40. schôdza

Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, všetci prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 664. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Hlasovanie k tomuto návrhu zákona bude v najbližšom možnom termíne. (Reakcia predsedajúceho: "A síce v utorok o jedenástej.") V utorok o jedenástej.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dobré ráno všetkým.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som sa uchádzala o podporu zákona o pomoci tehotným ženám, tlač 665, v prvom čítaní.
Pán podpredseda, do rozpravy sa hlásim ako prvá.
Ďakujem pekne.

(Rečník sa obrátil na navrhovateľku: "Ešte kartičku vám vrátim, nech sa páči.".)
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 665. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
No, žiaľ, mám pocit, že tento zákon ale nespĺňa to, čo je deklarované, nespĺňa pomoc ženám. Preto v zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona vráti jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
V prípade neschválenia tohto procedurálneho návrhu navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. V prípade, že sa Národná rada rozhodne prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 695 zo 6. septembra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsiatich dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako druhý.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, sme tu späť s pomocou tehotným ženám. Opäť. A ak bude treba, prídeme znovu.
Pomoc tehotným ženám a pomoc ženám vo všeobecnosti pokladám za svoju povinnosť počas celej svojej kariéry, v politike i pred ňou. Poviem úprimne, budem sa vracať dovtedy, kým bude treba. Keď to nebudem ja, prídu ďalší. Pomoc zraniteľným a ubezpečujem vás, že ženy v požehnanom stave sú veľmi zraniteľné, považujem za svoju povinnosť a nielen ja, ale mnohí.
Toto neboli vyhrážky, iba konštatovanie prostej skutočnosti. Naviac je mnoho ďalších opatrení, ktoré treba presadiť. Navrhnúť, vyrokovať a presadiť. Pevne verím, že pomoc ženám a rodinám nie je krédom iba Kresťanskej únie, ale omnoho väčšieho množstva poslancov a politických strán v tejto snemovni naprieč celým politickým spektrom.
Dnes tu stojím opakovane s návrhmi, ktoré som vám väčšinovo predstavila už minulý rok. Nepôjdem preto zákon predstavovať bod po dobe, ale budem reagovať na kritiku návrhov. Počula som od niektorých kolegýň a kolegov, že takmer všetky opatrenia už platia a navyše vôbec nemajú vplyv na znižovanie umelého ukončenia tehotenstva, tak ako si to dala táto vláda v programovom vyhlásení vlády.
Začnem sociálnymi opatreniami. Osobitný príspevok pri narodení ťažko postihnutého dieťaťa. Z tohto návrhu a jeho podpore zo strany ministra financií a ministra práce sa osobitne teším. Potrebujeme výraznejšie pomôcť rodinám, ktorým sa narodí dieťa s ťažkým postihnutím. Všetci vieme, že zvládnuť takúto situáciu nie je ľahké. Priviesť zdravé dieťa na svet znamená v dobrom "skomplikovať si život", priviesť na svet dieťatko postihnuté, znamená ešte väčšiu psychickú, fyzickú, ako aj ekonomickú záťaž pre rodinu. Štát môže niečo urobiť s ekonomickou záťažou takýchto rodín a preto, prosím, urobme to. Neznamená to, že všetky ich problémy budú vyriešené, ale urobíme aspoň krok k ich podpore. Potom sa budeme snažiť počas života tohto dieťaťa pomáhať rodinám naďalej. Pri tomto bode som, priznám sa, so znechutením zaznamenala kritiku, podľa ktorej bola nielen v odsúdení menovaná, motivovania žien porodiť zdravotne postihnuté deti, ale aj v spochybnení rovnakej hodnoty každého života, v odmietnutí zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia. Ja som si myslela, že tento problém už po druhej svetovej vojne vyriešil Norimberský proces. Sme síce v 21. storočí, ale zdá sa, že niektorí uviazli mentálne v 30. a 40. rokoch 20. storočia.
