40. schôdza

Ďakujem pekne. Ja chcem len zdôrazniť jednu dôležitú vec, ktorú tam padla od kolegu, že čakacie lehoty naozaj nie sú v súlade s medicínsky založenou praxou a praxou založenou na dôkazoch a spôsobujú naozaj oneskorené poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Krajiny, ktoré majú najvyššiu úroveň zdravotnej starostlivosti v Európe, uveďme príklad pri severských krajinách, ktoré tu padli, naozaj nemajú žiadne lehoty.
Toľko, ďakujem.

Pán poslanec Cmorej, ďakujem za vaše vystúpenie, ja by som pridal ešte taký malý fakt.
Priemerná cena interrupcie je podľa výskumu 414 eur, čo je pre mnohé domácnosti privysoká suma, a nedokážu ju rýchlo získať, čo robí interrupciu pre mnohé ženy nedostupnou tak či tak.
Tiež som veľmi rada, že ste spomenuli občianske združenie Ženské kruhy, ktoré veľmi konzistentne presadzujú rešpekt a možnosť slobodnej voľby žien. A ja to robím tiež.

Ďakujem pekne, Tak, pán kolega Cmorej, Maďarsko, Portugalsko, Lotyšsko tam majú 3 dni čakaciu dobu, Holandsko 5, Taliansko 7, podľa mojich informácií Belgicko 6. Hovoríme, teraz nie je žiaden stredovek a mám tu, niekto namietal čakacie lehoty, že by mali byť protiústavnými, t. j. z USA si zoberiem príklad, a nehovoríme o žiadnej hlbokej minulosti, ale o roku, o auguste 2021, to znamená veľmi čerstvé a sudca tam povedal toto: „Pred veľkými životnými rozhodnutiami je múdre nájsť si čas na premýšľanie.“ A väčšina týchto sudcov, tak ako oni to tam rozhodujú, rozhodla, že žiadne čakacie lehoty, ktoré stanoví legislatíva, zákon, nie sú v rozpore s ich ústavou. Myslím, že ani s našou.
Čiže tie čakacie lehoty, keď ste mi chceli takýmto spôsobom odpovedať, že toto je stredoveké, no tak to ste sa riadne sekli. Hovoríme o súčasnosti, nie sú protiústavné, nie sú v rozpore s ničím, treba, aby tá žena mala čas a dostatok informácií, aby sa mohla dobre rozhodnúť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Viete, pán Cmorej, keď ste čítali ten text, ktorý ste držali v ruke, položil som si takú otázku, či by ste boli schopný o tejto téme aspoň 30 sekúnd hovoriť súvislo bez toho, aby ste nahliadali do toho textu, ktorý ste tam čítal.
A druhá vec bola tá a mal som taký pocit, alebo teda ste na mňa tak pôsobili, že text, ktorý ste čítali, tak nie ste vnútorne sním stotožnený a dokonca mu nerozumiete.
Viete, keď sa tak pozerám ako na ten návrh zákona, ktorý je tu predložený, zamyslel som sa nad jednou konferenciou, ktorá mala medzinárodnú účasť, v Trnave, a rôzne také názory ktoré tam ako zazneli aj vo vzťahu k manželstvám, k rodinám a rovnako aj k interrupciám, tak jeden z účinkujúcich a vystupujúcich ako hosť vystúpil doktor Neuwirth - Aničky Záborskej otec - a on veľmi pekne tam hovoril o tom čase, viete, a súvisí to aj s rodinou a formáciou, a tu že teraz keď sa bavíme, že či 24 hodín, 48 hodín, 72 hodín alebo koľko hodín pred interrupciou, aby tie ženy mali čas na rozmyslenie, to je všetko málo vážení kolegovia, kolegyne. Ten čas je v rodine, kedy to dieťa a kedy tie deti prechádzajú tou formáciou a v podstate to rozhodnutie a Dr. Neuwirth, tak položil takú otázku: „Urobili ste vo svojom živote rozhodnutie dopredu o niečom, čo ešte sa len má udiať?“ Tiež som sa nad tým zamyslel. Rovnako je to aj s interrupciou. Ak ty si nastavený vo svojom živote, že pôjdeš na tú interrupciu, žiadne čas ti nepomôže.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja možno iba tri poznámky, prvá z nich je, že, to už hovorila aj predkladateľka pani Anka Záborská, pani poslankyňa, že to je návrh, ktorý má pomôcť tehotným ženám, ktoré potrebujú viac času, tie, ktoré sú rozhodnuté, tie na tie potrat pôjdu, ale my chceme rozšíriť ten priestor ženám, ktoré potrebujú viac času, a myslím si, že tento návrh je, vychádza z tých lehôt, ako bývajú vo väčšine krajín Európy, ktorý som čítala naposledy minulý týždeň, a áno, v tej analýze, ktorá, ktorú robila tá, porovnávaciu analýzu, Parlamentný inštitút: Interrupčná legislatíva vo vybraných štátoch Európy, sú tam rôzne tabuľky a dá sa z nich aj rôzne veci prečítať, ja som si vybrala tú, ktorú som minule citovala, o tých lehotách, ale sú tam aj tabuľky, ktoré hovoria, že napríklad pri ohrození života a zdravia žien je to skoro vo všetkých krajinách úplne normálne, že, samozrejme, to zdravotnícke zariadenie musí pristúpiť k záchrane tej ženy, aby ju teda zachránil.
