní, nakoľko všetko sa dá vyprecizovať, všetko sa dá vylepšiť, všetko sa dá zdokonaliť.
A myslím si, že takýto návrh zákona, ktorý je okopírovaný do značnej miery z Maďarska, kde tento, v úvodzovkách, Orbánov zákon naozaj platí a teší sa naozaj veľkej obľube v konzervatívnom Maďarsku, tak ja sa len pýtam jednu vec, prečo by sme na konzervatívnom Slovensku nemohli mať prijatý podobný návrh zákona, ktorý by naozaj nikoho nedehonestoval, nikoho neosočoval, nikoho neurážal, ale iba naopak, chránil tých najslabších, tých, ktorí jednoducho ešte nevedia, akým spôsobom sa chcú vyvíjať, budú vyvíjať alebo nejakým iným spôsobom by chceli svoju budúcnosť vidieť alebo svoju budúcnosť mať vykreslenú.
Kolegyňa zo SaS-ky Bittó Cigániková tvrdí, že podsúvanie nejakých ideológií alebo nejakého iného vedenia sveta do škôlok, do predškolských zariadení, do zariadení mimoškolských aktivít je úplne prirodzené a musíme jednoducho iba ukazovať, že aj takíto ľudia v našej spoločnosti sú, koexistujú a týmto spôsobom sa jednoducho odprezentujú, aby ich tie naše deti vnímali. Ale tak ako povedal vo svojej rozprave a možno, neviem, či to bola práve rozprava, možno to bola len faktická poznámka, kolega Urban, deti v určitom veku ešte nevedia, ako sa chcú vyvíjať, čo vlastne sa s nimi bude diať alebo nejakým iným spôsobom ako by chceli tú svoju budúcnosť vidieť. Deti v pubertálnom veku, a viem, o čom rozprávam, mám skoro 17-ročné dvojčatá a 12-ročného najmladšieho syna, v tých ich detských hlavičkách sa odohráva aj príchodom veku, aj nejakých hormonálnych zmien, príchodom puberty strašný zmätok a strašný chaos. Ak do tohto zmätku, do tohto chaosu, ktoré tieto deti alebo už mladí ľudia v tých svojich hlavách majú, zavedieme ešte nejaké návštevy mimovládnych organizácií na čele s Irenkou Biháriovou a podobnými súputnikmi, ktoré im budú vysvetľovať, že všetko iné musíme brať ako nejaký prínos, všetko to, čo je považované, že nie je z pohľadu konzervatívneho alebo zdravo zmýšľajúceho rodiča normálne a v poriadku, je vlastne omyl, pretože my konzervatívci, my sa vlastne mýlime, pretože odmietame iný názor a tento iný názor nám oni musia odprezentovať spôsobom takým, že musíme chápať aj niekoho, kto prezentuje nejakú svoju inakosť.
Častokrát v týchto debatách zaznelo, že nejdeme útočiť naozaj na žiadnu LGBTI komunitu alebo na žiadne iné národnostné menšiny, alebo na žiadne sexuálne menšiny, to v žiadnom prípade nie. Naozaj chceme len chrániť, pretože je značný a veľký rozdiel medzi sexuálnou orientáciou jedinca a sexuálnou deviáciou, čiže sexuálnou úchylkou, ktorou naozaj pedofília je. Kolegovia z vládnych radov tvrdia, že už tu máme zákony, ktoré chránia deti pred pedofilmi. Áno, máme tu zákony, ktoré chránia deti pred pedofilmi, ale týmto naším návrhom zákona chceme docieliť to, aby vôbec k nejakému stretnutiu medzi pedofilom a jeho prípadnou obeťou, čiže dieťaťom, nikdy nemuselo dôjsť. Pretože ak budeme vedieť vopred urobiť značné opatrenia, aby sa tieto kroky nestali, neudiali, tak potom nebudeme musieť vychádzať alebo zachádzať až do represií, ale, práve naopak, naším cieľom je prevencia. A prevenciu dosiahneme iba vtedy, ak spôsobom, ktorý bude odhaľovať týchto deviantov, týchto sexuálnych predátorov, budeme vedieť včas ochrániť.
