48. schôdza

Ďakujem za slovo. Nestačím sa diviť, že čo sa vlastne deje. Inak, pani poslankyňa, ten vecný tón, ktorým ste vystúpili, je dosť vzácny posledné dni v tomto pléne. Som rád, že ste tak vystúpili. Ale ak ste položili otázku, že prečo je tu toľko rozporov, prečo je tu toľko nezhody v mnohých veciach, no tá prvá je, že príspevok pána ministra Budaja do celého tohto úsilia, ktoré tu je, bolo jediné. Prišiel sem, ponadával opozícii do chrapúňov a ja neviem, čo do všetkého možného, čo teda si asi pravdepodobne máloktorý minister v celej Európskej únii dovolí v pléne parlamentu, ale to je Jano Budaj. Ja som inak bol s ním v jednom koaličnom klube v roku 1998 - 2002.
Ak by sme nebrali do úvahy tú politizáciu, ktorá tu je, a išli by sme len na podstatu problému, tak musíme povedať, že preto je to poslanecký návrh, aby nemohol byť posudzovaný v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Pretože to, čo pán poslanec Šíbl povedal, že to bolo v pripomienkovom konaní, to je veľké klamstvo, pretože v tom možno bolo, boli tie dve strany pôvodného návrhu, ale vôbec nie ten dvoj alebo trojhodinový pozmeňujúci návrh, ktorý rieši všetky tie veci, ktoré tu mnohým prekážajú. A to je aj asi problém vášho koaličného sporu, že to ako koalícia neviete posúdiť. A ten hnev netreba obracať na nás.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Zemanová, súhlasím s tebou, že spolupráca je dôležitá. Názorové rozdiely medzi týmito dvoma komunitami boli, sú a budú, ale mali by zostať vo vecnej rovine a zohľadňovať klimatickú krízu a krízu biodiverzity. Lebo kým sa tu vedú lesnícko-ochranárske zákopové vojny, tak hrozia Slovensku zo strany Európskej komisie sankcie. Navyše sa v niektorých kruhoch začína spochybňovať samotný zmysel národných parkov a vznikajú iniciatívy za zníženie kategórie a spochybnenie veľkoplošnej ochrany územia. Rastie napätie, ktoré vnímame na všetkých úrovniach riadenia, alebo sa šíria nenávistné výzvy a petície.
Máme za sebou neštandardný pandemický rok, no ten nás nemôže ospravedlniť, aby sme plnili programové vyhlásenie tejto vlády vo sfére ochrany prírody a krajiny.
Ďakujem.

Mária, ďakujem ti veľmi pekne za vecné uzavretie tejto, faktických pripomienok. Veľmi stručne.
Predkupné právo nie je súčasťou tejto novely. To už je v platnom zákone, ako aj, ako aj nakladanie s majetkom štátu. Ani slovom som nehovorila o dotáciách. Ani slovom som nehovorila o peniazoch, tak prosím pekne, nevkladajte mne slová, ktoré som nepovedala, je nekorektné, ak vy, aj pán poslanec Karahuta, aj Kuffa stále hovoríte o takýchto veciach. Asi máte také chúťky vy.
Ale treba povedať ešte ďalšie, hospodárenie na pôde. Áno, hospodárenie na pôde je kľúčové a práve mladí ľudia majú záujem hospodáriť v národných parkoch, majú záujem hospodáriť ako ekologické hospodárenie, majú záujem o agroturizmus. Práve týmto sa vytvára veľká šanca na to, aby mladí ľudia prišli a realizovali program manažmentu. Národný park je tuná cez Dunaj, hneď kúsoček, takmer na bicykli tam môžte prísť do rakúskeho Donau-Auen. Tento zákon nie je o peniazoch, ale je o pozemkoch. Áno, je. Je to o prístupe, o zjednotení štátnych pozemkov ako prostriedku na vytvorenie zonácie. Toto si treba uvedomiť.
Pán kolega Mičovský, spoločná správa, áno, ale je to v súčasnosti utópia. Mohol si to predložiť, keď si bol ministrom, SaS to má v programe, my by sme to určite podporili, ale, žiaľ, do programového vyhlásenia sa tento zámer nepremietol.