Takže ja si myslím, že tá porovnávacia analýza hovorí mnohé fakty, a áno, ja som sa zamerala na tie, kde sú tie lehoty v tej, v tých krajinách Európy v priemere tri dni a viac dní, aby sa ženy mohli rozhodnúť pre to dieťa, ak teda sa nevedia rozhodnúť.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorý má pomôcť ženám čakajúcim nečakané dieťa, slobodnejšie sa rozhodnúť pre jeho prijatie alebo odmietnutie. Sme obviňovaní, že opäť chceme sťažiť prístup ku potratu a chceme diktovať iným svoje pohľady na svet.
Ja som presvedčený, že každé dieťa je chcené. Niektoré, ako sa ukazuje, má to šťastie, že aj svojimi rodičmi. Náš návrh ale nejde tým smerom, aby sme presviedčali každú ženu, aby chcela svoje dieťa. Sme ľuďmi, lebo máme slobodnú vôľu a rozum, a to je pre nás sväté. Náš návrh má za cieľ ponúknuť práve viacej slobody pri rozhodovaní prekvapených, vystrašených matiek o potrate. Ak sa pozrieme na definíciu slobody, zistíme, že sloboda je neprítomnosť donucovania, nemusenie robiť to, čo sa nechce, z toho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce. Preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle.
Nečakane tehotná žena sa niekedy práve cíti tlačená do rozhodnutia, ktoré nechce urobiť. Dôvody sú známe: sociálne, ekonomické, vzťahové, a preto naším návrhom ponúkame pomoc, príspevok, ubytovanie, utajenie, čas na rozmyslenie, aby tehotná žena sa rozhodovala o živote svojho dieťaťa, a nie o vedľajších okolnostiach. Francúzi majú také príslovie, že netreba sa báť prijať ďalšie dieťa, pretože každé dieťa si prinesie do života svoj batôžtek, z ktorého vyžije. Iba na okraj, to príslovie nevzniklo v súčasnosti v čase sociálneho zabezpečenia, pračiek, vozidiel, mikrovlniek, rodinných prídavkov, ústredného kúrenia. Ani tehotná matka, ani my nevieme, ako to bude o rok, o dva, o päť, o dvadsať rokov. Nemusíme byť práve v otázke života pesimisti. Majme aj tú životnú nádej, že bude lepšie. Veď aj tu je priestor pre pozitívne myslenie. Dajme matkám a otcom viac slobody v rozhodovaní a viac solidarity o rozhodnutí pre život.
Na záver si ešte dovolím predložiť návrh podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o pomoci k tehotným ženám (tlač 665).
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na nejasnosť návrhov, ktoré predniesol pán spravodajca Peter Cmorej, a moje nestotožnenie sa s týmito návrhmi navrhujem, aby sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Navrhujem, aby predmetnú tlač prerokovali navrhnuté výbory a určili lehoty tak, ako uviedol spravodajca a ako je aj uvedené v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Pán kolega, zaujala ma jedna vec, ktorú si tu hovoril o tej slobode. A človeku v hlave všeličo prebehne. Vieš, menej slobody, tak to nielen nenarodené deti zomierali, ale aj tí, ktorí boli narodení. A to je Veľká francúzska revolúcia, ktorej heslo bolo Bratstvo, Rovnosť, Sloboda, a v mene tejto slobody tiekla ľudská krv potokmi.