Kolegyňa Cigániková zase tu mala takú perlu, takú svoju úžasnú poznámku, že nie je dôležité, kto aký je, ale či je ten človek dobrý, alebo či je ten človek zlý. Nemôžem s týmto súhlasiť, pretože v žiadnom prípade to nie je argument, ktorý by obstál. A môžu mi tu rozprávať kolegovia liberáli o nejakej modernej spoločnosti, ja mám svoju spoločnosť. To znamená, moja spoločnosť je konzervatívna, je úplne pri zmysloch, tak ako si ju pamätám a nebudem ani nechcem zavádzať žiadne moderné postupy alebo žiadne moderné technológie, alebo žiadne moderné výstupy z toho, že musíme ísť podľa nejakej línie sveta. Nie, nemusíme.
Stredná Európa, Slovenská republika, Česká republika, Poľsko, Maďarsko je takým ostrovom konzervatívnej ešte demokracie a tento ostrov demokracie si musíme chrániť, pretože tlačia na nás zo Západu kadejaké technológie, kadejaké ideológie a kadejaké nápady, ktoré nám chcú vnucovať a pretláčať, aké sú tie nápady dobré, aké sú tie podmienky, ktoré musíme aplikovať do praxe, úžasné a bude to len na prospech veci a bude to mať jednoducho len ten najlepší prínos a najlepší účinok pre spoločnosť. Práve naopak, ak tieto ideológie začneme do spoločnosti aplikovať, bude to mať devastačný účinok na rodinu, na manželstvo, na celú spoločnosť.
Takže ja sa chcem prihovoriť tým kolegom, ktorí možno ešte váhajú nejakým spôsobom, či podporia opozičný návrh zákona v tejto podobe. Ja naozaj nevidím tento návrh zákona ako koaličný alebo ako opozičný. Ja tento návrh zákona považujem za úplne ľudský, za úplne normálny a za úplne v poriadku, pretože ak ideme chrániť, chceme zabrániť tomu najhoršiemu, nesmieme nikdy pozerať na farbu politického trička alebo to, kto na akej strane sály, rokovacej sály v Národnej rade Slovenskej republiky sedí. Čiže ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste dobre zvážili, ako s týmto návrhom zákona naložíte, pretože do budúcnosti sa vždy bude pozerať na naše činy, nie na naše reči.
Ďakujem pekne.

Na predrečníka evidujem dve faktické poznámky.
S prvou vystúpi pán poslanec Borguľa. Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán poslanec, ďakujem za slovo. Chcem povedať, že naozaj sú témy, pri ktorých nerozlišujeme politické, stranícke tričká. Vo všeobecnosti naša politická strana SME RODINA je známa tým, že dobré návrhy podporujeme. Ono sa to ani nevymyká koaličnej zmluve, lebo toto je kultúrno-etická otázka. Preto ja chcem povedať, že ako otec deväťročného syna a šesťročnej dcéry ja takýto zákon určite podporím. Vážim si na tom, že naozaj ten zákon, ako ste už niekoľkokrát povedali, nie je útočný a nie je to proti menšinám. Ja sám mám viacero priateľov, kamarátov homosexuálov. Ako povedal aj váš kolega, vzdelaní ľudia, rozhľadení ľudia, dobre si rozumieme. Čiže toto neni nič proti nim, ale toto je na ochranu našich detí. A ja ako otec syna a dcéry považujem za svoju povinnosť takéto niečo podporiť.
Ďakujem.

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi poslanec Suja.

