48. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán predsedajúci, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
1. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
2. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
3. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v úvode svojho vystúpenia vás chcem upozorniť na to, že vo svojom vystúpení použijem slová pána doktora Lupricha Michala, ako aj pána magistra Juraja Švarca, ktorých vítam, tu sú na balkóne, takže vitajte medzi nami, ktorí práve poukazujú na nesúladné názory štátnych organizácií. Príbeh o tom, ako štát jednou rukou dáva a druhou berie, pričom obce sú spolu so svojimi občanmi ekonomickými rukojemníkmi rozhodnutím ústredných štátnych orgánov a orgánov štátnej správy. Pokúsim sa minimalizovať citáciu legislatívy a zároveň zhrnúť fakty.
Áno, dámy a páni, staviame pre občanov. Všetko sa začalo rozhodnutím štátu, ktorý sa prostredníctvom svojich organizácií – Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako aj Štátneho fondu rozvoja bývania – rozhodol uvoľniť financie na zabezpečenie nájomných bytov pre občana. Peniaze boli vyčlenené na nákup bytových jednotiek, ktoré budú spĺňať podmienky stanovené ministerstvom, ako aj Štátnym fondom rozvoja bývania. V mnohých obciach a mestách prebehla v réžii súkromných investorov výstavba objektov, ktoré spĺňali atribúty nájomného bývania v súlade s vyššie uvedenými podmienkami.
Na základe toho bolo cca v 350 obciach a mestách po celom území Slovenskej republiky kolektívnymi orgánmi, a to prízvukujem, kolektívnymi orgánmi, obecnými a mestskými zastupiteľstvami, rozhodnuté, že obec, mesto môže prehodnotené nehnuteľnosti odkúpiť, teda predmetné nehnuteľnosti odkúpiť, avšak za predpokladu, že budú kumulatívne splnené podmienky stanovené štátom. A to za prvé, nehnuteľnosť bude riadne dokončená a skolaudovaná. Za druhé, bytové jednotky budú postavené v súlade s podmienkami Štátneho fondu rozvoja bývania. Za tretie, obec, mesto získa zo Štátneho fondu rozvoja bývania dotáciu a získa zároveň aj úver. Za štvrté, cena predávanej nehnuteľnosti nesmie prekročiť štátom stanovenú sumu na kúpu 1 metra štvorcovej plochy.
Zdôrazňujem, že podmienky musia byť splnené, a to kumulatívne, pričom obec môže odkúpiť hotovú nehnuteľnosť. Summa summarum v cca 350 samosprávach boli štátom dané podmienky splnené, štát schválil čerpanie prostriedkov, obce zabezpečili všetko potrebné a ľudia mohli začať bývať. Samosprávy sa navyše zaručili, že zabezpečia navrátenie úverových zdrojov formou regulovaného nájomného späť do štátneho rozpočtu. Zo strany ústredných orgánov štátnej správy ani zmienka o nedodržaní pravidiel.
Sotva sa však ľudia stihli zabývať, prišiel, áno, prišiel šok. Ten istý štát prostredníctvom iného ústredného orgánu štátnej správy, Úradu pre verejné obstarávanie, oznámil cca 350 samosprávam, že s nimi zahajuje správne konanie s hrozbou pokuty, lebo, v kocke zhrnuté, na úrade verejného obstarávania existuje domnienka, že obce mohli zámerne obísť zákon č. 343/2015 o verejnom obstarávaní, lebo vedeli už pred začatím výstavby, že bytovky, ktoré niekto iný na svoje náklady a riziko postavil, určite odkúpia.
Tu si dovoľujem dať do pozornosti, že podľa § 1 ods. 2 písm. c) sa zmluva o verejnom obstarávaní nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania. Úrad pre verejné obstarávanie svoju domnienku o možnom zámere obce získať nehnuteľnosť a obídení zákona o verejnom obstarávaní postavil napríklad na posudzovaní uznesení obecných a mestských zastupiteľstiev, ktorými autonómne schválili predaj alebo prenájom pozemkov, kde neskôr súkromní investori realizovali výstavbu bytových domov. Nuž, mám neochvejný dojem hraničiaci s istotou, že zákonnosť uznesení obecných a mestských zastupiteľstiev je oprávnený posudzovať jedine prokurátor alebo, respektíve súd, určite nie Úrad pre verejné obstarávanie. Navyše mám za to, že v právnom štáte musíme svoje podozrenie dokázať, ťažko môžeme vyrubiť sankciu, pokutu na základe podozrenia. Je tu ale otázka: Úrad pre verejné obstarávanie môže?
