48. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, ďakujem takisto môjmu kolegovi pánovi poslancovi Mihalikovi za jeho vystúpenie.
Stále sa tu hovorí o tom možnom trestnom konaní starostov a primátorov, ale my tu dnes prejednávame odpustenie sankcií, čo je teda veľmi dôležité, ktoré nebude platiť samospráva a vlastne občania danej samosprávy a nebudú to platiť ani starostovia, ani primátori, hej, ale presne títo daní občania a z vlastných finančných prostriedkov, teda vlastne z potrieb, ktoré, teda z financií, ktoré by boli pre potreby obce.
A ešte ak hovoríme o odpustení sankcií, nie je to trest, ale ani pomoc pre starostu alebo primátora, ale zlepšenie a udržanie fungovania obcí, miest, čo podľa mňa teda je to primárny záujem štátu.
A ešte keď hovoríme o tom, že nechceme len obhajovať proste toto konanie, ale chceme riešiť situáciu a hlavne teda situáciu so Štátnym fondom rozvoja bývania, keď si zoberiete, že vy musíte rok dopredu požiadať o pridelenie teda bezúročnej pôžičky na nájomné bývanie, takisto o dotáciu z ministerstva dopravy, čiže ten proces je jasne daný, a keď nesplníte základné podmienky, ste vyradený, vyradený z toho, aby ste získali tieto podmienky. Takže my sa tu stále bavíme o tom nesúlade. To treba jednak odpustiť tie sankcie určite, lebo ak títo starostovia a primátori konali na základe toho, že plnili si povinnosti, ktoré im vyplýva z daných ustanovizní, tak nechápem, prečo by mali byť tie mestá, vlastne tí občania sankcionovaní. Stále tu hovoríme o tom, že pochopme sa už konečne, to, že to tu nefunguje v súlade, jeden zákon s druhým zákonom, aby výsledok boli správne obstarané nájomné byty.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegovia, ďakujem vám za faktické poznámky.
Osobne si myslím, tak ako to tu bolo už povedané, poďme sa rozprávať o tom, že ako to vyriešiť, pretože ten problém sa valí stále pred nami, ja som povedal niekoľko mesiacov, ale to už je vyše roka, čo sme túto vec riešili a ja si myslím, že tento problém je už omnoho starší, dlhodobejší. Bolo tu spomenuté aj to, že niektoré mestá alebo teda samosprávy vyhrali prvostupňový súd, takže aj tu by som možno poukázal na to, že toto je dosť veľký precedens, lebo tri samosprávy už vyhrali súd prvostupňový a možno budú ďalšie za chvíľočku, takže to budú ďalšie, ďalší precedens, ktorý tuná máme, lebo štát mohol zasiahnuť do tohoto už dávnejšie, ale neurobil to a z toho dôvodu vlastne ten balvan si stále tlačíme pred sebou. Takže poďme sa o tom rozprávať, nechajme si ešte čas na to, aby sme mali možnosť nejaké riešenia nájsť a poďme konečne tu tento problém vyriešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, áno, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, a chcel by som ešte v závere svojho vystúpenia odpovedať niektorým poslancom, ktorí v rozprave vystúpili. Hneď by som začal s pánom Dostálom.
Pán Dostal tvrdí, že návrh zákona je aj riešenie do budúcnosti? Teda pýta sa. Áno, pán Dostál, ak dovolíte, odcitujem vám ods. 4 tohto navrhovaného zákona, ktorý hovorí: "Vláda Slovenskej republiky môže na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky rozhodnúť o odpustení pohľadávky štátu, ktorá vznikla na základe právoplatného rozhodnutia úradu o uložení pokuty podľa § 182 ods. 1." To znamená, že teda v danom prípade, ak nastane takáto situácia v budúcnosti, tak vláda Slovenskej republiky môže, áno, môže na návrh ministerstva financií Slovenskej republiky rozhodnúť o odpustení tejto pokuty. (Reakcia z pléna.)
Chcem ďalej poznamenať, že, a zdôrazniť, že súdy vo viacerých prípadoch, presne v troch prípadoch, jednoznačne rozhodli a určili, že stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie nie je správne. Ja som osobne presvedčený, že ďalšie samosprávy, ktoré dajú tieto pokuty alebo uloženie týchto pokút na súd na prešetrenie a rozhodnutie, aj tieto ďalšie rozhodnutia jednotlivých súdov budú v tomto duchu.