Edo, ďakujem za tvoje vystúpenie. Mrzí ma arogancia niektorých kolegov, ktorí počas tvojho vystúpenia, toto ich absolútne nezaujímalo, aj tak tu ostali miesto toho, aby išli vedľa do bufetu, a rečnili tu. Do sedem minút štyridsať ťa nebolo absolútne počuť. Ale tak to hovorí aj o kultúre, akí sme tu ľudia, ale dobre.
Viete, kolegovia, na záver, keď sa už dalo počuť, o čom Edo Kočiš hovorí, povedal jednu takú dobrú vec a tej by sme sa mali držať. Ide tu o deti a nejde o toho, kto na akej strane tejto sály sedí. Tak sa skúsme toho alebo touto myšlienkou riadiť, keď budeme hlasovať.

S faktickou poznámkou na predrečníkov bude reagovať pán poslanec Kočiš. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem kolegom za pochvalu, resp. podporu mojej rozpravy, teda aj nášho návrhu zákona. Naozaj vždy hovorím, že to, čo by malo ľudí na Slovensku spájať, by malo ľudí spájať a nie rozdeľovať. Obzvlášť to platí o "elite", akou je poslanecký zbor, teda 150 ľudí v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Pretože my nie sme tu preto, aby sme si nejakým spôsobom hladkali vlastné ego alebo nejakým spôsobom pozerali na ľudí, ktorí nás sem poslali, nejak zvrchu, ale práve naopak. To, čo by malo zachovať spoločnosť normálnu a v úplne konzistentnom a príčetnom stave, by sme mali všetci naprieč celým politickým spektrom až na nejaké výnimky, ktoré považujú nejaké odchylnosti alebo nejaké veci, ktoré sa vymykajú z nejakých konzervatívnych alebo zaužívaných radov, nejak to vnímajú inak. Ale hovorím, je to pohľad na ich politické nejaké buď videnie sveta, alebo možno vnútorné presvedčenie.
Zase sa budem opakovať. Toto nie je politická téma. Je to téma úplne hodnotová a všetci, ktorí tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, predpokladám, že zajtra o tomto návrhu zákona budeme hlasovať, si musíme dať ruku na srdce a spýtať sa sami seba jednoduchú základnú otázku: Chcem, aby to moje dieťa bolo chránené, alebo chcem to moje dieťa vystaviť nejakému riziku? Ja ako otec, manžel a syn chcem, aby moje dieťa bolo chránené, nech má koľkokoľvek rokov. Čiže v tomto prípade je moja voľba jasná.

Ďakujem pekne.
Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Hatráková. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega predkladateľ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v rámci prvého čítania teda stručne vystúpila k vášmu návrhu zákona. Asi ako spravodajca som mohla aj trochu skôr, ale zrejme by sme potom čiastočne prišli o túto psychologicky nesmierne zaujímavú diskusiu.
Ja sa nechcem na ten návrh zákona pozerať len politickou optikou. Vnímam ho ako hodnotový a týkajúci sa predovšetkým práv rodičov. Práv rodičov na rodičovskú výchovu, práva rodičov vychovávať svoje dieťa v súlade so svojím filozofickým presvedčením. Je to právo, ktoré garantuje tak zákon o rodine, ako aj samotná ústava. Takže by som prešla k detailom.
Ja som si ho pozrela, ten zákon, a teda možno pár takých momentov, ktoré vnímam ako trochu problematické. Napriek všetkým tým témam, ktoré tu zazneli, eticky, morálne, kde, samozrejme, že s tým zákonom sa môžme len stotožniť, ale v čl. I je, kde hovoríte o novele ústavy, teda novele zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, je úplne zrozumiteľné, že sa snažíte zabezpečiť bezúhonnosť osôb, ktoré dochádzajú do kontaktu s deťmi, ale tak ako už bolo konštatované, dávame do pozornosti, aby ste sa možno inšpirovali už platnou normou v rámci samotného tohto zákona.