Záložná zmluva podmieňujúca získanie úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania, teda v danom prípade od štátu, jednoznačne určuje, že sa musí jednať o nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve záložcu, ktorá je bytovým domom, to je čl. I a čl. II záložnej zmluvy, čo úzko súvisí so znaleckým posudkom, ktorý musel byť vypracovaný na hotovú nehnuteľnosť a určuje jej hodnotu. Teda o akej zákazke na stavebné práce môže byť reč? Vyjadrenie čelného predstaviteľa Úradu pre verejné obstarávanie pre Žurnál Rádia Slovensko o tom, ako sú kontrolované záväzky alebo zákazky i pred vyhlásením, ma, skutočne ma zaráža. V odpovediach na žiadosti o metodické usmernenia som sa dozvedel akurát toľko, že Úrad pre verejné obstarávanie odporúča dôkladne zvážiť použitie výnimky, resp. informácie o znení, mohlo by mať vplyv na výsledok. Nuž, vrúcne ďakujem za jednoznačnú odpoveď. Koľkí starostovia by ocenili odpovede z Úradu pre verejné obstarávanie v znení: Postupujte podľa našich jednoznačných pokynov, vyhnete sa pokute.
Je tu skutočne namieste, vážené kolegyne, kolegovia, otázka. Ak volené kolektívne orgány, v danom prípade jedná sa o 350 obcí a miest, konajú podľa pokynov štátu a štát im za splnenie podmienok nakoniec naparí, áno, naparí pokutu s dovetkom, že bez súdu im bude polovica trestu odpustená, nenapadá ma iné pripomenovanie len výpalné. Podotýkam, že hovoríme o pokutách v rádoch desiatok až stoviek tisíc eur.
Samospráva stála pred dvojakou otázkou: hľadať úverové zdroje, napríklad komerčné úvery, nechať vypracovať projektovú dokumentáciu, dokumentácie. To sú náklady pre samosprávu. Zabezpečiť proces verejného obstarávania, opäť náklady. Stavebný dozor, náklady a samotná výstavba, riziko kvality plus náklady a niekoľkoročný proces. Alebo kúpiť hotovú, skolaudovanú a sprevádzkovanú nehnuteľnosť okamžite k využitiu, využiť vhodné financovanie, to znamená dotácie plus úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ušetrené zdroje a okamžité splácanie späť do štátneho rozpočtu bez nákladov navyše? Ktorá z týchto možností viac zodpovedá definíciám hospodárne, transparentne a efektívne?
Kladiem si otázky. Je nákup existujúcej nehnuteľnosti podľa podmienok štátu zákazka na stavebné práce alebo sa na tento prípad vzťahuje výnimka zo zmluvy o verejnom obstarávaní? Alebo ak sa na tento prípad vzťahuje výnimka, akým právom Úrad pre verejné obstarávanie zahajuje konanie, pokiaľ prípad nespadá do jeho pôsobnosti?
Za tretie, pri vyrubení pokuty sa obce alebo mestá oci... mesto ocitá v registri dlžníkov štátu, to znamená, nemôže čerpať akékoľvek dotačné zdroje. Keď sa preukáže neoprávnenosť konania a pokuty zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, budú obciam a mestám vzniknuté škody refundované? Toto je veľmi zaujímavá otázka. Keď by štát takéto škody refundoval, budú vinníci personifikovaní a budú niesť následky? Kto má osoh z takto vyrubených pokút, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, to znamená zdroje odobraté z regiónov? Kto kontroluje činnosť Úradu pre verejné obstarávanie, hospodárnosť jeho vlastných nákupov?
A teraz, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som to celé zhrnul. Štát prostredníctvom ústredného orgánu štátnej správy, ministerstva a Štátneho fondu rozvoja bývania vyčlenil financie na kúpu nájomných bytov pre občanov; obce zrealizovali kúpu predmetných nehnuteľností striktne podľa štátom taxatívne vymedzených podmienok. Nejedná sa pritom o jednotlivcov, ale o niekoľko stoviek obcí a miest, ako uvádzam vyššie. Obce zabezpečili transfer finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľností a následne zabezpečujú transfer financií vo forme splátok späť do štátneho rozpočtu a následne štát prostredníctvom iného ústredného orgánu štátnej správy, Úradu pre verejné obstarávanie, vymáha od obcí pokuty za splnenie podmienok, ktoré boli predtým štátom, ktoré boli predtým štátom stanovené. Štátom vyčlenené financie boli použité na kúpu nájomných bytov pre občanov. Pokutu stanovenú Úradom pre verejné obstarávanie by obce mali financovať zo svojich rozpočtov? Takéto konanie ústredného orgánu štátnej správy voči samospráve ako zložke verejnej správy priamo volenej občanmi v území sa mi javí prinajmenšom ako dosť nešťastné, keď sú obce a mestá sankcionované za činnosť, ktorú na nich štát v danom prípade presunul.
