43. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, diskusia sa blíži pomaly ku koncu (ruch v sále, zaznievanie gongu), tak dovoľte, aby som aj ja predniesol svoj príspevok, aby sme sa zbytočne nezdržiavali.
Táto diskusia sa tu dosť točí okolo hlavne minulosti, hlavne zo strany koaličných poslancov sa tu otvárajú témy, čo sa mohlo a nemalo spraviť a podobne. Ja nechcem vo svojom príspevku kritizovať ani súčasnú koalíciu, ani tie predchádzajúce vlády, ale tá situácia, do ktorej sme sa aj tu na Slovensku dostali, je podľa mňa výsledkom teda nielen zlyhaní politikov na Slovensku, ale vôbec nastavenie celého systému tak, ako funguje.
Musíme sa vrátiť o 30 rokov dozadu do minulosti, aby sme zistili, ako sa podarilo vlastne celú Európu obalamutiť sľubmi, ktoré vychádzali z myšlienky liberalizácie trhu s energiami. Teoreticky sa mal liberalizáciou trhu s energiami priniesť pokles cien v dôsledku konkurencie medzi spoločnosťami, z čoho by profitovali spotrebitelia i celá spoločnosť. Energie sa mali oslobodiť, mala byť elektrika zelenšia, lacnejšia, ale krajiny Únie a krajiny Únie mali kráčať ruka v ruke v ústrety budúcnosti na spoločnom transparentnom trhu.
Otázka je, aký je však po 30 rokoch výsledok. V skutočnosti je tento mechanizmus, slúži len záujmom veľkých spoločností a liberalizácia trhu jednoznačne neviedla k tomu, čo ľudia od nej očakávali. Politické elity sa snažia ľuďom nanútiť myšlienku, že štát je zlý vlastník a všetko treba predať, privatizovať alebo liberalizovať. Tento úmysel, úmysel liberalizovať trh s energiami bol jednou z hlavných politík Európskej únie v uplynulých desaťročiach a po tom, ako sa na zasadnutí Rady Európy pre energetiku v júni 1987 začal tento proces, sa koncom 90. rokov minulého storočia prijali prvé smernice, ktoré liberalizovali trh s plynom a elektrickou energiou.
Vo všeobecnosti bolo cieľom procesu liberalizácie zefektívniť energetický sektor a zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, členským štátom sa však nepodarilo dospieť k úplnej dohode na opatreniach a v skutočnosti sa niektoré z nich dôrazne bránia zavedeniu príslušných opatrení.
V súčasnosti existuje vysoká miera koncentrácie ponuky na veľkoobchodnom trhu. Platí to pre plyn, v desiatich členských štátoch kontrolujú traja hlavní dodávatelia minimálne 90 % trhu, ako aj pre elektrickú energiu takáto kontrola predstavuje 80 % v štrnástich členských štátoch. Spotrebiteľ by mal teoreticky profitovať z liberalizácie vtedy, ak sa ňou skutočne podporuje hospodárska súťaž. Vo viacerých členských štátoch však došlo k nahradeniu štátnych monopolov iba súkromnými oligopolmi.
A to je, priatelia, vážení kolegovia, výsledok liberalizácie a privatizácie. Štátne monopoly nahradili súkromné oligopoly. Výsledkom toho je, že cena elektrickej energie, plynu a ďalších palív, ako napríklad uhlia, naďalej rastú a zdá sa, že táto tendencia bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.
Ak sa preto neprijmú rýchle a účinné opatrenia, môže sa tiež rapídne zvyšovať počet zraniteľných spotrebiteľov energie a prehlbovanie takzvanej energetickej chudoby. Energetická chudoba znamená ťažkosť alebo neschopnosť udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky. Možno sa odvolať na definíciu Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorej sa za príjemnú teplotu v ubytovacej izbe považuje 21 stupňov Celzia a v ostatných miestnostiach 18 stupňov Celzia. Ako aj ťažkosť alebo neschopnosť mať k dispozícii za rozumnú cenu iné základné energetické služby, ako je osvetlenie, doprava, elektrina pre internet alebo ďalšie prístroje.
Elektrická chudoba je javom, ktorý nie je možné ľahko vyčísliť, hoci sa môže merať na základe premenných, ako je neschopnosť udržať v príbytku primeranú teplotu, podiel obyvateľov, ktorí nemajú zaplatené účty, to je okolo 21 %, či počet obydlí, do ktorých zateká, ktoré majú trhliny alebo iné nedostatky budov, okolo 18 % v rámci celej Európskej únie.
