40. schôdza

Ďakujem. Som rád, že zloženie tohto pléna je také, pri ktorom by sa nemalo stať, aby sa posúvali hranice morálky a slušnosti do extrémov. Jedným z nich sú aj registrované partnerstvá, ktoré by podľa niektorých zákonodarcov mali mať právo aj vychovávať deti. S tým sa nikdy nestotožním a nebudem súhlasiť, aby sa vzťah dvoch mužov či dvoch žien vyvýšil na úroveň manželstva, ktoré je definované, že je to vzťah medzi mužom a ženou. Jasne sa o tom hovorí aj v ústave a vyjadril sa o tom aj Pápež František po návšteve Slovenska.
Manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy, verím tomu, že sa väčšina z nás bude držať zdravého sedliackeho rozumu a že Slovensko bude naďalej krajinou, v ktorej sa bude ctiť ústava, hodnoty aj v chápaní manželstva a rodiny.
Pri všetkej úcte, nesmieme dovoliť, aby sa hranice morálky a slušnosti posúvali do extrémov. Pán poslanec Valášek je názornou ukážkou, čo by nám na Slovensku hrozilo, keby sa progresívni liberáli dostali do parlamentu a, nedajbože, do vlády. To sa nikdy nesmie stať, lebo sodomu-gomoru by sme nedokázali nijak zastaviť. Takisto verím, že po najbližších prezidentských voľbách budeme mať v prezidentskom paláci človeka s morálnymi hodnotami a nie podporovateľku LGBT a potratov. Ja nemám problém sa k inak orientovaným správať slušne a tolerovať ich, ale nesúhlasím s posúvaním hraníc.
Ďakujem

Ďakujem pekne. Priznám sa, že ma teší, že moje vystúpenie vyvolalo polemiku.
Najskôr k pánovi poslancovi Stančíkovi a Dostálovi. Ja som hovoril o modelovej situácii, že som riaditeľ katolíckej školy, zrejme to vám uniklo a aj som zdôvodnil, prečo by som pri výbere bol veľmi opatrný a nezamestnal by som dobrého angličtinára, ktorý by sa hlásil k moslimskej viere.
A, pán poslanec Kollár, či to viem, ako to viem, že, že tento človek Moslimom, no mal by to uvedené vo svojom životopise alebo by to dával najavo, čo sa týka aj svojho oblečenia, aj svojho prístupu, takže nie je ťažké podľa odlíšiť dneska Moslima.
Pán poslanec Dostál, nuž, musím povedať, že vidno, že nie ste priateľ športu a futbalu, pretože ste nepochopili ten môj príklad.
Pán poslanec Kazda, k vám je zbytočné sa vyjadrovať.
A, pán poslanec Taraba, ja si myslím, že som veľmi jasne deklaroval, aký dres mám oblečený a za aký dres budem kopať, pretože aj v minulosti som dokázal svojimi hlasovaniami v Národnej rade, že som jednoducho jednak pro-life politik a jednak, že podporujem zákony na podporu tradičnej rodiny a to môžem povedať aj – zvyšovanie materskej dávky, zvyšovanie rodičovského príspevku a tak ďalej. Možno tvoja reakcia negatívna bola kvôli tomu, že som sa dotkol poslanca, s ktorým spolupracujete, ale naozaj, ak si vypočuješ ešte raz jeho vyhlásenie vo faktickej poznámke, tak naozaj povedal, že ľudia s LGBT komunity si nezaslúžia rovnakú mieru ochrany ako ostatní.