Je tu, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ale otázka, ako hospodári a pracuje obec a mesto. Každý cent v rozpočte obce musí absolvovať vyjadrenie hlavného kontrolóra a schválenie obecným, ako aj mestským zastupiteľstvom. Pod každý výdavok sa musí podpísať príslušný referent, vedúci oddelenia, prednosta, starosta alebo primátor. Každý výdavok je povinne zverejnený na webe a evidovaný na informačnom systéme Ministerstva financií Slovenskej republiky. Prebehne následná finančná kontrola, k hospodáreniu sa vyjadruje nezávislý audítor a obec vypracuváva záverečný účet, ktorý opäť končí na stole obecného alebo mestského zastupiteľstva.
My starostovia a primátori spoločne čakáme, kedy príde to sľubované zjednodušené, zjednodušenie verejných obstarávaní. Snáď sa dočkáme a keď budeme konať spoločne, dosiahneme spravodlivý výsledok. Prajem samospráve, aby sme si nielen v prípade nájomných bytov mohli povedať, že pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou. Už by, kolegyne, kolegovia, bolo načase.
Toľkoto zatiaľ. Potom by som sa ešte v ďalšom vstupe prihlásil.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán kolega Šimko, ja chcem oceniť výklad k tomuto návrhu novelizácie zákona o verejnom obstarávaní, pretože táto novelizácia z praktického pohľadu aj primátora mesta, hoci nás sa to netýka, ale týka sa to 350 obcí a miest, ako ste správne poznamenali, je oprávnená.
Pre kolegov, ktorí sa touto problematikou nezaoberajú a ktorí, dúfam, podporia túto novelu, chcem len tak trošku pripomenúť, čo to znamená postaviť nájomný dom alebo nájomné byty v nájomných domoch pre obce a mestá, ktoré v tejto agende pokročili doteraz veľmi významne, a aj napriek tomu evidujeme kvantum žiadostí o ubytovanie alebo poskytovanie nájomného bývania v obciach a mestách z rôznych dôvodov pre mladých ľudí, pre rôzne kategórie obyvateľov obcí a miest. Znamená to nájsť pozemok. Znamená to byť úspešný v žiadosti na Štátny fond rozvoja bývania a dotáciu z ministerstva dopravy a výstavby. A potom, samozrejme, samotná realizácia, úskalia verejného obstarávania až po samotné užívanie, prevádzku týchto bytov. Rôzne obce a mestá majú rôzny počet nájomných bytov.
Tu sme... možno ešte pripomenúť treba v tejto súvislosti aj to, že už aj z tohoto dôvodu by bolo možno do budúcnosti potrebné uvažovať o podpore zákona, ktorý sme predkladali pred časom, kedy sme navrhovali, aby sa pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu v zastavaných územiach miest a obcí previedli na mestá a obce a aby aj takýmto spôsobom bola podporená výstavba nájomných bytov. A tie argumenty, ktoré pán kolega Šimko uviedol, sú naozaj dostatočné na to, aby sme mohli túto novelu zákona podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Šimko, veľmi pekne ďakujem za tebou predložený návrh zákona, ktorý naozaj urobí dve veci. Urobí to, že mestá a obce, ktoré sú týmto nešťastným zákonom postihované alebo, respektíve postihnuté v rámci úradu, ktorý vyrobil nejaké pokuty, pretože si nejakým spôsobom a svojvoľne zaumienil, že bol porušený zákon o verejnom obstarávaní, takže tento zákon naozaj umožní iba to, aby tieto mestá a obce, ktoré sa snažili iba o jednu jedinú vec, aby svojim občanom a obyvateľom umožnili kvalitné nájomné bývanie, pretože títo občania si nedokážu prostredníctvom hypotekárneho úveru alebo z vlastných úspor zakúpiť byt alebo rodinný dom. Toto považujem za veľmi dôležité podškrtnúť, pretože naozaj tento zákon nie je proti ľuďom, ale je iba na prospech toho, aby sa toto nájomné bývanie stalo udržateľným a žiadnym iným spôsobom sa nedegradovalo alebo neodsúvalo nabok. Aj tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky je mnoho primátorov či starostov miest z celého Slovenska a mnohých sa tento problém bytostne dotýka.
