48. schôdza

Milý kolega, Šíbl Jarko, ďakujem ti za dôsledné prečítanie pozmeňovacieho návrhu. Verím, že kolegovia z opozície, ktorí boli nespokojní s prvým prečítaním pozmeňovacieho návrhu, to ocenia a nebudú viac namietať, lebo by si ho musel celý prečítať ešte raz.
Týmto priam hrdinským výkonom si podčiarkol naliehavosť prijatia tejto poslaneckej novely zákona, ktorá vyplýva zo záväzku Slovenskej republiky v rámci plánu obnovy a odolnosti, v ktorom sa zaviazala reformu národných parkov realizovať v rámci opatrení na podporu biodiverzity, ktoré sú povinnou súčasťou každého plánu obnovy a odolnosti.
Zrealizovanie reformy národných parkov je nevyhnutným predpokladom pre realizáciu celého plánu obnovy a odolnosti, a tak ako bol schválený jednak na úrovni vlády Slovenskej republiky, Národnej rady a Európskej komisie a taktiež je aj plne v súlade s programovým vyhlásením vlády.
Realizácia činnosti a chod organizácie bude hradená od roku 2023 zo schémy Operačného programu Slovensko. Predpokladané náklady na činnosti v delimitovanom území sú po dobu trvania programu 2022 a 2027 vo výške 70 až 100 mil. eur. Verím, že priestor je ešte na rokovanie a verím, že ten pozmeňovací návrh bude ešte lepší a túto novelu poslaneckého návrhu zákona prijmeme.

Jaro, ja ti naopak, je vidieť, že naozaj si profesor na škole, teda ten prednes bol absolútne skvelý. Ja by som ti navrhol Oskara za Národnú radu Slovenskej republiky. To bol tak technicky text, technicky prečítaný, ako by sa mali všetky pozmeňujúce návrhy čítať a viem a som plne presvedčený, že už nikto takýto takto návrh, pozmeňujúci návrh, čítať nebude. Ďakujem ti pekne a som rád, že ťa môžem nazvať priateľom.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ako keby to dal Google Translate, tak by to dal záživnejšie tak trošku ako Jarko. To je jediná výtka. Nabudúce treba naozaj si dať pozor na tie pozmeňováky, pretože potom tu budeme trpieť ďalšie dve hodiny všetci poslanci. Takže toľko a ostatné poviem potom v rozprave, do ktorej sa potom hlásim.

Ďakujem všetkým kolegom aj koalície, aj z opozície za slová uznania. Naozaj jediným mojím zámerom bolo vyhnúť sa prípadným problémom pri hlasovaní o tomto pozmeňovacom a doplňujúcom návrhu, pretože verím, že toto sa podarilo a ešte raz sa všetkým ospravedlňujem za to časové zdržanie. Verím, že to bude poučením aj pre ostatných, aby pri takýchto pozmeňovacích návrhoch, ktoré pútajú zaslúženú pozornosť, prednášali tieto dôsledne. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi pozorne som si vypočul v priebehu dnešného dňa vystúpenia k tomuto zákonu o ochrane prírody a krajiny viacerých poslancov či už koaličných, alebo opozičných. Myslím, že sa zhodneme na tom, že stav na vidieku, ktorým tu narábali viacerí opoziční poslanci, nie je dobrý. To znamená, že to oživenie vidieka za posledných tridsať rokov predchádzajúcich vlád k nemu nedochádzalo a náš vidiek sa vyľudňuje, obydlia chátrajú. Treba to zmeniť a zmení to len reforma. Nesúhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Suja, že chýbajú mu ešte dostatočné analýzy, koncepcie, rôzne stratégie a akčné plány. Ak by sme to robili, to je rétorika, keď chcete niečo odsunúť alebo poslať do zabudnutia. Ja si myslím, že prebehla dostatočná diskusia, čo môže urobiť predkladateľ zákona, to znamená poslanci, ktorí sú pod týmto zákonom podpísaní, aj samotný minister, viac, ako keď vycestuje priamo do regiónov k ľuďom a s nimi tento zákon konzultuje. A to pán Budaj aj štátni tajomníci, ale aj poslanci z hnutia OĽANO, aj pani Zemanová zo SaS-ky to urobili. Išli medzi ľudí a konzultovali s nimi o tomto zákone. A tá diskusia nebola ľahká, bola náročná, bola často konfrontačná.
