40. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Nerozumiem, prečo zákon za zákonom stále len teda máme nejak pocit, že vieme rozhodovať za ľudí, a tak niečo im prikážme, niečo im zakážme a my to vlastne vieme lepšie jak oni, veď nikde nie je napísané, že niekto musí ísť v nedeľu do obchodu, keď nechce. No má tú možnosť, a keď chce pôjde, keď nemá, nepôjde do obchodu a toto, nato netreba zakazovať.
Vnímam, že povedzme sú nejaké teda špeciálne nedele, jasné, ale aby, aby proste 54 dní v roku sa nedalo ísť do obchodu, to potom prináša ďalšie ešte veci, že čo zakážete. Veľké predajne, menšie predajne, alebo teda keď chcete podporovať ten turizmus, budú aj, aj tam, keď bude nejaký obchod zatvorený, proste celé je to také, toto je fakt dobrý, dobrý priestor nechať na ľudí. Ľudia nie sú hlúpi, každý sa vie rozhodnúť a vie si zariadiť svoj život podľa svojich predstáv. Niekto možno neslávi nedeľu, niekto slávi sobotu alebo nejaký iný deň v týždni.
A potom také, že tak ideme podporovať turizmus. Výborná myšlienka, ale nezačnime ho podporovať zákazom nedeľného predaja. To nemusí spolu súvisieť.
Ďakujem pekne.

Faktickú poznámku má aj poslanec Štefan Kuffa.

Kolega Filip, keď si spomenul ten prírodný turizmus, ja si viem predstaviť, že trebárs som v Tatrách na vychádzke a podobne a zákaz predaja nedele maloobchodu, ten sa nevzťahuje predsa na to, že to, že ty si kúpiš nejaký tam predmet, či vyrezaný plesnivec z dreva, alebo nejakú fotografiu a proste takto, ale ten maloobchod, v podstate tých 300-tisíc zamestnancov viac-menej sa týka hlavne v tých obchodoch.
A tak ako to počúvam tuná, áno, niektorí kolegovia to veľmi zle ako chápu, že niečo ľuďom ako zakazujeme. No vôbec nič. Ľuďom sa nezakazuje týmto návrhom nič. Čo sa obmedzuje v zmysle Zákonníka práce, tak ako si to povedal v rámci ako rozpravy, zamestnávateľ bude ten, ktorý nebude môcť nariadiť svojim zamestnancom prácu v nedeľu, a to je podstatný rozdiel. A už akokoľvek sa rozhodneš tráviť ako tú svoju nedeľu, či už s rodinou, alebo pôjdeš na vychádzku, alebo na nejaké kultúrne podujatia, je to každého osobná vec.
Zas aby sme to nedoménizovali (pozn. red.: správne „nedémonizovali“) a proste to neprekrúcali ako celý tento návrh zákona, že tuná niečo zakazujeme ľuďom, pozrite sa, ja som generácia tá, ktorá nieže si pamätá (povedané so smiechom), ale my sme to zažívali. Obchody boli v sobotu do 12.00 hod. otvorené a najbližšie sa otvorili podľa toho, jak boli prevádzky nastavené, najskôr boli niektoré tie obchody, ktoré prvé otvárali v pondelok o 6.00 hod. ráno, boli také prevádzky, o 7.00 hod., o 8.00 hod., väčšinou to bolo o 8.00 hod. až o 9.00 hod., kedy sa obchody otvárali vrátane potravín. Ľudia vedeli a boli tak nastavení, že v sobotu dopoludnia si urobili nákup. Vždycky si tie predzásoby zrobili v tak dostatočnom rozmere, jednoducho že im to vyšlo až do pondelka do rána, kedy si mohli urobiť ďalší nákup.

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Filip Kuffa.

Pán kolega Viskupič, zle si vysvetľujete a interpretujete tento zákon. Je to v zmysle tej logiky, pamätám si, ako povedala vaša kolegyňa vtedy, že ona si botičky najradšej nakupuje v nedeľu v nákupnom centre. Vy sa na to pozeráte skrz pohľad toho, jak ste povedali, že ideme zakazovať v nedeľu nakupovať ľuďom a že si myslíte, že neni vhodné, alebo teda nech sa ľudia rozhodnú, že či chcú nakupovať v nedeľu alebo iný deň a nemali by sme im zakazovať nakupovať v nedeľu. Skúste sa na to ale pozrieť skrz pohľad toho, že chránite tých zamestnancov, ktorí v nedeľu musia, a to si nehovorme, že môžu, že to môžme rozprávať o príplatkoch a o tom, že si radi zarobia a tak ďalej, musia, musia robiť v nedeľu, a skúste sa na to pozrieť skrz tento pohľad, že to ochrana práve týchto pracujúcich ľudí a danie im možnosti toho, aby si mohli aj nedeľu užiť ako voľný deň.