Ale nedotýka sa to len primátorov a starostov miest, ktorí sú tuná v pléne Národnej rady, ale týka sa to mnohých iných primátorov a miest. Spomeniem len pána primátora Šale, ktorý je vysoko hodnotený a, respektíve vysoko uznávaný a takisto Úrad pre verejné obstarávanie mu vyrubil pokutu za nejakých 600 bytov. Čiže ja to považujem naozaj pre mestá a pre obce za likvidačné a štát by nemal iniciatívu, respektíve pomoc mestám a obciam pre svojich obyvateľov karhať, ale mal by byť nápomocný a tento zákon to naozaj môže umožniť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, pán Blcháč, pán Kočiš, ja ďakujem vám za podporu tohoto zákona, ale skutočne by som zopakoval svoje slová. Jediná vina týchto starostov a primátorov je to, že majú snahu zabezpečiť bývanie pre svojich ľudí, pre svojich občanov, pre mladé rodiny s deťmi. A Úrad pre verejné obstarávanie svojím, svojimi rozhodnutiami ich tlačí úplne k zemi. Ja poviem len zopár pripomienok. Napríklad Šaľa, čo si spomínal, pán kolega Kočiš, tak má pokutu 339-tisíc eur. Alebo spomeniem tu napríklad, spomeniem Modrý Kameň, pokuta 78-tisíc, však tu hrozí nútená správa, ak to, tento zákon neprijmeme. A to by som mohol menovať, budem potom hovoriť v ďalšom mojom výstupe, že koľko tých obcí aké obrovské pokuty dostali. A to len zato, že tí starostovia, primátori, obecné a mestské zastupiteľstvá chceli zabezpečiť pre svojich ľudí bývanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si pozrieť sa na problematiku zachytenú v návrhu zákona v kontexte práva a vykonateľnosti, respektíve nevykonateľnosti sankcií, ktoré Úrad pre verejné obstarávanie udelil alebo zamýšľa udeliť obciam a mestám.
V rozhodnutiach, s ktorými som sa mal česť aj oboznámiť, a bolo ich niekoľko desiatok, úrad rozhoduje na základe vlastného dohadu a pokuty udeľuje na základe vety, citujem, Úrad má za to, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona, koniec citácie. Nemusím ani zdôrazňovať, že žiadny arbiter nemôže rozhodnúť bez dôkazov, len na základe vlastného dojmu. Žiaľ, presne toto sa na Úrade pre verejné obstarávanie deje a rozhodnutiami, ktoré podľa môjho názoru nie sú ani adekvátne podložené, sú doslova kriminalizáciou inštitútov verejnej správy.
Tu sa dostávam aj k ďalšej dôležitej skutočnosti. Úrad pre verejné obstarávanie v týchto prípadoch nepostihuje nijaké zločinecké organizácie alebo skupiny. Rozhodnutia sú vydávané obciam a mestám, teda inštitúciám, ktoré sú základnými piliermi verejnej správy. Inštitúciám, ktoré dennodenne v praxi vykonávajú aplikáciu zákonov priamo zoči-voči občanom. Úrad týmto inštitúciám nielenže udeľuje pokuty, ktoré sú pre mnohé samosprávy likvidačné a sú jednosmernou letenkou, ako už aj bolo spomínané u mojich predrečníkov, do nútenej správy.
Úradu pre verejné obstarávanie toto nestačí a v mnohých prípadoch navrhol aj navyše zrušenie kúpnych zmlúv na súde. Podotýkam v mnohých, nie všetkých, teda po, a ide o dvojitý meter, pretože úrad podal návrh na súd len v prípadoch, kde to jeho pracovníci stihli; a po b svojím konaním v prípade vyhovenia súdu by sa tisíce nič netušiacich ľudí spokojne obývajúcich nájomné byty ocitli razom takpovediac na ulici, nakoľko zrušenie kúpnych zmlúv znamená vrátenie všetkých plnení zo zmluvy vyplývajúcich, a to od počiatku.
Našťastie môžem aj s potešením konštatovať, že minimálne v niekoľkých prípadoch boli vydané rozsudky súdu, ktorými boli žaloby Úradu pre verejné obstarávanie rezolútne zamietnuté a kde bolo konštatované, že žaloby Úradu pre verejné obstarávanie trpia značnými právnymi vadami. Zároveň sa súd stotožnil s konštatovaním, že Úrad pre verejné obstarávanie sa vo svojich rozhodnutiach, respektíve žalobách opiera o vyextrahované časti rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, ktoré v celkovom znení majú diametrálne odlišný kontext, pričom úradom citované rozsudky sa navyše týkajú prípadov, ktoré nie je možné ani právne komparovať s prípadmi nájomných bytov v Slovenskej republike. Navyše náš právny systém sa riadi zásadou "ne bis in idem", teda nemožnosťou trestať dvakrát v tej istej veci. Pritom Úrad pre verejné obstarávanie by chcel potrestať samosprávy, respektíve občanov dvakrát, jednak pokutou v správnom konaní a jednak zrušením kúpnej zmluvy v súdnom konaní, a to len pre nesúlad štátom produkovanej legislatívy v minulosti. Beriem to ako trestanie nevinného za vlastné chyby. Takýto stav nemožno pripustiť, a preto požadujem alebo považujem aj za dôležité, aby obce a mestá, celkovo ako samospráva, ako zmienené základné piliere verejnej správy boli očistené a aby sa od pokút upustilo.
