40. schôdza

Ďakujem. Pán kolega Čepček, ja si myslím, že naozaj už prestaňme ľudí, ľudí strašiť, že budeme čokoľvek zatvárať a zatvárať obchody. Ja si myslím, že zatvorené nedele nemajú nič spoločné ani s kresťanstvom, kto chce proste svätiť, môže svätiť kľudne aj v sobotu, či iný deň, na modlitbu si vedia nájsť čas kresťania každý deň.
Ja som si tiež robil taký prieskum nemenovanej jednej siete a naozaj si myslím, že obmedzenia týchto otvorených prevádzok nechcú ani manažéri týchto sietí to, samozrejme, ale nechcú ani zamestnanci a nemyslím si, že to chcú aj občania. Zamestnanci, keď som sa pýtal zamestnancov potravín, tak mi povedali, že naozaj jednak z hľadiska príplatkov, jednak z hľadiska toho, že si môžu napríklad niektoré veci vybaviť cez týždeň.
A čo sa týka bežných občanov, musíme aj na nich pozerať, napríklad sú to zdravotníci alebo iné profesie, ktoré naozaj majú možnosť iba cez ten jeden deň alebo dva dni v týždni niekedy - teda častokrát aj v nedeľu - si nakúpiť a na nich treba tiež akože dbať.
Takže ja si myslím, že naozaj nie je to ani ekonomické, ani sociálne, takže za mňa takto.

S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kuffa Štefan.

Myslím si, že najväčším problémom aj tejto diskusie, nielen tej, ale celkovo vôbec v parlamente je to, že sa vzájomne nepočúvame, lebo viete, úplný zákaz ako v nedeľu, tu nikto o tom ako nerozpráva, že úplne všetko. Dokonca v nedeľu ty môžeš robiť aj ťažkú fyzickú prácu, ak je nevyhnutná, a to nielen v nedeľu, ale aj v ktorýkoľvek iný sviatok, keď je to pohľad ako kresťanský. Ale práca v nedeľu nie je nevyhnutná, tak ako s to tu deklaruje niektorými kolegami. Tu si správne, pán kolega Martin Čepček, povedal, nie je nevyhnutná. Navyše to, čo si ako spomenul v tej rozprave, že dnes tie záručné lehoty niektorých tovarov, ktoré tuná sú, tak majú pol roka, dokonca niektoré dlhšie, niektoré na niekoľko týždňov a sú aj také záruky, ktoré sú aj ročné. Myslím si, že každá domácnosť je, je predzásobená, má nejakú tú rezervu, má nejakú tú zásobu, a keď by v nedeľu boli zatvorené tie obchody, myslím si, že každá priemerná gazdinka vie si zabezpečiť tú domácnosť tak, aby v tej domácnosti nič nechýbalo. Ale že ten proces sa dotkne, že tu budú sociálne opatrenia, ktoré proti ľuďom, to je úplne totálny nezmysel. Naopak, tým, že práve tie ženy budú ako doma, tak ako si to povedal, že väčšinou prípadov sa to týka žien, ktoré pracujú ako v zamestnaní, proces socializácie v rodinách sa zvýši, pretože tam nebude chýbať a absentovať matka, ale bude tam aj otec, aj matka, ktorí sa budú venovať svojim deťom.
Viete, my sme si kedysi zarábali tiež pracovnou činnosťou, keď sme boli študenti, ale nebola to nedeľa, v nedeľu sme nemali priestor na to, ale bola to sobota cez týždeň a naše prázdniny vzácne, ktoré sme obetovali na to, a tie úspory sme si ušetrili a potom sme ich postupne míňali.

S ďalšou faktickou vystúpi pán poslanec Viskupič.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Pán kolega, ja skúsim tým listom, teda čo ste čítali.
Tak ak tá pani nechce pracovať v nedeľu, prečo si teda nenájde inú prácu? Nebude náhodou tá odpoveď, že si inú prácu nevie nájsť? No ale ak zakážeme pracovať v nedeľu, tak sa jej práve presne to môže stať, že o tú prácu príde, a už síce nebude frflať na to, že musí pracovať v nedeľu, ale nebude pracovať vôbec.