Kočíkovné pre štvrté dieťa. Opäť veľká zmena správnym smerom. V našom okolí je veľa žien, ktoré majú štyri deti. Potrebujeme ich aj symbolicky povzbudiť a oceniť. Všetci vieme, že príspevok pri narodení dieťaťa, teda tzv. kočíkovné, je iba zlomok z reálnych nákladov rodiny na každé novonarodené dieťa. Ale ako hovorím, nejde iba o peniaze, ide o symbol, že naša spoločnosť, náš štát chce deti a oceňuje matky a rodiny, ktoré ich privádzajú na svet. O to viac, že sa nachádzame v čase demografickej zimy, ak nie už demografickej katastrofy. Ak niekto hovorí, že je to nesystémové, tak mu chcem iba povedať, že na Slovensku existuje systém týchto príspevkov už dlhé roky a teraz sa len rozšíri. Tak aká nesystémovosť? Niekedy si myslím, že mnohí kritizujú iba preto, aby niečo povedali. Nech je to čokoľvek, hlavná vec, že som v médiách alebo aspoň na sociálnej sieti. A to je smutné.
Núdzové bývanie pre tehotné matky. Možnosť núdzového bývania pre matky s deťmi, ktoré stratili bývanie v dôsledku tehotenstva. Už som počula mnohých, že to netreba, však to už existuje a podobne. Chcem ctených kolegov a kolegyne požiadať, aby si najprv prečítali návrh, naštudovali si súvisiacu právnu úpravu a potom sa púšťali do debaty. Nectí to diskutéra, keď sa ukáže, že sa na debatu nepripravil a iba hovorí svoje dojmy. Matka môže zotrvať v núdzovom bývaní do veku troch rokov svojho dieťaťa. Jediná podmienka je, že sa o neho osobne stará.
Predĺženie lehoty na rozmyslenie pred postúpením interrupcie. V Belgicku je na rozmyslenie šesť dní. Je desiatka štátov v Európskej únii, kde tento čas na rozmyslenie je viac ako 48 hodín, ktoré platia u nás. To je len na ukážku, že tu nenavrhujeme návrat do stredoveku a či do praveku, ale ideme ruka v ruke s poprednými liberálnymi štátmi Európy. Každý racionálny človek si uvedomuje, že umelé ukončenie tehotenstva je nezvratný akt, ktorý má dôsledky, a treba ho riadne zvážiť v slobode a bez tlaku. Tlaku času, blízkych, partnera, médií a podobne. Podotýkam a zdôrazňujem, v slobode. Priznám sa, že som tu, že by som tu čakala, že to podporia hlavne naši liberálni alebo progresívni kolegovia. Však idem podporiť slobodu a namiesto toho prišli obvinenia, že to nikto nepotrebuje, však ženy sú rozhodnuté, či dokonca, že je to traumatizovanie žien a podobne. Čo sa dá povedať na takéto argumenty? Možno to, že ich autori, ktorí hovoria, jedným dychom by si možno mohli uvedomiť, že si odporujú. Ak je žena rozhodnutá ísť na potrat a punktum, tak ako ich to môže traumatizovať? Však je rozhodnutá. Je jasné, že ide vypudiť iba zhluk buniek, nič viac. Vlastne tejto argumentácii vôbec nerozumie.
A ešte čosi. My vlastne nechceme presviedčať tie presvedčené, však ich asi nepresvedčíme, chceme pomôcť a sprevádzať tie, ktoré tápajú a hľadajú. Aj by si dieťa nechali, len nevedia vyriešiť niektoré problémy. Tieto ženy sú v strese. Tak prosím obhajcov rozhodnutých žien, aby zvážili tento argument. Kľudne sa usaďte, tento návrh zákona nie je o ženách, ktoré vy chcete chrániť, tie sú už rozhodnuté. Je pre ženy, ktoré pomoc chcú a tie podľa vašej argumentácie buď neexistujú a teda sa nemáte čoho báť, alebo vám na nich nezáleží a tak ich prenechajte nám. Nám na nich záleží.