Dovolím si zhrnúť skutočnosti. V odbore i na verejnosti panuje jednoznačná zhoda, že obce nepochybili, čo potvrdil aj už súd v niekoľkých prípadoch. Preto je nezmyselné vyhadzovať verejné zdroje na právne služby a dlhotrvajúce právne a súdne konania. Navyše takéto pokuty by boli de facto len transferom zdrojov medzi zložkami verejnej správy, pričom zdroje by chýbali tam, kde ich najviac potrebujeme, v regiónoch u ľudí.
Ja sa ani nečudujem, že miestne samosprávy sú nespokojné s pokutami za obchádzanie a porušovanie pravidiel pri obstarávaní nájomných bytov. Udelené sankcie im zhoršujú jednoznačne ich finančnú situáciu, pričom to nepodporuje ich záujem o aktívnejšiu výstavbu nájomného bývania pre svojich obyvateľov. Mestá, obce tiež poukazujú na to, že ide o byty, na ktoré na základe splnených požiadaviek už získali dokonca aj dotácie od ministerstva dopravy a výstavby či zvýhodnené úvery od Štátneho fondu rozvoja bývania. Jedným z problémov pri obstarávaní bytov sú aj nevysporiadané vzťahy s pozemkom, ktoré... alebo s pozemkami, ktoré sťažujú samosprávam výstavbu alebo kúpu bytov.
Zaregistroval som aj vyjadrenie Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sa bráni tým, že jednou z jeho hlavných povinností je dohľad nad dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní. To je v poriadku. Platí to aj pre mestá a obce pri používaní verejných peňazí vrátane zabezpečenia nájomného bývania. No na vyjadrenie Úradu pre verejné obstarávanie asi len toľko, že aj samospráva je štát. Už by sme si konečne mali zvyknúť a pochopiť, že štátna správa a samospráva tvoria jeden celok, a to verejnú správu. Preto je dôležité, aby v tomto prípade centrálne orgány pomohli samospráve. Legislatíva pri kúpe, respektíve obstarávaní bytov je nešťastne nastavená. Pokuty sú pre samosprávy likvidačné a radšej by sa mala otvoriť aj diskusia a upriamiť pozornosť na zmenu k lepšej a efektívnejšej legislatíve v tejto oblasti. Samozrejme, zákonnosť postupuje základným pilierom celého procesu. Na druhej strane samospráva konala v dobrej viere zlepšiť podmienky bývania pre svojich vlastných obyvateľov, občanov. Áno, boli tu aj zmienené niektoré mestá, ktoré dostali dokonca ocenenie za výstavbu v tejto oblasti, v tomto segmente. A ocenením z druhej strany od niektorých úradov bola pokuta. Pokuta, ktorá ich môže zlikvidovať.
Veľmi kvitujem a starostovia dotknutých obcí to musia aj potvrdiť, že Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky aktívne prispelo aj k príprave návrhu, ktorý bol v minulosti tiež predložený našim koaličným partnerom, ale nenašiel podporu. Samosprávy túto skutočnosť, tieto problémy, s ktorými sa potýkajú pri udeľovaní týchto pokút, oznámili aj prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorá sa mala tejto oblasti venovať. Takýmto konaním sa totiž dostávajú obce nielen do finančnej nestability, ale súčasne môže nastať aj právna neistota pre obce, pre dokonca Štátny fond rozvoja bývania, pre samotné Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. V neposlednom rade pocítia výrazný dopad dobromyseľní užívatelia týchto nájomných bytov.
Úrad pre verejné obstarávanie udelil pokuty pre nájomné byty niekoľkým desiatkam miest a obcí v celkovom objeme viac ako 1,5 milióna eur. Je preto potrebné zabrániť represívnym opatreniam Úradu pre verejné obstarávanie a namiesto nich prijať preventívne. O čom sa ideme baviť? Čo je dôležitejšie? Represia alebo prevencia? Myslím si, že každý v tejto sieni si zodpovedá túto otázku.
Samosprávy žiadali konkrétne opatrenia, ako majú postupovať. Naším spoločným cieľom by malo byť v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré tu dokonca aj zo strany pána navrhovateľa bolo citované, podporovať obce a mestá pri zabezpečovaní nájomných bytov pre občanov, k čomu rozhodovacia činnosť, bohužiaľ, a to sa musím pridržiavať faktov, rozhodovacia činnosť Úradu pre verejné obstarávanie určite neprispieva.
