40. schôdza

Pán kolega, rodič nie je ten, čo dieťa splodí, ale ten, kto ho vychová. Takže tak. A proti Bohu je aj vaša nenávisť a vaše urážky.
Už ste videli niekedy zábery zo sadomaso salónov? A viete teda, že tam boli heterosexuálne páry. Takže uchyľovať sa k takýmto nejakým blbinám, to je už fakt mimo.
Pedofili? Prosím vás, spomeňte si na 218-tisíc detí vo Francúzsku. Verím, že ste už verejne odsúdili situáciu, ktorá tam nastala, a správu, ktorú podali vyšetrovatelia vo Francúzsku, hej.
No a ešte k tým homosexuálom, lebo ste hovorili, že to sa tak, že to rozbujnelo teraz, tak vám chcem len prečítať jednu vec: Thébska armáda homosexuálov sa stala najsilnejším vojskom sveta. Zdolala aj neporaziteľnú Spartu. Takže ak máte pocit, že homosexualita je niečo, čo bujnie teraz a čo my nejakým spôsobom podporujeme a rozširujeme, tak nemáte pravdu. Nemáte pravdu, už celé vojská homosexuálne fungovali dávno v období Sparty.

Ďalší s faktickou poznámkou pán predseda Čekovský.

Pán Kotleba, môžete vidieť, že vy ste tu zaujali, ale možnože viac ako vaši predrečníci alebo predchádzajúci kolegovia, lebo asi málokto by očakával, že práve vy tu budete moralizovať, že vy sa tu postavíte k tomuto rečníckemu pultu a budete kázať o rodine. Ako fakt nie. Dehonestujete tu ľudí, nazývate ich úchylákmi, pričom naozaj, ako povedal aj kolega Benčík, o vás je známe, že ste ako učiteľ vyhľadávali pätnásťročné študentky, pričom v tejto súvislosti vás preverovala aj polícia zo sexuálneho zneužívania.
Hovoríte o tradičnej rodine, ktorú podľa vás má likvidovať čosi iné, ale pozrite sa do zrkadla, pán Kotleba. Vašu rodinu snáď rozvrátili homosexuáli? Nemám ten pocit.
Osvojenie dieťaťa bez súhlasu biologických rodičov. To ste tu teraz nejako hovorili a kritizovali, a teda nie som s týmto stotožnený. Vy ste mali súhlas biologickej matky vášho dieťaťa na nejaké odcudzenie alebo nejaké zobratie z cudziny, keď ste si ho jednoducho priniesli bez toho, aby ona s tým súhlasila? Prečo potom čelíte trestnému oznámeniu od vašej bývalej manželky? Viete, nerád tu rozoberám rodinu kohokoľvek a nejakú... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pokoj, páni poslanci, rešpektujme sa!

Čekovský, Kristián, poslanec NR SR
... konkrétnu rodinu. Podľa mňa by sa to robiť nemalo, ale takisto by sa nemalo robiť to, že tu budete moralizovať nad rodinami a vzťahmi stovky alebo tisícky iných ľudí, pretože mne osobne to pripadá, že jednoducho sa montujete do života niekomu inému a to by sa robiť nemalo. Viete, ako sa hovorí, ak ste teda, vy ste taký falošný, ale dobre. Ži a nechaj žiť, tak sa to hovorí.

Pán poslanec Marian Kotleba, môžete teraz reagovať na faktické poznámky.

Takže teraz najprv chlapcom Čekovskému a Benčíkovi. Ste úplne mimo, priatelia. Trošku si to naštudujte a potom rozprávajte, lebo tieto vaše hlúpe táraniny, ktoré vychádzajú z vami vlastnými mediálnymi žvástami, to je škoda reagovať, ale aspoň takto jednou vetou, aby ste už boli v kľude. A ak s tým máte nejaký väčší problém a chcete osobne takéto obvinenia, tak to povedzte konkrétne, aby som si to mohol s vami vybaviť. Ale takéto narážky to je také...
No a teraz, vraj som bol príliš tvrdý, tak budem jemnejší. Kolegynky, kolegovia, vraj sa tu teraz v rozprave rozvášnila nenávisť voči homosexuálom. No tú nenávisť, tú nenávisť, tú traumu spoločnosti jatríte a vyvolávate vy takýmito a podobnými návrhmi. Keby ste takéto hlúpe, zbytočné a len politicky motivované návrhy sem nedávali a nepredkladali, tak nikto tu žiadnych homosexuálov riešiť nebude. Nech si vo svojich bytoch, domoch medzi sebou robia, čo chcú. Nikoho to trápiť nebude. Ale vy chcete, vy to chcete povýšiť na nejakú spoločenskú normu správania a v tom je ten problém a v tom je potrebné vás kritizovať a v tom je potrebné používať aj tvrdšie výrazové prostriedky na vás, pretože na vás jednoducho dobré slovo neplatí a vám je to úplne jedno, pretože za vami stoja tie médiá a za vami stojí silný prúd mimovládok, na ktoré funguje len tvrdá jaderná kritika priamo do očí.
Takže o tom to je a nikto z vás, kolegyne, kolegovia, nikto z vás, čo ste sa ich zastávali, ste nevysvetlili, ako si dve ženy alebo dvaja muži na pustom ostrove môžu spraviť dieťa, hrdinovia.