Viac informácií pre tehotné ženy zaujímajúce sa o umelé ukončenie tehotenstva alebo rozšírený informovaný súhlas. Tento bod ma osobitne pobavil v argumentácii našich oponentov. Dovolím si zacitovať z blogu jednej kolegyne, nebudem menovať, ale zaiste uhádnete, kto to napísal: "Ak by som niekedy zablúdila na web Slobodného vysielača, neprekvapilo by ma, keby som tam našla znenie tohto informovaného súhlasu, ktorým by sa nejaký šmejd snažil oklamať ženy. Vágne a ničím nepodložené tvrdenia sa tvária ako fakty a pritom len zavádzajú a žene spôsobujú ešte väčšiu traumu.".
A teraz z ríše bujnej fantázie do sveta reality. V našom návrhu zákona sa konkrétne znenie informovaného súhlasu, teda informácií poskytnutých žene, vôbec nenachádza. Aby sme si boli načistom, čo pridávame v návrhu zákona, tak odcitujem:
"Zoznam občianskych združení, neziskových organizácií a nadácií, cirkví a náboženských spoločností, ktoré poskytujú ženám finančnú, materiálnu a psychologickú pomoc v tehotenstve podľa § 6c ods. 2 písm. a).
Po b) informácia o materskom, rodičovskom príspevku, príspevku na starostlivosť o dieťa, príspevku pri narodení dieťaťa a prídavku na dieťaťa, o príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa.
Po c) informácia o tehotenskom.
Po d) informácie o tehotenskom štipendiu.
Po e) informácie o nároku na nemocenské pre ženu, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom.
Po f) informácie o rozsahu a podmienkach poskytovania sociálnej služby v zariadení núdzového bývania podľa § 6c ods. 2 písm. c).
Pričom ministerstvo bude väčšinu týchto informácií povinne zverejňovať na svojom webe, aby bol obsah jednotný a vecne správny.".
Márne hľadám tie vágne a ničím nepodložené tvrdenia, ktoré sa tvária ako fakty, pritom len zavádzajú a žene spôsobujú ešte väčšiu traumu. Mimochodom toto povzbudzuje poznanie, ktoré som nadobudla už pri minulom prerokúvaní návrhu tohto zákona. Ani najväčší oponenti návrh poriadne nečítali a ak aj čítali, tak sa nezaťažovali jeho skutočným obsahom. Bohato si vystačili s fámami a polopravdami, s ktorými sme sa bežne stretávali. Žiaľ, aj takto vyzerá politická debata na Slovensku.
Zverejňovanie správy o potratovosti. Potratovosť je nielen sociálny, morálny, ale aj medicínsky problém. Časť potratovosti súvisí so zdravotným stavom populácie. Ide o prirodzené potraty, ktoré sú veľmi často spojené s ťažkou psychologickou traumou, hlavne v prípade, že sa opakujú. Aj toto potrebujeme riešiť, a to na základe faktov, nie pocitov. Verím, že sa toto stane realitou a od zverejňovania štatistických čísiel prejdeme k analýzam a návrhom riešení, lebo toto je cesta k riešeniu. Toto je cesta k naplneniu programového vyhlásenia vlády. Zverejňovanie suchých čísiel je fajn, ale nestačí.
Zrušenie vyhlášok na vykonanie zákona. Najdôležitejšia vyhláška k tomuto zákonu je z roku 1986 a myslím, že každý lekár, ba i laik vie a uvedomuje si, že zdravotníctvo urobilo za tých viac ako päťdesiat rokov obrovský posun v schopnosti liečiť.