Vážení priatelia, kolegyne, kolegovia, tento zákon nebude pomáhať starostom a primátorom, ale treba to otvorene povedať, že tento zákon bude pomáhať v prvom rade obciam a mestám, pretože tú pokutu nedostane starosta a primátor, ale dostanú to obce. Však keď sa nad tým zamyslíme, tak v každom prípade rozhodnutie starostu predchádzalo uznesenie poslancov obecného alebo mestského zastupiteľstva. To znamená, že ak obec, ako napríklad Šaľa, dostane 400-tisíceurovú pokutu pomaličky, teda presne 339-tisíceurovú pokutu, tak nakoniec si to odskáču občania, pretože ten starosta a tí poslanci nebudú môcť tieto finančné prostriedky práve použiť na rozvoj svojho mesta.
Takže nadobudnutie schvaľovali jednoznačne poslanci mestského zastupiteľstva, dôsledky budú niesť starostovia, teda nebudú niesť starostovia a primátori, ale ako som povedal, jednotlivé, jednotlivé mestá.
Ak dovolíte, ja by som ešte odpovedal aj pani Kaveckej. Vážená pani kolegyňa Kavecká, vy ste skúsená posla... skúsená starostka obce, ktorú obec dostihla táto pokuta. Vy ste starostkou obce Kunerád a dostali ste takisto pokutu 30-tisíc eur. Zrejme ani vy ste nechceli pre obec zle a mám taký pocit, že ste určite chceli pomôcť mladým rodinám s deťmi, že teda vybudujete zopár teda bytov pre mladé rodiny s deťmi. A ja v danom prípade tento zákon predkladám aj vo váš prospech. A práve zato, zato sa čudujem, že vy pomaličky súhlasíte s mojím návrhom zákona, ale záver svojho vystúpenia trváte na dopracovaní zákona. Ale ja sa vás pýtam, keď pustíte, kolegyne, kolegovia, tento zákon do druhého, resp. tretieho čítania, však nemáme dostatok času na dopracovanie? Tak v tomto duchu uvažujte. Preto ja by som bol veľmi rád, aby tento zákon bol jednoznačne, jednoznačne podporený.
Nezdá sa mi to skutočne, pretože štát jednou rukou dáva a druhou berie. To už odznelo z úst viacerých poslancov, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ale uvedomme si jednu vec, že jednotlivé samosprávy v danom prípade plnia Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. A my ich za to, že plnia toto v podstate, my ich v podstate ideme trestať. Ukladáme im pokuty. Však, preboha, keď sa nad tým zamyslíme, jednotliví starostovia, samosprávy, oni zrejme uzatvárali zmluvy, dostali prísľub od Úradu pre verejné obsta... teda zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Nedalo sa to zastaviť skôr? Však boli jednotlivé obce a mestá, ktoré dostali možnože 8-, 10-, 12-miliónové úvery, bezúročné úvery. Však viem, akou formou sa riešia tieto výstavby týchto domov. A teraz, keď v podstate samosprávy uzavrú zmluvu so Štátnym fondom rozvoja bývania a teraz ich v podstate my ideme trestať. Práve zato som tento zákon predložil.
A verím tomu, že teda, kolegyne, kolegovia, tento zákon schválite a pustíte do druhého čítania a potom by sme mohli, potom debatovať nad tým, pani Kavecká, že by sme, v podstate isté zmeny by sme mohli urobiť v druhom alebo treťom čítaní.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, úplne záverom by som si dovolil prečítať otvorený list pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým list píšu spoluautori tohto návrhu.
"Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby sme sa vám prihovorili ako spoluautori návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorý je taktiež známy ako generálny pardon, ktorého podstatou je odpustenie pohľadávok štátu občanom mesta, vzniknuté na základe právoplatných rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie o uložení pokuty. Priznávame sa, že nad tým, čo by sme vám chceli týmto otvoreným listom povedať, sme dlho premýšľali. Je nepochybné, že celá táto prejednávaná vec vyvolala medzi vami množstvo otázok, polemík, ako aj emócií.
Návrh zákona sme vždy považovali a aj považujeme za spravodlivé riešenie vzniknutých situácií, ktoré výrazne narušili chod miest a obcí a ktoré sú a aj boli, sú a aj boli obrazom nesprávnej, možno až rozporuplnej legislatívy týkajúcej sa nadobúdania nájomných bytov. K dnešnému dňu je to presne 714 dní, odkedy sme sa my dvaja spoločne prvýkrát postavili za obce a mestá v snahe o vyriešenie tejto nepriaznivej situácie. Sme veľmi radi a nesmierne si vážime podporu občanov desiatok miest a obcí, ako aj starostov a primátorov. Zároveň je akousi iróniou, že tento návrh zákona má číslo parlamentnej tlače práve 714.
