48. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Fecko, naozaj veľká vďaka za vašu odbornú a veľmi dobre sa počúvanú debatu. Naozaj, ako ste veľmi správne poznamenal vo svojej rozprave, pôda neznámych vlastníkov na území Slovenskej republiky neexistuje. Tak ako ste veľmi správne opravil predkladateľa návrhu, existuje iba pôda, kde nevieme sa dopátrať vlastníkov, ale to spätne vieme zistiť, pretože títo ľudia na tejto pôde žili, obhospodarovali ju a jednoducho len tým, že už nie sú medzi nami, tak tá pôda sa eviduje ako takýto nejaký, nejaký prívesok. Ale to vieme všetko dopátrať a tá pôda nezistených vlastníkov nemôže byť týmto spôsobom označovaná ako za nejaký problém.
Veľmi ďalšia správna poznámka, to, že ak sa nevedia, nevie štát nejakým spôsobom dohodnúť s vlastníkmi pôdy, s vlastníkmi lesov, alebo resp. nie je tam nejaký súbeh za nejakú rozumnú odplatu, tak ako ste tiež správne poznamenal, Slovenský pozemkový fond a štát vlastní tisíce hektárov či už ornej pôdy, alebo lesov. Vieme to urobiť v zámene úplne jednoduché, úplne krásne a pragmatické riešenie, a to, čo ste ma naozaj veľmi potešil, aby sme šetrili nielen finančné zdroje, ale aj administratívny aparát, skvelá myšlienka - jedno ministerstvo, naozaj klobúk dole.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Fecko, zaujala ma jedna vec z vašej rozpravy. Hovorili ste, že sa začne, že sa musí začať zisťovať identita potomkov nezistených vlastníkov. No to ale bude sizyfovská robota. Drvivá väčšina potomkov sa roztratila kde-kade po svete. Pretrhali sa korene rodín, rodov, pomenili sa mená, rody vymreli po meči či praslici, zabudlo sa, zabudli na škvarky zeme, ktoré im ostali po ich predkoch. Už zabudli aj na svojich predkov spred mnohých desaťročí či storočí. Ja som v tomto ohľade skeptik. To dohľadenie bude... to dohľadanie bude naozaj sizyfovská robota.
Bude treba dačo vymyslieť, niečo vymyslieť, čo s tou pôdou, kde sa nezistení vlastníci a ich dedičia nezistia. Ja sám s tým mám skúsenosť. Ja som vlastnil aj vlastním obrovské množstvo podielov ornej pôdy, trvalých trávnatých porastov, mám aj lesnú pôdu a tiež mám ako spoluvlastníkov nezistených vlastníkov. Ja sám som sa snažil dopátrať, pretože som mal snahy odkúpiť aj od ostatných spolupodielnikov, ale jednoducho tých nezistených som sa absolútne, sa mi nepodarilo dohľadať, čo som sa snažil.
Ďakujem.

Pán poslanec Fecko, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne. Takže pôjdem asi od konca. Ďakujem všeckým kolegom, ktorí na mňa reagovali.
Takže, pán Mizík, áno, máte pravdu, bude to sizyfovská robota, ale hovorím, že 455-tisíc hektárov, ktoré máme na Slovensku, nemôžeme len takto nechávať, takže máme návrh zákona. Aj s kolegom Mičovským sme boli na ministerstve, je pripravený, ale ešte ho treba vyšpecifikovať.
Filozofia je asi taká, že keďže sme to nezvládli pri ROEP-kách, pri registri obnovených evidencie práv, tak pôjdeme na to systémom, že bude to určitý úradník mať v náplni práce a nebudeme musieť hľadať všeckých dedičov. Stačí, keď nájdeme jedného. Tak to bolo pri reštitúciách. Keď ste jednému platili reštitúciu za rodinu, tak celý majetok sa mu od štátu vydal. A toto by som chcel, aby to bolo platené aj v tomto, lebo všeckých nenájdeme, pán Mizík, to asi však máte s tým skúsenosti, jak ste spomínal. To znamená, že nájdeme aspoň jedného, tým pádom príde na úrad a povieme mu: „Počúvajte sem, pán Mizík, máte v Púchove po pradedovi 8 ha, dajte náhradné dedičské konanie.“ Akonáhle dáte náhradné dedičské konanie, tým pádom toto už Slovenský pozemkový fond, nemôže s ním nakladať, a my vieme, štát, že, lebo štát to spôsobil, že ste neznámy, lebo sme v socializme nemohli dediť. Viete ako, hej? Takže tým pádom štát má teraz toto odškodniť, ten socialistický režim. To znamená prakticky, vy akonáhle toto urobíte, že máte náhradné dedičské konanie, samozrejme, na list vlastníctva, keď to prebehne dedičské konanie, hovorím s jedným dedičom iba, nie s 50 alebo 150 po Amerike, po Afrike, neviem, kde všade možno. To znamená, jeden keď tam bude, tak v tom liste vlastníctva bude poznámka, cez jaký zákon to bolo akože nadobudnutý majetok a môže tam dať tie technikále, čo keď sa niekto prihlási. Viete ako, hej? To je iba technikália. Ale nájdeme ten rod, viete ako. Keď sme v reštitúcii vedeli nájsť, nájdeme aj tu.
