48. schôdza

Ďakujem pekne.
Pán Gyimesi, každý máme svoje dojmy. Viete, občas vy si mýlite dojmy s pojmami a ja mám zase svoje dojmy, takže beriem na vedomie.
Pán poslanec Taraba, ten problém slovenskej menšiny v Maďarsku je veľmi komplikovaný. Ja nemám čas to tu vysvetľovať. Tam nie sú ani podmienky. To nie je, že nevedeli vyslať učiteľov. To bola snaha, lenže tam neboli podmienky, tí učitelia tam nemali kde bývať a tak ďalej. Utekali, nikto tam nechcel ísť, lebo tak otrasné podmienky, že tam nikto nechcel ísť. Takže ono to neni úplne tak jednoduché. Maďarská strana robila všetko pre to, aby sa tam tí Slováci neusídlili. Takže to by som tak nebrala.
Čo sa týka tej vlajky, ste asi prepočuli, že maďarskí organizátori, to Heger sa má obzerať, že aká vlajka? To je tým, že to organizátori nedali tam slovenskú vlajku, tým ukázali, za čo nás majú, aký majú postoj. To bola ťažká urážka. A to neni vecou Hegera, že má kontrolovať, či mu ten orgán, to je psia povinnosť organizátora. Takže toto, s týmto ja s vami nesúhlasím. To bolo, to bol zámer a to bolo úmyselne.
Pán Kočiš, áno, národnostná menšina. Máte pravdu, že tu nikdy nebola snaha zo slovenskej strany nejak podporiť tú slovenskú menšinu, nejak im pomôcť, áno. Keď už tí Maďari ich asimilujú, bolo to treba nejak zastaviť a pomôcť im. Nebola tu bohvieaká, je to pravda. Ale ja mám... takto. To, čo som povedala ohľadne, preto... Teda takto, ja to nedávam vinu tomu ani pánovi Gyimesovi, ani tomuto zákonu. Ja som, ja apelujem na slovenskú vládu a slovenských predstaviteľov, začnite sa konečne o nich starať, lebo ja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Dámy a páni, bol by som rád, keby sme neupadli do nejakej skepsy alebo do nejakej hystérie. Pán Gyimesi sem dal návrh zákona na podporu kultúrneho spolku Csemadok, ktorý predstavuje fakticky v podstate prísľub 300-tisíc eur ročne zo štátneho rozpočtu, zo slovenského štátneho rozpočtu, veď z akého iného, sme na území Slovenskej republiky, a myslím si, že nemali by sme vysielať taký signál, že sme úplne nejakí trochári, ktorým vadí to, že maďarská menšina, ktorá má sedempercentné zastúpenie na území Slovenska, dostane z tohoto štátneho rozpočtu 300-tisíc euro. Ja si myslím, že tiež sa musíme potom rozhodnúť vlastne, čo chceme, čo nechceme, čo nám vadí a čo nám nevadí, pretože ak, viete, Maďarská republika je ochotná v desiatkach miliónov eur ročne skupovať na Slovensku pôdu, teraz teda to zastavili, aspoň teda nebudú to robiť inštitucionálne cez štátny rozpočet, možno cez nejaké iné ťažšie vystopovateľné formy, ale jednoducho jasne dali najavo, že tie finančné prostriedky tu majú.
Pokiaľ zaznievajú informácie, že prispievajú na obnovu kultúrnych pamiatok na Slovensku a tak ďalej, tak snáď si nemyslíme, že Maďarská republika má problém im poslať sem 300-tisíc, jeden milión, tri milióny, päť miliónov euro? A zrejme sa to aj deje, preto ja to, čo si myslím, že kvôli úplne takej transparentnosti vzťahov je úplne normálne, že Maďarská republika chce podporovať menšinu maďarskú na Slovensku, a myslím si, že by malo byť úplne normálne, že aj my slovenskí politici nemáme problém s tým, že maďarská menšina na Slovensku bude podporovaná. Pretože tí ľudia tu žijú, oni sú tu neni piata kolóna. To, že niekto by ich tak chcel vnímať, ale považovať, to je druhá vec, že sú takí aj možno aj na strane maďarskej, ale aj na druhej strane, ktorí tento spor rozdúchavajú. Ale Slovensko je integrálna súčasť, jej súčasťou je aj maďarská menšina.