Ďalšia vec. Ani ísť v nedeľu na turistiku nie je nevyhnutné, dokonca ani nie je nevyhnutné, aby vám na tej turistike niekto urobil kávu, čaj alebo, ja neviem, nejaký obed, ale ak je, ak niečo nie je nevyhnutné, to v žiadnom prípade nemôže byť argumentom na nejaký zákaz, že zakážme to, čo je nevyhnutné. Kde to skončí?
A ešte pár čísel, aby sme teda možnože pozerali nejaký iný prieskum, ale teda ja tu mám aj Eurostat. Každopádne teraz aktuálne 16,3 % občanov Slovenska teda pacuje v nedeľu, nie 21, ako ste povedali, 21 sme naposledy mali, ja neviem, niekedy okolo roku možno 2010, potom to teda začalo klesať a dnes máme tých 16,3. Čiže kľudne sa dá povedať, že možno tie 4 - 4,5 %, ktoré, ktorí nechceli pracovať v tú nedeľu, si svoj problém už vyriešili. Jednoducho v nedeľu, v nedeľu nepracujú. No a spomínali ste krajiny, ja to zopakujem: Grécko, Fínsko, Malta, Veľká Británia, Španielsko, Írsko, Holandsko, to sú všetko krajiny, ktoré majú vyšší podiel práce v nedeľu ako Slovensko. Ani jedna z nich nie je zaostalá, a teda treba si, zasa pozrime si tie čísla. Spomínali ste, že Fínsko teda má menej nedeľnej práce aj, aj myslím aj tú Veľkú Britániu, čo... takže nie ono je to, je to proste takto, opačne.
Ďakujem pekne.

Reagovať bude pán poslanec Čepček.

Ďakujem. Ďakujem kolegom. Pán poslanec Kazda, porovnávať lockdown s bežnou realitou, s bežným obdobím je trošku scestné, ale ja si myslím, že boli ľudia, ktorí chceli, aby v nedeľu ostali obchody zatvorené aj po lockdowne.
Pán Dostál, no to, čo ste povedali, to je váš názor, ja som povedal svoj názor v rozprave.
Pán kolega Ňarjaš, ja sa nebavím o zamestnávateľoch, lebo zamestnávateľom vždy ide o zisk, ja sa bavím o zamestnancoch a v rezorte maloobchodného predaja pracuje 80 % žien, ktoré pracujú v nedeľu. Pán poslanec Kuffa, ďakujem.
Pán poslanec Viskupič, neviem, o akom zákaze hovoríš, to že 16,3 % pracuje v nedeľu, chvalabohu, mohlo by aj menej. A z toho, čo si povedal ako posednú vetu, takže Slovensko patrí medzi zaostalé krajiny, tým chceš povedať?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja chcem oceniť, že počas diskusie sme medzi sebou komunikovali na pomery tohto parlamentu veľmi slušne a celá diskusia bola naozaj o argumentoch a nebola o osobných invektívach, a oceňujem, že aj oponenti tohto návrhu zákona, teraz by som povedal, že personifikované v pánovi poslancovi Dostálovi, ocenili, že táto diskusia je legitímna a tento návrh takisto je legitímny, a keby prešiel, nebude nijakým spôsobom obmedzená na Slovensku ani demokracia, ani ľudské práva.
Ja som po vystúpení pána poslanca Dostála mu zatlieskal, potom som si uvedomil, že mohlo to vyznievať ironicky, ale ja som to myslel úprimne, pán poslanec, lebo my sa pri týchto zákonoch stretávame už dlho, a vždy vystúpite. (Reakcia z pléna.) Áno, vždy vystúpite a vždy vystupujete korektne a prebieha naozaj debata a diskusia argumentov. Ja, keďže právo predkladateľa je zhrnúť rozpravu, ja budem na niektoré vaše pripomienky reagovať, ale rovnako oceňujem aj, pán poslanec Viskupič, aj vy, ktorý ste vystupovali s faktickými a nesúhlasíte s návrhom zákona, chcem oceniť, pán poslanec Kazda naozaj slušnú diskusiu.