Takže v takomto duchu takáto filozofia je. Ja viem, že 100 % nevyčistíme, ale keby aspoň 50 % vyčistíme, ja budem spokojný, lebo momentálne z tých nezistených vlastníkov sú aj takí vlastníci, ktorí žijú, len na katastri zabudli z dedičského konania napísať adresu, kde... Viete ako, hej? Aj takýchto máme. Asi 5 % je takto, keď som zisťoval. Takže myslím, že máme riešenia, takže dúfam, že to zvládneme.
Ďakujem veľmi pekne.

Teraz v zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo pán spravodajca Karahuta.
Po ňom bude vystupovať pán poslanec Filip Kuffa.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, chcem vám oznámiť, že podľa § 29 ods. 3 rokovacieho poriadku beriem späť svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Ďakujem pekne.

Udeľujem slovo teraz pánovi poslancovi Filipovi Kuffovi, ktorý vystúpi v rozprave ako ústne prihlásený, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ministerstvo životného prostredia sa zasadilo a zasadzuje sa aj dneska o blokovanie náhodnej ťažby. Každý rok presadilo vydanie zákazu náhodnej ťažby počas rojenia lykožrúta pod zámienkami ochrany vtákov, pričom rozhodnutia zásadne narúšali hierarchiu lesa, kde hierarchicky navyše v lese dominuje strom. Tým sa udržiavalo cielené rojenie lykožrúta.
Dnes na Čiernom Váhu blokujú takúto kalamitu v rozsahu 15-tisíc metrov kubických, a to len dokumentuje túto politiku. Usmernenie za... spracované pani Budkovskou na základe novely zákona č. 543/2019 Z. z. bola na úradoch životného prostredia presadzované politickým systémom. Ak nevydáš takéto rozhodnutie a neprevezmeš to do rozhodnutia, zariadime to, že ťa cez politické strany odvoláme. Čiže pod existenčným tlakom úradníka boli vydávané rozhodnutia, ktoré tu ničia a ničili a ničia naše lesy.
Je tu ale ešte jeden fenomén a tým je rozhodnutie prokurátora č. 1/PV16/14/7706-91 zo dňa 2. 12. 2016. Ako sme videli problém lykožrúta v smrekovom lese, je triviálnym problémom narátať do 5. Pán prokurátor na 50 stranách otáča túto znalosť, to je narátať do 5, na známy výrok – skutok sa nestal, a teda zastavil stíhanie vo veci. Ako je možné zrušiť platnú znalosť vyjadrenú dokonca v platných predpisoch a zákonoch? To by som naozaj rád vedel. Z titulu úradníka? Z titulu moci úradníka?
Dnes vieme, že z právneho názoru sa stal tovar, tovar mal dokonca na žilinskom súde aj svoj cenník, to je jedna stránka problému. Druhou stránkou je overenú znalosť zmeniť a prehlásiť za neplatnú. V prípade rozhodnutia prokurátora, ak argumentuje novými vedeckými poznatkami, tak tieto ale nemôžu rušiť už overenú znalosť. Inými slovami, prokurátor zmenil zákon prírody, zákon prírody, ktorým je biológia lykožrúta, a povedal, že k porušeniu platných predpisov nedošlo. To je absolútny nonsens. Tu dochádza k informačnej asymetrii a presadenie ilúzie vydávanej za pravdu. V čase, keď bol právny názor tovarom, bolo to zrejme prax, pri vyšetrovaní so známym výrokom skutok sa nestal. Presne toto rozhodnutie môžme považovať za súčasť anarchie lesa, ktorou sa zničili zásady lesníctva 300 rokov budované na Slovensku.