A to, že v akom bude stave a v akej bude kondícii táto menšina a kopu iných menšín na Slovensku, nezávisí od toho, či dostane, alebo nedostane 300-tisíc eur – ako sme počuli, pravda je taká, že dostávajú vyše štyri milióna eur –, ale závisí od toho, v akom stave bude južné Slovensko, v akom stave budú lokality, v ktorých žijú Rusíni a iné komunity. A to je skutočná pravda, že ten stav na juhu Slovenska, ekonomický, infraštruktúrne napojenia a podobne, je dlhodobo poddimenzovaný. Takže v skutočnosti to, čo sa deje, je erodovanie tej menšiny. Jednoducho za tých desať, pätnásť, dvadsať rokov došlo k vysťahovaniu aj v rámci tejto maďarskej menšiny zo Slovenska. To znamená, toto je nespochybniteľný fakt a určite tá menšina nebude teraz prekvitať len preto, že dostane ročne 300-tisíc, ale v skutočnosti budú prekvitať podľa toho, aké tu budú pracovné príležitosti, aký budú mať dôvod na Slovensku žiť. A to je v skutočnosti to, čo rozhoduje, že či niekto bude, alebo nebude na Slovensku žiť. Pokiaľ si nevie nájsť dobrú prácu, pokiaľ tu nevie mať dobré zázemie, tak jednoducho my môžeme sa tváriť, že problém je takých stotisíc, onakých stotisíc, proste tých ľudí tu nikto neudrží.
A to sa deje, áno, aj maďarská menšina emigruje, aj chodia do Británie, niektorí sa vracajú do Maďarska a podobne. Deje sa to, čo sa deje so slovenským väčšinovým národom, veď tiež zažívame tieto veci a práve preto si myslím, že je dobré a nie je zlé, keď na Slovensku čo najviac ľudí žije, pretože to robí zo Slovenska silnú ekonomiku a to len predstavuje, že my musíme vytvoriť dostatočné pracovné príležitosti úplne pre každého. A toto rozhoduje o tom, či ľudia sú, alebo nie sú na Slovensku spokojní.
A druhá vec, myslím si, že nie je vôbec teraz kľúčové si vyhadzovať, že kto alebo by koľko mal dostať peňazí. Ja na začiatku som bol ten z vás všetkých ako z poslancov, ktorý otvoril otázku Matice slovenskej. Nikto ste to tu neotvárali, že Matica slovenská má málo peňazí, že jej boli siahnuté peniaze. Koniec koncov my sme s pánom Gyimesim otvorili túto vec, lebo on ma informoval o tom, že chce prísť so zákonom o Csemadoku. Ja som povedal, že podľa mňa úplne zlé kultúrne prostredie na to, keď on príde so zákonom o Csemadoku v stave, kedy situácia s Maticou slovenskou je taká, že ministerka Milanová prvé, čo oznámila, bolo, že ako keby vyhlásila takú tichú vojnu Matici slovenskej, že de facto hneď jej siahla na peniaze a začala vysielať signály, ako keby ju finančne chcela položiť na kolená. A vtedy som inicioval v podstate aj stretnutie, aj, pán Gyimesi, neviem, či sme tam spolu boli, alebo nie, sme išli do Matice slovenskej, absolvovali sme tie stretnutia a jednoducho tá informácia, že s Maticou slovenskou, s jej financovaním by sa niečo malo robiť, tomu môžme veriť. Ja chcem tomu veriť, že sa to udeje, že to pôjde dobrým smerom.
Ale za stav, v akom sa nachádza, dámy a páni, tak ako to tu spomínate, slovenská menšina v Maďarsku, ja viem, že vždy je jednoduchšie povedať, za to môžu Maďari, za stav slovenskej menšiny v Nemecku môžu Nemci, za stav slovenskej menšiny v Spojených štátoch amerických môžu Američania, ale pravda je taká, a to si musíme my naliať ako Slováci čistého vína, my sme národ, ktorý sa v cudzine rýchlejšie asimiluje a jednoducho my ako národ nepodporujeme svoje menšiny tak, ako to robia Francúzi, ako to robia Maďari, ako to robia ostatní. A to je úloha, ktorá je pred nami. Teda keď my budeme dávať tie peniaze slovenským menšinám žijúcim v cudzine, potom my môžeme ukazovať prstom na to, že dobre, aké boli podmienky.