On ten zákon 305 už dnes v § 79 ods. 4 definuje osobu, ktorá nie je bezúhonná, ako osobu, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo bola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti proti rodine a mládeži podľa § 204 až 211 Trestného zákona a to aj vtedy, ak jej bolo odsúdenie za uvedené trestné činy zahladené alebo sa na ňu hľadí, akoby nebola za takýto čin odsúdená podľa osobitného predpisu.
V tomto vašom návrhu chýba práve právny základ, ako sa dostanú vymenované subjekty, teda espeočka, čiže orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne cédeerká alebo teda, alebo Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže, obec alebo aj vyšší územný celok, ako sa dostanú k výpisom z registra trestov. Tam by sme potrebovali nastaviť zmeny v zákone o registri trestov, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky týmto subjektom vydala výpis z registra trestov. Je to technická otázka, dá sa to, samozrejme, dopracovať.
Čo sa týka bodu 2 v čl. II, štát chráni právo detí na vlastnú identitu podľa pohlavia ich narodenia. Tu máme tiež trochu otáznik, že ak dáme povinnosť štátu v zákone, tak aký bude mať štát na to nástroje, aké nástroje? Tuto to trochu tak akoby zaváňa tým, že je to norma, ktorá je v tejto chvíli nevykonateľná. Možno by sme mohli teda ešte viac hovoriť o tom, že čo ste v tejto časti mali na mysli, lebo v dôvodovej správe sa o tom bližšie nehovorí.
V čl. II, kde hovoríme o novele zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci, kde, rovnako ako som spomínala, s celým zákonom aj tu súhlasím s obsahom, ale platí to, čo som uviedla v čl. I o potrebe zmien zákona o registri trestov, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vydala výpis z registra trestov.
No a k čl. III a k čl. VI uvediem spoločnú pripomienku. Považujem za správne, že v zákone o rodine, ako aj v novele zákona o výchove a vzdelávaní sa snažíte posilniť práva rodičov na rodičovskú výchovu a právo rodičov vychovávať dieťa v súlade so svojím filozofickým a náboženským presvedčením. Je to právo, ktoré garantuje tak zákon o rodine, ako aj samotná ústava, a teda návrh vašej legislatívnej zmeny čítam ako reakciu na trendy, ktoré sa aktuálne pri sexuálnej výchove na školách presadzujú.
Prípady, kedy sa rodičia dostávajú do sporov alebo rozporov s obsahom vzdelávacích aktivít týkajúcich sa sexuálnej výchovy, sa nám množia a sú reálne. To nie sú vymyslené veci. Svedčí o tom aj skutočnosť, že týmito prípadmi sa zaoberá aj Európsky súd pre ľudské práva a slobody v Štrasburgu. Už teraz sa tam eviduje mnoho podobných prípadov. Jeden za všetky sa odohral vo Švajčiarsku, kde matke dcéry, ktorá si neželala, aby sa jej dcéra zúčastňovala sexuálnej výchovy, vlastne nepomohol ani Európsky súd pre ľudské práva a slobody. Zamietol jej sťažnosť s odôvodnením, že švajčiarska právna úprava vzdelávania spadá pod národnú otázku a je nastavená tak, že škola je tá, ktorá prioritne zodpovedá za obsah vzdelávania. Švajčiarska úprava neobsahovala obdobnú normu, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona, a náš školský zákon, rovnako ako ten švajčiarsky, nedáva škole konkrétne mantinely na rozsah sexuálnej výchovy. Riaditeľ školy u nás na Slovensku aj samospráva školy má tiež voľnú úvahu, ako tomu bolo v prípade rozhodovania vo Švajčiarsku. No a, takže vo svetle aj týchto výrokov európskeho súdneho, Európskeho súdu pre ľudské práva si myslím, že by bolo potrebné aj v školskom zákone nastaviť práve na národnej úrovni limity pre riaditeľov škôl a zvýšiť tak ingerenciu rodičov.
Takže aj kvôli týmto pripomienkam a teda v tomto zmysle si teda dovoľujem podať v tejto chvíli procedurálny návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem pekne.