Hoci nedostatok štatistík a relevantných štúdií neumožňuje získať spoľahlivé informácie o počte osôb s takýmito problémami, na základe známych priemerných a pri zohľadnení niektorých zverejnených štúdií sa odhaduje, že v Európe je minimálne 50 mil. osôb, ktoré čelia energetickej chudobe a toto číslo neustále každým rokom narastá.
Na záver treba povedať, že každý členský štát je zodpovedný za riešenie problému energetickej chudoby, pričom má konať v rámci stanovených právomocí či už národných, regionálnych alebo miestnych. Tú nešťastnú liberalizáciu energetického trhu už teraz v tomto momente nezmeníme. Vláda by však mala využiť všetky dostupné nástroje a možnosti, ako zvyšujúcu sa energetickú chudobu aj na Slovensku znížiť.
Na tejto schôdzi sa konkrétne, konkrétnych opatrení a plánu vlády nedostaneme, ale ako to však predkladatelia navrhujú v samotnom uznesení, očakávam, že plénum Národnej rady toto uznesenie prijme a zaviažeme vládu, aby pred parlament predstúpili a predložili návrhy na riešenie tejto problematiky. Verím, že predložené uznesenie predkladateľmi si nájde podporu aj zo strany koaličných poslancov, aby si aj oni mohli vypočuť návrhy vlády a ministra hospodárstva, ako danú situáciu riešiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Martin, ďakujem ti za tvoj príspevok, ktorý bol nielen kultivovaný a vecný, ale hlavne odborný. Pri tom, pri tej odbornosti, ale na tú odbornosť sme si pri tebe už zvykli. Ty ako predseda programovej komisie našej strany jednoducho máš tieto veci naštudované, venuješ sa im po odbornej stránke a tak to aj vyzeralo.
Len, žiaľ, tu v tomto pléne či súčasná vláda, alebo aj tá minulá, alebo teda tie strany, ktoré v minulosti vlády tvorili, nemajú odvahu si priznať, že celé toto energetické šialenstvo, táto energetická inflácia, na ktorú budú doplácať aj túto zimu obyvatelia Slovenskej republiky, je v konečnom dôsledku výsledkom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, tých nevýhodných podmienok, ktoré nám Únia nadiktovala, je dôsledkom tiež privatizácie strategických podnikov a toho, že vlády len preto, aby ich zobrali do, vtedy Slovensko, do Únie, dovolili, dovolili, aby sa štát vzdal toho, čo má byť prirodzeným štátnym monopolom, a to je energetické hospodárstvo.
Ak totiž štát nedokáže svojím vlastným obyvateľom garantovať prijateľné ceny energií elektriny, plynu, tepla, tak ten štát absolútne zlyháva a nemôžme tu hovoriť o nejakom voľnom trhu. Nemôžme tu hovoriť o bruselských pravidlách, pretože ľudí to nezaujíma. Ľudí chcú mať za svoje dane, ľudia chcú mať za svoje dane právo na to, aby mohli žiť seriózne, na úrovni, v teple, aby sa nemuseli báť toho, že vláda zase príde a povie, no už zmenili sa pravidlá, zmenila sa burza, tak vy máte smolu a nebudete si to vedieť zaplatiť.
Čiže, Martin, ďakujem veľmi pekne v mene všetkých týchto ľudí.

Pán poslanec Beluský, jedno malé upresnenie. Vy ste tvrdili, že štátne monopoly, nahradili ich súkromné oligopoly. To nie je tak. Štátne monopoly boli nahradené súkromnými monopolmi, hovoríme o sieťových odvetviach. Tie sú proste prirodzene sieťové, sú prirodzene monopolné, takže nebolo tam, to ani nebolo cieľom privatizácie, že zrazu vzniknú nejaké možnože, viacej distribútorov.
Taktiež ste hovorili, že zlyhala liberalizácia. Tá liberalizácia sa týkala najmä dodávky energií, lebo tá liberalizácia podľa mňa naprosto zafungovala, pretože tam existuje relevantná súťaž medzi dodávateľmi a to je dobrá garancia toho, že tam nebude dochádzať k nejakému, veľmi vysokým maržám, veľmi vysokým ziskom.