Ja plne akceptujem to, čo ste povedali, že nemuseli byť dobré podmienky pre tých slovenských učiteľov v Maďarsku. Ale to nič nebráni tomu, že Slovenská republika, ak by mala záujem tam tých slovenských učiteľov posielať, a tá informácia, že slovenskí učitelia nie sú na juhu, nie sú v Maďarsku, to nie je päť rokov stará, to nie je desať rokov stará. Tá informácia bola v Slovenskom rozhlase, myslím, jeden alebo dva mesiace dozadu, kedy normálne predstavitelia slovenskej menšiny v Maďarsku hovoria, zo Slovenska nám neviete poslať učiteľov. Nás tu učia slovenčinu v podstate maďarskí učitelia, ktorí nejaké také ešte majú základné základy. Takže my neukazujme prstom na druhých.
Ale to, čo si myslím, že je trošku problém, ku ktorému by sme sa my mali na Slovensku vrátiť. Ja nerozumiem jednej veci a som to tu dnes spomenul, že opäť ukazujeme prstom, že je problém, že Orbán chce na Slovensku skupovať toto, tamto, dneska sme počuli, že chce energetiku, včera sme počuli, že skupuje kultúrne pamiatky. A tomuto ja nerozumiem, tomu, tomu, tomu zázemiu, pretože my na Slovensku máme zákon, že pri kultúrnych pamiatkach má štát predkupné právo. A ja nerozumiem, prečo táto vláda si neuplatňuje predkupné práva na tieto historické budovy.
A to sa, pán Gyimesi, pýtam, pretože ste z OĽANO, ministerka je vaša predstaviteľka, že prečo nechávate, a to som myslel tie národné klenoty, ktoré tu sú, a to nerobí dobrú krv, že prečo Slovenská republika si neuplatňuje na tieto najvýznamnejšie historické pamiatky predkupné právo a nechávate to, aby to išlo do rúk cudzieho štátu. Nikdy nie je problém, ak to kupujú fyzické osoby, ak to kupujú súkromné inštitúcie. Vždy je problém, keď vstupuje na územie druhého štátu cudzí štát. To je vždy problém, pretože štát má neobmedzený majetok, štát si vie tlačiť peniaze, so štátom nevie nikto viesť konkurenčnú akokoľvek, by som povedal, obchodnú vojnu. Pretože nikdy nepreplatíte štát, žiaden súkromník. To znamená, že keď si niekto povie, že idem teraz kupovať čokoľvek na území cudzieho štátu a robím to prostredníctvom štátnych fondov, tak vy neviete tomu zabrániť.
A preto my ako opozícia na vás apelujeme, pripravte zákony, ktoré toto nebudú umožňovať. Ak bude chcieť Maďarsko akúkoľvek nehnuteľnosť, lebo povedia, tu chceme mať konzulát, tak nech sa to povie, chceme kúpiť túto nehnuteľnosť ako Maďarská republika alebo nemecká alebo ktokoľvek, tak jak sa kupujú budovy pre veľvyslanectvá a podobne, povieme, nech sa páči. Ale skupovávať systematicky, tak, samozrejme, že každý sa bude pýtať, že prečo. To znamená, toto sú tie veci, ktoré zbytočne potom vytvárajú také trecie plochy.
Ale na druhej strane ja to tvrdím a bol som ten poslanec, ktorý napísal Orbánovi list, za ktorý, keď som sa postavil na stranu Maďarska v prípade, keď boli lynčovaní z Bruselu. Ja to tvrdím, Maďarsko a Poľsko sú naši spojenci prinajmenšom v tomto čase, v tejto dobe. A či chcete, alebo nie, ja vidím posun aj, čo sa týka slovných... Nevidíte, jasne, nespomínajme tu nejaké župy 64 a podobne. Ale pozrite sa na oficiálny slovník aj Orbána, nehovorí už o kotline, hovorí o strednej Európe, pretože aj Orbán si je vedomý, že potrebuje Slovensko, aby mal v ňom spojenca a nerozdúchavali sa tu veci, ktoré nás obe strany budú oslabovať. Takže toto je, myslím si, na zváženie.