Dôvod, pre ktorý sme sa spoločne rozhodli postaviť sa za mestá a obce, je veľmi jednoduchý. Sme toho názoru, že obce a mestá sú chrbticou tohto štátu a bez ktorých by nefungovalo, nefungovalo asi nič. Myslíme, že sa dá súhlasiť s myšlienkou, že obce a mestá ako predĺžená ruka štátu sa podujali plniť programové vyhlásenie aj tejto vlády, a to výstavbou nájomných bytov, pričom rád by som vám pripomenul, k čomu sa táto vláda v programovom vyhlásení zaviazala: ,Budeme pokračovať v podpore obecných nájomných bytov a vytvoríme podmienky pre zapojenie súkromného sektora do výstavby nájomných bytov.´ Obce a mestá nadobúdali byty tak, ako je a bola nastavená legislatíva. Žiadne podvody, žiadne vydierania, žiadne tresty. Istota v termíne pre budúcich nájomníkov a žiadne peniaze z rozpočtu miest a obcí.
Nájomné bývanie sa mohlo rozvíjať a Slovensko malo šancu dobiehať zvyšok Európy v pomere nájomného bývania iným formám. Zasiahol Úrad pre verejné obstarávanie, a to tým najnešťastnejším spôsobom, nakoľko začal prenasledovať väčšinu tých, ktorí postupovali v zmysle platnej legislatívy. A teraz nikoho nezaujíma, že obce a mestá zabezpečili dostupné nájomné bývanie bez použitia vlastných financií. Nikoho nezaujíma, že byty boli odovzdané včas a v kvalite, ktorú predpokladá zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania. Nikoho nezaujíma, že neuzavreli desiatky dodatkov, ktoré predtým sprevádzali takmer každú stavbu, pričom ušetrili milióny z verejného rozpočtu, ale nepostupovali vraj podľa ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, resp. podľa jeho výkladu, ktorý im úrad predostrel.
Pokračovanie v tomto boji o falošnú transparentnosť Úradom pre verejné obstarávanie, v ktorom sa kompletne stratil celý ochranný... cieľ ochrany verejných zdrojov pred korupciou, znamená tragédiu pre všetky dotknuté obce, pre obyvateľov, ale najmä pre nájomníkov obecných bytov. Zároveň je to koniec výstavby nájomných bytov." A to, prosím vás, dobre si to vypočujte: "Zároveň je to koniec výstavby nájomných bytov na Slovensku, nakoľko žiadny starosta alebo primátor už nie je ochotný stavať nájomné byty pod hrozbou drakonických pokút, ktoré môžu danú samosprávu dostať až do nútenej správy.
Od niektorých poslancov Národnej rady počas nespočetne veľa stretnutí sme počúvali o údajnom korupčnom správaní starostov a primátorov, ktorí postavili nájomné byty." Je tu pán Baránek a zrejme píšu o ňom. "Nikdy sme neboli zástancami korupčného správania a nikdy by sme ani takéto konanie neospravedlňovali. Každý jednotlivý prípad sme si viackrát prešli, analyzovali s jednoznačným záverom. Korupcia vo vzťahu k výstavbe obecných nájomných bytov je mýtus. Preto aj napriek nevôli niektorých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí aj pri absolútnej dôkaznej núdzi vo vzťahu ku korupčnému správaniu starostov a primátorov naďalej ich za korupčníkov, bohužiaľ, označujú, nikdy sa nepridáme k tým, ktorí bez akéhokoľvek dôkazu kriminalizujú starostov a primátorov, ktorí napriek ich neľahkému údelu dennodenne čelia problémom a ktorí idú proti vetru bez istoty víťazstva, ale s nádejou naň. Necítime potrebu brániť starostov a primátorov alebo niečo týmto listom dovysvetľovať, ale cítime potrebu sa ich zastať a veľmi ofenzívne vám odkázať, je čas sa za nich postaviť.
Vás ako poslancov Národnej rady definuje pocit záväzku, nie nároku. A práve váš záväzok byť tu pre obce a mestá, v ktorých žijú občania tohto štátu, je pre vás, vážené kolegyne, kolegovia, zaväzujúci.