Dôvody rastu cien poznáme, hovoril to aj pán minister Sulík, kým ešte mohol hovoriť. Stúpajú ceny energie, áno, aj pre chybné kroky, ktoré robí Európska únia, však to si treba normálne povedať. Na rozdiel od, od vášho kolegu Kotlebu si nemyslím, že to je dôvod, prečo by sme mali vystupovať z Európskej únie. Treba demokraticky kritizovať tie kroky, ktoré sa dejú. Ide napríklad o ten neúnosný rast CO₂ povoleniek. To je jednoznačne obrovský problém, ktorý spôsobuje veľké problémy európskemu priemyslu. Takisto je tam odstávka jadrových elektrární, ale to nesúvisí nejako s Európskou úniou. A, samozrejme, je oživujúci sa rast teda dopytu po energiách, opäť to nesúvisí nijako s Európskou úniou, je to postcovidový stav, alebo respektíve postlockdownový, prvolockdownový stav. A takisto napríklad aj rast elektromobility na to má jednoznačne vplyv, ale niektoré veci vôbec nesúvisia s Európskou úniou.

Ďakujem za slovo. Akoby som to povedal? Veď tu ide o ďalšie uťahovanie opaskov. Slováci si už zvykli, že si uťahujú opasok každý rok viac a viac, až si musia narobiť nové dierky v opasku, pretože vidíme teraz v poslednej dobe, ceny nehnuteľností sú už tak vysoké, že jednoduchý pracujúci Slovák nemá šancu si ani na úver kúpiť tú nehnuteľnosť. Potom idú ceny potravín hore nenormálne a teraz ešte im spôsobíme to, že energie, či už elektrina, plyn, a z toho súvisiace aj pohonné hmoty budú opäť o niečo drahšie. Ale vy ťažíte, páni z vládnej a dámy z vládnej koalície, len z toho, že Slovák stále ohne chrbát, že stále si povie, má byť v byte podľa štandardov 21 stupňov, nevadí, dám si na 18. Bude stáť benzín 2 eurá, nevadí, budem chodiť radšej pešo. Bude autobus drahší, nebudem chodiť autobusom. Vy len z tohto ťažíte.
Lenže jedného dňa tí Slováci, ktorí sa, dúfam, že konečne preberú a uvedomia si, o čom to je, tak nebudú chodiť len demonštrovať 2-3-tisíc ľudí, ale príde ich naozaj oveľa viac.
A ďalšia vec, potom, keď sa tí ľudia, ktorí nebudú mať čo pomaličky jesť, nebudú mať čím kúriť, sa vás to prídu spýtať konkrétne domov fyzických osôb, tak som zvedavý, čo im potom na to poviete.

Ďakujem za slovo. Kolega Beluský, ďakujem ti za tvoj kultivovaný príspevok. A za tieto posledné dva dni sa ukázala len jedna vec, a to, že nie je medzi Ficom, Pellegrinim, Sulíkom, Matovičom žiadny rozdiel. Kradnú jedni, kradnú druhí.
Za celý čas, čo prebiehala táto mimoriadna schôdza, vyšli dva články na internete, čo som si prečítal, a to, v uplynulých dňoch sa na verejnosť dostala informácia o tom, že minister hospodárstva Sulík sa chystá urobiť zatiaľ najväčší privatizačný krok tejto vládnej junty, predať štátny podiel spoločnosti Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, podnikateľskej skupine J&T. Neviem, prečo to neodznelo od kolegov, ktorí zvolali túto mimoriadnu schôdzu?
A ďalší článok, ktorý teda, ktorý teda sa priznal pán Dzurinda k tomu, že servilne vykonával Merkelovej príkazy: „O polnoci ma zavolala na pivo, dostal som od nej isté noty a mojou úlohou bolo zistiť čo a jak.“
Som zvedavý, kedy vyjde taký článok, kedy sa prizná pán Fico alebo pán Pellegrini, alebo pán Matovič, ako servilne vykonávali príkazy zo Západu a Európskej únie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Ďakujem za faktické poznámky.
Ja len na dovysvetlenie chcem povedať, že ja som zástanca hospodárskej súťaže v konkurencii, ale v určitých sektoroch, najmä tých strategických, proste tam si štát musí dodržiavať to monopolné postavenie, nech to vedie presne k tomu, čo vidíme aj teraz pri týchto energiách.