Len malý príklad. V tomto zozname, ktorý sa nachádza vo vyhláške, je napísaná ako diagnóza na prerušenie tehotenstva ťažká skolióza. Naša dcéra s ťažkou, nad tridsať stupňov. Naša dcéra porodila dve deti so skoliózou 78 stupňov bez akýchkoľvek problémov. Mám zážitok zo stáže vo Francúzsku, keď som hovorila profesorovi, známemu profesorovi otorinolaryngológie, čiže krčného lekárstva, že na Slovensku je otoskleróza, čiže porucha sluchu, istý proces, ktorý sa odohráva v uchu indikáciou k interrupcii. Bolo to pred dvadsiatimi rokmi. A tento profesor, liberál ako vyšitý, mi povedal: "Pani kolegyňa, odkážte vašim kolegom z krčného lekárstva, nech sa naučia operovať otosklerózu a nemusia zabíjať nevinné deti." Tieto diagnózy, a okrem toho množstvo ďalších, existujú stále v zozname, ktorý platí v Slovenskej republike.
V súčasnosti sú vyhlášky tri. Treba ich jednoznačne konsolidovať do jednej. Kritika hovorí, že snáď v tomto prípade majú rozhodovať odborníci a nie poslanci v parlamente. Poviem prevratnú vec, vyhlášky prijíma rezortné ministerstvo a nie parlament. To je prvá vec a tu chcem povedať aj druhú. My poslanci máme legitimitu získanú od občanov v demokratických voľbách. Odkiaľ svoju legitimitu čerpajú odborníci? Vari sú neomylní iba preto, že sú odborníci? Myslím, že by sme si minimálne my poslanci mali upratať myslenie v tom, či chceme, aby pokračovala demokratická a ústavná vláda, alebo aby sme osud tejto krajiny vložili do rúk odborníkov, prípadne sudcov. Vážim si znalosti odborníkov, ktoré sú nezbytné v tomto prípade pri poskytovaní liečebnej starostlivosti. Samozrejme, sú konzultantami aj pri príprave legislatívnych a podlegislatívnych dokumentov, ale zodpovednosť majú politici. Zatiaľ podľa ústavy žijeme v demokratickom a právnom štáte a to treba rešpektovať. Keď kolegovia získajú väčšinu a premenia Slovensko na krajinu, kde bude vládnuť kasta odborníkov, budú to odborníci a nie poslanci, kto bude legislatívne rozhodovať. Zatiaľ to tak nie je. Vďakabohu, sme pred tridsiatimi rokmi nebojovali zbytočne.
Posudok, druhý posudok odborníka. Tu sa opakujú známe argumenty, že to sa bez problémov robí i dnes a že iba chceme zaťažovať lekára, lebo presadzujeme súčinnosť lekára pri získavaní druhého odborného posudku. Vraj to majú robiť poisťovne. No kde začať rozpletať tento hoax? Možno treba vyzvať autorku týchto argumentov, aby si naštudovala situáciu v slovenskom zdravotníctve. Myslím, že každý vie, že poisťovne tu u nás nevybavujú pacientom druhé lekárske posudky. Dokonca ich často ani nepreplácajú, že proste druhý posudok nie je samozrejmosť.
Zákaz reklamy na interrupcie. Reklama na potraty existuje. Kto neverí, nech googlí, také jednoduché to je. Zároveň zákaz reklamy nezastavuje informácie o zariadení, kde sa napríklad robia aj interrupcie. Zákon teda konkrétne hovorí o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a výslovne prikazuje, aby zariadenia na svojom webe zverejnilo zoznam služieb, ktoré poskytuje, a rovnako aj cenník. Viem, že debata, aj keď sa teda pozerám na túto sálu, by mohla byť bohatá a tak som chcela na úvod iba vyvrátiť niekoľko neprávd, ktoré sa tu tradujú. Nech sa v debate vyhneme opakovaniu tých istých nezmyslov, nech sa venujeme návrhu zákona vecne a konštruktívne, bez emócií. Som otvorená každej otázke, každému komentáru. Tu v pléne, alebo individuálne. Chcem vás poprosiť iba o jedno, majme otvorené srdcia a mysle. Myslime na ženy, osobitne na ženy, ktoré sú tehotné a ktoré sú v núdzi, pretože tieto nás potrebujú.
