40. schôdza

Máš pravdu, pán kolega. Je najvyšší čas, že prišla zmena vlády, polície, súdov i prokuratúry. Je prirodzené, že sa to starej generácii, garnitúre nepáči. Cítia sa ohrození a bránia sa všetkými možnými silami a prostriedkami. My musíme byť dôslední, vytrvalí a vybudovať novú, čestnú vládnu garnitúru, ktorou časťou ste aj vy, pán prokurátor.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega, pretože ja som na tvoje prejavy už za tie roky, myslím, že zvyknutý a stále to berieš čestne, poctivo. A áno, aj kolega Lipšic, myslím, že je na tom mieste, kde má byť.
A, Dano, neboj sa, budeme stáť za tebou. Tak ako naše hnutie prišlo do politiky robiť poctivú politiku a poctivá znamená neklamať, nekradnúť a dá sa na ňu spoľahnúť. To znamená, že ten, čo príde po nás, môže stavať na tom, čo my tu zanecháme, v ďalšom volebnom období.
Áno, musím povedať, aj jedno z našich hesiel bolo, že zlo zvíťazí vtedy, ak dobro bude mlčať. A to dobro by sa malo tu prejaviť v našej sieni zákonnosti. Áno, aj medzi nami politikmi a hlavne medzi nami, lebo my máme byť výkvetom slovenského národa a každý môže začať od seba. A nikto mi nehovorte, že nepríde čas pokušení. Čas pokušení prichádza denno-denne. Je nás tu 150, takže musíme a musíme vedieť povedať, že neni to iba o výške, nemôže to byť o výške, za čo si vaše svedomie kúpi nejaký ten oligarcha alebo ten nejaký korupčný sa správajúci človek, pretože týmto si dôveryhodnosť Národnej rady a politikov na Slovensku od našich občanov nezískame.
Takže ďakujem veľmi pekne a spoločnými silami, verím, že to, čo sme v roku 2010 začali, úspešne zavŕšime, že budeme robiť poctivú politiku v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Pán poslanec Mičovský, teda na rozdiel od kolegov predrečníkov mne tu v tej sále pán poslanec Blaha a ani iní poslanci SMER-u v tejto chvíli nechýbajú. Oni by určite to vaše vystúpenie využili na ďalšie záplavy nenávisti a spochybňovania súčasného špeciálneho prokurátora pána Lipšica argumentujúc, že ako je zaujatý, lebo však sa pozná s politikmi.
No, len vec nie je taká, že keď niekto v minulosti pôsobil vo verejnom živote, nemôže nikdy zastávať verejnú funkciu, v ktorej sa vyžaduje nezávislé konanie. Samozrejme, že to môže byť problém. Samozrejme, že v niektorých konkrétnych konaniach tam môže existovať konflikt záujmov. V takých prípadoch sa musí, musí daný človek vylúčiť alebo namietať. A samozrejme, že o to väčší dohľad alebo teda o to väčšia pozornosť sa venuje človeku, ktorý prejde z takej pozície do pozície, kde sa vyžaduje nezávislosť. Ale ako aj z tohto čerstvého rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, nie je to zásadná prekážka, lebo Ústavný súd konštatoval, že tá zmena zákona o prokuratúre, ktorou sa umožnilo, aby sa aj generálnym prokurátorom, aj špeciálnym prokurátorom mohli stať nielen prokurátori, je v súlade s ústavou. Čiže tá kritika, ktorá zaznievala, bola neopodstatnená.

Ďakujem za slovo.
Ja, Janko, kolega Mičovský, na jednej strane, samozrejme, som smutný, že si už nie minister pôdohospodárstva, ale zároveň som rád, že tu sedíš medzi nami, lebo si človek, ktorý naozaj vnáša taký pokoj a múdrosť, ktorou oplývaš, aj takou spravodlivosťou a čistotou. Je to určite aj tým, že máš rád prírodu a všetko, čo okolo nej sa deje. No a vlastne ty si vyslovil, by som povedal, takú ľudskú dôveru pánovi špeciálnemu prokurátorovi, pánovi Lipšicovi, čo, samozrejme, tí, ktorí možno ho tak nepoznajú, ja ho takisto poznám v podstate len z médií, dosť dlho, samozrejme, že ho sledujem. Tak práve takéto, by som povedal, ako to povedal aj Marek Šefčík, svedectvo o človeku je veľmi dobré, keď to odznie tuná na pôde Národnej rady.