Ale musíte uznať aj vy, páni z opozície, že na týchto diskusiách a stretnutiach zazneli názory ľudí, ktorí sú nespokojní so súčasným stavom. V národnom parku Poloniny, kde boli aj starostovia dotknutých obcí, hovorili jednoznačne, že nie sú spokojní s tým, že sa v lesoch bezhlavo rúbe, hovorili tam starostovia. Preto im povodne zaplavujú obce. Chcú to zmeniť.
Ďalej hovorili, že prvoradou snahou Lesov Slovenskej republiky je biznis s drevom. To nie sú moje slová, to sú slová starostov. A hovorili, že oni nemajú počas zimy kúriť drevom, pretože drevo sa vyváža hlavne von a starostovia obcí sú až tí poslední a obyvatelia dedín, lebo tam nie je zavedený plyn, sú až poslední, kým sa im to drevo rozdáva vlastne. Hovoríte, že náš vidiek sa vyľudňuje. No poďme sa baviť o tom, ako k vyľudňovaniu vidieku pristupoval v posledných rokoch SMER. V obciach na východnom Slovensku ste stavali multifunkčné ihriská, rekonštruovali ste obecné a kultúrne domy, zatepľovali, ale prácu do regiónov ste nepriniesli. Taký je stav. Dedinčania na východnom Slovensku majú síce zrekonštruované ihriská, zateplené kultúrne domy, ale rodičia sa s deťmi na tých ihriskách nemôžu hrať, pretože otcovia sú na stavbách v Českej republike, v Nemecku a matky pracujú ako aupairky v Rakúsku. Proste idú preč, lebo nemajú prácu.
Táto reforma prináša šancu oživiť tento vidiek a sú len dve možnosti. Je to buď ťažba, ale túto chceme obmedziť a výpadok z ťažby chceme vynahradiť financiami z európskych a štrukturálnych fondov, ktoré vlastne vykryjú výpadok z tejto ťažby. Chceme oživiť ekoturizmus a oživiť cestovný ruch, a to sa aj deje, páni. Veď z nórskych fondov sa opravujú drevené kostolíky na slovenskom ukrajinskom pohraničí v Národnom parku Poloniny. Ďalej sa podarilo z európskych fondov opraviť turistické chodníky. Rôzne informačné tabule, pracujú tam už prírodní sprievodcovia.
Ja si plne uvedomujem, že je to len začiatok, sme na náročnej ceste. Nie je to jednoduché. Ja nehovorím, že teraz cestovný ruch všetko spasí, ale je to jedna z možností, ako týmto obciam pomôcť.
Ďalej zanedbávame veľmi dôležitý aspekt, a to je, viete veľmi dobre, že teraz sa konala konferencia v Glasgowe v Škótskom ohľadom klimatických zmien, kde odborníci upozorňujú, že náš svet proste bude čeliť ešte stále viac horším suchám, povodniam a ďalším výkyvom počasia a pitná voda bude najcennejšia tekutina v najbližších rokoch. Bude mať cenu zlata. A práve tieto naše lesy a národné parky majú vodozádržnú funkciu a môžu, sú vlastne zásobárňou tejto pitnej vody. Veď to skonštatoval aj bývalý minister pôdohospodárstva pán Janko Mičovský. Takže poďme oživiť vidiek. Reforma je šanca.
Ja chápem aj ľudí, aj lesníkov, pôdohospodárov a ďalších ľudí, ktorí sú už vyplašení z každej reformy. Ja som to už hovoril aj vo faktickej poznámke, že bol tu Mečiar, ktorý sľuboval Švajčiarsko, ľudia sa cítia oklamaní, neveria reformám. Prišiel Dzurinda, hovoril celému národu, uťahujme opasky, budete sa mať lepšie. Samozrejme, ľudia sa lepšie nemali, tak sa boja reforiem.
Potom prišiel pán Fico, sľuboval sociálny štát a vieme, ako to dopadlo. Jeho systém pomáhal oligarchom a finančným skupinám. Ľudia zase zostali na okraji. Preto vnímajú kriticky akúkoľvek reformu, ktorá k nim prichádza. Ja túto reformu podporujem, pretože som presvedčený, že nemôžme neustále v tejto spoločnosti len odkladať rôzne reformy a opatrenia a nemôžme sa len ľuďom podlizovať a ich klamať donekonečna, len im nadbiehať, že všetko odložíme. Nie, niekedy treba ľuďom povedať. Áno, idú reformy, ale tieto reformy vám prinesú výsledok a potom na konci tých reforiem budete spokojní.