Načrtajú sa nám však aj viaceré otázky, napríklad: Čo si možno myslieť o tom, že samosprávy sa sťažujú na pokuty od Úradu pre verejné obstarávanie za porušovanie pravidiel verejného obstarávania pri výstavbe bytov? Tu chcem podotknúť, a to som sa bavil aj s viacerými predstaviteľmi miest a obcí, primátormi a starostami, že Úrad pre verejné obstarávanie neinicioval v minulosti nikdy diskusiu, kde by včas upozornil na nesúlad legislatívy, kde by upozornil tých predstaviteľov samosprávy a kde by táto schéma bola vopred upravená a nastavená tak, aby spĺňala všetky súvisiace legislatívne normy. Je potrebné povedať, že ÚVO taktiež svoje rozhodnutia podporuje rozhodnutiami z iných krajín Európy, ktoré sú však neporovnateľné z hľadiska samotnej podstaty veci i z hľadiska lokálnej legislatívy. ÚVO ako ústredný orgán štátnej správy vôbec nebral do úvahy následky svojich postupov, nakoľko okrem vyrubených pokút podal na súd návrhy na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, čo môže prispieť k existenčným problémom terajších užívateľov nájomných bytov nadobudnutých mestami a obcami.
Ja som aj viackrát deklaroval, že v tomto prípade stojím za našimi obcami a mestami, teda za našimi občanmi, a musíme podniknúť kroky potrebné k náprave. Otázka je aj, nakoľko je však vhodné navrhovať odpustenie pokút. Je to legitímna otázka. Je potrebné zdôrazniť, že tu nejde o akéhosi osamelého jazdca, ktorý objavil nejakú dieru v zákone a chcel ho obísť. Desiatky obcí a miest postupovali v zmysle pokynov štátu, štátne orgány vypracovali vzory zmlúv a na základe týchto vlastných zmlúv štátne orgány uvoľňovali financie na zabezpečenie bývania pre občanov v jednotlivých regiónoch.
Návrh zákona, ktorý by mal byť predostrený alebo ktorý by mal riešiť túto situáciu, musí mať jediný cieľ, a to odstrániť nesúlad legislatívy z minulosti a zamedziť katastrofálnym dôsledkom takéhoto nesúladu. Treba si však uvedomiť aj zásadnú skutočnosť a to, že likvidačné pokuty v konečnom dôsledku zaplatia nič netušiaci občania, nakoľko ide o verejné zdroje, ktoré sa vyrubenými pokutami len presunú z regiónov do štátneho rozpočtu a budú nakoniec, v konečnom dôsledku, na konci dňa chýbať samotným samosprávam, to znamená obciam a mestám.
Legitímnou otázkou je taktiež aj to, či nebude dôsledkom toho len ďalšie obchádzanie pravidiel pri obstarávaní nájomných bytov. Ďalšia legitímna otázka. Samozrejme, je potrebné pracovať na takých legislatívnych zmenách, ktoré zabezpečia transparentnosť a tiež priehľadnosť a jednoduchosť v aplikačnej praxi. Samosprávy musia mať istotu, že keď raz postupujú podľa postupov nastavených zo strany štátu, nemôže ich následne za tento postup sankcionovať ten istý štát. Toto je absolútne iracionálne.
Mestá a obce sú vzhľadom na vzniknutú situáciu v súčasnosti veľmi opatrné a váhajú, či vôbec nadobúdať nájomné byty, keď vidia, čo im hrozí zo strany Úradu pre verejné obstarávanie. Sám chodím po tých regiónoch, sám mám ix rokovaní s primátormi, so starostami a drvivá väčšina z nich mi hovorí: Vieme, že čo sa deje, vieme, aké sú pokuty od Úradu pre verejné obstarávanie, aj keď máte dobrý úmysel, jednoducho môžeme skončiť v nútenej správe. Ako chcete presvedčiť týchto predstaviteľov samosprávy, aby išli do intenzívnejšej a aktívnejšej práce v tejto oblasti? No asi ťažko. Pritom aj je faktom, že množstvá žiadostí o pridelenie nájomných bytov v mestách a obciach vysoko prevyšujú schopnosť ich uspokojiť.
Ja by som ešte aj zdôraznil takú otázku, tu sa určite natíska ďalšia, že či by nemali samosprávy sa zamerať skôr na dodržiavanie pravidiel pri obstarávaní bytov ako na ich obchádzanie a protesty proti pokutám. Lebo som zaznamenal v rámci diskusií na sociálnych sieťach alebo v médiách takéto výčitky voči samosprávam. Podľa môjho názoru tu treba určite urobiť hrubú deliacu čiaru, veľmi rýchlo napraviť legislatívu a nastaviť efektívnu spoluprácu medzi zložkami verejnej správy, to znamená medzi jednak na jednej strane štátom a na druhej strane územnou samosprávou.