Vždy sme mali a stále máme veľkú úctu k tejto inštitúcii. Vy, volení poslanci, reprezentujete vôľu slovenského národa, ktorý tvoria práve ľudia z miest a obcí. A pevne veríme, že sa pri rozhodovaní o tomto návrhu zákona budete riadiť vlastným pocitom záväzku a nie inými faktormi, ktoré už dávno stratili svoj základ. A nedovoľte, aby sme stratili prehľad o tom, čo štát vlastne je, aký má účel a či sa jeho existencia vzťahuje aj k životom občanov žijúcich v ňom.
S úctou Dr. Michal Luprich a pán Mgr. Juraj Švarc."
Ja vám, dámy a páni, som prečítal tento list týchto dvoch pánov a som rád, že tento list napísali. Sú to páni, s ktorými sme tento návrh zákona pripravili, a som rád, že sú tu medzi nami, tak ich opäť pozdravujem, tu na balkóne. A verím tomu, že sa každý jeden poslanec Národnej rady zamyslí nad týmito slovami týchto našich kolegov a v podstate tento zákon prejde, pustíte do druhého čítania, kde potom, samozrejme, tie zmeny, čo navrhuje pani Kavecká, by sme tam mohli teda skutočne tam zabudovať, zamontovať.
Ďakujem pekne. A ešte raz, ďakujem, že ste si ma vypočuli.

Po dohode s navrhovateľom chceme hlasovať dnes o sedemnástej. Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani spravodajkyňa, pán minister, máme tuná pred sebou zákon o reprofilizácii, stratifikácii alebo optimalizácii zdravotníckych zariadení a nemocničnej siete, ktorý je veľkou časťou občanov, obyvateľov Slovenskej republiky, najmä ktorí žijú v regiónoch malých, menších, kde sa nachádzajú drobné okresné nemocnice, vnímaný veľmi negatívne a z tohto dôvodu sa potrebujem k tejto problematike vyjadriť.
Ako nielen poslanec Národnej rady, ale ako občan, ktorý žije celý svoj život na severovýchode Slovenska, neodmietam reformu alebo optimalizáciu, stratifikáciu alebo neviem, ako by sme to nazvali, nemocničných zariadení alebo nemocničnej siete, alebo ambulantnej starostlivosti ako takú. Odmietam formu, akou je táto reforma prezentovaná, ako je odkomunikovaná a že v podstate je zaobalená do nejakej škatule. Nikto to nevidel, nikto o ničom nevie, len stále sme nejakým spôsobom ubezpečovaní alebo je nám podsúvané, že nebojte sa, nič sa nedeje, žiadne nemocnice sa rušiť nebudú, žiadne lôžka sa rušiť nebudú. Ale to je, pán minister, pre občanov Slovenskej republiky, ktorí majú žiť v neistote až do roku 2024, kedy vy s nejakou pompéznou slávou prídete s nejakým výsledkom, žalostne málo až pramálo.
Nemáme dostatok informácií a hlavne stanovísk z ministerstva zdravotníctva, ako bude daná transformácia prebiehať, akým spôsobom, aký dopad to bude mať na pacientov, ako bude zabezpečená bežná a dostupná zdravotná starostlivosť. Toto je gro problému, toto je alfou a omegou všetkého, čoho sa to týka. Ministerstvo zdravotníctva celú túto svoju reformu komunikuje veľmi zle, veľmi plytko a začalo úplne zle, pretože začalo sa to komunikovať a prezentovať od bratislavského zeleného stola a úplne sa vynechali regióny, úplne sa vynechali okresy, mestá a obce. S týmto nemôžem súhlasiť. Začali sme stavať nejakú krásnu strechu, ale chýbajú nám úplne prachpôvodné základy.
V rámci vami pripravovanej optimalizácie siete nemocníc a nemocničných zariadení môže dôjsť v rámci Prešovského samosprávneho kraja k úplnej katastrofe, pán minister. K úplnej katastrofe, pretože podľa uniknutých informácií, či sú pravdivé, vy ich dementujete, že pravdivé nie sú, ja mám na to iný názor, pretože bez vetra sa nepohne žiaden lístok. Táto optimalizácia siete nemocníc alebo transformácia môže sa dotknúť až piatich nemocníc na východnom Slovensku, teda priamo v Prešovskom samosprávnom kraji. A to konkrétne ide o nemocnice Levoča, Kežmarok, Vranov nad Topľou, nemocnica vo Svidníku, nemocnica v Snine, plus je tam veľký otáznik nad pôrodnicou v Humennom.