A, pán poslanec Kazda, vy ste hovorili, že tí distribútori, že to je monopolné a že to vlastne musí byť monopolné postavenie, ale ja som hovoril hlavne o výrobcoch a o dodávateľoch tých energií, ktorých je oveľa viacej ako teda iba jeden.
A hovoríte, že liberalizácia funguje. Ale veď sa pozrite na vývoj tých cien tej, tej základnej silovej zložky, teda ja nehovorím o tých ďalších poplatkoch a o tých ďalších zložkách tej ceny, ja hovorím o tej hlavne základnej, ktorá sa stále na tých burzách narastá. Čiže tam vidíme, že tá liberalizácia proste nefunguje.
A vy ste potom na konci povedali, že, že to vlastne to, že to nefunguje, že to teda je to, je to teda aj chyba Európskej únie, ale že to nie je dôvod na to, aby sme z Európskej únie vystúpili. Súhlasím, pán poslanec, tých dôvodov je naozaj oveľa viacej.
Ďakujem pekne.

Vďaka, pán predsedajúci, budem vecný a stručný. Jednak sa táto diskusia ťahá už druhý deň a jednak úprimne snažím sa predstaviť, ako ju asi vnímajú ľudia tí najchudobnejší, ktorí už dnes merajú každé euro. Počuli, že ceny idú narásť, áno, pán predseda Kremský, nebude to 15 %, bude to 7. Nie, nie je to, ako to podsúva SMER a HLAS, kvôli vláde, vláda len posúva ceny ďalej, o ktoré určuje trh, ktorý je globálny. Ale v každom prípade i ceny reálne narastú a úprimne, ľudia, ktorí už teraz merajú každé euro a zistia, že im ide narásť výdavky na plyn alebo elektrinu o nejakých 100 eur mesačne, alebo, pardon, 100 eur ročne, oni nepotrebujú počuť, že či Sulík, či Fico, potrebujú vedieť, čo s tým urobíme.
Preto dve také konštruktívne riešenia, ktoré by som chcel navrhnúť v mene Progresívneho Slovenska. Jedno z nich tu mám poznačené zo včera večer, medzičasom ho už jedna koaličná strana predložila sama, dáva zmysel, takže ho spomeniem.
Či chceme, či nechceme, myslím si, že nás čaká moratórium na odpojenie tých najzraniteľnejších od dodávok plynu a energie, pokiaľ nestihnú platiť svoje účty. Opäť sú tu ľudia, ktorí z príčin, ktoré nemohli nijako ovplyvniť, ktorí už dnes sú na hranici chudoby, sa ocitnú v situácii vďaka zvýšeniu cien, že nebudú vedieť splatiť svoje dlhy. Jediná alternatíva k takémuto moratóriu je, že ich uprostred zimy vypneme a myslím si, že toto nie je cesta, ktorou chceme ísť, toto nie je ľavicový ani pravicový postreh, toto nie je ľavicové ani pravicové riešenie, je to, myslím, zdravý ľudský rozum a potrebujeme sa nad tým vážne zamyslieť.
Moratórium nikdy nebude trvalým ani, ani systémovým riešením, musí byť dočasnou a obmedzenou výnimkou, inak ho, samozrejme, neunesie štátny rozpočet, toho sme si dobre vedomí. Preto potrebujeme do budúcna predísť takýmto prudkým výkyvom v cenách a to si vyžaduje dva typy dlhodobých opatrení.
Jednak niečo, čo sa už deje, a to je znížiť energetickú spotrebu alebo energetickú náročnosť budov, som rád, že sa do nich investuje tak relatívne veľa z Plánu obnovy. Mrzí ma, že ten istý Plán obnovy investuje napríklad do tých plynových kotlíkov, ktoré sa v tejto kríze ukázali byť takým zraniteľným bodom, ale aspoň tie investície do zateplenia budov dávajú zmysel a som rád, že sa stali.
Ten druhý komponent je diverzifikácia zdrojov, to znamená trošku menej závislosti na tých zraniteľných fosílnych palivách a väčšie investície do alternatívnych, áno, vrátane zelených zdrojov energie. Máme ich doslova pod nohami v podobe či plynu, či, pardon, v podobe, pod nohami doslova v podobe geotermálnej energie na vykurovanie alebo nad hlavou vo forme slnka či vetra využiteľného na výrobu elektriny.