Ďakujem za slovo.
Pán Taraba, čo sa týka kúpy tých budov, konkrétne napríklad v Košiciach, viem o tom niečo. Konkrétne viem niečo o budove na Hlavnej ulici, kde sídli Ústavný súd.
Predtým tam bola Východoslovenská galéria a v nej šéfoval istý pán Zuzuľák, ideologický šéf KSČ pre kultúru v Košiciach. Poznám tú budovu až veľmi dobre, aj pivnicu tej budovy poznám. Nejaký čas som si totižto prenajímal celý zadný trakt z tejto budovy. Organizoval som tam výstavy pre výtvarníkov, ktorí nemohli vystavovať počas socializmu. Nuž poznám aj tú rodinu, čo to zreštituovala a bola to veru vec peňazí. Kto dal, oni brali a tu je na vine práve naša vláda, ktorá neuplatnila predkupné právo. To je tá kultúra, čo naša vláda zdevastovala, a tento palác mohol patriť Slovenskej republike.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem kolegovi Tarabovi za celkom konštruktívny príspevok a chcem podotknúť, že súhlasím s tým, že každý človek, ktorý žije na Slovensku, je cenný a menšiny sú naším obohatením, nie hrozbou. Takéto myslenie 19. storočia, ktoré tu zaznievalo v iných príspevkoch, je už minulosť a anachronizmus. Dúfam a ďakujem, že v tomto príspevku vašom zaznel iný tón. Skutočne, každá menšina je obohatením, preto ich treba podporovať. Konkrétne s Csemadokom mám z južného Slovenska dobré skúsenosti. Dlhoročne organizujú práve ten kultúrny život pre tých ľudí, ktorí patria do maďarskej menšiny. A ja osobne vnímam ako obohatenie, že som dvojnárodný priamo z rodiny, a preto považujem každý zákon, aj tento, ktorý prispieva k tomu, aby sa mohla rozvíjať kultúra národnostnej menšiny, za výborný krok.
Ďalšia vec je, menovali ste tu aj vy, aj viacerí slovenskú menšinu v Maďarsku. No, chcem pripomenúť len jeden fakt, že po vojne veľká časť Slovákov z Maďarska sa presídlila sem. Oni tvoria napríklad veľkú časť našej cirkvi na Slovensku, do ktorej ja patrím, a preto aj poklesol počet Slovákov v Maďarsku, lebo prišli sem po druhej svetovej vojne v rámci tzv. výmeny obyvateľstva. O tých súvislostiach ďalej nebudem k tomu hovoriť, ale toto je fakt.

Vďaka za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, s časťou tvojho príspevku naozaj musím súhlasiť, nieže môžem, a to je tá časť tvojho príspevku, kde naozaj si vehementne skonštatoval to, že dochádza k skupovaniu kultúrnych pamiatok a historických budov priamo maďarskou vládou, teda dochádzalo. Teraz momentálne sa takáto vec už že vraj nedeje, aj čo sa týkalo ornej pôdy, lesov, lúk a pasienkov. Tieto veci sú naozaj na škodu, na obrovskú škodu dobrým slovensko-maďarským vzťahom, pretože tak ako si správne poznamenal vo svojej rozprave a s týmto vyjadrením nielen tvojím, ale aj vyjadril sa o tom aj maďarský premiér Orbán, naozaj on nevidí Slovensko ako nejakú hrozbu. Práve naopak, Slovensko vníma ako jedného silného a stabilného partnera v strednej Európe. Čiže naozaj všetky krajiny strednej Európy, nemusíme sa baviť teraz len o V4, ale silná stredná Európa môže byť naozaj takým veľmi zaujímavým stmeľujúcim a veľmi funkčným prvkom v rámci európskej civilizácie a európskeho spoločenstva. Takže dobré slovensko-maďarské vzťahy a ešte lepšie maďarsko-slovenské vzťahy sú naozaj nevyhnutné.
