Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte mi ešte stručne v rozprave zareagovať na niektoré vystúpenia poslancov a potom tie zásadnejšie veci by som zhrnul v rámci záverečného slova.
Pán poslanec Šeliga sa vo svojom vystúpení dotkol dvoch kľúčových tém a to je jednak otázka tzv. spolupracujúcich obvinených, spolupracujúcich osôb, kde sa pýtal na to, akým spôsobom tento inštitút využívame. Ja som na to v stručnosti reagoval aj na benefity, ktoré môžu dostávať spolupracujúci obvinení a ktoré sú normované v Trestnom... v Trestnom poriadku s tým, že som aj uviedol, že viaceré spolupracujúce osoby už aj boli odsúdené na nepodmienečné tresty a aj budú odsúdení niektorí, resp. budeme, budeme pri dohodovacom konaní trvať na nepodmienečných trestoch. Bolo by, samozrejme, odo mňa nekorektné oznamovať, alebo teda komentovať konkrétne prípady, ktoré nie sú skončené, v pléne Národnej rady.
Častokrát pri diskusiách o spolupracujúcich obvinených sa spomína jedno rozhodnutie Štrasburského súdu vo veci Adamčo proti Slovenskej republike. Toto je pomerne výnimočné rozhodnutie Štrasburského súdu a výnimočná bola aj skutková situácia a procesná situácia, na základe ktorej dospel Štrasburský súd k rozhodnutiu o porušení čl. 6 Dohovoru, článku, ktorý garantuje právo na spravodlivý proces. Vo veci Adamčo totiž súd, ktorý rozhodoval o vine tohto obžalovaného, nemal vôbec vedomosť o benefite, ktorý získal tento obžalovaný v inej trestnej veci, ktorá bola tiež kvalifikovaná ako trestný čin vraždy. V tej veci bol prepustený na slobodu, trestné stíhanie bolo zastavené. Získal absolútnu imunitu. Bolo zastavené jeho trestné stíhanie aj ako komplica v tej hlavnej veci, kde bol stíhaný spolu s Branislavom Adamčom, a obvinenie z krivej výpovedi bolo zrušené. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že takéto benefity, ktoré boli bez akejkoľvek súdnej kontroly, boli len na rozhodnutí prokurátora, pričom išlo o jedného a toho istého prokurátora, kolegu Šufliarskeho, tak tieto, kumulácia týchto okolností mala za následok, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Chcem však povedať, že konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Atanasov proti Bulharsku, Cornelis proti Holandsku, Verhoek proti Holandsku jednoznačne uvádza, že použitie výpovedí spolupracujúcich obvinených samo osebe nie je dôvodom na vyslovenie porušenia práva na spravodlivý proces, a to dokonca ani vtedy, pokiaľ je odsúdenie, odsúdenie v určujúcej miere založené na výpovedi takéhoto spolupracujúceho obvineného alebo spolupracujúceho svedka. To je v princípe tá doktrína ešte z čias rozsudku ESĽP vo veci Van Mechelen and Others v. the Netherlands, proste pokiaľ ide o jediný alebo rozhodujúci dôkaz. Kľúčové je, aby boli zachované práva na obhajobu. To znamená, aby obhajoba mala právo minimálne v jednom štádiu trestného konania vypočuť kontradiktórne aj túto spolupracujúcu osobu, spochybniť jej vierohodnosť, aby, aby mala obhajoba informáciu o tom, aké benefity táto osoba dostáva, aby mohla obhajoba s týmito informáciami pracovať.
Ale chcem povedať, že boli prípady, kde bolo odsúdenie zločineckých skupín na Slovensku založené na výpovedi jednej spolupracujúcej osoby, ktorej výpoveď bola potvrdzovaná ďalšími nepriamymi dôkazmi. Poviem vám príklad, napr. kauza Okoličány a spol. Nikto vtedy nespochybňoval spolupracujúcich obvinených a tieto veci, viaceré z nich, skoro všetky sú právoplatne rozhodnuté.