Udeľujem slovo teraz pánovi predsedovi výboru Mariánovi Kérymu, ktorý vystúpi v rozprave. Po ňom vystúpi v rozprave pán poslanec Martin Čepček.
Nech sa páči, pán predseda.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Panie poslankyne, páni poslanci, začnem navrhovateľom. Pán poslanec Valášek, my sme v minulosti dokázali, že napriek tomu, že sa názorovo rozchádzame, tak vieme veľmi kultivovane a veľmi slušne sa medzi sebou rozprávať a diskutovať. Verím tomu, že to bude aj teraz rovnako. Začnem tým, že v rokoch 2012 – 2016 počas druhej vlády Roberta Fica sme tu mali v Národnej rade zákon, ktorý definoval manželstvo, dokonca ústavný zákon. Ja som aj s odstupom niekoľkých rokoch veľmi hrdý na to, že som hlasoval za takýto ústavný zákon, ktorý definoval manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy a chcem všetkých ubezpečiť, že v našom poslaneckom klube SMER – sociálna demokracia sme vždy mali voľnú ruku, čo sa týka vyjadrovaní, názorov aj samotných hlasovaní ohľadom hodnotových otázok. Chcem za to aj takto na diaľku poďakovať nášmu predsedovi Robertovi Ficovi.
Pán poslanec Valášek, je vám zrejme jasné, že ja takýto návrh zákona nemôžem podporiť, pretože by som išiel a poprel sám seba a to, čo som pred chvíľou povedal, že som hlasoval za ústavný zákon. Viete, ja som ľavičiar, sociálny demokrat. Ale od definície sociálneho demokrata európskeho typu alebo takých, ktorí sa nachádzajú v Európskom parlamente, mám naozaj veľmi ďaleko.
Až v tomto období lepšie chápem vyjadrenia trebárs Roberta Fica a príklady, ktoré nám hovoril, keď bol na klube európskych socialistov a tam mu jedna poslankyňa z Holandska povedala, že, pán Fico, ja uverím, že ste skutočný sociálny demokrat až vtedy, keď sa postavíte do čela dúhového pochodu. Až vtedy uverím, že ste naozaj autentický sociálny demokrat. Ja si myslím, že toto už je naozaj mimo mísu a ani netúžim po tom, aby som spĺňal definíciu sociálneho demokrata európskeho typu.
Pán poslanec, tá moja hodnotová výbava určite spočíva aj tým, že som ovplyvnený tým, že som sa narodil do katolíckej rodiny a rodičia mňa aj moju sestru viedli k takémuto spôsobu života a som im za to veľmi vďačný. Na druhej strane musím povedať, že naozaj aj mne vadia vulgarizmy na adresu LGBT komunity a homosexuálov ako takých. Ja si myslím, že aj k takýmto ľuďom sa máme správa rovnako slušne. Tu mám, zaznamenal som si vyjadrenia, že sú to s prepáčením úchyláci, buzíci, devianti dokonca, že to je to nejaká choroba, ja sa s týmto absolútne nestotožňujem. Dokonca sa nestotožňujem ani s vyjadrením pána poslanca Čepčeka, ktorý povedal, že takýto ľudia si nezaslúžia rovnakú ochranu ako tí, ktorí vstúpili do manželského zväzku. Nie je to tak. Pán poslanec, hádam vás nemusím upozorniť na to, že pred Bohom a pred zákonom sme si všetci rovní.
Viete, včera tu zaznelo v pléne mnoho príkladov aj z tej športovej oblasti a ja skúsim nadviazať a povedať, že a možno niektorí pochopia. Viete, nedá sa byť rovnako fanúšikom Realu Madrid a rovnako fanúšikom FC Barcelona. Nedá sa rovnako fandiť Slovanu Bratislava a rovnako Spartaku Trnava. Vy si musíte vybrať jednu z týchto ciest, ale na druhej strane, ak som aj fanúšikom Realu Madrid alebo Slovanu Bratislava môžem mať rovnaký rešpekt k hráčom FC Barcelony alebo Spartaku Trnava. Chcem, aby ste sa nad tým minimálne aspoň zamysleli.
Veľa sa v poslednej dobe hovorí o diskriminácii. Viete, napadol ma jeden príklad v súvislosti s týmto prerokovávaným návrhom zákona. My sme na právnickej fakulte mali nedávno prednášku a dostali sme takú hypotetickú úlohu, že keby som bol riaditeľom katolíckej školy a potreboval by som kvalitného angličtinára, mal by som pred sebou žiadosť od človeka, ktorý perfektne ovláda angličtinu, ale mal by tam napísané, že je moslim, či by som takéhoto človeka zamestnal. Nuž, keď som sa zamyslel, povedal som, že nie. Možno v našom zákone by to bola diskriminácia, ale tu nejde len o to, že niekto bude učiť deti anglický jazyk, ale on sa predsa s nimi bude rozprávať, komunikovať. Môže ich ovplyvňovať, ich svetonázor, ich názory. Takú istú otázku môžem teraz položiť a nastoliť, keby som bol riaditeľom materskej školy, či by som súhlasil s tým, aby učiteľom bol človek, ktorý sa hlási otvorene k LGBT komunite, že je homosexuál. Opäť napriek tomu, že by ste ma mohli kritizovať, že by to bolo diskriminačné, tak by som si veľmi zvážil, či takého človeka by som zamestnal. Dokonca ja poviem, že nie, pretože opäť by som tu mal obavy o tom, že by mohol hrubým spôsobom ovplyvňovať, navádzať tieto deti a v tomto veku sú naozaj deti veľmi náchylné prijímať iné názory, iné myšlienky a osvojovať si ich.
A v tejto diskusii mi naozaj niekedy chýba taký zdravý rozum. Zdravý, sedliacky rozum, ktorý používali naši starí otcovia, naše staré mamy. Ja rešpektujem názor a svetonázor predkladateľa, len mi vadí, že častokrát sa stane, že ide o také umelé podsúvanie tém, ktoré naozaj nemajú korene u nás na Slovensku. Možno sú populárne v krajinách Beneluxu, v škandinávskych, možno na pôde Európskeho parlamentu. Ale, prosím vás, nepretláčajme na Slovensku témy príliš násilne, pretože to bude viesť k opačnému efektu.
Takže, pán poslanec, tento názor nielenže nepodporím, budem hlasovať proti. Ale na druhej strane si komunitu homosexuálov vážim. Nikdy nebudete z mojich úst počuť nejaké znevažujúce slová na ich adresu, ale na druhej strane chcem prosiť, aby ste rovnako vy, liberálna časť politického spektra, rešpektovali naše hodnotové a konzervatívne názory.
Ďakujem za pozornosť.