Ale čo sa týka zbytočného rozdúchavania vášní a takýmto rozdúchavaním týchto vášní je aj tento predkladaný návrh zákona. Ja to pokladám naozaj za osobnú iniciatívu pána kolegu, ale v žiadnom prípade to nebudem ani vyčítať, ani to nejakým spôsobom dehonestovať. Každý kope za tú svoju, sa dá povedať, dedinu, ale v určitých veciach by naozaj malo dochádzať k premysleným krokom a naozaj ku krokom, ktoré by mali byť na prospech všetkých občanov Slovenskej republiky, nielen... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, kolegovia, za komentáre. Ešte by som spomenul tú dvojjazyčnosť, pretože ja si myslím, že toto je jedna z najsilnejších stránok každej komunity, ktorá je menšinou v nejakom štáte, a pokiaľ sa bude v rámci maďarskej menšiny posilňovať a udržiavať slovenčina, to nie je na škodu tej maďarskej komunity. To je práve to, čo jej dáva len pridanú hodnotu a ktorá je obrovským majetkom pre tú komunitu. Pokiaľ sa tá slovenčina bude zmenšovať v jej komunite, oni budú tí, ktorí zbytočne na tom budú strácať.
A toto si myslím, že by malo stáť v nejakom popredí, pretože Maďarsko ide cez to, že bude silná poľnohospodárska, ale aj priemyselná krajina. Veď vidíte tie investície od Audi a podobne. Tá previazanosť našich hospodárstiev bude narastať práve, pretože aj my sme silná automobilová krajina, a práve tá komunita na juhu, veď si pozrite tam, či už Samsung a všetky tieto veľké investície sú na juhu Slovenska a jednoducho v tomto chcem aj povzbudiť, proste nepoužívajme nejakú, nejakú rétoriku alebo presadzovanie zákonov, ktoré by zo slovenčiny mali robiť nejaký druhý cudzí jazyk na juhu, pretože to je hneď taký odkaz, ako keby to bolo niečo, čo je navyše a čo je zbytočné. Práve naopak.
A druhá vec, ja nezalievam kolegovi, že prišiel so zákonom, pretože on zastupuje maďarskú menšinu, že neprišiel so zákonom, ktorý podporuje iné menšiny, pretože na to sme tu my, aby sme prišli ako slovenskí... ak príde aj on s tým, je to v poriadku. Ale myslím si, že treba prísť so zákonmi, ktoré podporia úplne všetky menšiny, ale toto je priorita, ktorá by mala byť aj na našej, na našej starostlivosti ako poslancov väčšinového národa.
Ďakujem.

Chcem sa všetkým poslankyniam a poslancom, ktorí vecne diskutovali o tomto návrhu zákona, poďakovať a chcem vás po tretí alebo po štvrtýkrát ubezpečiť, že na novembrovú schôdzu sem príde zákon, ktorý bude riešiť ostatné národnostné komunity v rámci Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
A áno, táto koalícia bude riešiť aj Maticu slovenskú v tom smere, v tom zmysle, ktorý tu načrtli viacerí poslanci, aby mali aj oni stabilnú dotáciu zo štátneho rozpočtu. Tá bude vtedy známa, ak sa skončí audit alebo kontrola vládneho auditu. A to hovorím tretiu vec, všetky tieto tri návrhy zákonov by sa mali schvaľovať naraz.
Čiže toto je prvé čítanie. Nerozumiem, vlastne im rozumiem, ale ostatným nerozumiem, frustrácii alebo nejakým obavám, pretože žiadne namieste nie sú. Tento zákon, áno, sa týka iba Csemadoku a ostatné dva sa budú týkať Matice slovenskej a ostatných národnostných komunít.
Ďakujem vám ešte raz za rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, ministerstvo životného prostredia predložilo do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým dopĺňa staršie zákony o odpadoch a súvisiace predpisy, konkrétne zákon č. 79/2015 Z. z., zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie.