Ja som to už tak istého času povedal a zopakujem to tak znova, možno tí, ktorí ste to nepočuli, ale sloboda bez zodpovednosti neexistuje. Neexistuje sloboda. Viete, my tu hovoríme o plných právach žien, o slobodách a proste tieto všetky. A ja sa pýtam, kde je právo a sloboda detí - aj tých počatých a nenarodených. Tá, tá je úplne vymazaná, ako keby neexistovala. Však už dnes... dnešná moderná medicína vie o tom, že počatý človek vždy sa narodí len človek. Nič iné. Samozrejme, nikdy nevieme, že aké to dieťatko sa narodí, že či bude plnohodnotné, zdravé, či nebudeme mať psychické problémy, zdravotné problémy, lebo aj to prenatálne obdobie a prenatálna diagnostika, ste tu aj lekári a viete veľmi dobre, koľko žien bolo posielaných na potrat, lebo vaše dieťatko je poškodené, bude mať problémy také a také. A ja sám poznám veľmi veľa takých rodín a matiek, kde sa rozhodli donosiť to dieťa a tie deti sú zdravé a sú šťastní. Viete, to keď sa pozerajú po rokoch na tie deti a koľkokrát to povedia, že mali byť potratené.
Na záver chcem povedať, viete, tu sa takto uhýbame, vo svete aj v minulosti práve kresťanskí demokrati boli tí, ktorí sa zaslúžili o potraty. Kedy Taliansko tu bolo spomenuté? V roku 78. roku, to bol Giulio Andreotti, kedy sa zaviedli práve v Taliansku potraty, a kresťanskí demokrati boli tí, ktorí hlasovali za.

Dámy a páni, ďakujem za slovo, opäť sa rozprávame o tom, že či je dobré, aby sa zlepšili podmienky na Slovensku pre to, aby sa mohlo každé dieťa narodiť, alebo že či tie podmienky by sme mali mať nastavené tak, aby tí, ktorí žijú mohli naďalej rozhodovať o tých, ktorí sa narodiť majú, že to právo nemajú.
Vieme, stále a tí istí poslanci hovoria, že moderná doba sa vyznačuje tým, že ten, ktorý žije by mal mať právo rozhodovať o tom, ktorý nežije. A tuná nenájdeme nikdy prienik.
Na druhej strane myslím si, že, je pre mňa také nepochopiteľné, že, že koalícia, teda okrem SaS, spolu s opozíciou v zdravotníckom výbore majú väčšinu. A vždy a znova to dopadne tak, že vy v zdravotníckom výbore neurobíte nič preto, aby spravodajcom k týmto zákonom bol niekto iný ako strana SaS. Ja toto proste nepochopím, pretože mi to potom pripadá asi tak, že všetci tu rozprávame o tom, že áno, chceme, chceme, ja neviem, vyhrať nejaký beh, ale vy hneď na začiatku naložíte do nejakého batoha 10-15-kilogramové kamene a ideme sa tváriť, že ten beh vyhráte. Proste vy urobíte na začiatku vždy to, že tu sedí niekto z SaS. V tomto prípade to nevyšlo na pani Cigánikovú, žiaľ, z vášho pohľadu, teda asi SaS-ky, ale proste plníte si tu úlohu, že vám tu posielajú, čo máte prečítať, vy to prečítate, to je v poriadku. Ale to nie je vaša chyba, to je chyba tých, ktorí tie hlasy majú, a toto ja absolútne nerozumiem, že, že proste tie podmienky nastavíte vždy tak, že jednoducho sa vytvorí predpoklad toho, aby sa to buď sabotovalo, aby sa to rozbilo, aby to hlasovanie išlo vtedy, kedy to vyhovuje SaS-ke. To znamená, že nebudeme o tom hlasovať dnes, ale SaS povie, že zajtra, pretože ich tu bude viac a podobne. Takže začínam trošku pochybovať o tom úmysle. A v poriadku, my tu budeme, my opozícia tie hlasy dáme. Ale už tieto príbehy mi začínajú, už si to tu tak stále dokola recyklujeme a proste tá otázka je, že buď to chceme, alebo to nechceme.
Na druhej strane naozaj tento návrh, ktorý je, ja sa plne stotožňujem s tým, že on neni v ničom významný v zmysle, že by, že by narúšal nejaké status quo tých, ktorí, ktorí si myslia, že na Slovensku by mali proste nebyť regulované práva narodiť sa dieťaťa. Veď si pozrite akože v konzervatívnom priestore tieto návrhy nie sú nejak výrazne brané, že by sa niečo teda svetoborné malo udiať. Ak, ak, kolegovia z SaS, pozeráte nejaké tie konzervatívne médiá, tak nevidíte to ani na titulkách, o čom tu teraz rokujeme. Ale dobre, všetko je dôležité nejakým smerom sa posunúť. Je pre mňa prekvapujúce, že pani, napríklad, Tabák, ktorá nás tu Otčenáš učila, tak teraz sa ide argumentačne zastávať za ideológiu popierania ochrany života. Tak to, to tiež mi neni úplne kompatibilné, že asi to nemáte vydiskutované ani, ani v radoch OĽANO.