Fenomén petícií. Dajme pralesom päťku. Materiál spracoval OZ Prales a následne pod elektronickú petíciu sa podpísalo cca 30-tisíc občanov. K OZ Prales sa pridala WWF Slovensko a ŠOP-ka, bližšia analýza projektu ukázala, že viac ako v 70 lokalitách pralesy v projekte vyznačené ani neboli, len sa v nich objavili zdroje vody. Spracovatelia neprijali ani 10 zásadných pripomienok v jednom prípade a to im nebránilo, aby neprehlásili, že recenzent de facto podporuje projekt, hoci v desiatej pripomienke mali jasno napísané, že recenzent žiada o zastavenie projektu. Inými slovami, petičiari podviedli 30-tisíc občanov. To sa tu deje bežne.
Čo je ale dramatické, ministerstvo životného prostredia je viazané zákonom č. 55/2017 Z. z. a predsa nemôže presadzovať petíciu bez jej prepracovania s prihliadnutím na profesionalitu a na spoločenský záujem. Toto sa tu dneska bežne deje. Projekt, tak ako spracoval OZ Prales, nič také neobsahuje.
Súčasné pôsobenie NGO, ktorých cieľom je zastavenie náhodnej sanačnej ťažby a rozmnoženie lykožrúta, nie je nič inšie iba hysterický fanatizmus nového náboženstva zvaný ochrana prírody a s paradoxným výsledkom. My tu máme dneska vyschnuté závery dolín. Choďte sa pozrieť do Tatier, tam do každej doliny, kde zabŕdnete, tam máte tento obraz. Dnes máme zas petíciu v Národnej rade so 105-tisíc podpismi ohľadom národných parkov. Vedia vôbec obyvatelia, že sa to dotýka a manipuluje to s majetkom v hodnote 80 mld. euro? Vedia to? Nevedia. Vedia o tom, že pod biologickým predátorstvom ako dôsledkom folklóru bezzásahu budú tieto pozemky znehodnocované, že majiteľ bude pod ekonomickým a administratívnym tlakom a majitelia pozemkov lesa budú zbavovaní svojho majetku za symbolickú cenu 2 až 4 % reálnej hodnoty, presne tak, ako občania prišli o dlhopisy Fondu národného majetku. Štát, ktorý vyplatil 35 mil., mld. korún, ale občan dostal iba 6 mld. a zbytok 29 mld. si rozdelili kadejakí priekupníci. Bola to, nazývajú to arizácia zo strany štátu. A bola to práve vláda a Národná rada Slovenskej republiky, ktorá zmenila zákony tak, že občanovi ide 20 % a arizátor 80 % z tejto ceny. V prípade novely 543 sa jedná o zmenu zákona, ktorý vytvára podmienky pre arizáciu majetku občanov a štátu v prospech neznámych osôb.
Pán Šíbl by nám mohol povedať, v čí prospech predložil novelu zákona 543, v prospech občana to, pán Šíbl, nie je, ani petičný výbor, ani predkladatelia novely nespracovali hĺbkové rozbory. Ten jeden rozbor som už napadol vo faktickej poznámke, že máte ho a nechcete ho pustiť von. Prečo? Zaplatili ste 55-tisíc euro za štúdiu a ŠOP-ka to nechce zverejniť, lebo vám vyšla negatívna v Muránskej planine.
Tu ideme skutočne rozhodovať o majetku 500 mld. euro, to mi potvrdil alebo neboli tie sumy rovnaké, ale pán Mičovský to tiež spomínal, ohodnocoval to, v tých cenách, s podielom 80 mld. euro, na základe systému pozriem sa do plafóna, hej, a predložím novelu zákona. Takto to je, páni. Čo si máme myslieť o postupe pána ministra Budaja? On s váhou úradníka obhajuje tieto postupy, stal sa tribúnom mimovládok a poslancov a miesto toho, aby jasne porobil rozbory, tak robí mediálne výstupy, ktoré sú zvyčajne veľmi silne skritizované. Prečo predkladatelia, dneska ich už je, ostalo ich 17, nepredložili najprv ako súčasť agendy formuláciu problému, ktorým je trh s ekologickými a produkčnými funkciami lesa? Prečo nepredložili jeho konštrukciu a jeho reguláciu, prečo tajíte hodnotu majetku? A tak je potrebné sa pána Šíbla spýtať ešte raz, už som to rozprával v prvej rozprave, teraz to zopakujem, v prospech koho sa rieši táto novela 543.