Pán poslanec Faič, ja sa nehnevám na búrlivú diskusiu, je to oprávnené, každá reforma takéto emócie vyvoláva. Len prosím, aj prosím aj teba, Janko Mičovský, si povedal, ako prvý krok, prosím ťa, podpor túto reformu a ber to ako prvý krok k zodpovednej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, väčšina argumentov už v rozprave k návrhu novely zákona 543/2002, týkajúce sa prevodu štátnych pozemkov v národných parkoch, väčšina týchto argumentov už v rozprave odznela. Niektoré sa dokonca viackrát opakovali, niektoré síce ešte nezazneli, ale v tejto chvíli mám pocit, že táto rozprava v tejto chvíli už do značnej miery splnila svoj cieľ.
Niektoré argumenty neodzneli a je mi to veľmi ľúto, ale vnímam to tak, že nie je toto jediná reforma, ktorá je pred nami, a jediný návrh zákona, takže stručne by som len zmienil zopár podnetov možno do ďalších diskusií a je mi ľúto, že tu nesedia tí kolegovia najmä zo strany opozície, ktorým boli tieto pripomienky určené. A chcel by som rehabilitovať možno niektoré témy a niektoré, niektoré druhy, takže určite, určite by si podstatnú, podstatne viacej pozornosti zaslúžila téma vzťahu lykožrúta a iného podkôrneho hmyzu v smrečinách, či už v národných parkoch alebo mimo národných parkov. Odporúčam teda kolegom v tejto oblasti preštudovať si viaceré odborné publikácie, ktoré sú publikované, čiže kto má záujem, môže sa o tom dozvedieť, niečo z toho zaznelo aj v rozprave.
Osobitne mi tu je ľúto, že tu nie je prítomný pán poslanec Suja, mal som preňho pripravený pomerne rozsiahly príspevok, aj pre ďalších, samozrejme, o význame niektorých na prvý pohľad menej významných alebo menej známych druhov živočíchov. Viem, že pán Suja je veľký priaznivec tých periodických mokradí, ktoré stále nejako ťažko, ťažko vníma ich význam, tak som mu chcel niečo pripomenúť o pijavici lekárskej hirudo medicinalis, ktoré, ktorá okrem iných biotopov sa vyskytuje najmä v takýchto prechodne vysychajúcich mokradiach. Ide o druh európskeho významu s enormným významom z hľadiska jeho medicínskeho využitia, čiže pre lekárske využitie je to druh naozaj nenahraditeľný.
Kolegom, ktorí tu kritizovali tie rôzne projekty na hraboše, nie sú to, upozorňujem, hraboše bežné, čiže hraboš poľný, ale ide o extrémne ohrozený druh hraboša, ktorý je kriticky ohrozený na území celej Európskej únie, čiže netreba si to zamieňať.
Tak isto tu boli pripomienky voči projektom na ochranu či skôr záchranu sysľa. To by som možno trošku podrobnejšie zmienil, lebo naozaj syseľ pasienkový spermophilus citellus je jedným zo súčasných symbolov slovenskej prírody a jej ochrany, a to práve v poľnohospodárskej krajine. Čiže v krajine vlastne vytvorenej človekom a tento druh si naozaj vyžaduje ten aktívny manažment, po ktorom viacerí tuná volali, ale, samozrejme, nielen syseľ je kriticky ohrozený v súčasnosti, a to nielen na Slovensku, ale aj vo viacerých okolitých krajinách v dôsledku zmien vo využívaní poľnohospodárskej krajiny, ku ktorým došlo najmä v období po druhej svetovej vojne z príčin všeobecne známych. Ale aj ten syseľ je vlastne len jednou zo zložiek ekosystému a potravného reťazca a je strategicky významnou potravou alebo korisťou pre ďalšie ešte oveľa vzácnejšie druhy, vrátane viacerých druhov dravcov, ako je napríklad orol kráľovský, ďalšie druhy orlov, sokol rároh a ďalšie dravce. Ten sokol rároh je na území Slovenska už prakticky vyhynutý a tak isto aj tieto druhy, ktoré sú bytostne závislé, okrem iného, okrem iných faktorov aj od dostatočne silných populácií tých druhov, ktorými sa živia, a to je najmä syseľ. Tak koniec koncov aj ten orol, tie orly, viaceré druhy a sokoly sú symbolom slovenskej prírody.
