43. schôdza

Toto nie je procedurálny návrh. Keby ste mi to bol povedal včera, určite aj pána ministra upozorním. Ja s tým nemám žiaden problém. (Reakcie z pléna.)
Ďakujem. Prosím, aby ste sa ukľudnili, páni poslanci, vidím, že všetci majú nasadené rúška.
Pán poslanec Beluský, nech sa páči, môžte pokračovať v rozprave.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, diskusia sa blíži pomaly ku koncu (ruch v sále, zaznievanie gongu), tak dovoľte, aby som aj ja predniesol svoj príspevok, aby sme sa zbytočne nezdržiavali.
Táto diskusia sa tu dosť točí okolo hlavne minulosti, hlavne zo strany koaličných poslancov sa tu otvárajú témy, čo sa mohlo a nemalo spraviť a podobne. Ja nechcem vo svojom príspevku kritizovať ani súčasnú koalíciu, ani tie predchádzajúce vlády, ale tá situácia, do ktorej sme sa aj tu na Slovensku dostali, je podľa mňa výsledkom teda nielen zlyhaní politikov na Slovensku, ale vôbec nastavenie celého systému tak, ako funguje.
Musíme sa vrátiť o 30 rokov dozadu do minulosti, aby sme zistili, ako sa podarilo vlastne celú Európu obalamutiť sľubmi, ktoré vychádzali z myšlienky liberalizácie trhu s energiami. Teoreticky sa mal liberalizáciou trhu s energiami priniesť pokles cien v dôsledku konkurencie medzi spoločnosťami, z čoho by profitovali spotrebitelia i celá spoločnosť. Energie sa mali oslobodiť, mala byť elektrika zelenšia, lacnejšia, ale krajiny Únie a krajiny Únie mali kráčať ruka v ruke v ústrety budúcnosti na spoločnom transparentnom trhu.
Otázka je, aký je však po 30 rokoch výsledok. V skutočnosti je tento mechanizmus, slúži len záujmom veľkých spoločností a liberalizácia trhu jednoznačne neviedla k tomu, čo ľudia od nej očakávali. Politické elity sa snažia ľuďom nanútiť myšlienku, že štát je zlý vlastník a všetko treba predať, privatizovať alebo liberalizovať. Tento úmysel, úmysel liberalizovať trh s energiami bol jednou z hlavných politík Európskej únie v uplynulých desaťročiach a po tom, ako sa na zasadnutí Rady Európy pre energetiku v júni 1987 začal tento proces, sa koncom 90. rokov minulého storočia prijali prvé smernice, ktoré liberalizovali trh s plynom a elektrickou energiou.
Vo všeobecnosti bolo cieľom procesu liberalizácie zefektívniť energetický sektor a zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, členským štátom sa však nepodarilo dospieť k úplnej dohode na opatreniach a v skutočnosti sa niektoré z nich dôrazne bránia zavedeniu príslušných opatrení.
V súčasnosti existuje vysoká miera koncentrácie ponuky na veľkoobchodnom trhu. Platí to pre plyn, v desiatich členských štátoch kontrolujú traja hlavní dodávatelia minimálne 90 % trhu, ako aj pre elektrickú energiu takáto kontrola predstavuje 80 % v štrnástich členských štátoch. Spotrebiteľ by mal teoreticky profitovať z liberalizácie vtedy, ak sa ňou skutočne podporuje hospodárska súťaž. Vo viacerých členských štátoch však došlo k nahradeniu štátnych monopolov iba súkromnými oligopolmi.
A to je, priatelia, vážení kolegovia, výsledok liberalizácie a privatizácie. Štátne monopoly nahradili súkromné oligopoly. Výsledkom toho je, že cena elektrickej energie, plynu a ďalších palív, ako napríklad uhlia, naďalej rastú a zdá sa, že táto tendencia bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.
Ak sa preto neprijmú rýchle a účinné opatrenia, môže sa tiež rapídne zvyšovať počet zraniteľných spotrebiteľov energie a prehlbovanie takzvanej energetickej chudoby. Energetická chudoba znamená ťažkosť alebo neschopnosť udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky. Možno sa odvolať na definíciu Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorej sa za príjemnú teplotu v ubytovacej izbe považuje 21 stupňov Celzia a v ostatných miestnostiach 18 stupňov Celzia. Ako aj ťažkosť alebo neschopnosť mať k dispozícii za rozumnú cenu iné základné energetické služby, ako je osvetlenie, doprava, elektrina pre internet alebo ďalšie prístroje.
Elektrická chudoba je javom, ktorý nie je možné ľahko vyčísliť, hoci sa môže merať na základe premenných, ako je neschopnosť udržať v príbytku primeranú teplotu, podiel obyvateľov, ktorí nemajú zaplatené účty, to je okolo 21 %, či počet obydlí, do ktorých zateká, ktoré majú trhliny alebo iné nedostatky budov, okolo 18 % v rámci celej Európskej únie.
Hoci nedostatok štatistík a relevantných štúdií neumožňuje získať spoľahlivé informácie o počte osôb s takýmito problémami, na základe známych priemerných a pri zohľadnení niektorých zverejnených štúdií sa odhaduje, že v Európe je minimálne 50 mil. osôb, ktoré čelia energetickej chudobe a toto číslo neustále každým rokom narastá.
Na záver treba povedať, že každý členský štát je zodpovedný za riešenie problému energetickej chudoby, pričom má konať v rámci stanovených právomocí či už národných, regionálnych alebo miestnych. Tú nešťastnú liberalizáciu energetického trhu už teraz v tomto momente nezmeníme. Vláda by však mala využiť všetky dostupné nástroje a možnosti, ako zvyšujúcu sa energetickú chudobu aj na Slovensku znížiť.
Na tejto schôdzi sa konkrétne, konkrétnych opatrení a plánu vlády nedostaneme, ale ako to však predkladatelia navrhujú v samotnom uznesení, očakávam, že plénum Národnej rady toto uznesenie prijme a zaviažeme vládu, aby pred parlament predstúpili a predložili návrhy na riešenie tejto problematiky. Verím, že predložené uznesenie predkladateľmi si nájde podporu aj zo strany koaličných poslancov, aby si aj oni mohli vypočuť návrhy vlády a ministra hospodárstva, ako danú situáciu riešiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Marian Kotleba, nech sa páči.