Jednorazové plastové výrobky zahŕňajú rôznu škálu bežne používaných spotrebných výrobkov na rýchle použitie, či sú to príbory, alebo sú to rôzne nádoby na fast food a tak ďalej. Väčšinou splnia svoj účel v priebehu veľmi krátkej chvíle a veľmi málokedy sa recyklujú, často sa z nich stáva odpad znečisťujúci životné prostredie a dostávajúci sa do životného obehu, potravinového obehu najmä v oceáne. Možno vás zaujíma, že takmer polovica všetkých plastov, ktoré sa objavujú na pobreží oceánov, je práve z jednorazových plastových obalov.
Primárne ide ministerstvu o zníženie a v niektorých prípadoch doslova o odstránenie závažného negatívneho vplyvu jednorazových plastových výrobkov na životné prostredie, na zdravie obyvateľstva a na životné prostredie, ktoré je aj mimo územia Slovenskej republiky.
Nové definície prinášajú špecifikáciu, čo je vlastne za týchto okolností považované za výrobok z plastu, čo je rybárska výstroj, kto je výrobcom takýchto výrobkov, čo sú biodegradovateľné plasty alebo aj tabakové výrobky. Lebo jedna z častí tohoto zákona, že sa za odpad označujú aj filtre, čiže špačky, ktoré zostávajú po fajčiaroch. Tieto filtre dnes sú vysokovýkonné výrobky z umelej hmoty, ktoré sú skoro nedegradovateľné samovoľne v prírode, a preto sa aj nimi zaoberá zákon.
Ustanovujeme požiadavky na výrobok, ktoré zahŕňajú do budúcna povinnosť, aby od roku ´24, konkrétne od polovice roku ´24 sa mohli uvádzať na trh Slovenskej republiky iba nápojové obaly za predpokladu, že uzávery alebo viečka vyrobené z plastu budú počas zamýšľaného používania výrobku pripevnené k nápojovým obalom. Je to možno detail, ale takisto viečka predstavujú miliardy drobných, v prírode nedegradovateľných plastických materiálov.
Ďalej bude povinnosťou pre výrobcov už aj u nás dobehnúť okolité krajiny, ako je Česko alebo Rakúsko, a od roku ´25, čiže majú na to ešte štyri roky, zabezpečiť, aby nápojové fľaše vyrobené z materiálu PET boli uvádzané na trh Slovenskej republiky s obsahom minimálne 25 % recyklovaných plastov z celkového množstva príslušným výrobcom uvedených PET nápojových fliaš na území Slovenskej republiky. Od roku 2030 sa táto povinnosť bude vzťahovať na nápojové fľaše nielen PET, a to vo výške až 30 % recyklovaného materiálu. Toto je opatrenie, ktoré všetky okolité krajiny zaviedli kvôli tomu, aby sa recyklovaný materiál, ktorý občania oddeľujú alebo ktorý sa vykupuje, znovu dostal do obehu, aby z neho boli nové fľaše, aby nekončil spálením skôr, než je to úplne nevyhnutné.
Pre vašu informáciu, priemerný materiál, z ktorého sa robí PET fľaša, je schopný kvalitných piatich recyklácií a vedci pracujú aj u nás, aj v zahraničí na tom, aby sa maximalizoval tento počet, aby to nebolo päť, ale ešte oveľa viac.
O štyri, resp. o deväť rokov bude teda musieť byť v tých nových recyklovaných fľašiach aspoň jedna štvrtina už recyklovaného granulátu a v tom roku 2030 jedna tretina, resp. 30 percent.
Dôležitou súčasťou tohoto návrhu zákona je špecifikovanie požiadaviek na označovanie výrobkov, to je práve ďalšia časť prenesenia smernice EÚ, kde v celej EÚ sa budú označovať cigarety s upozornením na to, že filter, čiže ten špak, ktorý zostane po vyfajčení cigarety, je plastikový odpad, a budú tieto upozornenia vlastne upozorňovať spotrebiteľa na jeho zodpovednosť za ochranu životného prostredia. Toto zvyšovanie informovanosti spotrebiteľa povedie k informačným kampaniam a takisto k nalepovaniu nálepok na cigaretové obaly.