K veci, na ktorú sa pýtal pán poslanec Šefčík, ktorá sa týka teda použiteľnosti nahrávky z spravodajskej akcie nazvanej Gorila. My sme toho názoru aj z hľadiska toho, čo vyžaduje judikatúra naša, ale aj Štrasburského súdu, že v žiadnom prípade nie je možné zničiť nahrávku v kauze Gorila, pretože by sa orgány činné v trestnom konaní mohli dopustiť trestného činu marenia spravodlivosti, keby zničili tento dôkaz, ktorý môže byť v ďalších trestných veciach. Aj v tej kmeňovej kauze Gorila môže byť veľmi dôležitým dôkazom preukazujúcim, potvrdzujúcim trestnú činnosť.
Svoj právny názor Úrad špeciálnej prokuratúry opiera o líniu rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bašić proti Chorvátsku a vo veci Dragojević proti Chorvátsku, kde bolo konštatované, že aj v prípade, ak boli odposluchy získané v rozpore s vnútroštátnou legislatívou v tom slova zmysle, že neboli napríklad príkazy na odposluchy adekvátne odôvodnené, čo je prípad Gorily, teda prípad Varga... Varga a spol., to neznamená, že takéto, z toho získané odposluchy sú nepoužiteľné v trestnom konaní. Inými slovami, celá línia tejto judikatúry je postavená na tom, že aj v prípade, ak je konštatované vnútroštátnymi súdmi alebo Štrasburským súdom, že prišlo k porušeniu práva na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru, to samo osebe nemá za následok, že ten dôkaz je nepoužiteľný a jeho použitie v trestnom konaní by znamenalo porušenie čl. 6, teda práva na spravodlivý proces.
Často ste možno - a nechcem ísť do príliš veľkých podrobností - počuli, aj najmä od obhajoby, ale v princípe niekedy, niekedy nie len, bohužiaľ, o doktríne, ktorá má taký zaujímavý názov, preto sa často používa, aj keď sa často celkom nevie, v akom, v akom rozsahu tá doktrína platí, a to je doktrína ovocia otráveného stromu. To znamená, že ak nejaký dôkaz bol získaný v rozpore s nejakým procesným rozpisom, tak nielenže tento dôkaz je nepoužiteľný, ale aj všetky ďalšie dôkazy od neho odôvodnené sú nepoužiteľné. No, to, samozrejme, že nie je pravda. V zmysle judikatúry Štrasburského súdu to sa týka len dôkazov, ktoré boli získané v rozpore s čl. 3 Dohovoru, teda pod hrozbou mučenia alebo iného neľudského zaobchádzania, a dokonca Štrasburský súd vo veci Gäfgen proti Nemecku v rozsudku Veľkej komory konštatoval, že aj vecné odvodené dôkazy od výpovede získanej v rozpore s čl. 3 sú v trestnom konaní použiteľné. Išlo o prípad vlastne únosu a následne vraždy jedného malého chlapca, ktorého telo a ďalšie veci boli nájdené na základe toho, že obvinená osoba, bolo jej hrozené nezákonným spôsobom, aby vypovedala a označila miesto, kde sa chlapec nachádza, pretože v tom čase ešte bola rozumná domnienka, že chlapec môže žiť.
Teraz v žiadnom prípade to neznamená, že je možné v trestnom konaní za akejkoľvek situácii hroziť obvinenému neľudským zaobchádzaním v prípade, že nejak nejakým spôsobom nebude konať alebo vypovedať. Len tým chcem povedať, že tá takpovediac sexi znejúca doktrína ovocia otráveného stromu, to je metafora, má veľmi limitovaný dosah. Dovoľte mi ešte zareagovať na pár drobností, ktoré vystali v rozprave.