Martin, ďakujem ti za tvoj príspevok, ktorý bol nielen kultivovaný a vecný, ale hlavne odborný. Pri tom, pri tej odbornosti, ale na tú odbornosť sme si pri tebe už zvykli. Ty ako predseda programovej komisie našej strany jednoducho máš tieto veci naštudované, venuješ sa im po odbornej stránke a tak to aj vyzeralo.
Len, žiaľ, tu v tomto pléne či súčasná vláda, alebo aj tá minulá, alebo teda tie strany, ktoré v minulosti vlády tvorili, nemajú odvahu si priznať, že celé toto energetické šialenstvo, táto energetická inflácia, na ktorú budú doplácať aj túto zimu obyvatelia Slovenskej republiky, je v konečnom dôsledku výsledkom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, tých nevýhodných podmienok, ktoré nám Únia nadiktovala, je dôsledkom tiež privatizácie strategických podnikov a toho, že vlády len preto, aby ich zobrali do, vtedy Slovensko, do Únie, dovolili, dovolili, aby sa štát vzdal toho, čo má byť prirodzeným štátnym monopolom, a to je energetické hospodárstvo.
Ak totiž štát nedokáže svojím vlastným obyvateľom garantovať prijateľné ceny energií elektriny, plynu, tepla, tak ten štát absolútne zlyháva a nemôžme tu hovoriť o nejakom voľnom trhu. Nemôžme tu hovoriť o bruselských pravidlách, pretože ľudí to nezaujíma. Ľudí chcú mať za svoje dane, ľudia chcú mať za svoje dane právo na to, aby mohli žiť seriózne, na úrovni, v teple, aby sa nemuseli báť toho, že vláda zase príde a povie, no už zmenili sa pravidlá, zmenila sa burza, tak vy máte smolu a nebudete si to vedieť zaplatiť.
Čiže, Martin, ďakujem veľmi pekne v mene všetkých týchto ľudí.

S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Radovan Kazda.

Pán poslanec Beluský, jedno malé upresnenie. Vy ste tvrdili, že štátne monopoly, nahradili ich súkromné oligopoly. To nie je tak. Štátne monopoly boli nahradené súkromnými monopolmi, hovoríme o sieťových odvetviach. Tie sú proste prirodzene sieťové, sú prirodzene monopolné, takže nebolo tam, to ani nebolo cieľom privatizácie, že zrazu vzniknú nejaké možnože, viacej distribútorov.
Taktiež ste hovorili, že zlyhala liberalizácia. Tá liberalizácia sa týkala najmä dodávky energií, lebo tá liberalizácia podľa mňa naprosto zafungovala, pretože tam existuje relevantná súťaž medzi dodávateľmi a to je dobrá garancia toho, že tam nebude dochádzať k nejakému, veľmi vysokým maržám, veľmi vysokým ziskom.
Dôvody rastu cien poznáme, hovoril to aj pán minister Sulík, kým ešte mohol hovoriť. Stúpajú ceny energie, áno, aj pre chybné kroky, ktoré robí Európska únia, však to si treba normálne povedať. Na rozdiel od, od vášho kolegu Kotlebu si nemyslím, že to je dôvod, prečo by sme mali vystupovať z Európskej únie. Treba demokraticky kritizovať tie kroky, ktoré sa dejú. Ide napríklad o ten neúnosný rast CO₂ povoleniek. To je jednoznačne obrovský problém, ktorý spôsobuje veľké problémy európskemu priemyslu. Takisto je tam odstávka jadrových elektrární, ale to nesúvisí nejako s Európskou úniou. A, samozrejme, je oživujúci sa rast teda dopytu po energiách, opäť to nesúvisí nijako s Európskou úniou, je to postcovidový stav, alebo respektíve postlockdownový, prvolockdownový stav. A takisto napríklad aj rast elektromobility na to má jednoznačne vplyv, ale niektoré veci vôbec nesúvisia s Európskou úniou.