Ďakujem pekne.

Vďaka, pani poslankyňa, vo svojom vystúpení ste preventívne skritizovali oponentov ako buď nepripravených alebo nevzdelaných v tejto téme. Chcem vás poprosiť vyhnúť sa týmto stereotypom. Uisťujem vás, že v Progresívnom Slovensku berieme starostlivosť o ženy smrteľne vážne. Len minulý týždeň sme predstavili jedenásť nových opatrení, veľa z nich legislatívnych, ktorých v tomto, v tejto komore uvidíme o chvíľu a ktoré zlepšujú starostlivosť o ženy. Váš zákon, prepáčte, nepatrí do tejto kategórie. Naštudovali sme si ho pozorne, strávili sme nad ním hodiny a áno, je tam kopa dobrých vecí. To, ten sumár však posúva tú pomyselnú šípku na tej škále starostlivosti o ženy smerom k negatívu.
Ten najväčší problém, poviem otvorene, je presne ten 96-hodinový inštitút. Nie, nie je to tak, ako ste povedali, pani poslankyňa, že ženy, ktoré vedia, že si idú dať interrupciu, to vedia dopredu a že je to rozhodnuté. Je to pre každú veľmi osobné, veľmi personálne, veľmi traumatické rozhodnutie. Často sa o tom, že sú vôbec tehotné, dozvedia už tesne pred tým limitom, kde ešte v rámci zákona interrupciu môžu mať.
Váš zákon dosahuje presný opak toho, čo ste nám pred pár minútami povedali, že chcete urobiť, zvýšiť ten stres na nich, lebo im skrátite ten čas, kedy sa rozhodnúť môžu. Pripravujete ich o možnosť premyslieť si toto ťažké rozhodnutie v kuse. Preto si myslím, že tento zákon nie je dobrý. Vnímam tie pozitíva, ktoré v ňom sú, ale v každom prípade ho neplánujeme podporiť. Myslíme si, že starostlivosť o ženy a zlepšenie postavenia žien v spoločnosti vrátane tehotných žien, vrátane tých, ktoré chcú mať viac detí, ale aj nemať, nepovažujú tú situáciu, ekonomickú, sociálnu za ideálnu. Myslíme si, že tá starostlivosť vyzerá inak. Dávali sme vedieť minulý týždeň formou tlačovej konferencie, ako by to malo vyzerať, a opäť, naše legislatívne zákony uvidíte v najbližších pár mesiacoch.
Vďaka za to.

Pani Záborská, váš zákon je dobrý, čo viete podľa toho, že vás budú kritizovať tí, ktorí sú za presadzovanie zabíjania detí na Slovensku v treťom tisícročí ako riešenia sociálnych problémov, a ja by som to nedával nejak do takej polohy, že poďme sa vedecky a odborne baviť, pretože to každý vie, kde je pravda. Tá debata nás nikam neposunie, to je o obyčajnej matematike. Keď tu tá matematika je, treba dať do toho čo najviac, čo najprísnejšie a ja verím, že tá matematika tu bude. Treba podporovať, aby na Slovensku sa deti rodili, pretože Slovensko, po prvé, vymiera, po druhé, treba slovenským ženám dať pomocnú ruku a samozrejme, že sú politici, ako vidíme aj v Spojených štátoch amerických, ktorí presadzujú, aby sa mohlo zabiť dieťa aj v deň pôrodu. Podľa týchto, podľa týchto teórií nikdy im nevyjdete v ústrety, vždy vás budú kritizovať. Proste týmto ľuďom sa niekedy budú stavať pamätníky zločinu tak isto, ako teraz staviame komunistom, ako staviame nacistom.