Pán poslanec Dostál povedal, že verí, že ešte s takýmito návrhmi budem prichádzať, myslel tým, že dnes ten návrh, resp. zajtra ten návrh neprejde a budem sa musieť pokúšať neúspešný návrh znova predkladať.
Pán poslanec Kazda, myslím, že ste to vy boli, ste povedal, že dúfate, že už s takýmto návrhom neprídem, takže prikrádam sa k vám (povedané so smiechom), pán poslanec Kazda, že už, dúfam, že dnes, resp. zajtra to vyriešime, schválime ten návrh zákona, pošleme do druhého čítania, schválime v druhom čítaní a už si môžeme od tejto témy nadobro oddýchnuť.
Pán poslanec Dostál, ako si predstavujem diskusiu o zmenách, keď je ten návrh veľmi krátky. Dobre viete (povedané so smiechom), že bola to len rečnícka otázka, legislatívna technika umožňuje v druhom čítaní dopĺňať a prípadne pozmeňovať, dávať doplňujúce návrhy, pozmeňujúce návrhy, dá sa v zákone otvoriť nový článok, dá sa to rôznym spôsobom upravovať, takže v tomto technický problém nie je, a teda beriem vašu otázku len ako rečnícku.
Chcem ešte upresniť, že tento návrh zákona nezavrie všetky obchody na Slovensku, tá príloha, ako ju čítal pán Dostál, hovorí o určitých prevádzkach, ktoré zostávajú vždy otvorené. Sú lekárne, ja neviem, čerpacie stanice, predajne suvenírov, predajne na autobusových staniciach, na vlakových staniciach a podobne. Ja sa nebránim diskusii o tom, aby sme to tento zoznam aktualizovali, hej, to ja sa nebránim diskusii, ak to prejde v druhom čítaní.
Takisto si ale treba uvedomiť, keďže je to novela Zákonníka práce, nebráni sa predávať živnostníkom, ktorí majú svoje vlastné obchody. Áno, čiže neznamená to automaticky nejaký - v úvodzovkách - lockdown všetkých predajní na Slovensku, to znamená aj živnostník, ktorý má svoju predajňu, môže v nej predávať, keď sa rozhodne, keď sa rozhodne, ale nemôže nútiť svojho zamestnanca.
Tá diskusia o tom, či je to návrat do komunizmu, ja si myslím, že pán poslanec Kuffa to myslel tak, že z mladosti poznal tú situáciu, že boli obchody zatvorené, a dalo sa s tým žiť. Nie všetko, čo bolo za socializmu, bolo zlé, to hádam pripúšťate aj vy, pán poslanec, takže keď niečo človek pochváli zo socializmu, neznamená to, že sa s tým režimom stotožňuje, ja ho považujem za taký istý zločinecký systém, aký bol aj fašizmus, takže ale neznamená to, že ak niečo fungovalo a bolo dobré, že nepoviem, že budem mať klapky na očiach a budem len čiernobielo hodnotiť, lebo bol to komunizmus, tak všetko bolo zlé. Dobre vieme, že to tak nebolo, a mali by sme sa, nemali by sme sa báť rozprávať normálne vyvážene o týchto veciach.