Tuná z nejakého geopolitického alebo dostupného hľadiska je tu značné a reálne a obrovské riziko na časovú nedostupnosť akútnej ústavnej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov niektorých regiónov Prešovského samosprávneho kraja, pretože dostupnosť a cestná infraštruktúra v určitých okresoch sa dá porovnať ku dostupnosti katastrofálnej. V prípade, že sa tak stane a takáto reprofilizácia, stratifikácia, optimalizácia sa naozaj udeje, naozaj sa uskutoční, tak, a dôjde k následnej redukcii akútnych lôžok, tak Prešovského samosprávneho kraja sa táto stratifikácia dotkne úplne najviac. Ako občan tohto kraja, obyvateľ severovýchodu Slovenska, to naozaj nemôžem ani len v nejakom science fiction sne dopustiť a pripustiť, aby sa tak stalo. A tieto optimalizačné riešenia naozaj by mali dosah na úplné zníženie kvality života ľudí žijúcich v našich regiónoch a zabezpečenie základných, naozaj základných potrieb a služieb, ak sa to navyše týka zdravotnej starostlivosti, je viac ako nutné a viac ako nevyhnutné. Sú na to mnohé závažné a mnohé akútne dôvody. Ak si vezmeme len takú jednoduchú vec, že Prešovský samosprávny kraj je dlhodobo poddimenzovaný nielen finančne, ale aj dostupnosťou akútnych lôžok a ústredných nemocníc, ktorých je v tomto kraji ako šafranu, a ak by sa ľudia chceli do týchto nemocníc z odľahlých regiónov dostať, tak nepovažujem to nieže za reálne, je to úplne nereálne.
Zmeny, ktoré by mohli mať a dokonca, ak sa to uskutoční, budú mať nežiaduci dopad na, aj na geografickú, aj na časovú a najmä na sociálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre týchto občanov, ktorí žijú aj na východnom Slovensku, je naozaj neúnosná. Ako taký jednoduchý príklad môžem porovnať príklad, ktorý je mne najbližší a to, ak ministerstvo sa rozhodne, že bude rušiť dostatočný počet alebo aj všetky akútne lôžka v nemocnici vo Svidníku a táto nemocnica získa charakter iba komunitnej nemocnice, tak, pán minister, v tejto súvislosti môžem uviesť jednoduchý príklad, že vyše 80 % obyvateľov okresu Svidník nebude v žiadnom prípade mať možnosť a garantovanú dostupnosť, aby sa do 30 minút dostali do príslušnej regionálnej nemocnice, to sa bavíme o 80 % obyvateľov okresu Svidník, a z okresu Stropkov žiaden obyvateľ. Jednoducho z časového hľadiska a z infraštruktúrnej siete, ktorá sa u nás na severovýchode nachádza, je to jednoducho nereálne.
Boli tuná prezentované nejaké predstavy, podľa mňa utopistické predstavy, že sa posilní nejaká letecká služba alebo služba v rámci nejakých helikoptér. V našom regióne ani neviem, či sa vôbec nachádza 50 možných leteckých dní, takže táto scéna je úplne-úplne nemožná a považujem to za nejakú naozaj fantazmagóriu.
Ak skonštatujeme, že tak významná téma a tak významný bod programu, ktorý teraz rezonuje v spoločnosti, by mal byť oveľa viac komunikovaný najmä s odbornou verejnosťou, najmä odspodu, primátormi, starostami, nielen s vedením nemocníc alebo s ľuďmi, ktorých sa táto problematika nie až tak konkrétne dotýka, ale tuná naozaj, pán minister, hrozia negatívne dopady na kvalitu života ľudí v našich regiónoch. Ja viem, že z pohľadu možno Bratislavy sú tieto problémy banálne, resp. skoro žiadne, ale musíme si uvedomiť, že ľudia žijú od Bratislavy aj na sever, aj na juh, aj na východ našej milovanej vlasti a toto naozaj nie je prípustné, aby takáto, takýmto spôsobom sme hazardovali s ľudskými životmi a ľudským zdravím.
Možno ma niekto označí za nejakého konšpirátora alebo za nejakého predkladateľa alebo šíriteľa poplašných správ. Nie, nechcem byť ani šíriteľom poplašných správ, nechcem byť ani konšpirátorom. Ja len, mňa len zaujíma to, že nemáme žiadne relevantné fakty, nemáme žiadne relevantné dáta, stále je nám podsúvané len to isté. Počas roku 2022, 2023 budeme zbierať dáta, budeme zisťovať, budeme skúmať a v roku 2024 sa všetko dozvieme.