Takže toto je tá éra, ktorá tu je, a jednoducho je dobré za každý jeden hlas, ktorý sa za tie deti postaví, ktorý sa postaví za tie ženy, za rodiny, a preto tento návrh, ktorý naozaj nerieši nič, čo sa týka nejakých represií, to je iba taký malý krôčik, ale správnym smerom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Na Slovensku platí starý zaostalý komunistický zákon o potratoch z roku 1986. Je zaostalý aj z odborného hľadiska, aj z morálneho hľadiska. Dodnes, a už je to teda pekné, pekná kôpka rokov, sme nedokázali tento zákon zmeniť. Preto treba urobiť aspoň niektoré konkrétne kroky, ako podporiť tehotné matky a podporiť nenarodené deti.
Niektorí hovoria o práve na potrat. Ja som presvedčený, že také právo neexistuje. Je tu iba možnosť ísť na potrat na základe toho zaostalého komunistického zákona. My podporujeme ženy v práve porodiť dieťa v čím lepších podmienkach. Podporujeme aj ochranu života nenarodených detí. Prečo? Pretože je to ľudský život. Ako sa povie ľudský život inými slovami? No život človeka, lebo nenarodené dieťa je človek. Je prekvapujúce, že o tom vôbec musíme diskutovať, že hovoríme o tom, či budeme chrániť človeka a jeho život, alebo nie. My ho chceme chrániť. Nemusíme robiť ani žiadne debaty, ako sa hovorí, že dôkaz namiesto sľubov. Dnes podľa toho starého, zaostalého komunistického zákona do dvanásteho týždňa môže byť ukončený tento ľudský život.
Čo sa stane, keď nie je ukončený? Bez akýchkoľvek skokových, skokových udalostí sa bude rozvíjať ďalej a bude z neho dieťa, ktoré sa narodí, ktoré bude žiť, ktoré dospeje a bude z neho dospelý človek. To znamená, je to ľudský život, ktorý zatiaľ legálne podľa starého zaostalého komunistického zákona môžeme ukončiť. My nezakazujeme v tomto zákone to urobiť, bohužiaľ, zatiaľ na to nie je politická vôľa, verím, že niekedy bude, ale chceme podporiť to právo porodiť dieťa, mať dieťa, lebo mať dieťa je dobré, urobiť potrat, ukončiť nevinný ľudský život je zlé.

Ďakujem za slovo. Problematika, ktorú tu prerokovávame, tak nám ukazuje, že ide o jednotlivé problémy žien, ktoré sú medzi nami. Pomáhajme tým, ktorí to potrebujú, ktorí to chcú. My sa nebránime, keď je žena rozhodnutá, nech ide svojou cestou, nech sa slobodne rozhodne, ale práve aj tento návrh, a vnímam aj jeho pozitíva, je v tom, aby sme tým, ktorí to chcú, ktorí to potrebujú, z týchto žien, aby sme im pomáhali. Pred dvadsiatimi rokmi sme založili neziskovú organizáciu ÁNO PRE ŽIVOT a doteraz pomohla takmer tisíc ženám a sedemsto detí sa narodilo, ktoré by ináč medzi nami neboli.
Chcem podčiarknuť, že ide o konkrétnu pomoc, o konkrétne kroky, ktoré tieto ženy potrebovali. Nielen strechu nad hlavou a všetko, čo patrí k tomu, aby prežili aj so svojimi deťmi, ale nie je to pomoc na papieri, ale ide o konkrétny výstup, o konkrétnu pomoc týmto ženám.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pani predkladateľka, ďakujem za túto tvoju rozpravu, za to, že si to takto pekne systematicky vysvetlila. Aj odporcovia museli z toho cítiť a vidieť, keď majú otvorené srdcia, že ide skutočne o pomoc a som rád, že si zdôraznila a ešte sa to tu bude viackrát zdôrazňovať, že my sa zameriavame na ženy, ktoré váhajú, nie sú rozhodnuté a v tom prípade, keď pomôžeme týmto, môžeme alebo máme tendenciu zachraňovať životy ľudí. Ďakujem pekne.