Na vaše vystúpenie šesť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Andrej Stančík.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kéry, toto bol o level alebo dva kultivovanejší príspevok do debaty, takže oceňujem, že ste aspoň nepoužívali invektívy ako predchodcovia. Napriek tomu ste ma v istých bodoch zarazili a to tou dišputou o tom, či by ste zamestnali učiteľa, ktorý by bol gay alebo moslim. Pretože to mi príde naozaj diskriminačné.
Ja som mal učiteľov, ktorí boli aj gayovia, aj moslimovia, ale boli to skvelí ľudia. Naučili ma, jeden ma učil psychológiu, bolo to veľmi zaujímavé, čo som sa dozvedel, naozaj dokázal u študentov vzbudiť záujem pre tú látku a toto je asi zásadný problém, kde sa rozchádzame. Pretože ja si myslím, že nemôžme ľudí škatuľkovať a triediť podľa toho, či sú takí, alebo onakí, či sú kresťania, alebo moslimovia, či sú ateisti, či sú budhisti, či sú homosexuáli, alebo heterosexuáli, lebo ten stret je trošku pestrejší a komplexnejší a my, keď si takto zatvoríme dvere a budeme nálepkovať, tak o mnoho v tejto pestrosti prídeme a, samozrejme, nie je správne súdiť ľudí podľa vierovyznania a sexuality alebo farby pokožky. Som rád, že ste nespomenuli to, že by ste napríklad černocha nezamestnali, to by tiež logicky vychádzalo z tejto vašej myšlienkovej argumentácie.
A ešte jedna vec. Vy ste sociálny demokrat. Hovorili ste, že tá vaša sociálna demokracia je trochu iná. Naozaj vy ste taký unikát, pretože sociálna demokracia väčšinou je spätá aj s právami menšín a my sme v minulosti videli fotky pána Blahu, ako chodil na pride, ako sa tam cítil dobre. Na tých fotkách vyzeral šťastne, chválil to, ale potom zistil, že tie krúžky a tí voliči sú trošku inde, tak spravil taký ideologický zvrat a, bohužiaľ, populizmus vyhráva.

Pán poslanec, pán spravodajca Dostál.