Nie nadarmo sa do zlatého fondu slovenskej literárnej tvorby dostala aj báseň Orol vták od Janka Kráľa, no a keby tu kolegom, žiaľ, stále neprítomným, ani to nestačilo, tak ja som si len tak narýchlo našiel vo Wikipédii, že aj v nacistickej symbolike, ktorá by možno mohla byť trochu bližšia, orlica na vrchole svastiky je jedným z takých významných symbolov tejto symboliky, čo v žiadnom prípade nehovorím, že ju chcem propagovať, to sa nepatrí a myslím, že to aj zákon zakazuje, len som chcel upozorniť vecne, že keby ich neoslovili tie predchádzajúce argumenty, tak možno aspoň toto by mohlo byť pre niektorých z nich dôvodom, že aspoň toho sysľa ako zdroj potravy pre toho orla či orlicu by mohli rehabilitovať, keď už tie ostatné druhy im ležia v žalúdku.
Takže verím, že k týmto témam bude ešte príležitosť sa v budúcnosti vrátiť či už na pôde výborov k tomu určených, alebo aj tu v pléne pri vhodnej príležitosti a v tejto chvíli si naozaj myslím, že každý, kto mal záujem sa dozvedieť základné informácie o reforme národných parkov, ktorú predkladáme, mal v tejto rozprave šancu.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválime.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Budem úprimný, nechcel som vystúpiť v záverečnom slove, pretože tej diskusie bolo dosť, ale, bohužiaľ, musím reagovať. Dve veci ma tu mrzia, tri veci, pardon.
Prvá vec, najpodstatnejšia, nebavili sme sa o ochrane prírody. Nerozprávali sme o tom, ako les zvyšuje vodozádržnú funkciu, nerozprávali sme sa o tom, ako zvyšuje úroveň fotosyntézy, aby sme zachytávali viac CO₂, viac emitovali kyslíka, regulovali pomer CO₂, kyslíka a dusíka v ovzduší.
Čo je základom klimatickej zmeny? Základom klimatickej zmeny nie je vlastníctvo, ale kvalita ovzdušia. To je tá klimatická zmena. Niekoľkí ľudia sa tu oháňali prezidentkou a Glasgowom a o znížení, aby sa neznižovala lesnatosť. Prečo sa nemá znižovať lesnatosť? Kvôli, kvôli krajinotvorbe? Povedzme, že áno. Ale hlavne kvôli klimatickým zmenám. O tom sme sa tento, v tieto hodiny a dni nebavili. Nebavili sme sa o vodozádržnej funkcii lesa, však načo. Nikto, nikto nepovedal, ako vlastne plní ten les tú funkciu z hľadiska vodozádržnosti, ako, ako vplýva zdravý strom na kvalitu pôdy, na mikrobiálny život, lebo toto je tá vodozádržná funkcia lesa. Nerozprávali sme sa o hospodárskych škodách, ktoré sú spôsobené na poľnohospodárskej pôde, pretože blízko lesa sú polia, a to sú ťažké miliónové hodnoty, ktoré štát nedokázal za 30 rokov kompenzovať, resp. nastaviť systém prostredníctvom poistného plnenia na odstraňovanie týchto škôd. Pretože toto je, to sú dôvody, prečo naše poľnohospodárstvo, naše regióny upadajú.
Ja súhlasím s tým a plne sa podpisujem pod to, čo bolo povedané, že treba zvýšiť zamestnanosť, že treba zvýšiť cestovný ruch, o tom absolútne, ja si myslím, ale to ani nebolo nikde v pléne spomenuté, že niekto bol voči tomu, to nie. Nebavili sme sa o zvýšení kvality a úrovne ochrany prírody. Bavili sme sa o majetkoch. Niekoľko dní sme sa bavili o majetkoch. A nakoniec pani poslankyňa Zemanová to v poslednom svojom vystúpení aj potvrdila.