Takže ja túto zmenu, novelu zákona o ochrane krajiny, prírody a reformy národných parkov podporujem.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Milan, ďakujem ti za tvoj prejav. Áno aj ja som bol na rokovaní v Poloninách a vystúpil, áno, aj tam protestovali niektorí. Tu sa hovorí, že nemali prístup, mali. Tam rozprával človek o tom, že Poloniny boli protiústavne vyhlásené ako národný park, ale keď som sa pozorne pozrel na neho, tak sme zistili, že to bol bývalý poslanec Národnej rady za HZDS a oni práve vyhlásili národný park. Čiže sám sebe hovorí o tom, že to bolo protiústavné a takýto ľudia väčšinou protestujú aj dnes, bohužiaľ. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, priznám sa, že som netušil, že čo všetko má priniesť táto novela zákona, že to má riešiť mnohé otázky, ktoré som si myslel, že s tým nesúvisia. Nepočul som to ani od predkladateľov, ani v rozprave. Ale poučte ma, možno máte pravdu.
Ale mám jednu konkrétnu otázku. Prosím vás, aký je rozdiel, ak sa teda má pomáhať, či už v mieste, alebo v regióne, ak sa buduje multifunkčné ihrisko alebo cyklotrasa, alebo turistický chodník, alebo sa opraví kultúrny dom. Aký je v tom rozdiel? Podľa toho, čo ste hovorili, je niečo neprijateľné, čo by sa nemalo robiť, lebo to robil SMER a to, čo máte vy v pláne, čo neni vôbec isté, že to tak bude, to považujete za niečo fantastické.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Milan, ja som si tvoje vystúpenie veľmi pozorne tuná vonku na chodbe vypočul, ale kolega Faič ma v podstate predbehol vo všetkom. Čiže ja naozaj chcem zopakovať len tú svoju pôvodnú myšlienku. Netreba kritizovať všetko to, čo robili predošlé vlády a malo to nejaké opodstatnenie, nejaký význam a zároveň prezentovať to isté ako nejakú spásonosnú myšlienku. Si takisto človek z regiónov, z chudobných regiónov, ako som aj ja. A naozaj ja si osobne nemyslím, ani ľudia, ktorí sa celé roky generačne zaoberajú hospodárstvom alebo pôdohospodárstvom, alebo lesohospodárstvom, naozaj títo ľudia si nemyslia, že tento pripravovaný zákon o ochrane prírody a krajiny je dobrý a bude mať nejaký skvelý, blahodarný účinok na prírodu a na ochranu krajiny ako takú samotnú.
Znamená to len jednu jednoduchú vec. Ohrozených je naozaj veľa, mnoho, sú to až tisíce pracovných príležitostí. Z tak chudobných regiónov, ako je Sninská dolina, Stakčínska dolina jednoducho tieto oblasti, kde to hospodárstvo alebo ťažba dreva, lesnícka činnosť je tam gro a títo ľudia, títo otcovia rodín, ak sa im táto práca vezme a nahradí ju nejaký mäkký turizmus. Nenahradí ju žiaden mäkký turizmus, to je taká utópia v našich podmienkach. Títo rodičia budú nútení odchádzať za prácou, a si tak rovnako založený na rodinu ako aj ja a toto bude mať veľmi neblahý vplyv aj na rodinu, aj na ekonomickú situáciu v týchto regiónoch.
Čiže ja naozaj nemôžem podporovať túto predkladanú novelu zákona, keď ešte je to predkladané takým spôsobom, akým je predkladané. Hovorím dvojstranový zákon nám tu je potom odvertlikovaný, odrecitovaný na 14 stranách pozmeňujúceho návrhu zákona. Ja to považujem za úplný nonsens. Určite máš v tomto dobré myšlienky, ale ja naozaj tento tvoj názor nezdieľam.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pánovi Zajačikovi, pánovi Faičovi aj pánovi Kočišovi za faktické poznámky.
Pán Faič, ja nekritizujem, že vznikli tam tie ihriská, že sa zateplili kultúrne domy, ale výsledok je ten, že ľudia nám z vidieka odchádzajú a prioritná je práca. Musíme sa teraz sústrediť na tú prácu, aby ľudia nám v tom regióne zostali. Potrebujú prácu, a to je, myslím si, dôležité aj v tejto reforme. Hoci opozícia narába s tým, že vlastne my ideme likvidovať pracovné miesta a vlastne tisícky ľudí prídu o prácu. No nie, veď už to bolo vysvetlené viackrát, že títo ľudia prejdú pod Štátnu ochranu prírody. Neprídu o prácu.