A úprimne nerozumiem, tu sa chcem na chvíľku pozastaviť, úprimne nerozumiem posadnutosti niektorých predrečníkov s kritikou zelených zdrojov energie. Počuli sme v rozprave, že nie sú spoľahlivé, pretože vietor nie vždy fúka, a preto, že slnko nie vždy svieti. To je, samozrejme, pravda, ale je to zároveň fakt starý rovnako ako ľudstvo, dokonca ešte starší. A pretože ľudia sú kreatívni, už sme prišli na riešenia. Predsa funguje to tak, že solár ani, ani veterné elektrárne nie sú jediným zdrojom energie, sú v sieti spolu s plynom a s inými. Keď nesvieti slnko, keď nefúka vietor, dá sa naštartovať za pár chvíľ plynová elektráreň. Takto to funguje všade inde vo svete. Tak, prosím, nestrašme ľudí tým, že solár či veterné zdroje nie sú spoľahlivé, pretože slnko nie vždy svieti, vietor nie vždy fúka, na toto existuje riešenie už roky rokov.
Ale plyn už predsa nemôže byť hlavným zdrojom energie, môže byť len v takejto záložnej podobe, pretože ako aj táto kríza ukazuje, naša závislosť na ňom je veľkou zraniteľnosťou a vlastne on nie je zásadne spoľahlivejší ako tie niektorými zaznávané zelené zdroje.
Asi nie som jediný, dúfam, že nie som jediný, komu neušla irónia v prejave podpredsedu vlády z tohto miesta včera poobede, ktorý v rozpätí pár minút aj očiernil zelené zdroje energie ako výmysel, ktorý nám nanútila EÚ, a o chvíľku na to pripustil, že plynovú krízu spustilo Rusko ako formu vydierania. Ja dodávam, že má úplnú pravdu a že to nie je ani prvý, ani druhý, ale až tretíkrát od roku 2006, kedy Moskva umelo vyvolala plynovú krízu na dosiahnutie rôznych politických a hospodárskych cieľov.
A pýtam sa, načo ešte čakáme? Dokedy budeme trvať na tom, že zelené zdroje nie sú spoľahlivé a zatiaľ čo závislosť na ruskom plyne je riešením? Koľko kríz na to treba? Tri sú málo? Čiže štyri, päť?
Máme zelené zdroje energie na Slovensku doslova pod našimi nohami, nad našimi hlavami, využime, prosím, tie.
Počúvame, že sú drahšie ako iné zdroje energie, no samozrejme, to vám povie každý ekonóm, že keď prechádzate na novú formu technológie, keď sa vyrába táto technológia v relatívne malých počtoch, áno, v tom úvodnom štádiu zavedenia technológie bude drahšia ako tie alternatívne, do ktorých sa investovali miliardy, ale zároveň platí, že cena, náklady klesajú exponenciálne. Keď sa pozriete na to, akým strašným spôsobom, strašne dramatickým spôsobom klesli ceny napríklad solárnych panelov, to je, myslím, najlepší dôkaz, aký potrebujete na vyvrátenie tej teórie, že zelené zdroje budú vždy a priori drahšie.
Ak si my navyše privyrobíme extra dodávky, alebo, pardon, extra náklady tým, formou gold-platingu, že si pri zavádzaní zelených energií určíme také pravidlá hry, ako určila predošlá vláda, že si zbytočne predražíme a že v konečnom dôsledku za ne zaplatia bežní ľudia oveľa viac, ako by museli, to už nie je chybou energií a technológií, to už je chybou konkrétnych rozhodnutí konkrétnych vlád.
Na záver ešte jeden postreh k takto často spomínanému drevu. A ja tomu rozumiem. Jednak, samozrejme, sú lesy naším národným bohatstvom a je k tomu také, také romantické spojenie s tým kúrením drevom. Ja len dodávam, že zaň platíme veľmi konkrétnu a nie malú daň. Keď si pozriete pozorne údaje o stave životného prostredia na Slovensku, zistíte, že najväčším problémom Slovenska nie sú ani tak emisie CO₂, ale emisie tuhých častíc. Podľa údajov zo slovenského úradu pre verejné zdravotníctvo za posledných desať rokov na Slovensku umrelo vyše tisíc detí úplne zbytočne na úplne bežné respiračné choroby. Boli to predčasné smrti, boli to smrti, ktoré boli dôsledok vysokej koncentrácie tuhých častíc vo vzduchu. Veľa z nich práve ako dôsledok kúrenia uhlím či kúrenia drevom.