Pán poslanec Šeliga sa pýtal na tú otázku... alebo pán poslanec Dostál, že či som mal zákaz zúčastňovať sa odborných komisií. My v trestnom práve posudzujeme všetky podania, lebo tak nás, tak nás vlastne zaväzuje Trestný poriadok, § 62, podľa obsahu. To znamená, ak som mal pozvanie na odbornú komisiu k právnemu štátu, ak som mal pozvanie na komisiu k § 363 na ministerstve spravodlivosti a generálny prokurátor rozhodol, že sa týchto komisií zúčastňovať nemôžem a bude sa ich zúčastňovať kvôli jednotnému postupu prokuratúry len kolegyňa z Generálnej prokuratúry, neviem, ako sa to dá celkom normálnym jazykom vyjadriť, ja som tie pozvánky proste mal, nemohol som na základe tých pozvaní sa týchto komisií zúčastniť. Čiže sa mi zdá, že hra so slovíčkami nie je v tomto prípade veľmi rozumná. A áno, myslím si, že žiaden rozumný človek nemôže interpretovať takýto postup ako, inak ako zákaz zúčastňovať sa týchto, týchto komisií.
Už som to povedal v rozprave v piatok a budem sa tomu ešte venovať možno trošku rozsiahlejšie v záverečnom slove, že máme tu dve koncepcie fungovania prokuratúry, jedna je otvorená prokuratúra, síce hierarchicky usporiadaná, ale kde sa rešpektuje, akceptuje pluralita názorov, a druhá, druhá je iný systém, ktorý je skôr prokuratúrou uzavretou, a tá diskusia, musím povedať, že aj v rámci prokuratúry, prokuratúry prebieha, a vyjadrím sa k tomu potom v záverečnom slove.
Pán poslanec, ospravedlňujem sa teraz za, za to, že, že som si nezapísal meno, ale bol z opozície, z ĽSNS, sa pýtal na osobu Petra Košča, ktorý je trestne stíhaný v súčasnosti pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry a sú naňho vydané viaceré zatýkacie rozkazy.
Keď som bol v advokácii, trošku to uvediem, a by to bolo v kontexte, tak som sa stretával s množstvom ľudí aj z bezpečnostných zložiek, lebo som zastupoval viaceré prípady, kde bolo zrejmé, že trestné stíhanie bolo alebo je manipulované. Týkali sa napríklad aj v súčasnosti už odsúdeného Mariána Kočnera. Tak som sa stretol prostredníctvom Vladimíra Pčolinského s vtedajším šéfom proti... pardon, jednotky Finančnej polície Bernardom Slobodníkom. Bolo to asi v roku 2017 alebo 2018. To stretnutie si pamätám a už som ho opisoval aj verejne, takže ho môžem, to môžem zopakovať. Pamätám si, keď som na to stretnutie prišiel, tak plukovník Slobodník mi chcel vysvetliť, že kvôli čomu sa chce so mnou stretnúť, a povedal mi, skoro teraz to budem tlmočiť asi doslovne, niečo nasledovné: „Pán doktor, ak sa pýtate, kvôli čomu sa chcem s vami stretnúť, tak je to kvôli tomuto, viem, že tu nebudeme navždy, viem, že čo všetko pri svojej činnosti robíme, ako prestupujeme zákony, a keď vo funkcii skončím, nechcem chodiť desať rokov po výsluchoch.“
Nechcem ďalej veci komentovať, ja som viazaný advokátskou mlčanlivosťou, stretával som sa následne aj s Branislavom Zurianom vo veciach, ktoré sa týkali verejne známych káuz, a v roku 2019 - nie ’16 - a na to sú dôkazy, som sa stretol na požiadanie Vladimíra Pčolinského aj s pánom Koščom, kde sme riešili práve veci, kde som zastupoval poškodených ako, ako advokát, a na tom stretnutí bol prítomný aj Bernard Slobodník a na jednom stretnutí bol prítomný aj vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorého som od vyšetrovania kauzy Gorila v roku 2012 prvýkrát stretol 1. 2. 2019, a preto ten dátum veľmi dobre viem, pretože si pamätám okolnosti, za ktorých k tomu stretnutiu prišlo, a na to sú aj svedkovia. Z akých dôvodov je to stretnutie posúvané do roku 2016, je to z dôvodov obhajoby, ktorá je legitímna, pána Košča, ktorý je trestne stíhaný, z akých dôvodov iné osoby tvrdia v roku 2016, v tomto okamihu nechám nezodpovedané, prečo je potrebné pomáhať jeho obhajobe.