Má byť rozdelenie lesa prípravou na privatizáciu lesa, tak ako to avizovala mimovládna organizácia INES? Navyše za 2 až 4 % jeho reálnej hodnoty, o chránených územiach sa bavíme. Má plniť ministerstvo životného prostredia funkciu tvorcu trhu a stabilizovať cenu pri slobodnom výkupe, a teda arizácii 30-tisíc ha za cenu 50 centov za m2 a tým stanoviť cenu pre privatizáciu hospodárskeho lesa, hoci v štátoch Európskej únie táto cena sa pohybuje od 10 do 20 euro za m2 a bude aj vyššia? Podľa môjho názoru, pán poslanec Šíbl, táto novela zákona 543/2002 Z. z. nespĺňa kritérium spoločenského záujmu, a teda poslanci predkladatelia nekonajú v súlade s poslaneckým sľubom, a teda s ústavou a presne tak budú konať aj tí, ktorí budú hlasovať za prijatie tejto novely.
A keďže ste tu toľko šermovali s tým pápežom Františkom a s jeho encyklikou Laudato si, tak ja vám tiež prečítam z Laudato si, čo tam je napísané, čo pápež František písal, to si zapamätajte alebo zapíšte. V duchu Laudata si Svätého Otca Františka, aby mali v diskusii prednosť miestni obyvatelia, ktorí si kladú otázku, čo chcú pre seba a pre svoje deti, pán poslanec Šíbl. A môžu brať do úvahy ciele, ktoré presahujú bezprostredné ekonomické záujmy.
Len koho vy ekonomické záujmy hájite? Už vám to tu bolo dneska vykričané. BROZ-ka, hrdý člen bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Včera, neviem či ste boli vonku pri tých ľuďoch, tam ste to mali rozpísané, 5,4 mil. euro ochrana sysľa pasienkového, 5,3 mil. eur obnova endemických rastlín, 3,3 mil. eur ochrana klímy, 651-tisíc eur ochrana korytnačky v dvoch obciach. Reálne vaše výsledky po prečerpaní týchto miliónov euro sú žiadne, nemerateľné, prejete, doslova prejete na mzdách milióny euro, ďalšie stotisíce až milióny euro sú vyhodené na technické vybavenia, pretože vy si nakúpite terénne autá, nakúpite si osobné autá, nakúpite si vybavenie, traktory, mulčovače a neviem čo všetko, čo som mal možnosť teraz čítať, a tvárite sa akí veľkí ochrancovia prírody ste. Mal som možnosť vidieť, čo sú aj v centrálnom registri zmlúv daktoré veci zverejnené, oni napríklad kosia lúky 500 euro za ha. Však toto keby mali naši poľnohospodári, že dostane 500 euro za ha, že kosí lúky, však jakí by boli šťastní. V CRZ-ku som videl zmluvu medzi BROZ-om a Lesmi SR, ešte bývalý generálny riaditeľ to podpisoval, 125 alebo 145 ha, neviem teraz, 120 to minimálne bolo, za 800 euro ročne. Môžu tam pásť, môžu tam kosiť, hej, dostanú dotácie.
Pán predseda Karahuta, ty vidíš do toho poľnohospodárstva, vieš, aké sú dotácie, vieš si predstaviť, že by mal nejaký poľnohospodár 120 alebo 140, neviem teraz presne, ale okolo 120 ha za nájom 800 euro ročne, že tam môže v podstate robiť tieto činnosti a ešte aj dostane dotácie? Veď tí by boli šťastní ako blchy, keby mali tieto peniaze.
Problém, prečo chcú títo páni previesť pozemky pod štátnu ochranu prírody nie je ochrana prírody, potrebujú sa zbaviť toho, keď si navrhnú tieto projekty na pozemkoch, aby vyškrtli správcu pozemku, od ktorého by museli mať súhlas na takéto aktivity, ktoré musia mať súhlas aj dneska, alebo s ktorým by museli mať minimálne uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu. A tomuto sa oni chcú vyhnúť.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky.
Pán poslanec Suja, nech sa páči ako prvý.