Vážený pán predsedajúci, na základe dohody troch poslaneckých klubov OĽANO, SaS a SME RODINA žiadam o vypustenie bodu 73, parlamentná tlač 590. Ide o návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže z programu 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a o jeho zaradenie na nasledujúcu riadnu schôdzu Národnej rady so začiatkom v utorok 19. októbra 2021. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som pozvať členov mandátového a imunitného výboru teraz 12.30 do rokovacej miestnosti 183. Bude to pomerne krátke. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem len pripomenúť členom hospodárskeho výboru stretnutie hospodárskeho výboru dnes o 13.30, ako bolo avizované. Ďakujem.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, slová, ktoré k tomuto návrhu zákona zaznievajú v tejto sieni zákonnosti, naozaj nie sú mnohokrát vhodné. Poviem to tak veľmi odľahčene a jemne. Buzeranti, úchyláci a to, čo ste tu všetko pospomínali, myslím si, že teraz, dá sa povedať, v tretej dekáde 21. storočia by sme už mohli byť niekde ďalej a keď aj viem, že parlamenty sveta vynikajú takouto niekedy terminológiou, možno by sme mohli sa pokúsiť byť lepší, ako je niekedy nejaký priemer. Ja už nechcem povedať či ázijský, či americký, ale rozhodne, keď sme hrdí na to, že sme Slováci, mali by sme byť hrdí aj na to, že sme kultivovaní občania.
Ja sa chytím toho takto v tomto mojom ozaj relatívne len veľmi ľahkom príhovore, práve tej myšlienky, či by sme si mali zobrať za vzor to, čo pán poslanec Kéry pred chvíľočkou povedal, že teda musíme si vybrať nejakého, nejakého športového, nejaký športový vzor, nejaký klub, nejaký futbalový manšaft a rozhodnúť sa, pre koho budeme fandiť a potom už nemôžeme fandiť pre tých druhých. V podstate je to celkom logické, čo povedal, až na jednu zásadnú vec, ktorá ma na tom upútala a tá vec je spojená s takou otázkou – my si naozaj svoju sexuálnu orientáciu volíme? My si volíme Spartu alebo Sláviu, my si volíme Slovan alebo Bohemians. Ja som presvedčený, že v tejto otázke, resp. v odpovedi na ňu je zakliata celá tá polemika, ktorá sa tu tak často vedie na úkor iných možno vážnejších tém, ale prosím.
Ja si myslím, že sa rodíme nejakým spôsobom. Určite je to dané, podľa môjho presvedčenia a nikdy som sa nestretol s niečím, čo by vyvracalo takýto názor, s tým, že máme nejaké predispozície a okrem nejakých vyhranených extrémnych prípadov, nejakých dlhodobých väzňov alebo niečo podobné, jednoducho ja sa nedokážem prinútiť a predpokladám, že to je mienka asi väčšiny z nás, že by sa mi začali od tejto chvíli viacej sexuálne páčiť proste chlapi.
A tak si myslím, že, a takisto je to aj s našimi jemnejšími kolegyňami, asi sa tiež nerozhodujú spôsobom, že no, dneska ráno som sa zobudila a ja si myslím, že večer sa pôjdem radšej milovať s nejakou kamarátkou, proste nejde to. Je to v nás, je to istá prirodzenosť, na túto prirodzenosť sú už stáročiami ak nie tisícročiami rôzne názory a ja si myslím, že je čas, aby sme túto prirodzenosť rešpektovali. Nevravím, že tento zákon je výborný, len si myslím, že odpovedá na tú základnú dilemu istej ľudskosti, úcty k realite, slušnosti nielen kvôli tým slovám, ktoré tu tak nenáležite padajú, ale aj kvôli tomu, že mali by sme sa vedieť vcítiť do postavenia ľudí, ktorí celé desaťročia ak nie stáročia boli kritizovaní, boli pod tlakom verejnosti, bola to choroba, bola to hanba, bolo to treba utajiť. Možno aj rodičia niektorí zavrhli svoje deti, lebo to bolo niečo neprirodzené.
Ja dám otázku, my, keby prišiel môj syn za mnou alebo moja vnučka, povedala by úprimne s dobrým úmyslom zdôveriť sa kvôli dobrému vzťahu so svojimi rodičmi – otec, mami, ja to cítim inak. To by sme tie svoje deti v tej chvíli začali označovať ako devianti? Ako nenormálni? Ako chorí? Kto z nás by si dovolil alebo nieže dovolil, by ho napadlo, aby takýmto spôsobom reagoval na úprimné vyjadrenie sexuálnej orientácii svojich najbližších.