Ale čo ma mrzí, na záver, je to, že ja som verejne vyzval predkladateľa, aby odpovedal na otázku, prečo nie zonácia? Pani poslankyňa Zemanová povedala, že zonácia nie je teraz cieľom, cieľom zákona o ochrane prírody. Aby sme sa bavili o zákone o ochrane prírody? Na čo robíme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ku iným zákonom, keď ideme odstrániť jednu vec a na tú sa nalepí desať pozmeňovákov, lebo je otvorený zákon? Či tento zákon o ochrane a prírody a slovenská príroda si nezaslúži nič, len presuny pozemkov?
Pýtal som sa otvorene predkladateľa, čo s ochrannými pásmami? Už keď sa nepodarilo zobrať tých 660-tisíc poľnohospodárskej pôdy, čo bolo v pôvodnom návrhu, a už sa to zúžilo len na tých 180-tisíc, v tom sú aj pôda 30-tisíc neidentifikovaných vlastníkov, správne som povedal, lebo to nie sú neznámi vlastníci. Neznámy vlastník neexistuje, presne to vysvetlil odborne pán poslanec Fecko. Prečo ideme brať túto pôdu? Pretože ročná dotácia na 30-tisíc ha pôdy v týchto národných parkoch viete, koľko je 20 miliónov? To je, to je oficiálna ročná dotácia, priame platby ANC-čko a plus kompenzácie a za stratu hospodárskej činnosti je 20 miliónov. Prečo ideme brať túto pôdu? Prečo nenecháme ju tam tým, komu to patrí? Veď spravuje ju Slovenský pozemkový fond a prečo nehľadáme tých vlastníkov, veď tí vlastníci sa postupne hlásia a predeďujú sa pozemky a tak tie pozemky patria im.
Čo bude s ochrannými pásmami? Ja neviem, ja som sa stále nedozvedel, čo bude s 280-tisíc, alebo takto nejako, s 250 000 ha ochranných pásiem. V prvom návrhu to boli aj ochranné pásma. Teraz nejako sa z toho vytratili, ja už z toho pozmeňováku neviem vyjsť. Budú predmetom presunu? Bude tam nejako štát zasahovať? Ale nie vyhláseniami, deklaráciami, že bude diaľnica do roku 2010, 2020, 2030, to sme počúvali tridsať rokov. Nič sa nezmenilo, tridsať rokov zase len vyhlásenia, deklarácie, čo urobíme! Kurník, tak to dajme na papier, podpíšme sa pod to! Prečo len prázdne slová?! Prečo sa bojíme riešiť predkupné právo? Prečo to nezrušíme, predkupné právo? Na jednej strane rozprávame o kravičkách pod hotelmi v Alpách a na druhej strane nedovolíme tým ľuďom, aby v rodine rozvíjali svoje podnikanie, aké kravičky pod tými, pod tými hotelmi tam mali. Nebudú ich mať.
Takže poprosím, už rozprava k tomu je skončená. Aspoň písomnou formou informovať poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, informovať aj členov výboru, ja sa na to na výbore budem pýtať, prečo nie zonácia, čo bude s ochrannými pásmami a prečo sa nerieši predkupné právo, lebo toto je to, čo sa malo tu riešiť, keď sme sa bavili o majetkoch. O odbornej stránke už nehovorím, tá, bolo povedané, že ochrana prírody nie je predmetom novely tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ešte, ešte, pardon, som, termín hlasovania bude v utorok o jedenástej hodine. (Reakcie z pléna.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Jarmily Halgašovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 49/2018 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Predkladaný návrh zákona reaguje na dlhodobý a nedoriešený problém, ktorým je zabezpečenie refundácie prostriedkov vynaložených z verejných zdrojov na sanovanie nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve osôb, ktoré nemajú postavenie pôvodcu alebo povinnej osoby. Výška refundácie, čiže finančnej náhrady je určená ako rozdiel trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti pred a po vykonaní sanácie.