No také, jeden z takých hlavných argumentov, ktorý tu zaznieval, bol protiargument, že prečo riešime maloobchod, prečo neriešime aj iné prevádzky. Tak je to pravda, že maloobchod je len časť zamestnancov alebo má len časť zamestnancov, ktorí v nedeľu robia, veľké množstvo zamestnancov robí napríklad vo výrobe. Máme linky v automobilkách, ktoré nemôžu prerušiť prácu, čiže to je jeden argument, že zastavovanie týchto liniek by spôsobovalo na rozdiel od tohto zákona, ktorý predkladáme, obrovské ekonomické škody. Jednak tým, že by sa musel zastaviť ten výrobný proces, a to rozbehnutie výrobného procesu je veľmi náročné, jednak tým, že tam by reálne dochádzalo k výpadku, lebo čo sa nevyrobí za ten deň, tak už sa nedá dobehnúť v iný deň, áno. Jednoducho tam by to chýbalo, zatiaľ čo v maloobchodnom predaji, keď sa nepredá dnes, tak sa predá deň pred tým alebo deň po tom.
Čiže toto sú také dva základné argumenty, prečo sa rieši maloobchod. No v prvom rade preto, lebo nespôsobí žiadne ekonomické škody, a v druhom rade preto, lebo to chcú samotní zamestnanci združení napríklad v odborovom v Odborovom zväze pracovníkov maloobchodu.
Ten údaj o tom, že až 90 % zamestnancov to chce, je pravdivý, je správny. Je to dlhoročná požiadavka Odborového zväzu pracovníkov v obchode, ktorý, ktorý združuje desaťtisíce a desaťtisíce zamestnancov v maloobchode, čiže môžeme si tu my vymieňať, viete, tie individuálne prípady, že jeden chce, aby bolo otvorené, druhý nechce, jeden nám napíše taký list, druhý onaký list, ale toto sú štatistické údaje, áno, to sú organizácie, ktoré zastupujú prevažnú väčšinu zamestnancov v maloobchode. Pripúšťajú, že aj medzi nimi sú zamestnanci, ktorí by chceli v nedeľu pracovať, ale drvivá väčšina, drvivá väčšina týchto ľudí chce v nedeľu voľno.
My sme tento návrh dávali už dávnejšie, ale bol nepriechodný, a tak vtedy, práve vtedy sme prišli s tým, že sa zvýšil ten príplatok na dvojnásobok za prácu v nedeľu, čiže chceli sme nejakým spôsobom tých ľudí oceniť za to, že musia ísť v nedeľu do práce. Ale aj napriek tomu, že sa ten príplatok zvýšil dvojnásobne, napriek tomu ľudia, ktorí pracujú v obchode, štatisticky významne uprednostňujú zostať doma v nedeľu, takže to je na ten, to je odpoveď na ten argument, že čo s tými ľuďmi, ktorí chcú v nedeľu pracovať.
No, v nedeľu, keď niekto chce silou-mocou v nedeľu pracovať, stále je tu možnosť ísť brigádovať v ten deň do tých prevádzok, ktoré sú otvorené. Máte veľký nedostatok pracovníkov počas sviatočných dní v sektore gastro, v sektore cestovného ruchu, čiže keď už je niekto, naozaj že chce tú nedeľu za každú cenu pracovať, tak je možnosť ísť brigádovať týmto spôsobom.
Druhý významný argument, ktorý tu zaznieval proti tomuto návrhu zákona, bol ten, že o prácu príde sedmina zamestnancov. No ono to na prvý pohľad znie logicky, ale nie je to tak. Vôbec to nie je tak, tieto údaje sa neopierajú o skutočnosť, poviem hneď jeden logický protiargument.
Pán poslanec Dostál povedal, že keď má firma obchodná málo zamestnancov, tak nebude prepúšťať, povedali ste, dvoch, troch, štyroch, piatich, možnože aj desiatich, keď ma nebude prepúšťať. Čiže už len keď toto zohľadníte, to obrovské množstvo malých predajní, ktoré majú málo zamestnancov, a nebudú prepúšťať, tak absolútne to číslo nesedí, nebu... už v tomto prípade alebo na základe tohto jedného argumentu to nemôže byť jedna sedmina.