Pán minister, nedokážete si predstaviť, ako ľudia žijúci v týchto regiónoch už teraz, a to máme rok 2021, tŕpnu, čo sa bude diať v roku 2024. Čiže to naozaj je neprípustné. Väčšia diskusia odbornej verejnosti, väčšia otvorenosť, väčšia argumentácia a najmä dôsledná príprava vášho ministerstva zapríčinili to, že ľudia naozaj majú obrovské obavy a tieto obavy by mali byť každým dňom viac a viac nejak dávané do úzadia alebo nejakým spôsobom by malo byť na nich poukázané, že sa nemusia báť, ale to sa práveže, naopak, vôbec sa to nedeje. A títo ľudia, ktorí majú, mali by mať ešte nejakú dôveru voči ministerstvu zdravotníctva, tak tieto zásadné zmeny v systéme fungovania nemocníc vnímajú veľmi negatívne. Čiže aj toto je jeden z mnohých alebo aj jeden zo závažných dôvodov, prečo občania a obyvatelia severovýchodu Slovenska a východného Slovenska vnímame tento problém alebo tento proces nejakým spôsobom veľmi negatívne a snažíme sa hľadať riešenia, žiadať o riešenia, prosiť o vysvetlenie, ale ministerstvo je k obyvateľom východného Slovenska hluché, slepé a vôbec nič sa nedeje.
Takže ja na záver svojho vystúpenia chcem naozaj požiadať, aby ministerstvo zdravotníctva komunikovalo lepšie, kvalitnejšie a aby sa v týchto občanoch, ktorí vlastne žijú v týchto regiónoch, v týchto malých mestách, obciach, nevyvolával ešte väčší odpor a nevyvolával sa odpor samotnej verejnosti, ale aj odpor samotných samospráv.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, ďakujem. Ja chcem jednu správu, ktorú som sa dozvedel v komerčnej televízii v správach, že obyvatelia sninského okresu sa obávajú, že prídu o nemocnicu. A odpoveď pána ministra zdravotníctva bola: "Ešte stále však nevieme, ako budú nemocnice po reforme vyzerať." No ja sa pýtam, to sa dozvieme až niekoľko mesiacov po schválení tohto zákona? A kto o tom rozhodne? Úradníci na ministerstve alebo pán minister? Alebo kto? Keď ideme robiť reformu, ja predpokladám, že by sme mali vedieť, čo sa bude diať, a nielen ideme niečo schváliť, čo môže mať ďalekosiahle následky na celú spoločnosť. A to nehovorím o východnom Slovensku, kde tie nemocnice sú veľmi ďaleko od seba. To znamená, ja sa pýtam ako ďalej.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Kočiš, spomínali ste, že ten konkrétny zoznam tých nemocníc, ten pôvodný, ktorý sa tak trošku spochybnil a ten bude známy až začiatkom roku 2023 alebo po voľbách, tak sa to povedalo trošku alibisticky, aby sa nemocnice nestali predvolebnou témou. Ony sa predvolebnou témou komunálnych a vúckarských volieb tak či tak stanú. A to z toho dôvodu, že tu sa vyjadril pán bývalý minister Krajčí v jednom rozhovore pre nejaký podcast, že vlastne, ja to potom budem aj citovať, ide o financie, ktoré sa majú rozdeľovať na tie nemocnice, tak 1,5 mld., myslím, tam je, na všetky typy nemocníc. A on tu píše doslova, že pretože tie financie sú tak nastavené, že každá jedna nemocnica má právo dostať financie na rekonštrukcie. Rekonštrukcie, samozrejme, v rámci tej siete, ktorá na Slovensku má vzniknúť.
Málo sa hovorí, že aj taká komunitná nemocnica by mala dostať financie na to, aby si vybudovala kvalitné jednodňové chirurgie, vybudovala a tak sfunkčnila, skrášlila sieť ambulancií a podobne. Čiže vlastne to je taká, ten bianko šek, ako to niekto nazval, ktorý je v tom zozname nemocníc, ktorá aká bude, teraz naráža na problém, že vlastne ten finančný balík, ktorý je určený, by sa mal stanoviť, možno už je stanovený nakoniec aj teraz, a už teraz je jasné, že ktorá nemocnica do akého typu smeruje.
Dúfajme teda, že tá reforma dopadne tak, aby sa naozaj dosiahol ten hlavný cieľ – zlepšenie zdravotnej starostlivosti, aby sa všetky argumenty, ktoré sa kladú na stôl z jednotlivých regiónov, brali do úvahy. Takže ten odklad, to nie je bič na primátorov, ale skôr na prevádz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegom ďakujem za faktické poznámky k mojej rozprave.