A práve tá dôvera, to je to, o čo teraz momentálne v týchto dňoch a mesiacoch bojujeme, pretože je tu na jednej strane spektra politici, ktorí chcú vnášať nedôveru a zneisťovať občanov. A my práve potrebujeme prostredníctvom prokuratúry, polície, súdnictva navodiť tú dôveru medzi ľuďmi, povzbudiť ich, že sa na veciach pracuje. Oni čakajú, či sa nám to podarí. Tí, ktorí moc nevykrikujú, ale stretávame sa s nimi, nám držia palce. A rovnako ja verím, že držia palce aj špeciálnemu prokurátorovi pánovi Lipšicovi.
A tak ako povedal aj Janko Mičovský, tak aj ja, samozrejme, stojím za vami a držíme vám palce a prajeme si, aby ste sa nenechali znechutiť v tom, čo v týchto dňoch tuná prebieha, aby ste vydržali.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám zo srdca všetkým, ktorí ste zareagovali. Ďakujem všetkým, ktorí aj možno nereagujete, však nemôžme všetci ku všetkému hovoriť, ale ktorí to tak cítime.
Čaká nás dobrý boj a ten dobrý boj ten Daniel naozaj bojuje už dávno. Tá jeho minulosť ho doslova katapultovala do dnešnej pozície. Nie je v tom žiadna politická trajektória, ale je to trajektória ľudskosti, múdrosti a odvahy.
A tak ľudsky si poprajme možno aj v tejto chvíli, takmer končíme tento týždeň, je pre mňa celkom pekný tento záver, poprajme si veľa zdravia, lebo aj Daniel Lipšic je len človek a tiež doňho nevidíme a tiež určite nemá ľahké dni a možno vo vnútri musí aj on okrem dobrých bojov s tým zlom okolo nás zvádzať aj boj so sebou, so svojou slabosťou, lebo každý máme svoje hranice.
Tak, Daniel, za všetkých ti prajem, aby tie hranice boli čo najširšie, aby si zvládal ťažké veci. A ešte raz veľká vďaka a dobrá spolupráca od nás všetkých, ktorí to s našou krajinou myslíme poctivo a dobre.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja by som chcel navrhnúť, aby sme dnes prerušili schôdzu, pretože ja si myslím, že teda ja by som veľmi rád počul pána špeciálneho prokurátora v rozprave ešte, pretože práve sa prihlásil, a tiež si myslím, že tie štyri minúty pánovi Šeligovi nebudú stačiť určite. Takže môj návrh, aby sme prerušili túto schôdzu štyri minúty do konca a mám to aj písomne.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte mi ešte stručne v rozprave zareagovať na niektoré vystúpenia poslancov a potom tie zásadnejšie veci by som zhrnul v rámci záverečného slova.
Pán poslanec Šeliga sa vo svojom vystúpení dotkol dvoch kľúčových tém a to je jednak otázka tzv. spolupracujúcich obvinených, spolupracujúcich osôb, kde sa pýtal na to, akým spôsobom tento inštitút využívame. Ja som na to v stručnosti reagoval aj na benefity, ktoré môžu dostávať spolupracujúci obvinení a ktoré sú normované v Trestnom... v Trestnom poriadku s tým, že som aj uviedol, že viaceré spolupracujúce osoby už aj boli odsúdené na nepodmienečné tresty a aj budú odsúdení niektorí, resp. budeme, budeme pri dohodovacom konaní trvať na nepodmienečných trestoch. Bolo by, samozrejme, odo mňa nekorektné oznamovať, alebo teda komentovať konkrétne prípady, ktoré nie sú skončené, v pléne Národnej rady.