Ale bez ohľadu na to, čo sa urobí, alebo nie, to sú proste symboly. A tak ako, a tak ako sa bojuje za niektoré symboly pri, pri otázkach LGBTI, tak si dovolím povedať, že tá ochrana života, pán kolega z SaS, vy ste úplne dobre začali. Ja som to pochopil tak, že vy vlastne chcete, aby tá finančná pomoc išla matkám v oveľa väčšej miere. A ja s týmto úplne súhlasím. Nerozumiem úplne, že prečo to chcete nadviaza... naviazať na to, aby, aby sa ochrana života prijímala len vtedy, alebo teda tie podmienky zlepšovali, ak, ak to bude spolu spojené v jednom zákone s registrovanými, myslím, partnerstvami. Nie? Alebo v tom duchu ste to povedali. Že proste, no. To znamená buď je to samé osebe dobré a teraz si poviete, že áno, je dobré, aby na Slovensku sa deti rodili, pretože Slovensko dnes, už keď nič iné, už keď nič iné, tak demograficky je na tom tak, že my, ako národ, už nemáme veľa času na rozmýšľanie, že, že či chceme, alebo nechceme fungovať inak, ako otvorenie sa masívnej imigrácie, pretože proste tie čísla nepustia. Ak ako SaS si myslíte, že áno, je dobré a vidíte niekde priestor na podporu tých rodín a tej v podstate filozofie ochrany života, čo podľa mňa každý príčetný človek s týmto problém nemá, tak ja si myslím, že by sa toto dalo prijať úplne nezávisle od toho, že kde máte vy nejakú inú požiadavku. To je, to je proste, to sú spájanie dvoch úplne odlišných vecí. To ako keby teraz niekto prišiel a povedal, dobre, ja som ochotný podporiť ochranu života, ak prejdú, ja neviem, zákon o solárnych paneloch, hej. Tak proste buď som presvedčený o tom, že niečo je dobré, a vy ste naznačili, že tá tendencia asi je dobrá, keď ste ochotný sa o tom baviť. Dokonca ste aj teda dali návrh, ako to navýšiť, a tie peniaze sú úplne smiešne, 18 mil. euro dnes v čase toho míňania nie sú žiadne veľké peniaze. Takže toto som myslel, že je taký nejaký dobrý začiatok, na ktorý sa dá nadviazať.
No a ja trošku poviem ešte tak, že toto tu filozofovanie, rozdeľovanie tých dvoch táborov, to je proste realita, na tom sa nezmení nič.
Ale čo mňa tak trošku prekvapilo a neviem to úplne, na to nájsť vhodné slová, ale nedávno sme počuli ten taký príbeh, to bol úplne taký mediálny, by som povedal, až lynč, že to dievča z osady, myslím, že sa Anna Mária volá, že je v požehnanom stave, teda tehotná. A že tréner to nevidí ako kompatibilné s jej budúcou športovou kariérou. Videli sme, že všetci teda na ňu sa vrhli, tie médiá a tak ďalej. A všade v médiách prešla informácia, dobre, že to dievča sa rozhodlo, ide, ide na potrat. My tu vedieme siahodlhé debaty, jedni spochybňujú, že, že ženy sa nerozhodujú podľa, častokrát je to tak naznačované, nejakých pomaly drobných peňazí a neviem čoho. A druhí zase hovoríte, že žena nepotrebuje žiadnu radu ani pomoc, ani oporu na to, aby sa rozhodla proste pre život, že ona vie, čo má robiť. A trochu ma prekvapil teda ten Pro-life tábor, ako to zobral úplne stoicky, že dobre, tak ako však ide na potrat. A ja som sa teda rozhodol, kolegovia, a to nemáme teda štátny rozpočet, ako ho máte vy, my nevieme v opozícii rozhodnúť, že z tých 100 mil. euro, napríklad ktoré idú na rôzne tie kampane a neviem čo všetko ohľadom vakcinácie, že vyčleňme, ja neviem, milión, 2 mil., 3 mil. pomoc akýmkoľvek ženám, aby v prípadoch, že cítia proste nejakú neistotu, že aby sa rozhodli správne, pre život. No ja som myslel, že ja keď dôjdem do tej osady, že proste, už budem nejaký, povedia mi, že bol tu pán Pollák, že mi povedia, že tu bol neviem kto všetko, neviem, kto jej kupoval tie tenisky, hej, v minulosti. Vy ste kupovali za tých 50 euro tenisky, tak som myslel, že, že tam teraz prídem a budem už 220. v poradí a povie, budem teda počuť tú verziu, že nie, že ona je pevná rozhodnutá. A ja som bol prekvapený, že ja som tam došiel, som bol zrejme prvý v poradí. Žiaden pro-lifeista politický tam, tam nechodil, neprišiel sa opýtať, že čo to dievča potrebuje. A to teraz, a to teraz mi je úplne jedno, že o koho sa jedná. Toto je proste princíp, že 100 mil. na jednej strane viete nájsť cez víkend, a tuná zrazu keď nejde o kampaň, keď tenisky vám urobili veľké PR, ale teraz zrazu sa tam nemá kto objaviť. A nakoniec to dievča, vôbec až tak veľa nepotrebovalo, preto aby sa pre život rozhodlo. A bez ohľadu na to, aké tieto vedecké debaty, ideologické tu vedieme, tak to je o tom, že aký je tu proste elementárny záujem naozaj o tie ženy, o ten život. A jednoducho to, že, to, že to dievča sa nakoniec pre ten život rozhodlo a to už, že to podľa tých medializovaných informácií dopadlo inak, je iný dôvod. Ale toto tiež vypovedá niečo o tom, o tom jednoduchom nastavení, aké tu je.