V súčasnosti sa pomerne často stáva, že mnohé bývalé priemyselné podniky, na ktorých pozemkoch sa nachádzajú environmentálne záťaže, nemajú známeho pôvodcu environmentálnej záťaže, nie je ani určená povinná osoba a zodpovedným subjektom za stav a sanáciu environmentálnej záťaže sa tak stáva štát prostredníctvom príslušného ministerstva. Pritom sanácia environmentálnych záťaží má zvyčajne pozitívny vplyv na zvýšenie trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti, čo možno považovať za istú formu nepriamej štátnej pomoci.
Cieľom tohoto návrhu je preto vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by bolo možné na jednej strane zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov, ktoré boli vynaložené na sanáciu environmentálnej záťaže a na druhej strane príliš ekonomicky nezaťažovať dotknutých vlastníkov vzniknutým ekonomickým bremenom, ktoré spočíva v poskytnutí nepriamej štátnej pomoci. Z tohto dôvodu návrh zákona vytvára priestor pre alternatívne riešenie tak, aby dotknutí vlastníci mali možnosť namiesto vyplatenia rozdielu v trhovej cene sanovanej nehnuteľnosti, tzv. finančnej náhrady, aby mohli uzavrieť záložnú zmluvu v prospech štátu, to znamená príslušného ministerstva, pričom príslušné ministerstvo ako záložný veriteľ môže potom pri prvom prevode sanovanej nehnuteľnosti požadovať finančnú náhradu spočívajúcu v rozdiele medzi trhovou cenou sanovanej nehnuteľnosti pred a po vykonaní sanácie.
Súčasťou predkladaného návrhu je takisto novelizácia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1993 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a to v súvislosti so zápisom záložného práva k sanovanej nehnuteľnosti s tým, že od uvedenej položky budú oslobodené príslušné ministerstvá v kontexte vkladu záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán podpredseda, kolegyne poslankyne, poslanci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 841 z 24. júna 2021 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Jarmily Halgašovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 49/2018 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 590, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali, aha, k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 332 z 9. septembra 2021 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 142 zo 16. septembra 2021 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 143 zo dňa 16. septembra 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona o odstraňovaní environmentálnych záťaží sa potrebujeme vysporiadať s minulosťou neriešenia obrovských envirozáťaží, ktoré sú dedičstvom bývalého režimu po priemyselnej výrobe, keď ešte neexistovala dostatočná ochrana základných zložiek prírody, ako sú voda, pôda a vzduch. Návrh pomôže odstrániť ekologické záťaže na pozemkoch, ktoré sú teraz už v súkromnom vlastníctve, a štát v tejto chvíli nemá dostatočné nástroje na ich odstránenie, resp. prinútenie súkromného vlastníctva ich odstrániť.
V tejto súvislosti preto predkladám ešte pozmeňujúci návrh, ktorý precizuje povinnosti štátu požadovať od vlastníka sanované nehnuteľnosti, náhradu finančných prostriedkov vynaložených na vykonanie sanácie environmentálnej záťaže za presne určených podmienok a zároveň spresňuje znenie tak, aby nebolo možné vyhnúť sa plneniu platby. Dovoľte mi prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Jarmily Halgašovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 49/2018 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 590.
Bod 1. V názve zákona sa za slovami "a ktorým sa dopĺňa zákon" vkladajú slová "Národnej rady Slovenskej republiky".
Bod 2. V čl. I v nadpise pod § 9a sa slová "zvýšenie trhovej ceny nehnuteľnosti sanovanej z verejných zdrojov" nahrádzajú slovami "sanáciu environmentálnej záťaže".
Bod 3. V čl. I bod 1 § 9a ods. 1 znie:
(1) Ak štát uskutoční z verejných prostriedkov sanáciu environmentálnej záťaže, ktorá sa nachádza na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom alebo správcom nie je štát (ďalej len ´sanovaná nehnuteľnosť´), je povinný požadovať od vlastníka sanovanej nehnuteľnosti náhradu finančných prostriedkov vynaložených na vykonanie sanácie environmentálnej záťaže (ďalej len ´finančná náhrada´); za sanovanú nehnuteľnosť sa nepovažuje nehnuteľnosť, ktorá je súčasťou kontaminačného mraku, súvisiaceho s environmentálnou záťažou, ak nebola zahrnutá do projektu sanácie environmentálnej záťaže. Vlastník sanovanej nehnuteľnosti je na základe vízií podľa odseku 5 povinný uhradiť sumu zodpovedajúcu finančnej náhrade za sanovanú nehnuteľnosť, alebo v lehote podľa ods. 5 uzavrieť záložnú zmluvu.".
