40. schôdza

Ďalší pán poslanec - Eduard Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Suja, tvoj príspevok do tejto rozpravy, resp. tvoj príspevok k tomuto predkladanému návrhu zákona, si myslím, že určite padol na úrodnú pôdu a tak ako povedal vo svojej rozprave aj kolega Viskupič, tento zákon by nemal mať problém prejsť v pléne Národnej rady Slovenskej republiky naprieč celým politickým spektrom, nakoľko ide o jednoduchý zákon, ktorý uľahčí život v podstate každému ako obchodníkov, ako spotrebiteľovi, ako aj výrobcovi tohto platidla, ktorým je Národná banka Slovenska.
Čiže skutočne si musíme uvedomiť, že tieto 1- a 2-centové nominálne hodnoty sú tak nízke, tak mizivé a v podstate prevádzkové náklady na ich výrobu alebo na ich udržiavanie sú značne vysoké. Ak obchodník alebo fyzická osoba nazbiera tohto nominálneho platidla značnú hromadu a potrebuje to ísť vymeniť do banky alebo sa toho zbaviť v nejakých potravinách alebo v nejakom inom obchode, áno, niekde to uvítajú, niekde je už s tým problém, ale myslím si, že tento návrh zákona je viac ako dobrý, viac ako rozumný a bude to len na prospech veci.
A ako bolo povedané z viacerých uhlov pohľadu, nebude na škodu, ak sa naozaj tých 1-, 2-centových mincí zbavíme, ale zároveň musíme nejakým spôsobom trvať alebo aspoň dúfať, že aj ten obchodník, ten predávajúci, ktorému sa vlastne už náklady znížia, čiže nebude musieť tieto mince nejakým spôsobom zbierať a zároveň ich vymieňať, čiže ďalší náklad sa mu odpočíta, aby tie svoje produkty, ktoré predáva, alebo svoje veci, ktoré poskytuje spotrebiteľovi - občanovi, aby jednoducho tú cenu nezvyšoval smerom nahor, ale aby zostala buď na svojej pôvodnej cene, alebo možno sa s ňou pokúsil ešte nejakým spôsobom hýbať.
Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou pán poslanec Marek Kotleba.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Bolo tu povedané o hodnote tých 1-, 2-centoviek, ale ja by som si dovolil zacitovať z Národnej banky Slovenska, pretože bolo tu povedané, že to nechcú ani zameniť, ani hodnota je mnohokrát, teda za tú výmenu je suma vyššia, ale v Národnej banke sa píše: Euromince, výmena euromincí s nominálnych hodnotách - 5, 10, 20, 50 centov, jedna a dve eurá je bez poplatku do sto kusov. Ak je predložených viac ako 100 kusov euromincí týchto nominálnych hodnôt, je výmena spoplatnená poplatkom vo výške jedno percento z hodnoty všetkých predložených euromincí. Výmena jedno a dvojcentových euromincí je bez poplatku.
Určite v komerčnej banke si za to vypýtajú, ale všetci tí, čo chcú vymeniť tieto malé centovky, môžu to urobiť aj v Národnej banke. Je mi úplne jasné, že nie každé mesto má Národnú banku, ale Národná banka myslí aj na to, preto ak si pozriete stránku Národnej banky, tak uvidíte, že tie možnosti výmeny tých 1- a 2-centoviek je nielen osobne, ale rôznymi inými spôsobmi, ktoré potom tú hodnotu pripíšu na účet toho odosielateľa.
Ako nechcel som kritizovať teraz to, čo tu bolo povedané k tomu zákonu, lebo s veľkou časťou súhlasím, ale aby sme v tom mali jasno ohľadom výmeny 1- a 2-centoviek, dá sa to aj cez Národnú banku bez poplatku.
Ďakujem.

Posledná faktická poznámka od pána poslanca Ladislava Kamenického.