Takže ja by som bol veľmi rád a ja pozývam SaS v tomto, v tom zákone neni absolútne nič zlé. To, že sú niekde nejaké dlhšie čakacie doby. Viete, dnes sú aj úverové spoločnosti, ktoré vám nemôžu hneď za stolom predať bez toho, aby vás informovali, úvery, nemôžu vám dať iné, iné finančné služby bez toho, aby vás dopodrobna informovali, čo čo obsahuje. Ale zaujímavé, že tieto elementárne požiadavky pri ochrane života jednoducho zrazu my nemáme. Hej? Tu, tu jednoducho siahnuť na život je stokrát jednoduchšie, ako si zobrať lízingovú zmluvu niekde na práčku. A to podľa mňa neni ani výraz civilizovanosti, ani ničoho. A podľa mňa s tým by ste absolútne ako, ako liberáli nemali mať problém, že niekto bude informovaný o tom, aké rozhodnutie prijíma.
Takže, takže už keď na tomto sa nevieme zhodnúť, na tom, čo je naozaj v prospech, v prospech žien, tak zrejme v tejto oblasti už potom asi sa nezhodneme nikdy, a práve preto potom je to o každom jednom hlase, ktorý tu je, a preto pozývam všetkých, aby zajtra o 11.00 hod. tu boli na hlasovaní, ak teda bude platiť, že zajtra o 11.00 hod. o tom hlasujeme.
Ďakujem.

Pán poslanec Taraba, ja mám za sebou cez 250 profesionálnych zápasov, takže kľudne si kopte ďalej. Ja sa môžem modliť Otčenáš, koľko chcem, ja môžem veriť v Ježiša a zároveň veriť, že žena má možnosť si vybrať. Boh nám dáva slobodnú vôľu.

Ďakujem pekne. Tak ja by som chcel len trošku vysvetliť, ako to vtedy na zdravotníckom výbore prebehli, len upozorňujem, že pán poslanec Cmorej nie je člen zdravotníckeho výboru, čiže k tomu sa ja neviem vyjadriť, ako tam sa určoval spravodajca. Avšak spravodajca v Národnej rade tu sa vždy určoval na základe konsenzu členov výboru. Ak sa takýto konsenzus nenašiel, tak takéhoto spravodajcu určoval predseda výboru. Pani Janka Bittó Cigániková si to však vysvetlila, ten rokovací poriadok trošku po svojom, takže ona navrhla výboru samú seba a výbor jej tento návrh neschválil, mal alternatívu, tá sa však nezrealizovala a opäť sa vymenovala.
Inicioval som preto hneď vzápätí zmenu rokovacieho poriadku, aby sa nemohol takto dezinterpretovať, však nakoniec celá história parlamentarizmu u nás na Slovensku nikdy nedovoľovala takúto interpretáciu, ako si pani Janka Bittó Cigániková dovolila, avšak na koaličnej rade, prosím pekne, SaS tento môj návrh zablokovala.
Ale tým chcem len povedať, že, pán poslanec Taraba, nehovorili ste pravdu v tom, že z našej strany nebola úprimná snaha zabrániť Janke Bittó Cigánikovej spravodajcovať práve takéto typy zákonov.
Ďakujem pekne.