Bod 4. V čl. I v 1. bode § 9a ods. 2 sa slovo "zdroje" nahrádza slovami "prostriedky podľa odseku 1" a slovo "a" sa nahrádza slovom "alebo".
Bod 5. V čl. I v 1. bode § 9a ods. 3 znie:
(3) Výška finančnej náhrady za sanovanú nehnuteľnosť nesmie presiahnuť výšku účelne vynaložených prostriedkov na vykonanie geologického prieskumu environmentálnej záťaže a sanáciu environmentálnej záťaže financovaných z verejných prostriedkov podľa ods. 1.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 21a sa vypúšťa. (Hlasy v sále. Reakcia rečníčky: "Vyrušuje ma to".)
Bod 6. V čl. I v 1. bode § 9a ods. 4 v prvej vete sa slovo "vyplývajúcej" nahrádza slovom "vyplývajúcu" a druhá veta znie: "Pohľadávka vyplývajúca z finančnej náhrady zo sanovanej nehnuteľnosti sa premlčí po uplynutí desiatich rokov; premlčacia doba plynie odo dňa schválenia záverečnej správy zo sanácie environmentálnej záťaže.".
Bod 7. V čl. I v 1. bode § 9a sa odsek 5 vypúšťa.
Doterajšie odseky sa primerane prečíslujú.
Bod 8. V čl. I v 1. bode § 9a ods. 6 znie:
(6) Príslušné ministerstvo v lehote do 12 mesiacov odo dňa schválenia záverečnej správy projektu sanácie environmentálnej záťaže podľa odseku 4 vyzve vlastníka sanovanej nehnuteľnosti, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy uhradil sumu zodpovedajúcu finančnej náhrade, ktorá je uvedená vo výzve, alebo aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy odoslal podpísaný návrh záložnej zmluvy na sanovanú nehnuteľnosť v prospech štátu na sumu uvedenú vo výzve pre konkrétnu sanovanú nehnuteľnosť podľa odseku 3. Vo výzve podľa prvej vety je uvedená výška finančnej náhrady a súčasťou výzvy je návrh záložnej zmluvy.".
Bod 9. V čl. I v 1. bode § 9a ods. 7 sa slovo "ods. 6" nahrádza slovom "odseku 5" a slová "za všetky sanované nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, na ktorých" sa nahrádzajú slovami "za každú sanovanú nehnuteľnosť v jeho vlastníctve, na ktorej".
Bod 10. V čl. I, 1. bode § 9a ods. 8 sa slová "odseku 6" (dvakrát je to) nahrádzajú slovami "odseku 5" (dvakrát) a slová "neuzavrie záložnú zmluvu" nahrádzajú slovami "nedoručí podpísaný návrh záložnej zmluvy".
Bod 11. V čl. I, 1. bode § 9a odsek 10 znie:
"(10) Za deň doručenia výzvy podľa odseku 5 sa považuje okamih jej doručenia do elektronickej schránky podľa údajov elektronickej doručenky a deň doručenia do vlastných rúk alebo deň, kedy bolo odopreté jej prevzatie, ak sa výzva doručuje poštou. Ak vlastník sanovanej nehnuteľnosti nie je známy alebo nie je známy jeho pobyt, výzva podľa odseku 5 sa doručuje verejnou vyhláškou na webovom sídle príslušného ministerstva a súčasne sa zverejní na úradnej tabuli a webovom sídle obce, v ktorej sa environmentálna záťaž nachádza, počas 30 dní. Uplynutím 30 dní od zverejnenia vyhlášky sa výzva považuje za doručenú bez ohľadu na skutočnosť, či sa o tom vlastník sanovanej nehnuteľnosti dozvedel alebo nie.".
Bod 12. V čl. I, 1. bode § 9a sa odseky 11 a 12 vypúšťajú.