Ďalším písomne prihláseným rečníkom do rozpravy je pán poslanec Ondrej Dostál.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Podmanický keď uvádzal návrh zákona, tak hovoril o tom, že dúfam, že bu... nebude vyčítané alebo predkladateľom že nebude vyčítané, že prečo práve teraz prichádzajú s takýmto návrhom, že nie je na to vhodný čas a nikdy na to nie je vhodný čas, tak začnem ústretovo, keďže zvyšok vystúpenia budem kritický.
Ja si myslím, že je úplne legitímne, že poslanci prichádzajú s návrhmi zákonov, ktoré sa im zdajú dôležité, aj keď sa iným dôležité nezdajú, alebo aj keď s nimi iní nesúhlasia, je to ich úplne legitímne právo, a teda ak by sme uplatňovali túto logiku na všetky návrhy zákonov, tak by sme prakticky nič okrem nejakých najdôležitejších ekonomických zákonov a prípadne legislatívnych úprav týkajúcich sa boja s pandémiou nemohli v tomto parlamente riešiť. Čiže ja nebudem používať túto argumentáciu, myslím si, že je úplne v poriadku. ak poslanci majú tento názor, že sa ho snažia presadiť, a teda špeciálne pán poslanec Podmanický naozaj má v tomto už hlbokú históriu, a teda prichádza s návrhmi tohto typu dlhodobo, a teda verím, že ešte nejaký čas bude prichádzať, keďže verím, že s týmto návrhom tiež nebude úspešný.
Zareagoval by som na pána poslanca Štefana Kuffu, ktorý vo faktickej poznámke reagoval na kolegu Viskupiča, hoci vo faktickej poznámke by sa malo reagovať na predrečníkov, ale dobre. Teda pokiaľ ide o to, že či ten návrh zákona niekomu niečo zakazuje, tak áno, niekomu niečo ten návrh zákona zakazuje tak ako už dnes Zákonník práce zakazuje v tom ustanovení § 94 ods. 5 zakazuje v podstate prácu v maloobchode okrem nejakých vymedzených výnimiek. Dnes to ustanovenie znie, že „v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hod., 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorej je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len maloobchodný predaj) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a.“
Čiže nielen nariadiť, ale ani s ním dohodnúť. (Reakcia z pléna.) Čiže áno, tento, toto ustanovenie už dnes vo vzťahu k vymenovaným štátnym a iným sviatkom obsahuje zákaz, a nielen zákaz vo vzťahu k zamestnávateľom, ale aj zákaz vo vzťahu k zamestnancom. Čiže ani zamestnanci, ani keby chceli, ani keby dobrovoľne chceli, tak nemôžu so zamestnávateľom dohodnúť, že budú pracovať v tieto vymedzené sviatky. A ten návrh zákona rozširuje tieto dni, ktoré sú tu vymenované, ktoré sú štátnymi alebo inými sviatkami, alebo štátnymi sviatkami, alebo dňami pracovného voľna, o všetky nedele.
Ten návrh zákona, kto ho čítal, je veľmi jednoduchý, je že, v tom odseku, ktorý som čítal, sa slová „v dňoch“ nahrádzajú slovami „v nedeľu a v dňoch“, to je všetko. Takže by ma aj vcelku zaujímalo, ako si pán poslanec Podmanický predstavuje prípadnú diskusiu v druhom čítaní o zmenách, lebo, lebo teda ten návrh hovorí iba o tom, že vo všetky nedele bude patriť, platiť toto obmedzenie. To nie je, že tam chcete pridať ešte ďalších 20 dní, ktoré vymenujete, a teraz dohodnete nejaký kompromis, že ich nebude 20, ale iba 8, to je, že všetky nedele, takže tomu celkom nerozumiem, že o čom by pri takomto návrhu zákona vôbec mohla byť rozprava v druhom čítaní.
Ale teda vítam to priznanie, ktoré vlastne zaznelo vo faktickej poznámke pána poslanca Štefana Kuffu, keď si tak nostalgicky zaspomínal na časy socializmu, že ako to tu fajn bolo, keď sa obchody zatvárali o 12.00 hod. v sobotu a celú sobotu poobede boli zatvorené aj nedeľu boli zatvorené a otvorili sa až v pondelok. A všetci, ktorí sme vtedy žili, sme to nejako prežili. Áno. Tak aj keby boli celú sobotu a nedeľu zatvorené, tak by sme to nejako, nejako prežili, aj keby sa museli zatvárať obchody o 18.00 hod., tak pravdepodobne by sme to nejako prežili. Otázka je, či je to správne, či je takéto zasahovanie do normálneho fungovania trhovej ekonomiky správne, lebo že to bolo v súlade s fungovaním plánovanej komunistickej ekonomiky, no áno, bolo. Ale to asi nie je ideál, ku ktorému by sme sa mali upínať ako k niečomu, čo je hodné nasledovania. Aj keď, samozrejme, že niečo, nejaká taká úvaha tam, tam zrejme, zrejme bude.