Druhý protiargument, samotní zamestnávatelia argumentujú tým, že už dnes majú veľký problém s rozvrhom pracovného času. To znamená, v mnohých... alebo nenastane tá situácia, o ktorej vy hovoríte, že budú teraz jednu sedminu zamestnancov prepúšťať. Naopak, im sa uľahčí prerozdeľovanie práce pre zamestnancov tak, aby boli dodržané všetky tie prestávky, ktoré majú mať, a tak ďalej, takže toto je argument, ktorý hovoria zamestnávatelia. Ja som sa, keď sme robili, keď sme pripravovali návrh zákona o štátnych sviatkoch, my sme absolvovali veľké množstvo rokovaní so Zväzom obchodu, s Republikovou úniou zamestnávateľov a s ďalšími zástupcami maloobchodu a tí všetci svorne tvrdili, že sa, že sa nedotknú tie zákony prepúšťania zamestnancov, a to ani vtedy, keby sme prišli s každou nedeľou.
Argumentujú ešte ďalším údajom. Práve dnes majú veľký problém so zamestnancami, majú nedostatok zamestnancov a riešia to v mnohých prípadoch brigádnikmi. Takže už dnes obrovské množstvo zamestnancov v nedeľu sú brigádnici, ktorí... alebo obrovské množstvo, veľká časť sú brigádnici v sobotu, v nedeľu, takže ak by sa aj nejaké prepúšťanie muselo prijať, tak sa dotkne brigádnikov. A ako som povedal, brigádnici, však vy ste to sám povedali, sú študenti, ktorí si chcú v tú sobotu, nedeľu zarobiť, tam sa jednoducho ten ekonomický život presunie do iných sektorov, hej. Posilní sa významne sektor cestovného ruchu, tam sa tí ľudia zamestnajú bez problémov okamžite. Hovorím vám to z vlastnej skúsenosti, lebo viem, ako funguje cestovný ruch, ako... najsilnejšie sú víkendy a úplne najsilnejšie sú štátne sviatky, keď je všetko zavreté, vtedy tí ľudia jednoducho idú do toho cestovného ruchu a vtedy je tam nedostatok zamestnancov.
Čiže nenastanú vôbec tieto katastrofické scenáre a toto tvrdili svorne aj zástupcovia obchodníkov v združení, napríklad vo Zväze obchodu, pán Katriak, predseda Zväzu obchodu, sa k tomu niekoľkokrát vyjadroval či v televíznych reláciách, či v rozhovoroch, že tento efekt nenastane, pred ktorým vy varujete, a ak by nastal, nejaká, nejaká malá časť, tak by sa dotkla brigádnikov, ktorí sú zasa flexibilní, oni nemajú problém sa presunúť do inej práce, vôbec sú neni citovo naviazaní na to, že musia predávať v Tescu v nedeľu.
No už som aj všetko vlastne povedal, že? Takže dobre.
A posledné odpovede. Kvety, pán poslanec Dostál, nie je problém upraviť to. Priznávam určitú logickú alebo ratio v tom, čo ste povedali, nie je to problém, bola to výnimka, ktorá sa tam dopĺňala neskôr, súvisela práve s tým, že počas napríklad Všetkých svätých a Dušičiek je základný atribút, ktorý ľudia potrebujú, keď idú na cintoríny, tak sú kvety, tak preto sa tam táto výnimka dala. Ak myslíte, že napríklad 17. novembra bude rovnaký záujem o kvety, nie je problém to tam doplniť, takže to je zásadná otázka (povedané so smiechom) na druhé čítanie, takže som na to pripravený alebo sme na to pripravení.
No zaznieval tu ešte od vás jeden logický argument, že my nútime ľudí, aby v nedeľu nepracovali, je to, je to v zákone takto napísané a možno ste smerovali k tomu, čo hovoril aj pán predseda Sulík viackrát, že nechajme to na dohodu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. No tak to všetci dobre viete, že toto by nefungovalo. Akonáhle, akonáhle by ten zamestnanec bol odkázaný na dohodu medzi ním a zamestnávateľom, no tak taká dohoda nikdy nevznikne, pretože ak by takýto človek chcel v nedeľu voľno a zamestnávateľ nebude chcieť a on napriek tomu by na tom trval, dobre, on mu ho pre dnes dá, to voľno, ale keď bude potrebovať predĺžiť pracovnú zmluvu, tak tomu zamestnancovi nepredĺži, takže musí to byť takto v zákone uvedené, musí to byť jasne stanovené, lebo Zákonník práce, ten chráni zamestnancov.