Bod 13. V čl. I, 1. bode § 9b znie:
"§ 9b
(1) Pre zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady, ktorá presahuje u vlastníka sanovanej nehnuteľnosti sumu 1 000 eur, príslušné ministerstvo rozhodne o zriadení záložného práva k sanovanej nehnuteľnosti, ak nedošlo k uzavretiu záložnej zmluvy podľa § 9a ods. 5 a nebola uhradená pohľadávka vyplývajúca z finančnej náhrady; záložné právo k sanovanej nehnuteľnosti vznikne dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zriadení záložného práva. Príslušné ministerstvo je oprávnené začať konať o zriadení záložného práva do jedného roka odo dňa doručenia výzvy podľa § 9a ods. 9.
(2) Účastníkom konania o zriadení záložného práva je vlastník sanovanej nehnuteľnosti.
(3) Na konanie o vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.²³⁾
(4) Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí aj vymedzenie výšky pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady, vymedzenie predmetu záložného práva, zákaz vlastníka sanovanej nehnuteľnosti nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu príslušného ministerstva a náležitosti podľa osobitného predpisu.^23a)
(5) Proti rozhodnutiu o zriadení záložného práva je možné podať v lehote 15 dní rozklad; podaný rozklad nemá odkladný účinok.
(6) Príslušné ministerstvo rozhodne o zrušení záložného práva, ak došlo k uhradeniu pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady.
(7) Rozhodnutie o zabezpečení pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady zriadením záložného práva na nehnuteľnosti sa vyznačí v katastri nehnuteľností.
(8) Právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže vlastník sanovanej nehnuteľnosti vykonať len po predchádzajúcom súhlase príslušného ministerstva. Postup podľa prvej vety sa neuplatní, ak ide o výkon
záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka; túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť príslušnému ministerstvu.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 23a znie:
"^23a) § 42 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.".
Bod 14. V čl. I, 2. bode, 19a nadpise sa slová "1. septembra 2021" nahrádzajú slovami "1. decembra 2021".
Bod 15. V čl. I, 2. bode, § 19a ods. 1 sa slová "nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve," nahrádzajú slovami "nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom nie je štát a" a slová "bude uskutočnená (ukončená, pozn. red.) po 1. septembri 2021" sa nahrádzajú slovami "sa uskutoční (sa ukončí, pozn. red.) po 1. decembri 2021".
Bod 16. V čl. I, 2. bode, § 19a sa odsek 2 vypúšťa.
Bod 17. V čl. II úvodnej vete sa slová "zákona č. 128/2021 Z. z. a zákona č. 149/2021 Z. z. sa mení" nahrádzajú slovami "zákona č. 128/2021 Z. z., zákona č. 149/2021 Z. z., zákona č. 259/2021 Z. z., zákona č. 287/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 372/2021 Z. z. a zákona č. 378/2021 Z. z. sa dopĺňa".
Bod 18. V čl. II, normatívnom texte, úvodnej vete sa slová "v časti OSLOBODENIE sa na konci vkladá nový bod" nahrádzajú slovami "sa časť OSLOBODENIE dopĺňa piatym bodom" a doterajší text sa označuje ako bod 5, ktorý znie:
"5. Od poplatkov podľa tejto položky sú oslobodené ministerstvá,^12b) ak ide o úkony spojené so zriadením záložnej zmluvy podľa § 9a alebo vydaním rozhodnutia o zriadení záložného práva podľa § 9b zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. ... /2021.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 12b znie:
"^12b) § 3 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.".
Bod 19. V čl. III sa slová "1. septembra 2021" nahrádzajú slovami "1. decembra 2021".
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Možnože ma opravíte, pán predsedajúci, ale som jeden z predkladateľov, pretože som tiež podpísaný akože pod novelu tohto zákona.
Pani kolegyňa, si zle prečítala článok XV (bod 15, pozn. red.), kde sa na konci, hovoríš, že sa uskutoční po 1. decembri, bolo tam, že sa uskutočnia, a má byť ukončí.
Áno, takže neviem, či môžem to ja opraviť alebo predkladajúca, pán predsedajúci.