Ja nemám túto skúsenosť, tak sa mi možno hovorí ľahšie, ale aj zase ťažšie, lebo nemám možno celkom všetky informácie, ale som presvedčený, že v takomto ohľade sa každý z nás by zachoval ľudsky. Tu už dám otázku – a prečo my v sieni zákonnosti by sme sa mali chovať inakšie ako ľudsky, chápavo, ústretovo? Nielen kvôli tým slovám, ktoré tak zle tu režú uši, ale to aj kvôli tomu, že sme ľudia, sme poslanci, máme tu rôzne spektrum názorov, však je to správne. Túžili sme po tom, aby v diskusii vznikali riešenia, ktoré sú dobré, aj keď nie všetci ich príjmu. Ale v tomto prípade sa mi zdá, že by sme sa mohli zhodnúť na tom, že tu naozaj nie je dôvod na osočovanie, pretože sexuálnu orientáciu si podľa môjho názoru nikto nevyberá.
Treba to rešpektovať a treba dopriať aj také slovíčko do tohto celého procesu, ako je láska. Láska k druhej osobe, príťažlivosť medzi pohlaviami rovnakými i nerovnakými a aj láska k deťom. To kto si dovolí povedať, že dvaja chlapi alebo dve ženy by dieťaťu nemohli dať to, po čom všetky deti, deti nie že túžia, ale na čo majú nárok, rodičovskú lásku?! To skadiaľ berieme presvedčenie, že je v tom niečo zvrhlé, nenormálne, že by takýto ľudia vychovali deti k ničomu zlému?! A to kopu heterosexuálnych manželstiev alebo partnerstiev máme istotu, že vychovávajú len k niečomu dobrému? Nie sú tu vyššie princípy, ktoré určujú to, čo vštepíme do našich detí, do našich potomkov? Naozaj si myslíme, že tu niet niečo silnejšie?
Kolegyne, kolegovia, myslím, že vás nemusím presviedčať. Sú tu iné motívy ľudskosti, lásky, pomoci, empatie, obetavosti, odvahy, ktoré rodičia môžu vkladať do svojich detí, a nie to, či sú to dvaja chlapi, alebo dve ženy.
Viete, život je veľmi dobrý režisér a mne vlastne nahral majster život, lebo on je vlastne nie veľmi dobrý, on je najlepší režisér. A dnes sme mali dve hlasovania, teda jedno máme za sebou a druhé možno ešte príde. Jedno bolo k pomoci tehotnými ženám sťaby teda rýdzo nejaký konzervatívny návrh a druhé je odsúhlasenie registrovaných partnerstiev ako nejaký liberálny návrh. Poprosím, ja som človek, ktorý tu stojí pred vami bez toho, aby som to nejak konzultoval s niekým iným len so svojim svedomím, tak ako mi to napokon aj ústava prikazuje a umožňuje. Veľmi rád som podporil návrh svojej kolegyne Záborskej, dokonca som predkladateľom toho návrhu o pomoci tehotným ženám, aj keď sa teda hlásim k tomu, že ako taký letmý luterán nie som teda veľmi za konzervatívne pohľady do týchto vecí.
Ale keď som sa s tým zoznámil, tak si hovorím, no a prečo by sme nemohli prvok osvety pridať jeden deň navyše, lebo som pochopil, že tam je najväčší problém do tohto zákona dať. Veď osveta je niečo, čo by sme mali povýšiť na piedestál jeden z najvyšších skoro pri každej téme. Nám chýba osveta, výchova, viacej sa zamýšľať nad postojmi druhých. Prečo by sme tej žene nedopriali deň navyše, lebo naozaj je v situácii, ktorá neni jednoduchá.
Dobre, nebudem o tom hovoriť. To máme za sebou, posunuli sme to do druhého čítania. No, ale toto je zase z opačného spektra. Zase bije sa to navzájom? Nie. Opäť podporujem tento návrh zákona, lebo hovorím si, že aj toto je osveta. Osveta nás ľudí, aby sme pokročili vo svojom myslení, aby sme si uvedomili, že sú tu naozaj princípy, ktoré by sme mali ctiť na prvom mieste, a neoháňať sa nejakými vecami, ktoré zaváňajú až niekedy vulgarizmami, nejakým zhnusením, nejakým odpudením.