A na záver, čo som už nestihol povedať, tak chcel by som ešte apelovať takými niekoľkými faktami. V Prešovskom samosprávnom kraji máme momentálne celkovo 16 nemocníc a polikliník na území o rozlohe skoro 9-tisíc kilometrov štvorcových a počet obyvateľov takmer 830-tisíc, zatiaľ čo na území mesta Bratislavy je aktuálne 39 nemocníc a polikliník na rozlohe 367 kilometrov štvorcových pri počte obyvateľov cca 450-tisíc. Takže tu je taký základný fakt alebo potrebný fakt, na ktorý treba myslieť a ktorý je hodný zamyslenia: Kde je potrebné posilniť a rozvíjať kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti a kde je potrebné optimalizovať? V meste Bratislava alebo na území Bratislavského samosprávneho kraja alebo na území Prešovského samosprávneho kraja, ktorý spolu s Košickým samosprávnym krajom tvoria viac ako tretinu územia Slovenskej republiky a počtom obyvateľov sú tieto kraje ohromne vysoko zastúpené? Čiže tu vzniká taká polemika, kde to optimalizovať, kde to stratifikovať, kde to reprofilizovať, kde tie lôžka rušiť, kde tie lôžka aby pribúdali.
A tak, ako správne povedal pán kolega Blcháč, netreba nám vymýšľať ani teplú vodu, ani nové koleso, jednoducho aj každá menšia alebo maličká nemocnica, ktorú chcete prekvalifikovať na komunitnú, si s jedným, dvoma alebo troma chirurgmi, ak dostanú kvalitné pracovné podmienky, dokáže vybudovať slušnú chirurgiu alebo ortopédiu, alebo gynekologicko-pôrodnícku časť, len im treba dať priestor a čas. A nad tým sa musíme zamyslieť a musíme sa týmto zaoberať, pretože zdravotnícka starostlivosť patrí všetkým ľuďom.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážení kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť nielen z postu a z pozície poslanca Národnej rady, ale aj z pozície predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja, v ktorého zriaďovateľskej pôsobnosti sú tri nemocnice. Sme takéto dva kraje, tým ďalším je Žilinský samosprávny kraj, ktorý má tuším štyri nemocnice ešte vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.
My sme sa zaoberali týmto zákonom aj na zastupiteľstve Trenčianskeho samosprávneho kraja, dokonca to bolo dvakrát, kde prvýkrát sme prijali podobné stanovisko ako neskôr združenie samosprávnych krajov SK8, kde teda sme sa zhodli na tom, že ak chceme robiť nejaké zmeny v zdravotníctve u poskytovateľov zdravot... či už ústavnej, resp. ambulantnej zdravotnej starostlivosti, tak v prvom rade by sme mali začať s ambulantnou starostlivosťou a túto sieť ambulantnej zdravotnej starostlivosti, či už sú to všeobecní lekári pre dospelých, všeobecní lekári pre deti a dorast, resp. špecializované ambulancie, čiže tam by sme mali začať ako prví. Nemali by sme začínať s rušením lôžok a celých nemocníc, ktoré poskytujú ústavnú zdravotnú starostlivosť.
Koniec koncov peknú analýzu mal aj pán doktor Visolajský, ktorý je prezidentom LOZ-ky, Lekárskeho odborového združenia, kde jasne povedal, kde koľko finančných prostriedkov ide, čo je slabšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti, kde máme naozaj veľmi-veľmi veľké medzery, a to je v prvom rade ambulantná, ambulantná starostlivosť. Toto, takéto uznesenia sme prijali aj na prvom zastupiteľstve a takéto uznesenie a takýto materiál prijala, prijali aj samosprávne kraje vo svojom stanovisku.
Trenčiansky samosprávny kraj a zastupiteľstvo zasadalo druhýkrát k tejto novele, k tomuto zákonu, kde tento zákon odmietlo ako celok.
Čiže to sú dve, to sú prvé veci, o ktorých vás chcem informovať, ako sa na to pozerajú jednak poslanci zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, jednak župani združení v združení SK8. Toto uznesenie prijali poslanci viac-menej jednohlasne. Zdržal sa asi len jeden poslanec, nezávislý poslanec, a naprieč politickým spektrom títo poslanci nesúhlasili s týmto zákonom, o ktorom dnes diskutujeme v Národnej rade Slovenskej republiky, lebo si myslia, a myslím si, že to je pravda, dôjde k zníženiu poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov Trenčianskeho kraja.