Samospráva v našom legislatívnom prostredí veľmi často korčuľuje na tenkom ľade. Veď sú tu v poslaneckej sieni aj poslanci, ktorí sú predstaviteľmi samosprávy, čiže určite na vlastnej koži vedia, že ako ťažko musia v tejto oblasti lavírovať. Musí získať pre svojich občanov samospráva aj dotáciu, musí splniť všetky podmienky a následne ustáť často nezmyselné kontroly a korekcie niečoho, čo už bolo dávno schválené a skontrolovateľné.
Mestá a obce nie sú tými, ktorí protestujú a plačú. Samospráva má vyše štyritisíc kompetencií, čiže úloh, ktoré musí občanom zabezpečiť. Zoberme si len plošné testovanie. Keby nebolo samospráv, bohvie, ako by to dopadlo. (Zaznievanie gongu.)
Čo sa týka týchto kompetencií, čiže úloh, má ich, ako som spomínal, tisícky, ktoré musí dennodenne zabezpečovať, aby občania mali ten pocit, že tento štát funguje.
Čo sa týka záveru, tak asi by som len podotkol toľko, že určite je potrebné túto situáciu riešiť. Nevieme o tejto situácii týždeň. Vieme o tejto situácii už dlhé obdobie, že sa to musí otvoriť a musí sa to konečne doriešiť a netlačiť tento balvan pred sebou, aby nám neskončili niektoré mestá v nútenej správe.
Starostovia, primátori, samospráva, určite stojíme za vami a veľmi dobre si uvedomujeme, že kto drží tento štát pokope. Že ste to vy a že aplikovanie zákonov nemá byť stále len o čírom formalizme a drakonických pokutách, ale aj o pomoci tým obciam, aby sa to už nikdy neopakovalo a aby ste mali legitímny cieľ, a to pomôcť svojim občanom, svojim obyvateľom, ale hlavne aby vám nešiel štát po krku, ale aby ste mali možnosť pomáhať tak, ako vám to aj zákon stanovuje.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Svrček, tak ako si veľmi správne vo svojej rozprave poznamenal, Úrad pre verejné obstarávanie rozhoduje dohadom. Rozhaduje, rozhoduje dohadom, a to slovami, že úrad má za to, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona. Toto je taká krásna explicitná veta, ktorá nemá naozaj logiku. Úrad má za to, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona. Ničím nepodložené, ničím nešpecifikované, ale úrad má za to, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona.
Ja sa pýtam, akým právom má štát to explicitné právo, že chce trestať štát a ako štát, v tomto prípade obce a mestá, ktoré iba suplujú bytovú politiku štátu, ktorá je celé roky, celé desaťročia dlhodobo zanedbávaná a bez iniciatívy a bez priamej úmery týchto miest a obcí by táto bytová politika bola už úplne na kolenách. Čiže mne to naozaj rozum neberie a môžem sa na to pozerať z akéhokoľvek pohľadu, tak ako štát by som mal byť vďačný obciam a mestám, že sa pustili do tejto komplikovanej legislatívy, do tejto komplikovanej bytovej politiky, bytovej výstavby, ale ja ešte ako z pozície štátu, orgánu budem trestať obce a mestá preto, že chcú riešiť bytovú situáciu mladých rodín, občanov Slovenskej republiky, ľudí žijúcich v regiónoch. Proste nonsens, niečo nemysliteľné, niečo, niečo jednoducho obludné.
Čo sa stane s týmito ľuďmi, ktorí bývajú v týchto nájomných bytoch, ak budú uplatňované pokuty štátu voči mestám a obciam a následne mesto a obec voči zhotoviteľovi stavby? No jednoducho sa to dotkne toho posledného v tomto rade. Čiže títo nájomníci skončia na ulici. Prídu o peniaze, ktoré vložili do týchto bytov, a jednoducho sa z nich stanú bezdomovci. Ak toto naozaj štát chce, tak je to veľmi zlé.

Myslím si, že nikto tu nie je nad zákon, a tak to isté platí aj pre samosprávy, pre obce a mestá, ktoré sú povinné dodržiavať zákon, musia sa ním riadiť a takisto aj všetky ostatné inštitúcie. Ak bol zákon porušený a niekto to spochybňuje, o tom musí rozhodnúť jedine súd.
Čo sa týka, pán kolega Svrček, som veľmi sklamaná s tým, že tu vlastne robíte auru toho, že môžu byť ohrození nájomcovia, ktorí bývajú teraz v tých nájomných bytoch. Viete sám veľmi dobre, že to tak nie je, pretože tí nájomcovia majú zmluvu bez ohľadu na to, kto je vlastník. A tuná i rozhodne prichádzajú do úvahy aj iné právne nástroje na to, aby nájomné, aby tí obyvatelia nájomných bytov boli chránení. Ale okej, ak je potrebné toto posilniť v zákone, poďme touto cestou.