Veľmi často je diskutovaná tá otázka, že prečo práve maloobchod, lebo sú aj iné povolania, a nielen povolania, kde, kde, samozrejme, že je nevyhnutné, aby ľudia pracovali vo dne, v noci a piatok, sviatok, bez ohľadu na, bez ohľadu na, na, na to, že iní ľudia v tom čase odpočívajú, môžu sa venovať svojim rodinám, spať, ísť na výlet alebo ísť nakupovať. To, to je niečo iné.
A je pomerne veľká skupina ľudí, ktorí takto musia pracovať, lebo, lebo sú v službe, sú policajti, sú hasiči, sú lekári, sú záchranári, sú sestričky, sú ľudia, ktorí pracujú v nepretržitých prevádzkach, ktoré nemôžu prerušiť výrobu.
No ale potom sú tu aj ľudia, ktorí pracujú v službách, v cestovnom ruchu, ktorý by podľa časti argumentácie predkladateľov mal nahradiť ten výpadok časový, alebo, alebo akýkoľvek, a tí, tí budú pokojne ďalej pracovať a budú pracovať aj, aj v nedeľu. Ľudia pracujúci v kultúre, umení, to je tiež množstvo ľudí, ktorí pracujú, a im nejdeme zakazovať prácu v nedeľu.
Prečo, prečo práve maloobchod? To je taká trochu zvláštna fascinácia práve maloobchodom, ktorá tu dlhodobo pretrváva, ale, ale zdá sa mi, že nie je to racionálne zdôvodnené, že prečo maloobchod áno a prečo, prečo maloobchod nie.
Potom je tu otázka, že prečo nedeľa, a teda ak sa o tom nechceme baviť ideologicky, tak potom prečo nie sobota. Prečo ten, prečo ten voľný deň nemá byť, nemá byť určený iným spôsobom, prečo, prečo práve nedeľa? No tak vieme, že to nie je úplne odtrhnuté od, od nejakých predstáv, náboženských predstáv v tomto prípade, čo je opäť legitímne, keď sa niekto, niekto podľa toho správa, ale teda mám pochybnosť, že je správne vnucovať to celej spoločnosti prostredníctvom zákona.
Pán poslanec Podmanický pri uvádzaní návrhu zákona hovoril, že aké to vlastne nemá, nemá nijaké vážne, vážne dopady, že, že sa zaviedlo, zaviedol zákaz predaja počas, počas sviatkov, ale (ruch v sále a zaznievanie gongu), ale tuto sa navrhuje neporovnateľne rozsiahlejší, rozsiahlejší počet dní, ktoré majú byť vylúčené, alebo v ktorých má byť zakázané pracovať, pracovať v maloobchode. Tých sviatkov, teda nepočítal som to, ale takých 10-12. (Reakcia z pléna.) Pätnásť, dobre, a nedieľ je možno 50, časť z nich pripadne na tie, na tie sviatky, čiže sa to ide zoštvornásobiť, štvornásobiť ten počet. Čiže aj tie dopady, ktoré, ktoré boli, budú podstatne, podstatne väčšie. A tie dopady, ale budú, budú nerovnomerné, lebo jeden je dopad na spotrebiteľa, ktorý bude mať menší komfort, menšiu možnosť, možnosť zaobstarať si, zaobstarať si nejaké tovary, ale tak samozrejme, že keď nebude si ich môcť zaobstarať v nedeľu, no tak si ich zaobstará, zaobstará v iný deň.
Bude mať, bude to mať dopad na tržby, a teda na podnikateľov, zamestnávateľov, ale ani ten asi nebude zásadný, lebo keď si naozaj niečo nekúpim v nedeľu, tak si to kúpim, kúpim v sobotu, ale to, na koho to nakoniec môže mať najvážnejší dopad, sú tí zamestnanci, lebo je možné, že predám rovnaký objem tovaru ako obchodník, ale keď ho nebudem predávať sedem dní, ale predám ho šesť dní, tak jeden celý deň nepotrebujem, nepotrebujem zamestnancov, aby, aby, aby boli v obchode, aby predávali, čiže je pravdepodobné, že to prispeje k zníženiu zamestnanosti, lebo v podstate asi to nebude mechanicky sedmina, ak vyblokujeme, vyblokujeme jeden zo siedmich dní, ale zamestnávatelia budú potrebovať menej zamestnancov, a to aj v prípade, že by povedzme na ten vyšší obrat vo zvýšených dňoch museli, museli zamestnať nejakých zamestnancov navyše, ale nepochybne to nebude toľko, ako potrebujú zamestnať, keď, keď ide, ide o predaj počas siedmich dní.