Napokon by som konštatoval, dámy a páni, že tento návrh nielen preberá požiadavky smernice Európskej únie, ale predovšetkým je v súlade s programom predchádzania vzniku odpadu, ktorý má prijatý Slovenská republika. Tento program žiada, aby sa prijímali opatrenia na zníženie tvorby plastového obalu a takisto aby sa zabezpečila postupne povinnosť pre štátne inštitúcie používať nápoje zakúpené vo vratných zálohovaných obaloch, resp. tak ako to robíme už na mnohých inštitúciách aj dnes, aby sa využívala, využívali džbániky alebo nejaké bežné teda nádoby na vodu alebo na nápoje.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Určité výrobky, napríklad z tých jednorazových plastov, k určenému dátumu zmiznú, ale na druhej strane už dnes mnohé reťazce fastfoodového pohostenia alebo aj doručovatelia jedla do domácností používajú buď papierové, alebo v prírode, iné v prírode rozložiteľné obaly. Takisto sa už vyvinuli dokonca aj tu na Slovensku degradovateľné umelé hmoty na príbory, ktoré pri tomto rýchlom občerstvení potrebujeme.
Obligátne skonštatujem, že návrh zákona je v súlade s našimi zákonmi a najmä s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 966 z 30. septembra 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 563), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 373 zo 14. októbra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre hospodárske záležitosti dňa 18. októbra 2021 rokoval, ale neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 150 zo 14. októbra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 117 z 19. októbra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy 1 až 7 a 9 až 12 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť a o bode 8 zo spoločnej správy hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedený bod neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 157 zo dňa 19. októbra 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom môjho vystúpenia je vyjadriť sa k dvom veciam, tá druhá vec bude predloženie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, k tomu sa dostanem neskôr.
V tom ale, tá prvá vec, ktorú som chcel povedať, je, táto novela zákona v podstate v drvivej väčšine časti transponuje smernice Európskeho parlamentu a Rady o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie, je to tzv. single-use plastics smernica. Myslím, že nie je potrebné nejakým spôsobom veľmi polemizovať o tejto transpozícii, pretože to je naozaj povinnosť vyplývajúca z európskej legislatívy a je úplne v poriadku. To, čo zvyknem častejšie, občas namietať, je, že pokiaľ ideme niekedy až nad rámec toho, čo vyžaduje smernica.
V zásade si myslím, že tento návrh je veľmi dobrý a budem rád, keď ho podporíte v pléne a pomôžeme mu teda presadiť, schváliť ho. Ale tá jedna vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť a ktorá tak trochu možno opäť bude taká polemickejšia medzi tým, ako vníma ochranu životného prostredia trebárs ministerstvo, s tým, ako ho vnímam povedzme ja alebo ako ho vnímajú povedzme ľudia, ktorí sú konzervatívnejšie zelení alebo menej populárne zelení, tak tá sa týka jedného návrhu, ktorý vlastne teraz bude aj, je aj predmetom tejto novely, a ten sa týka § 53a, v ktorom sa navrhuje, že orgány štátnej správy nesmú na účely svojej činnosti obstarávať kúpu nápojov v jednorazových obaloch.
Týmto ustanovením sa vlastne precizuje ustanovenie vo vzťahu k zákazu používania nápojov balených v obaloch, ktoré nie sú opakovateľne použiteľné alebo vratne zálohované na rokovaniach alebo na pracovných stretnutiach orgánov štátnej správy. Privátny cieľ tohto opatrenia je naprosto jasný, je tu snaha šetriť primárne zdroje, ktorým sú vlastne fosílne palivá, to znamená, že ten primárny cieľ bojuje proti zmene klímy tým, že vlastne budeme používať opakovateľne, opakovateľné použité obaly, používané obaly, v tomto prípade najmä trebárs sklenené obaly zálohové namiesto toho, aby sa v štátnych orgánoch zakupovali plastové fľaše, klasické plastové, nápoje v plastových fľašiach. To je to, čo je vidieť, to je, ten cieľ je naprosto jasný, je vidieť.