Čo sa týka nejakých pokút a že obce budú do štátneho rozpočtu odvádzať pokuty. Áno, budú a nech sa páči, vláda môže cez ministerstvo financií osobitným grantom tieto peniaze obciam dať naspäť, ak teda usúdi, že bola tam nejaká krivda alebo nespravodlivosť, tak aby tá obec sa nebodaj nedostala do nútenej správy.
Treba mať ale aj iný pohľad v prípade, že naozaj sa preukáže, že nadobudli obce a mestá neoprávnene tieto byty, tak môže ísť aj o neoprávnené obohatenie sa. Tuná nikto nie je nad zákon a neexistuje v tomto prípade ako nejaký akože vyšší princíp, ktorý by umožňoval alebo dal právo niekomu porušovať zákon. Úrad verejného obstarávania je tu na to, aby aplikoval zákon a aby aj aplikoval smernicu Európskej únie. A tie pravidlá, ktoré sú v súčasnosti v zákone, a tak ako boli tie porušenia zistené, sú totálne, úplne, sú totožné so smernicou Európskej únie.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolega Miloš Svrček, spolu sme sa stretli na mnohých stretnutiach s predstaviteľmi dotknutých samospráv, ktorým boli vyrubené pokuty v oblasti nájomného bývania. Je neprípustné, aby obce a mestá boli šikanované Úradom pre verejné obstarávanie za to, že postupovali v zmysle platnej legislatívy a podľa pokynov iných štátnych orgánov, lebo inak by nedostali dotáciu na nájomné byty zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Je pre mňa nepochopiteľné, keď sa inštitúcie verejnej správy stretávajú ako protistrany na súdoch, platia si právne zastúpenie a výsledkom má byť pokuta, ktorá bude mať dopad len a len na občanov obcí a vrhne obce aj do nútenej správy.
Očakávala by som, že po mnohých stretnutiach, ktoré sme absolvovali s predstaviteľmi dotknutých samospráv a tiež aj so zástupcami Úradu pre verejné obstarávanie, že s odpustením pokút, prípadne s iným riešením príde samotný úrad. Keďže sa tak nestalo, je potrebné takéto konanie napraviť z pozície parlamentu, je potrebné zabezpečiť súlad postupov pre získanie dotácie. Verím, že spolu nájdeme spôsob, ako dotknutým samosprávam pomôcť.
Ďakujem pekne.

Ja ti chcem, Miloš, v prvom rade poďakovať za to, že aj keď teda pre mňa nepochopiteľne súhlasíš s týmto právnym paškvilom, tak napriek tomu budeš rešpektovať koaličnú zmluvu a slovo svojho predsedu, že za toto nezahlasujete. A taktiež ti ďakujem, že chceš pomôcť samosprávam, a preto dúfam, a teda chcel by som ťa poprosiť, aby si vplýval na svojho kolegu Štefana Holého, na pána podpredsedu vlády, aby si mu pripomenul, nech dá pánovi Roháľovi trošku viacej času, aby už mohol dokončiť návrh o REIT-och, čo je presne nástroj, ktorý pomôže samosprávam, aby sa viacej nedostávali do takýchto problémov, lebo potom budú môcť spraviť spoločný podnik s investorom, ktorý bude chcieť postaviť tie nájomné byty, a všetkým týmto problémom sa vyhneme.
Takže áno, pracujeme na riešeniach a prosím ťa, aby si trošku viacej vplýval, lebo vy to máte v rukách, vy SME RODINA, vy tam máte tých legislatívcov na Úrade vlády u pána podpredsedu Štefana Holého.
My sme spolu absolvovali už teda niekoľko rokovaní na túto tému, keďže ste to chceli pôvodne sami predložiť, boli tam aj zástupcovia ÚVO, ktorí vám veľmi jasne vysvetlili, že, a teda boli tam aj zástupcovia z ministerstva dopravy, kde sa ukázalo, že neboli žiadne pokyny štátu, že majú takto samosprávy postupovať a že niektoré obce boli že opakovane vyzývané, aby takto nepostupovali. Niektoré tie pokuty sú už aj právoplatne rozhodnuté už aj druhostupňovým súdom a naozaj je dosť komické, keď teraz tuná poslanec, ktorý taktiež dostal pokutu od ÚVO, tu dáva zákon, že všetky pokuty od ÚVO sa odpúšťajú. A ešte sa aj v rozprave prizná, že to robí vlastne preto, aby tak mohol postupovať aj naďalej, a teda porušovať zákon a už žiadne pokuty aby nedostával.
A predpokladám, že sa nám v rozprave ozvú ďalší poslanci, ktorí sú presne v tej istej situácii, že oni boli pokutovaní a oni si te... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)