Napríklad Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, ktorý je v Národnom parku Poloniny, má 180 zamestnancov. Všetkým týmto zamestnancom sú garantované miesta. Bude tam výpadok na ťažbe myslím, že 7 mil. eur. Tieto peniaze v najbližších rokoch budú vykryté z európskych štrukturálnych a investičných fondov. To znamená, že títo ľudia budú mať garantovanú prácu, ale budú naopak pracovať spôsobom, ktorý je prijateľný pre dané prostredie. Takže žiadne prepúšťanie nehrozí, ako sa to tu viackrát deklaruje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán koaličný navrhovateľ Szőllős, vážený pán opozičný poslanec Linhart, vážené dámy, vážení páni, dovolím si povedať pár slov k tomuto návrhu.
Tá prvá vec, ktorú som chcel povedať, programové vyhlásenie vlády. Vláda Slovenskej republiky, tak to znie v programovom vyhlásení vlády, zabezpečí jednotnú správu chránených území pod ministerstvom životného prostredia a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov. Pokiaľ moja úvaha ide tým smerom, teda, že či správa, pod správou je nevyhnutné, aby sa myslelo aj správa priamo prevedenie pozemkov pod správu.
Nemyslím si to, ale z kontextu programového vyhlásenia vlády to tak vylučovacou metódou jednoznačne vyplýva vzhľadom k tomu, že vlastne jednotnú správu máme cez štátnu ochranu prírody. Keď som povedal, že si to nemyslím, že je to nevyhnutné, naozaj si to nemyslím, pretože Slovenská republika ako vlastník časti pozemkov sa môže rozhodnúť samostatne, či hospodárske lesy prekategorizovať do ochranných alebo dokonca bezzásahových, má legislatívu, aby účinne obraňovala okolité porasty. Nie je na to nevyhnutné, aby prechádzala správa pod priamo správu teda Štátnej ochrany prírody. Dá sa to robiť aj bez toho. Akceptujem však teda, že programové vyhlásenie vlády toto opatrenie dalo a v tomto smere by malo byť naplnené.
Za druhé. Miera chránených území. Chcel som povedať pár viet k miere chránených území na Slovensku. V prípade oblasti Natura 2000 je Slovensko na 4. mieste, čo sa týka podielu Natura 2000 v Európskej únii a zároveň je to siedma najlesnatejšia krajina v Európskej únii. Patríme bezpochyby k špičke sveta, prvej štvrtine Európskej únie. Mali by sme sa možno zaoberať aj tým, že či je potrebné mať takúto vysokú mieru chránených území v Natura 2000, čiže chránených vtáčích území a území európskeho významu. Toto si myslím, že by bolo dôležité v budúcnosti ako ten zásadný, kľúčový prvok reformy, k reformy chránených území, aby zaznelo aj toto a položili si tú otázku, že či je to naozaj také nevyhnutné, či nie sme nejakým spôsobom, a neberte ma za slovo, že "diskriminovaní" tým, že máme vysoký podiel lesov a následne teda by nám mal patriť nejaký veľmi vysoký podiel chránených území v systéme Natura 2000.
Podobne tak je to aj v prípade národných parkov, čo je zase národná sústava. Ona je veľmi do veľkej miery prekrytá z Natura 2000. Analýza Inštitútu environmentálnej politiky, ktorá vyšla v marci 2020 v čase, keď sa menila vláda, je to veľmi dobrá analýza, odporúčam prečítať si ju. Je to analýza ministerstva životného prostredia, tak tá hovorí o tom, že slovenské národné parky pokrývajú v porovnaní s inými krajinami EÚ nadpriemerne vysoký podiel územia krajiny. Rozšírenie bezzásahových zón na väčšie percento národných parkov bude mať preto väčšie dopady ako v krajinách, kde národné parky tvoria menšiu časť územia štátu. Podľa stratégie environmentálnej politiky má výmera bezzásahových zón sa zvýšiť do roku 2025 na 50 % a do roku 2030 na 75 %. V súčasnosti máme 20 % rozlohy národných parkov v bezzásahovom režime, pričom máme tretí najvyšší podiel, tretí najvyšší podiel národných parkov v EÚ-20, bývalej EÚ-28.
Toľko teda k faktom, že takisto aj v tomto ukazovateli národných parkov máme naozaj veľmi vysoký podiel, nadpriemerne vysoký podiel a keď chceme hovoriť o systémovej reforme, mali by sme asi hovoriť aj o možno, aj o tomto.