Áno, ono viete ten princíp kyvadla je taký, že táto komunita bola dlho zatláčaná, kyvadlo bolo v jednej extrémnej polohe. Takže sa za to hanbili, báli, boli doslova utláčaní. A teraz kyvadlo sa vyrovnalo do druhej polohy, robia tie pride, ktoré naozaj nie sú nič oslnivé, ale je to také ako uvoľnenie. A viete, čo robí kyvadlo, keď mu umožníme teda nejakým spôsobom sa ustáliť? No nájdeme stredovú hodnotu, extrémy škrtneme a nebudú ani pride, nebude ani vulgárne osočovanie.
Verím, že k tomu smerujeme a verím, že aj táto sieň zákonnosti k tomuto určite prispeje týmto rokovaním.
Nemal som nejak premyslené, čo všetko vám poviem, ale hovorím vám to úprimne a som vďačný aj v tomto prípade, že mám možnosť z tejto vysokej tribúny povedať nie to, čo si myslím, ale to, čo si myslím, že si myslí veľká väčšina občanov a ja im v tomto ohľadu budem slúžiť, tak ako som to teraz povedal.
A dovoľte, aby som to zakončil, už keď som povedal ako letmý luterán, tým čo sa mi páči na pánovi Františkovi, toho času pápežovi, že, alebo teda do smrti zrejme pápežovi. Tá veta je silná a už tu zaznela myslím a aj ja sa k nej hlásim, lebo pápež František vlastne povýšil ľudskosť nad svoju funkciu. A to je úžasné. A to by sme možno mali aj my. A kto som ja, aby som vydával verdikty o tom, že či títo ľudia sú takí alebo hentakí. Ľudskosť je to, čo by nás malo spájať a verím, že aj v tomto prípade sa tak stane.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Mičovský, hovoríte, že ľudia sa tak rodia, nestávajú sa tak. A keď príde za vami vnuk alebo vnučka, tak by ste to prijali. Pokade by ste to dokázali prijať? Kde je tá hranica? Keď príde za vami vnuk a povie, že je pedofil alebo že je zoofil a týra zvieratá, alebo znásilňuje deti, tak tiež by ste to prijal? Tiež by ste to neoznačil za nejakú deviáciu? Ja sa pýtam, že pokade? Že kde je potadeto áno ešte, odpovedzte mi, ale odtadeto už nie. Lebo to je, ako povedali viacerí kolegovia, jak prichádza tá salámová metóda a postupne, postupne, ako vyzerá tá psychologická alebo psychiatria, alebo tá organizácia, že už ani pedofili, že to nie je choroba.
Tak sa pýtam, aké bude vaše svedomie potom tu v sieni zákona, ako ste hovoril. Tiež bude to obhajovať? A teraz ja neútočím na homosexuálov, lebo s viacerými sa poznám, veľmi dobre vychádzam, sedím s nimi koľkokrát na káve, ale napríklad nikdy by som nesúhlasil, aby vychovávali deti. Nikdy. Ale pritom voči nim osobne nič nemám. A ani jeden z nich mi nepovedal, že by mal nejaký problém, že nevedia o svojom zdravotnom stave, ani jeden z tých, čo sa s nimi stretávam, nepovedal, že by mal nejaký problém s dedením. Však vy viete nahať závet a po vás môže zdediť kto chce, čo chce.
Takže to, že tu robíme takéto piár tomuto zákonu, že sa tu tridsiati-štyridsiati k tomu prihlasujeme a reagujeme faktickými, ja si myslím, že robíme len medvediu službu niektorým ľuďom. A zasa niektorým pomáhame sa tu politicky prezentovať a propagovať stranu, ktorá ani nie je v parlamente.
Takže pán Mičovský, vy ste dobrák. Vy ste dobrák a tou vašou dobrotou ste zničil ministerstvo pôdohospodárstva a bojím sa, že veľa zákonov tou vašou dobrotou tiež utrpí.