Ďakujem pekne. Opäť zopakujem, ja s týmto zákonom ako-takým nemám problém, ale chcem poukázať na to, chcel by som, aby štát začal kontrolovať aj jednotkové ceny potravín alebo urobil teraz nejaký prehľad toho, aké sú jednotkové ceny potravín, aby sa to dalo v budúcnosti skontrolovať.
Skutočne keď zoberieme napríklad ten rohlík, ja si nemyslím, že to urobia práve na rohlíku, ale urobia to na iných tovaroch, ale keď rohlík stojí osem centov a má stáť desať, no alebo prípadne jednotková cena by sa náhodou upravila na takúto úroveň, je to nárast o dvadsať percent, ale u iných tovarov to môže byť oveľa menej, ale môže to byť skryté v tej cene.
Čiže otázka je, aké sú dnes tie jednotkové ceny, ktoré by sa mali zaokrúhľovať, a aké budú po prijatí tohto zákona.
Chcem len upozorniť, že potraviny nám raketovo rastú. Keď si zoberiem len také paradajky, tak oproti októbru 2020 a októbru 2021 zrástli o 13,25 %, kuracie prsia o 9,96 %, rastlinný olej o 16,26 %, maslo o 17,38 %, chlieb celozrnný 6,08 %. Tieto nárasty musíme zastaviť a veľkú časť tej zodpovednosti majú práve v rukách reťazce, ale mal by to práve štát kontrolovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Chcem poprosiť všetkých pánov poslancov, aby si nasadili rúška, tak ako je to predpísané v pravidlách.
A teraz pán poslanec Suja, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Kuffa, že ľudia nemajú na dva rožky a chodia si ich kupovať, je chyba sociálnej politiky štátu. Nemôžeme si dovoliť, že dneska, v dnešnej dobe v strede Európy v 21. storočí je fakt človek odkázaný, že si nevie kúpiť jeden rožok. Tu potom je niekde chyba a neni to chyba v tom, že chceme alebo nechceme zrušiť mince. To chyba nie je.
Keď sa pozrieme, áno, súhlasím aj s pánom Kamenickým, tá kontrola, samozrejme.
Marek Kotleba, áno, Národná banka je v Bystrici, ty možno zo Sásovej zbehneš do tej Bystrice, ale z takej Detvy, Hriňovej, Slatinských Lazov dajú na benzín a cestu hore-dolu do Bystrice viac, ako bude hodnota tých mincí a to už nehovorím zasa, ako budú zaťažovať životné prostredie, amortizáciu auta a podobne. Takže toto... Keby to bolo normálne v komerčných bankách, tak súhlasím s tebou.
A ešte jedna vec. Ja som si všimol ľudí, ktorí fakt sú odkázaní, že nemajú ako na tieto rožky. Chodia na záver, keď rapídne klesá cena pečiva. Chodia na poslednú hodinu. Ak chodíte do potravín niekedy v noci alebo večer, tak viete, že ten rožok, čo stojí napríklad osem centov, môže stáť päť alebo aj jeden cent na záver. A keď sa nepredá, tak normálne ich vyložia, tam príde ujo, čo chová niečo, zoberie s vlečkou, tam stoja okolo neho bezdomovci, rozdá im to a ide preč. Tak tí čo nemajú, tak si to vedia zariadiť aj takto. Ako je to smutné, že v dnešnej dobe sú ľudia, ktorí sú odkázaní na takúto pomoc, ale, bohužiaľ, deje sa to. Ale stále to nemá s tým nič, s týmto návrhom, lebo ja stále si osobne myslím, že je dobrý a že má viacej, oveľa viacej prínosov ako negatív.
Ďakujem.

O slovo požiadal v rozprave pán spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Už len chvíľočku, tiež nech šetríme čas, ale ešte tu boli nejaké otázky, ktoré neboli zodpovedané.
Jedna taká akoby drobnosť, okej, keď stojí rožok osem centov, je to zaokrúhlene na tých desať centov. No možno je potom ekonomické správanie sa teda chudobného človeka, že teda možno je tam drahší rožok, ktorý stojí dvanásť centov, no ten dostane za desať. Hej? Tak v podstate možno za tých istých desať centov bude mať väčší rožok. Ale to je akoby drobnosť. Hej? Že ono sa na to treba vždy pozerať z dvoch strán. To je matematické zaokrúhľovanie. Áno, niektoré čísla sa zaokrúhľujú hore, niektoré dole proste.
Čiže práve v tom je tá neutrálnosť samotného tohto opatrenia, že tá pravdepodobnosť hovorí, že môže to ísť hore-dole to zaokrúhlenie.
Ale jednu dôležitejšiu vec, myslím, že pán poslanec Kuffa sa pýtal, že či to euro stráca hodnotu. No takto, euro ako fyzická mena vzniklo, možno ma kolegovci opravia, v roku 2002, to znamená, že budeme oslavovať nejakých 20 rokov fungovania eura v Európe, nie u nás, hej, u nás bolo v 2009, dúfam, že hovorím správne. No jedným zo základných úloh Európskej centrálnej banky je udržiavanie cenovej stability. Hej? Boj proti inflácii, ale základný cieľ nie je nula, ale dve percentá. Hej? A to znamená, že vlastne každým rokom nejaká inflácia je, niekedy je menej, niekedy vie byť viacej. Čiže áno, s plynúcim časom peniaze, všetky na svete, trošku tú hodnotu strácajú. To znamená, ten jeden cent v roku 2002 mal jednoznačne vyššiu a zmysluplnú hodnotu, než ju má dnes. To sú, môžeme to nazvať, ja neviem, nejaké zákonitosti. Jednoducho je to tak. Hej?
No druhá vec je tá, že už keď tú infláciu spomíname, áno, tie ceny rastú a obávam sa, že aj rásť budú, aj v ďalšom najbližšom období. Inflácia pre tento rok v tomto momente je medziročná 3,8 alebo 3,7. Do konca roka je možné, že bude až päť. To nie je len slovenský problém, ale celoeurópsky. A prosím, tu treba jednoznačne povedať, že z dôvodu zaokrúhľovania, odstránenia, prestania používania mincí 1- a 2-centových, tie nárasty nie sú. Ak chceme bojovať proti niečomu a, samozrejme, je to, je to zlé, keď tie ceny takto výrazne rastú a rastú, to ako je jasné, tak vlastne musíme, ako by som to povedal, základ správneho riešenia je, že musíme definovať, čo ho spôsobuje.
Čiže tu si treba jasne povedať, že toto zaokrúhľovanie nespôsobí a nespôsobuje nejaký rast cien. Tie dôvody sú iné a keď chceme proti tomu bojovať, musíme riešiť tie iné dôvody. Nie toto zaokrúhľovanie. To je všetko.
Ďakujem pekne.