To, čo nie je vidieť, je to, že plastové fľaše, trebárs pollitrová plastová fľaša je štyridsaťkrát ľahšia ako sklenená fľaša. Čiže to je proste ten údaj, ktorý nevidíme za tým, a keď si to zoberieme do praktického riešenia celého cirkulárneho modelu, tak to bude znamenať vlastne to, že tieto plastové fľaše teraz nebudeme zanášať na, do zálohového systému, namiesto toho budeme zanášať do, naspäť do obchodov zálohované sklenené obaly, ktoré sú ale štyridsaťkrát ťažšie a zároveň ktoré vlastne nebudú nejakým spôsobom zmačkané v tej predajni, ale pôjdu do nejakých prepraviek. To znamená, že keď si to zobereme na kilogramy, tak je to štyridsaťkrát viac kilogramov, ktoré bude musieť potom následne automobil prevážať na miesto opätovnej vlastne materiálovej, opätovného použitia, teda do závodu na, ktorý opäť tie fľašky použije a znovu ich dá do obehu, čo je obrovská energetická záťaž.
Keby sme to chceli urobiť na nejaký objem, tak si skúsme predstaviť, že koľko sa vojde skrčených plastových fliaš do tej prepravky, v ktorej je jedna sklenená fľaša, ja si myslím, že ich tam môže byť odhadom desať alebo dvadsať. Čiže opäť hovoríme o tom, že v podstate na ten istý počet použitých vypitých nápojov sklenených bude musieť, teda plastových, bude musieť v prípade sklenených ten automobil sa otočiť asi možno dvadsaťkrát a možno niekedy až štyridsaťkrát na to, aby vlastne dostal ich znovu do nejakej formy obehu. Takže toto je veľmi veľký energetický náklad.
Ja si myslím, že aj v prípade takýchto drobných návrhov by sme mali veľmi, veľmi dôsledne zvažovať aj tú negatívnejšiu environmentálnu stránku každého environmentálneho cieľa. V tomto prípade možno by tam mohlo byť, mohlo byť v prípade toho zákona uvedená aj nejaká kalkulácia, že aké to prinesie reálne náklady, to, že orgány, štátne orgány, organizácie nebudú používať plastové fľaše, ale budú používať sklenené fľaše na nápoje.
Primárny cieľ je jasný, vnímam aj tú edukatívnu stránku toho celého, ale trošku sa obávam, že tým, že vlastne nehovoríme aj o tej negatívnej stránke nejakého opatrenia, tak dávame trochu ten edukatívny, ten vzdelanostný signál trochu, trochu pokrivený.
Takže toto je moja malá výhrada, ja si myslím, že rozumiem, rozumiem princípu tomu, toho celého, chápem ho, rešpektujem ho a myslím si, že nie je, nemal by byť zábranou, aby sme naozaj presadili túto dôležitú normu, takisto to, takisto ju aj ja podporím. Chcel som len poukázať na tie rozdiely toho, čo je, čo je vidieť a čo nie je vidieť a na to, aby sme naozaj dávali verejnosti aj takéto komplikovanejšie informácie o ochrane životného prostredia.
Druhá vec, ktorá sa, ktorú som chcel povedať, sa týka pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. V tom návrhu boli pridelené kompetencie, nové kompetencie v niektorých častiach týkajúcich sa práve povinností vyplývajúcich z tejto normy, boli pridelené kompetencie Slovenskej obchodnej inšpekcie, my sme potom o tom, inšpekcii, my sme potom viedli rokovania v tejto veci. Z hľadiska kompetenčného zákona, keď ide o odpadové hospodárstva, sa nazdávame, že by tieto kompetencie mali byť skôr pridelené Slovenskej inšpekcii životného prostredia a nie Slovenskej obchodnej inšpekcii. Na základe toho sme vlastne vo výsledkoch tých rokovaní dospeli aj k nejakej dohode, ktorej výsledkom je práve tento pozmeňujúci návrh. Takže teraz už len prečítam ten pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Kazdu a Jarmily Halgašovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 642).
V čl. I 7. a 8. bod znejú:
"7. V § 106 písm. h) sa slová "§ 53a, § 73a" nahrádzajú slovami "§ 75b, § 75c, § 75d, § 75e".
8. V § 110 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová "§ 53a" a slová "§ 73a a § 135g"."
Ďakujem.