Úprimne opäť, vnímam nejaké také to romantické spájanie, ktoré máme s kúrením drevom, a vnímam tiež, že pre mnoho ľudí je to najlacnejšie riešenie, pretože tie ostatné sú drahšie. Dodávam však, že zaň platíme privysokú daň. Pre mňa je smrť tých zhruba tisíc detí koncentrovaných najmä v Banskobystrickom, Žilinskom a Košickom kraji príliš veľká daň za túto formu kúrenia. Opäť, ak sú iné zdroje energie nielen k dispozícii, ale ich cena klesá a čoskoro vedia byť úplne normálne konkurencieschopné.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Valášek, ja s vami súhlasím, že treba podporovať alternatívne zdroje, ale vy si aj protirečíte, pretože hovoríte tu opäť o tom, ako ich treba podporovať, a keď príde nejaký zákon, tak sa pozeráte na stranícke tričko a vôbec sa nepozeráte na to, čo ten zákon, čo ten zákon môže riešiť. Preto aj podpora elektromobility na Slovensku podľa mňa nemá vôbec žiadny význam, pretože nabíjať si elektrovozidlo z uhoľnej elektrárne je trošku na hlavu. A keď sme predložili zákon o tom, aby sa podporovali nielen vozidlá, ktoré majú elektrický pohon alebo sú hybridné, ale aj vozidlá na vodíkový pohon, stlačený ropný plyn a stlačený zemný plyn, tak takýto zákon ste absolútne nepodporili.
Hovorili ste tu o znižovaní, o znižovaní počtu pevných častíc. Práve tieto vozidlá na alternatívne palivá neprodukujú žiadne pevné častice, ktoré sa môžu usádzať či už deťom, alebo dospelým v pľúcach a majú podstatne menšie hodnoty vyprodukovaného CO₂.
Čiže, prosím vás, ak o niečom chcete hovoriť, tak potom aj tak konajte a tie zákony, ktoré môžu zlepšiť, keď nepodporíte naše zákony, ktoré predkladáme na podporu alternatívnych palív, tak predložte vy také zákony a my s tým nemáme problém, lebo my sa nepozeráme na to, kto zákon predkladá, ale o čom ten zákon je a komu ten zákon môže pomôcť.
Ďakujem.

Pán poslanec Valášek, ja som čakal, čo vy ako pôvodne koaličný vládny poslanec idete na tú tému povedať a musím sa priznať, že aj napriek mojím očakávaniam na vašu osobu ste ma prekvapili, lebo skonštatovať, skonštatovať, že za dvíhanie cien energií na Slovensku môže Moskva, tak to dokáže naozaj len úplný fanatik. Úplne, pán Valášek, prekvapili ste aj mňa, čo vás trošku poznám, pretože neschopnosť tejto vlády, neschopnosť tejto vlády spraviť niečo pre ľudí okrem miliardy vyhodenej na testovanie, okrem miliónov, desiatok miliónov vyhodených na nezmyselnú očkovaciu lotériu, okrem miliónov vyhodených na reklamu v komerčných televíziách, vy túto neschopnosť vlády zhodíte na Moskvu.
A čo sa týka alternatívnych palív, ja som veľký fanúšik jadrovej energetiky, ale, žiaľ, keď vidíme, ako na Slovensku štát nie je schopný prebrať, vláda žiadna, žiadna, a to sa už koľko rokov ťahá, nie je schopná prebrať zodpovednosť a rozhodne rozhodnúť a zabezpečiť dostavbu Mochoviec tak, ako treba, tak je to veľmi zlé, a nahrádzať absolútnu energetickú nesebestačnosť, nedostatočnosť tým, že vy tu idete hovoriť o tom, že postavte si nejaké fotovoltaické panely, ktorých cena klesá, tak to je, to je prejav toho, ako by to na Slovensku s energetikou vyzeralo, keby štát do rúk chytili ľudia okolo vás, pán Valášek, ľudia z Progresívneho Slovenska. To by si ešte aj dnes ťažko skúšaný národ povedal, že zlatý Matovič.