Častokrát pri diskusiách o spolupracujúcich obvinených sa spomína jedno rozhodnutie Štrasburského súdu vo veci Adamčo proti Slovenskej republike. Toto je pomerne výnimočné rozhodnutie Štrasburského súdu a výnimočná bola aj skutková situácia a procesná situácia, na základe ktorej dospel Štrasburský súd k rozhodnutiu o porušení čl. 6 Dohovoru, článku, ktorý garantuje právo na spravodlivý proces. Vo veci Adamčo totiž súd, ktorý rozhodoval o vine tohto obžalovaného, nemal vôbec vedomosť o benefite, ktorý získal tento obžalovaný v inej trestnej veci, ktorá bola tiež kvalifikovaná ako trestný čin vraždy. V tej veci bol prepustený na slobodu, trestné stíhanie bolo zastavené. Získal absolútnu imunitu. Bolo zastavené jeho trestné stíhanie aj ako komplica v tej hlavnej veci, kde bol stíhaný spolu s Branislavom Adamčom, a obvinenie z krivej výpovedi bolo zrušené. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že takéto benefity, ktoré boli bez akejkoľvek súdnej kontroly, boli len na rozhodnutí prokurátora, pričom išlo o jedného a toho istého prokurátora, kolegu Šufliarskeho, tak tieto, kumulácia týchto okolností mala za následok, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Chcem však povedať, že konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Atanasov proti Bulharsku, Cornelis proti Holandsku, Verhoek proti Holandsku jednoznačne uvádza, že použitie výpovedí spolupracujúcich obvinených samo osebe nie je dôvodom na vyslovenie porušenia práva na spravodlivý proces, a to dokonca ani vtedy, pokiaľ je odsúdenie, odsúdenie v určujúcej miere založené na výpovedi takéhoto spolupracujúceho obvineného alebo spolupracujúceho svedka. To je v princípe tá doktrína ešte z čias rozsudku ESĽP vo veci Van Mechelen and Others v. the Netherlands, proste pokiaľ ide o jediný alebo rozhodujúci dôkaz. Kľúčové je, aby boli zachované práva na obhajobu. To znamená, aby obhajoba mala právo minimálne v jednom štádiu trestného konania vypočuť kontradiktórne aj túto spolupracujúcu osobu, spochybniť jej vierohodnosť, aby, aby mala obhajoba informáciu o tom, aké benefity táto osoba dostáva, aby mohla obhajoba s týmito informáciami pracovať.
Ale chcem povedať, že boli prípady, kde bolo odsúdenie zločineckých skupín na Slovensku založené na výpovedi jednej spolupracujúcej osoby, ktorej výpoveď bola potvrdzovaná ďalšími nepriamymi dôkazmi. Poviem vám príklad, napr. kauza Okoličány a spol. Nikto vtedy nespochybňoval spolupracujúcich obvinených a tieto veci, viaceré z nich, skoro všetky sú právoplatne rozhodnuté.
K veci, na ktorú sa pýtal pán poslanec Šefčík, ktorá sa týka teda použiteľnosti nahrávky z spravodajskej akcie nazvanej Gorila. My sme toho názoru aj z hľadiska toho, čo vyžaduje judikatúra naša, ale aj Štrasburského súdu, že v žiadnom prípade nie je možné zničiť nahrávku v kauze Gorila, pretože by sa orgány činné v trestnom konaní mohli dopustiť trestného činu marenia spravodlivosti, keby zničili tento dôkaz, ktorý môže byť v ďalších trestných veciach. Aj v tej kmeňovej kauze Gorila môže byť veľmi dôležitým dôkazom preukazujúcim, potvrdzujúcim trestnú činnosť.
Svoj právny názor Úrad špeciálnej prokuratúry opiera o líniu rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bašić proti Chorvátsku a vo veci Dragojević proti Chorvátsku, kde bolo konštatované, že aj v prípade, ak boli odposluchy získané v rozpore s vnútroštátnou legislatívou v tom slova zmysle, že neboli napríklad príkazy na odposluchy adekvátne odôvodnené, čo je prípad Gorily, teda prípad Varga... Varga a spol., to neznamená, že takéto, z toho získané odposluchy sú nepoužiteľné v trestnom konaní. Inými slovami, celá línia tejto judikatúry je postavená na tom, že aj v prípade, ak je konštatované vnútroštátnymi súdmi alebo Štrasburským súdom, že prišlo k porušeniu práva na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru, to samo osebe nemá za následok, že ten dôkaz je nepoužiteľný a jeho použitie v trestnom konaní by znamenalo porušenie čl. 6, teda práva na spravodlivý proces.