Vo vzťahu ešte k poslancovi Dostálovi by som spomenul, pýtal sa na zrušenie oddelenia extrémistickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry, toto oddelenie bolo zlúčené od februára tohto roku s oddelením organizovaného zločinu terorizmu a zatiaľ, zatiaľ toto zlúčené oddelenie podľa mojich vedomostí funguje, funguje dobre, to znamená, že aj prokurátori, ktorí boli v minulosti špecializovaní výlučne na extrémistickú kriminalitu, dnes vybavujú aj túto agendu, ale okrem toho majú aj agendu zločineckých skupín, úkladných vrážd, terorizmu menej, lebo táto agenda na Slovensku našťastie zatiaľ nie je nejako, nejako významná. Budeme vedieť koncom roka, keď porovnáme jednotlivé ukazovatele a dáme ich do nejakého kontextu, asi to bude potrebné tiež, že, že či sa to zlúčenie osvedčilo, alebo nie. Ja sa snažím mať s kolegami na Úrade špeciálnej prokuratúry veľmi otvorený vzťah a priznám sa, že nikto mi neavizoval z tohto z bývalého samostatného oddelenia, že by, že by teraz mal nejaký, nejaký pracovný problém, práve naopak, aj s týmito kolegami konzultujeme aj závažnejšie veci netýkajúce sa extrémistickej kriminality, ale iných vecí, zločineckých skupín a myslím si, že tá spolupráca je, je veľmi dobrá. Čiže zatiaľ ja nemám dôvod nejakým spôsobom negatívne, negatívne hodnotiť toto rozhodnutie o zlúčení.
Ono naozaj bolo a to by som možno bol rád, keby ste s takou otvorenou mysľou tiež zobrali, bolo, bolo motivované tým, aby boli rovnomernejšie zaťažovaní prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. Je to ako v každej práci, predpokladám, že nevytvára dobré, dobrú atmosféru, ak časť rovnocenne postavených kolegov vybavuje agendu, ktorá možno je z hľadiska náročnosti, procesnej náročnosti, rozsiahlosti spisu, možnosti na dohodovacie konanie o niečo menej náročná, a druhá časť kolegov vybavuje spisy, ktoré majú niektoré, niektoré naozaj extrémne spisy, proste desiatky, desiatky zväzkov vyšetrovacieho spisu. Len na príklad, ako uvediem jeden kolega teraz spracováva pomerne rozsiahlu obžalobu v jednej rozsiahlej daňovej trestnej veci, kde, kde spisový materiál zaberie i polovicu kancelárie, v princípe je v osobitnej kancelárie zložený ten spisový materiál. Nehovorím, že každý jeden zväzok je relevantný, sú to listinné dôkazy väčšinou a tak ďalej, ale je dôležité, aby, aby, a je to aj moja zodpovednosť ako špeciálneho prokurátora, aby moji kolegovia mali nielen pocit, ale aby to aj tak reálne bolo, že sú rovnomerne zaťažovaní, proste aby, aby nemal niekto len tie jednoduchšie veci a iní len tie náročnejšie veci, to, si myslím, že je dôležité, ale o to sa v maximálne miere snažím.
Toľko z mojej strany v rozprave a potom by som sa vyjadril takým všeobecnejším veciam v záverečnom slove.
Ďakujem.