Je tam, je tam potom otázka, že teda ak sa takýto nejaký zákaz, či už v tom súčasnom rozsahu, alebo, alebo v rozsahu, ktorý je navrhovaný, teda v rozšírení o, o všetky nedele, má uplatňovať, tak aké tam majú byť, aké tam majú byť výnimky. Dnes tie výnimky sú definované práve v tej prílohe A, ktorá vymedzuje maloobchodný predaj, pri ktorom možno zamestnancom nariadiť alebo s ním dohodnúť prácu v dňoch ustanovených zákonom, a tam ide o maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami a maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach a maloobchodný predaj na letiskách, prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov a predaj kvetov - zaujímavo vymedzený - 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Čiže keď si chcem uctiť položením kvetov alebo vencov, venca 17. november, tak vlastne nemôžem, alebo si musím kúpiť tie kvety deň vopred, ale 8. máj alebo 1. september môžem, alebo keď chcem SNP 29. augusta, tak tiež musím deň vopred. Čiže, čiže, veľmi, veľmi zvláštne sú tam vymedzené, vymedzené tie, tie výnimky.
A, samozrejme, že aj v krajinách, kde existuje zákaz predaja, či už počas sviatkov, alebo, alebo nedieľ, lebo áno, existujú také krajiny, tak tie výnimky sú rôznym spôsobom, spôsobom definované a týkajú sa, teraz budem citovať zo štúdie, štúdie INES-u: „turistických oblastí, rôznych podujatí, predajnej plochy obchodu, umiestnenia obchodu, napr. na železničných staniciach, obsadenia personálom, obsluha tvorená priamo majiteľom má často výnimku, predávaného tovaru kvetinárstva, predaj pečiva, záhradníctva, poskytovaných služieb a obmedzenia len na konkrétne hodiny niektorého, niektorého dňa.“
To je debata do prípadného, prípadného druhého čítania, ak by, ak by bolo, samozrejme, ja teda pevne dúfam, že žiadne druhé čítanie k tomuto návrhu zákona nebude, lebo si myslím, že by sme nemali nad ten rámec, ktorým už dnes štát zasahuje do slobodného rozhodovania ľudí, či už zamestnávateľov, alebo zamestnancov, im hovoriť, kedy nemôžu pracovať, lebo toto nie je nič iné ako to, že povieme ľuďom, kedy nemôžu pracovať, kedy nemôžu pracovať práve v určitom sektore, ktorý si z nejakého dôvodu za objekt svojho záujmu zobrala skupina politikov.
Ďakujem.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ešte predtým, ako dám slovo prvému rečníkovi, sa chcem spýtať pána spravodajcu, či plánuje teda hlasovanie na zajtra o 11.00 hod., lebo informujú sa páni poslanci, takže zajtra o 11.00 hod., nemusíme sa teda stresovať, aby sme to stihli.
Prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Stanislav Mizík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán Dostál, povedali ste, že dúfate, že pán Podmanický bude tento návrh predkladať ešte dlho. Tým ste povedali toto, po prvé z vašej strany SaS nemáte politickú vôľu odbremeniť obyčajné predavačky či iné povolania, aby si aspoň jeden týždeň oddýchli, jeden deň v týždni oddýchli. Vy by ste ich nechali otročiť, vy by ste nechali otročiť státisíce žien a mužov za pultami nielen celý týždeň vrátane nedele, ale aj 20 hodín denne. Čo 20, aj 40! Však čo keď sa zachce pánovi Sulíkovi teplé rožky o jednej v noci či vašej kolegyni lodičky?
Vidíte, pán Dostál, komunisti boli tolerantní, dovolili ľuďom v nedeľu doobeda ísť do kostola a poobede ísť na fodbal.
Druhá vec, čo vyplynulo z vašej debaty. Nerešpektujete absolútne kresťanov, ktorí majú bežne omše v nedeľu doobeda, vy ich asi nenávidíte. A pýtali ste sa, prečo v nedeľu. A prečo nie v sobotu? ste povedali. Aha, tu je pes zakopaný! Prezradili sa, viem, kedy sa tá vaša sloboduro... slobodomurárska lóža schádza - je to sobota, pán Dostál.
A po tretie. Vy ste prorocký šaman. Vy si asi myslíte, že vaša vláda bude večne fungovať a Podmanický bude predkladať ešte veľa, veľa rokov tento zákon. To je naozaj čudné, vy veľmi skoro padnete.
Ďakujem.

Pán poslanec Filip Kuffa, nech sa páči.