Často ste možno - a nechcem ísť do príliš veľkých podrobností - počuli, aj najmä od obhajoby, ale v princípe niekedy, niekedy nie len, bohužiaľ, o doktríne, ktorá má taký zaujímavý názov, preto sa často používa, aj keď sa často celkom nevie, v akom, v akom rozsahu tá doktrína platí, a to je doktrína ovocia otráveného stromu. To znamená, že ak nejaký dôkaz bol získaný v rozpore s nejakým procesným rozpisom, tak nielenže tento dôkaz je nepoužiteľný, ale aj všetky ďalšie dôkazy od neho odôvodnené sú nepoužiteľné. No, to, samozrejme, že nie je pravda. V zmysle judikatúry Štrasburského súdu to sa týka len dôkazov, ktoré boli získané v rozpore s čl. 3 Dohovoru, teda pod hrozbou mučenia alebo iného neľudského zaobchádzania, a dokonca Štrasburský súd vo veci Gäfgen proti Nemecku v rozsudku Veľkej komory konštatoval, že aj vecné odvodené dôkazy od výpovede získanej v rozpore s čl. 3 sú v trestnom konaní použiteľné. Išlo o prípad vlastne únosu a následne vraždy jedného malého chlapca, ktorého telo a ďalšie veci boli nájdené na základe toho, že obvinená osoba, bolo jej hrozené nezákonným spôsobom, aby vypovedala a označila miesto, kde sa chlapec nachádza, pretože v tom čase ešte bola rozumná domnienka, že chlapec môže žiť.
Teraz v žiadnom prípade to neznamená, že je možné v trestnom konaní za akejkoľvek situácii hroziť obvinenému neľudským zaobchádzaním v prípade, že nejak nejakým spôsobom nebude konať alebo vypovedať. Len tým chcem povedať, že tá takpovediac sexi znejúca doktrína ovocia otráveného stromu, to je metafora, má veľmi limitovaný dosah. Dovoľte mi ešte zareagovať na pár drobností, ktoré vystali v rozprave.
Pán poslanec Šeliga sa pýtal na tú otázku... alebo pán poslanec Dostál, že či som mal zákaz zúčastňovať sa odborných komisií. My v trestnom práve posudzujeme všetky podania, lebo tak nás, tak nás vlastne zaväzuje Trestný poriadok, § 62, podľa obsahu. To znamená, ak som mal pozvanie na odbornú komisiu k právnemu štátu, ak som mal pozvanie na komisiu k § 363 na ministerstve spravodlivosti a generálny prokurátor rozhodol, že sa týchto komisií zúčastňovať nemôžem a bude sa ich zúčastňovať kvôli jednotnému postupu prokuratúry len kolegyňa z Generálnej prokuratúry, neviem, ako sa to dá celkom normálnym jazykom vyjadriť, ja som tie pozvánky proste mal, nemohol som na základe tých pozvaní sa týchto komisií zúčastniť. Čiže sa mi zdá, že hra so slovíčkami nie je v tomto prípade veľmi rozumná. A áno, myslím si, že žiaden rozumný človek nemôže interpretovať takýto postup ako, inak ako zákaz zúčastňovať sa týchto, týchto komisií.
Už som to povedal v rozprave v piatok a budem sa tomu ešte venovať možno trošku rozsiahlejšie v záverečnom slove, že máme tu dve koncepcie fungovania prokuratúry, jedna je otvorená prokuratúra, síce hierarchicky usporiadaná, ale kde sa rešpektuje, akceptuje pluralita názorov, a druhá, druhá je iný systém, ktorý je skôr prokuratúrou uzavretou, a tá diskusia, musím povedať, že aj v rámci prokuratúry, prokuratúry prebieha, a vyjadrím sa k tomu potom v záverečnom slove.
Pán poslanec, ospravedlňujem sa teraz za, za to, že, že som si nezapísal meno, ale bol z opozície, z ĽSNS, sa pýtal na osobu Petra Košča, ktorý je trestne stíhaný v súčasnosti pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry a sú naňho vydané viaceré zatýkacie rozkazy.