Pán poslanec Mičovský, ja si myslím, že na hlúpe otázky od nenávistných, zakomplexovaných hlupákov nemusíte odpovedať. Vy ste veľmi dobre vo svojom vystúpení hovorili o tom, o čom to celé je. Je to o láske, je to o ľudskosti, je to o porozumení a na to sa tu často zabúda, lebo registrované partnerstvá, životné partnerstvá alebo akýkoľvek iný zväzok, ktorý bude zakotvený v právnom systéme, má význam iba pre tých, pre tie páry, medzi ktorými je láska. To nemá zmysel pre ľudí s homosexuálnou orientáciou, ktorí sa správajú promiskuitne, ktorí menia často svojich partnerov, ktorí nemajú potrebu žiť v trvalom zväzku, tak ako manželstvo nemá zmysel pre promiskuitne sa správajúcich heterosexuálnych jedincov.
Takýto inštitút, inštitút životných partnerstiev alebo akokoľvek to nazveme, má význam pre páry, ľudí, ktorí sa naozaj milujú, ktorí spolu žijú, ktorí spolu chcú žiť, ktorí chcú spolu znášať dobré aj zlé, vzájomne si pomáhať a stráviť spolu život. Takže áno, je to o láske, je to o ľudskosti a asi to nebude dnes, ale aj ja v duchu toho, čo hovoril Václav Havel, ktorého 85. výročie narodenia sme si včera pripomenuli, tiež verím, že pravda a láska raz zvíťazia nad lžou a nenávisťou.

Ďakujem za slovo. Pán Mičovský, už to bolo vysvetľované a nie raz. Ako môžu byť dvaja chlapi žijúci spolu rodičia? Kto z nich to dieťa porodil? Prečo ich nazývate rodičia? Môžu byť hocičo iné, ale rodičia v žiadnom prípade nie. To je dehonestácia slova rodičia.
Hovorili ste o slušnosti. No tento Valáškov návrh je sám osebe neslušný. Škoda, že ste len taký vlažný luterán, ako ste sám seba charakterizoval.
Keby ste nebol vlažný luterán, tak by ste tam cítili v tomto návrhu pach síry, dielo satana samotného, keď to tak môžem povedať. Vy vo svojej naivite ste neúspešný minister, zbabrali ste, čo sa dalo vďaka vašej naivite. A teraz vaša naivita vás priamo vháňa do náručia zlého. Slúžite mu.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega, alebo ďakujem, Janko, za naozaj kultivovaný, slušný a veľmi ľudský príspevok. To je asi niečo, čo sme v tejto rozprave potrebovali.
Keď si hovoril, že si si to nepripravil a o to lepšie to plne vyznelo, lebo bolo vidieť, že hovoríš zo srdca, nemáš nič na papieri, a to len dokresľuje to, aký si človek.
Ešte k tej otázke, že či by si akceptoval svoje deti, tu aj niečo zaznelo, na čo nemôžem reagovať. Ale to, že či je niekto heterosexuál alebo homosexuál, to si nevolí. Ja nepoznám človeka, ktorý by sa dneska zobudil a povedal si, že ja budem taký alebo onaký. Tým sa jednoducho rodí. A to by mal každý milujúci rodič akceptovať.
Čo si ale človek nevolí alebo teda pardon, čo si človek volí, s čím sa nerodí, je nenávisť, je extrémizmus, je odsudzovanie, sú to ideológie, ktoré potláčajú ľudské práva, ktoré potláčajú slobody. A to je niečo, čo by som ja u svojich detí netoleroval. Takže toľko k otázke tolerancii.
A ešte tu znova zaznieva stále, že či môžu byť dve ženy alebo dvaja muži rodičia. Že keď ich dáme na ostrov, tak dieťa asi nesplodia. Čo je áno, samozrejme, fyzicky a biologicky správne, ale potom sa rovnako môžeme pýtať, či je napríklad slobodná matka, či môže byť rodičom. Pretože keď necháme slobodnú ženu na ostrove a prídeme za rok, tak tam to dieťa nebude jednoducho. A takisto ani slobodný muž, ktorý vychováva dieťa. A to sú jednoducho životné situácie, ktoré nastávajú, a práve preto si myslím, že by sme sa nad tým mali zamyslieť. A znova by som vyzval k tomu, čo si hovoril, že skúsme túto tému uchopiť s empatiou, so súcitom a s porozumením. A skúsme pochopiť, že jedná sa naozaj o lásku.