Tretia vec je vlastníctvo. Takisto sa budem opierať o analýzu Inštitútu environmentálnej politiky. V národných parkoch je takmer 50 %, myslím, že 48 neštátnych, tých 52 je štátnych, ale keď si pozrieme niektoré parky ako je Malá Fatra, tak tam je dokonca 84 % výmery neštátnych. Ak chceme hovoriť o kľúčovej reforme ochrany prírody, tak by sme mali hovoriť aj o tomto, akým spôsobom vieme zabezpečiť bezzásahové zóny na štátnych pozemkoch a akým spôsobom vyriešiť vzťahy v prípade národných parkov, kde sú napríklad veľmi veľká časť neštátnych pozemkov. Či už ide teda o lesné alebo nelesné.
Štvrtý bod. Koľko bude stáť bezzásahovosť? Analýza, o ktorú sa tu opieram, zväčša hovorí, že v prípade, že, keď by sme chceli prejsť na tú 50 % bezzásahovosť, bude to stáť asi 11,6 mil. eur ročne. Čiže bezzásahovosť nie je zadarmo. Znamená to vlastne vyčíslenie nákladov rozšírenia bezzásahovosti na polovicu rozlohy súčasných národných parkov. Sú tam kalkulované náklady územia bezzásahov, náklady nárazníkovej zóny, verejnej správy a takisto aj nižšej zamestnanosti. Táto analýza hovorí aj o poklese zamestnanosti.
Mám ešte chvíľku čas. No čo som chcel povedať záverom, tá prvá vec je, že systémová reforma, domnievam sa, chránených území, teda systémová reforma chránených území, domnievam sa, nemusí byť nevyhnutne spojená so správou pozemku vo vlastníctve štátu v chránených územiach. Napokon takmer polovica tých území, 48 % sú neštátne. To znamená, že tak či tak sú tam národné parky a je tam veľmi veľká časť neštátnych, ktoré nebudú spravované štátom. To, čo si myslím, že je oveľa dôležitejšie ako tento predmetný návrh, o ktorom si myslím, že nie je kľúčový pre reformu národných parkov, je nastavenie zonácie. To je absolútne kľúčová vec, potrebujeme nastaviť zonáciu, teda určiť, na ktorých územiach sa bude, ktoré územia budú úplne bezzásahové a na ktorých sa môže nejakým spôsobom v prírode blízkemu hospodáreniu v lese aj ťažiť. To je úplne kľúčové.
Dôležité je vyriešiť aj vzťahy, medzirezortné vzťahy, štátna ochrana prírody, okresné úrady, ktoré zase patria, ktoré rozhodujú o výnimkách o povoleniach, tie zasa patria pod ministerstvo vnútra, štátna ochrana prírody patrí pod ministerstvo životného prostredia.
A to posledné, dôležité je podľa mňa uskutočniť reformu, to, čo som hovoril už na začiatku, reformu rozlohy národných parkov a chránených krajinných oblastí a takisto uvažovať o tom, či naozaj potrebujeme mať päť rôznych stupňov, myslím, že ich je päť rôznych stupňov, rôznych foriem chránených území, či by nebolo vhodnejšie ísť cestou nejakého zlúčenia. Naozaj rozdiel medzi národným parkom a chránenou krajinnou oblasťou a potom medzi tými menšími celkami, to by kľudne mohlo byť zlúčené, nevidím tam nejaký zásadný problém.
Myslím si, že takéto, takýto návrh má aj v lesoch ochranárske združenie VLK, tento návrh mi je celkom sympatický, vedeli by sme možno ísť tou cestou, zbytočne nerozlišovať CHKO alebo národné parky, ale vytvoriť jednotný systém, kde povieme, toľko bezzásahových, toľkoto v takomto režime a týmto spôsobom by sme aj zjednodušili celú vlastne správu chránených území ako takých. Takže toto považujem za oveľa dôležitejšie tieto štyri body.
A ten piaty bod, aby som nezabudol, hovorme o tých financiách ešte. Hovorme o tých financiách, koľko to bude stáť, potrebujeme jednoznačne mať vopred vyčíslené, aké budú škody na stratených pracovných príležitostiach, aké budú náklady na správu národných parkov, aké budú náklady obetovaných príležitostí, keď to poviem v ekonomickom pojme a potom následne poďme do absolútne zásadnej reformy chránených území.
Ďakujem.