Keď som bol v advokácii, trošku to uvediem, a by to bolo v kontexte, tak som sa stretával s množstvom ľudí aj z bezpečnostných zložiek, lebo som zastupoval viaceré prípady, kde bolo zrejmé, že trestné stíhanie bolo alebo je manipulované. Týkali sa napríklad aj v súčasnosti už odsúdeného Mariána Kočnera. Tak som sa stretol prostredníctvom Vladimíra Pčolinského s vtedajším šéfom proti... pardon, jednotky Finančnej polície Bernardom Slobodníkom. Bolo to asi v roku 2017 alebo 2018. To stretnutie si pamätám a už som ho opisoval aj verejne, takže ho môžem, to môžem zopakovať. Pamätám si, keď som na to stretnutie prišiel, tak plukovník Slobodník mi chcel vysvetliť, že kvôli čomu sa chce so mnou stretnúť, a povedal mi, skoro teraz to budem tlmočiť asi doslovne, niečo nasledovné: „Pán doktor, ak sa pýtate, kvôli čomu sa chcem s vami stretnúť, tak je to kvôli tomuto, viem, že tu nebudeme navždy, viem, že čo všetko pri svojej činnosti robíme, ako prestupujeme zákony, a keď vo funkcii skončím, nechcem chodiť desať rokov po výsluchoch.“
Nechcem ďalej veci komentovať, ja som viazaný advokátskou mlčanlivosťou, stretával som sa následne aj s Branislavom Zurianom vo veciach, ktoré sa týkali verejne známych káuz, a v roku 2019 - nie ’16 - a na to sú dôkazy, som sa stretol na požiadanie Vladimíra Pčolinského aj s pánom Koščom, kde sme riešili práve veci, kde som zastupoval poškodených ako, ako advokát, a na tom stretnutí bol prítomný aj Bernard Slobodník a na jednom stretnutí bol prítomný aj vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorého som od vyšetrovania kauzy Gorila v roku 2012 prvýkrát stretol 1. 2. 2019, a preto ten dátum veľmi dobre viem, pretože si pamätám okolnosti, za ktorých k tomu stretnutiu prišlo, a na to sú aj svedkovia. Z akých dôvodov je to stretnutie posúvané do roku 2016, je to z dôvodov obhajoby, ktorá je legitímna, pána Košča, ktorý je trestne stíhaný, z akých dôvodov iné osoby tvrdia v roku 2016, v tomto okamihu nechám nezodpovedané, prečo je potrebné pomáhať jeho obhajobe.
Vo vzťahu ešte k poslancovi Dostálovi by som spomenul, pýtal sa na zrušenie oddelenia extrémistickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry, toto oddelenie bolo zlúčené od februára tohto roku s oddelením organizovaného zločinu terorizmu a zatiaľ, zatiaľ toto zlúčené oddelenie podľa mojich vedomostí funguje, funguje dobre, to znamená, že aj prokurátori, ktorí boli v minulosti špecializovaní výlučne na extrémistickú kriminalitu, dnes vybavujú aj túto agendu, ale okrem toho majú aj agendu zločineckých skupín, úkladných vrážd, terorizmu menej, lebo táto agenda na Slovensku našťastie zatiaľ nie je nejako, nejako významná. Budeme vedieť koncom roka, keď porovnáme jednotlivé ukazovatele a dáme ich do nejakého kontextu, asi to bude potrebné tiež, že, že či sa to zlúčenie osvedčilo, alebo nie. Ja sa snažím mať s kolegami na Úrade špeciálnej prokuratúry veľmi otvorený vzťah a priznám sa, že nikto mi neavizoval z tohto z bývalého samostatného oddelenia, že by, že by teraz mal nejaký, nejaký pracovný problém, práve naopak, aj s týmito kolegami konzultujeme aj závažnejšie veci netýkajúce sa extrémistickej kriminality, ale iných vecí, zločineckých skupín a myslím si, že tá spolupráca je, je veľmi dobrá. Čiže zatiaľ ja nemám dôvod nejakým spôsobom negatívne, negatívne hodnotiť toto rozhodnutie o zlúčení.
Ono naozaj bolo a to by som možno bol rád, keby ste s takou otvorenou mysľou tiež zobrali, bolo, bolo motivované tým, aby boli rovnomernejšie zaťažovaní prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. Je to ako v každej práci, predpokladám, že nevytvára dobré, dobrú atmosféru, ak časť rovnocenne postavených kolegov vybavuje agendu, ktorá možno je z hľadiska náročnosti, procesnej náročnosti, rozsiahlosti spisu, možnosti na dohodovacie konanie o niečo menej náročná, a druhá časť kolegov vybavuje spisy, ktoré majú niektoré, niektoré naozaj extrémne spisy, proste desiatky, desiatky zväzkov vyšetrovacieho spisu. Len na príklad, ako uvediem jeden kolega teraz spracováva pomerne rozsiahlu obžalobu v jednej rozsiahlej daňovej trestnej veci, kde, kde spisový materiál zaberie i polovicu kancelárie, v princípe je v osobitnej kancelárie zložený ten spisový materiál. Nehovorím, že každý jeden zväzok je relevantný, sú to listinné dôkazy väčšinou a tak ďalej, ale je dôležité, aby, aby, a je to aj moja zodpovednosť ako špeciálneho prokurátora, aby moji kolegovia mali nielen pocit, ale aby to aj tak reálne bolo, že sú rovnomerne zaťažovaní, proste aby, aby nemal niekto len tie jednoduchšie veci a iní len tie náročnejšie veci, to, si myslím, že je dôležité, ale o to sa v maximálne miere snažím.