Keby sme, pán poslanec Viskupič povedal, že, že, nejak tak to povedal, že, že prečo obmedzujeme podnikateľov. Nie je tu už. No viete, keby sme neobmedzovali podnikateľov alebo zamestnávateľov napríklad Zákonníkom práce, tak ľudia nám pracujú v 20-hodinovom pracovnom dni. Je to tak. Zákonník práce chráni slabšieho a ten slabší v tom vzťahu je zamestnanec, preto sú tam toľké ustanovenia, však môžeme o niektorých diskutovať, ale preto ten Zákonník práce existuje, aby chránil toho zamestnanca, ktorý je slabší v tom vzťahu. On je jednoducho slabší. Takže vždy, vždy keď sa týka vzťah zamestnanec - zamestnávateľ, tak je to nejakým spôsobom obmedzovanie toho zamestnávateľa, ale to je podstata toho Zákonníka práce. Takže musí sa to takto upraviť. Akonáhle by sa to nechalo na slobodu, nájdete jedného z desiatich zamestnávateľa, ktorý je osvietený a bude to rešpektovať, ale možno deviati to rešpektovať nebudú a viete dobre, že sú nástroje na to, aby ten človek to jednoducho pocítil, tie dôsledky svojho nejakého nesúhlasu v nedeľu pracovať.
Prečo obmedzujete tých ľudí, ktorí chcú ísť v nedeľu do obchodu? To je, viete, taký argument, že ľudia chcú, to, ako to je taký istý argument, ako pán posla... pán minister Sulík povedal, že on si chce ísť v nedeľu kúpiť teplé rožky, tak preto musí nabehnúť 50-tisíc ľudí do roboty, aby boli pripravení predať teplé rožky pánovi ministrovi Sulíkovi, keď sa rozhodne. Veď predsa sme sa zhodli na tom, že toto nie je charakter nepretržitej činnosti, dá sa normálne žiť s tým, keď je obchod zatvorený, vie sa človek na to pripraviť, presunie sa inde.
Napokon počas koronakrízy sa ľudia naučili znova piecť chlieb, ja ponúkam pánovi ministrovi Sulíkovi, keď bude mať nedostatok chleba, moja žena pečie dobrý chlieb, môže prísť, rád ho ponúknem a budem viesť s ním nejakú ekumenickú debatu.
Takisto nesedí argument, ktorý ste povedali, neviem už kto, že ten človek príde o celú nedeľnú mzdu, keď nebude v nedeľu pracovať. Príde o príplatok, na tom sa zhodneme, ale o celú nedeľnú mzdu nepríde, pretože ako som hovoril, v rámci rozvrhu pracovného času on si ten pracovný fond jednoducho vyčerpá. Ten fond pracovného času v iných dňoch. Tento argument sa vylučuje, navzájom je kontradiktórny voči tomu druhému argumentu, že sa bude prepúšťať. No tak buď jedno, alebo druhé, ale ani jedno, ani druhé neplatí.
Vážení kolegovia, dalo by sa diskutovať dlho. V podstate sme, existujú dva názory na to, ako sa k tomuto zákonu postaviť. Ja som chcel povedať pár argumentov pre tých, ktorí chcú za ten zákon zahlasovať, aby videli, že tento zákon nemá nejaké negatívne ekonomické dôsledky, ale výrazne pomôže skoro 300-tisíc zamestnancov v sektore maloobchodu, žiadajú nás o to, slovenský parlament, dlhé roky. Chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Želá si záverečné slovo pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslanca Tomáša Valáška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 670, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 700.
Dávam slovo pánovi poslancovi Tomášovi Valáškovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Valáška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 670.)