Toľko z mojej strany v rozprave a potom by som sa vyjadril takým všeobecnejším veciam v záverečnom slove.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som mal k tejto poslednej téme takú otázku, či nehrozí riziko, alebo ako sa vyvarovať riziku, že tí prokurátori, ktorí boli špecializovaní na protiextrémistick... teda extrémistické trestné činy z toho protiextrémistického oddelenia, ako to povedať... aby zvládli či trestné činy súvisiace s organizovaným zločinom, alebo korupčné trestné činy, lebo predsa len je to asi aj skutkovo, aj čo do metódy práce úplne iný typ vyšetrovania a dozorovania.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán prokurátor, chcel by som sa vrátiť ešte k tej debate, ktorú ste mali v piatok ohľadne toho uznesenia Generálnej prokuratúry, v ktorom sa, v ktorom sa teda konštatuje, že bol porušený zákon, a zrušili si tam, zrušili sa právoplatné uznesenia vyšetrovateľov. Vy ste sa skôr vyjadrovali k tomu zneseniu ako takému samotnému, teda že vy tvrdíte, že generálny prokurátor na to nemal zákonnú právomoc, ale ja nechcem o tom polemizovať, či mal, alebo nemal, lebo pre mňa v tejto chvíli, a k tomu, čo sa chcem spýtať, to nie je podstatné, pretože to uznesenie je pre mňa len forma, ako som sa ja dozvedel tie informácie, ktoré sú tam napísané.
Ja som sa vás skôr pýtal na ten obsah tých úradných záznamov, hlavne týkajúcich sa korupčnej činnosti Národného bezpečnostného úradu, na príklade, ktorých som vám chcel povedať alebo poukázať na to, že tí vyšetrovatelia si tie informácie v tých... úradné záznamy vymýšľali a že je dokázateľným spôsobom, dokázateľným spôsobom sa dá preukázať, že tie informácie sú úplne vymyslené, aj z tých samotných prepisov tých odposluchov je vidieť, že oni si to proste vymýšľali. K tomuto som sa, aby ste sa vyjadril, že či takýto spôsob je v poriadku a či by nebolo potrebné nejakým spôsobom proti tomu zasiahnuť.
Ďakujem za odpoveď.

Áno, veľmi stručne. Ak nestihnem za dve minúty, tak budem v záverečnom slove reagovať rozsiahlejšie.
Vo vzťahu k tomu, čo sa pýtal pán podpredseda Grendel, ja si myslím, že je dobré, keď prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry majú skúsenosť so širšou agendou. A je to teda aj moja skúsenosť, ja mám tiež dozorové veci, ktoré sa týkajú aj zločineckých skupín, aj úkladných vrážd, aj korupcie, a chcem ešte aj, aj si zobrať možno nejaké ekonomické trestné veci, nevidím v tom, v tom absolútne žiaden problém, práve, práve naopak.
Vo vzťahu k pánu poslancovi Beluskému, no ja som tu už spomínal minule, že neboli to len úradné záznamy, ktoré boli relevantné, ktoré sa týkali NBÚ, neboli len, ktoré sa týkali NBÚ, samozrejme, boli aj ďalšie, ale bola to aj informácia, ktorú sme zasielali Generálnej prokuratúre 15. 6. 2021, veľmi rozsiahla informácia, ktorá, ktorá potvrdzovala, že už aj zaisťovacie úkony Úradu inšpekčnej služby boli vykonané nezákonne, a boli tam ďalšie prepojenia spomínané v tej informácii, ktorá bola na Generálnu prokuratúru zaslaná toho 15. 6. 2021. Čiže som presvedčený o tom, že trestné stíhanie, aby sme si len rozumeli, uznesenie o začatí trestného stíhania nie je uznesením o vznesení obvinenia. Nikto sa nerealizuje, nikto sa neodpočúva, nie sú žiadne zaisťovacie úkony, len sa otvára možnosť dokazovania. A vo vzťahu k tomu, čo sa tu pertraktuje, ja som, samozrejme, že v danej veci spis nevidel, ale však kolovalo uznesenie o vznesení obvinenia.
Ubezpečujem vás, že, že keby sme možno do akejkoľvek kancelárie, kde sa, kde pracuje nejaký tím, nasadili odpočúvacie zariadenie, tak tá diskusia je asi veľmi podobná, kde sa formulujú skutkové vety, formuluje sa právna kvalifikácia. Toto považovať za, za trestnú činnosť považujem za, za absurdné.