Čo by sme mali riešiť? Čiže v prvom rade tú ambulantnú starostlivosť, ktorú som spomínal. Máme nedostatok lekárov, títo lekári sú všetci v dôchodkovom, v dôchodkovom veku. Viem, že ste teraz prijali na vláde nejaký zákon alebo nariadenie, že budete z Ukrajiny, Charkova nejakým spôsobom financovať lekárov už od tretieho ročníka týchto lekárskych škôl na Ukrajine. Okej, kľudne to urobte, nanáborujte čo najviac týchto lekárov. A myslíme si, že nielen teda treba posilniť túto ambulantnú, tú prvotnú primárnu zdravotnú starostlivosť, ale treba tiež riešiť záchrannú zdravotnú službu, čiže ROP-čky a RZP-čky. My si myslíme, že tento zákon, týmto zákonom začíname úplne niekde, niekde odzadu.
Veľakrát tu zaznelo v diskusii, že chceme zvyšovať kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti, pretože nemáme dostatok informácií, musíme si tieto informácie ešte pozberať a tak ďalej, kde sú reoperácie, akým spôsobom sa nepodarili, nepodarili niektoré zákroky a tak ďalej. Tieto databázy, tieto údaje máme už roky. Má ich ministerstvo zdravotníctva, tieto údaje, má ich Všeobecná zdravotná poisťovňa štátna, ale aj tie ďalšie dve súkromné zdravotné poisťovne majú presne, jasne stanovené, kde a aká kvalita zdravotnej starostlivosti sa poskytuje. Takže toto nie je dôvodom prijať tento zákon teraz, aby sme my zistili, aká kvalita sa poskytuje teda ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorých ústavných zdravotných, ako zdravotných zariadeniach. Tieto dáta tu už máme naozaj, naozaj roky.
Čo sa týka samotného zákona, podľa mňa by bolo korektné prísť po dlhých debatách už s normálnou sieťou, že ktoré nemocnice vieme počítať, ktoré nemocnice aké budú, čo budú zabezpečovať, ktoré oddelenia a tak ďalej. A nielen prísť s takýmto zák... prísť s takýmto zákonom, ktorý dáva strašne veľkú silu rezortu zdravotníctva, ministerstvu zdravotníctva, ktoré si bude môcť tú sieť upratať spôsobom, akým len ministerstvo zdravotníctva chce. A my nevieme, a hovoril to aj pán poslanec Blcháč, mal pravdu, že aj napriek tomu, že teda teraz zakrývame tú mapu, ktoré nemocnice padnú, ktoré nemocnice budú aké, ktoré budú komunitné. Keď je komunitná nemocnica, to nemusím ani nazývať komunitná nemocnica. To je proste zariadenie sociálnych služieb plus nejaká budova, kde sú teda prevádzkované ambulancie, možno aj nejaká jednodňovka a tak ďalej.
Dobre to spomínal minule pán poslanec Urban, ktorý jasne povedal, že skúste mi zohnať alebo, zohnať nejakého anestéziológa, ktorý bude v tejto komunitnej nemocnici robiť, keď ostatné oddelenia budú zrušené. No toho anestéziológa nenájdete. Proste ten anestéziológ tam nebude. Proste to bude nič iné, len zariadenie sociálnych služieb s ODCH s dlhodobou starostlivosťou plus budú tam priestory pre ambulancie. Takéto priestory máme, máme v rôznych mestách na rôznych miestach už teraz, kde sú ambulancie. Prevádzkujú to buď súkromní, súkromníci alebo niekto iný proste im tam platí nájom. Čiže komunitná nemocnica rovná sa zariadenie sociálnych služieb plus budova, kde budú umiestnené nejaké ambulancie, ak tam teda vôbec nejaké ambulancie budú.
Takže my vám dávame, pán minister, teraz takú blankozmenku v podobe tohto zákona, keďže bude nejaká komisia odborníkov, ktorá bude hodnotiť tie jednotlivé výkony, bude ich zaraďovať do tých piatich kategórií, ktoré tu definujete teraz v tomto zákone, a že potom na konci teda aj tak to ministerstvo zdravotníctva rozhodne. Zasa sa bude rozhodovať tak, ako je bližšia košeľa a nie kabát.
Čo som chcel povedať ešte k jednej veci a to sú také praktické, ktoré sú aj v súčasnosti a v tomto covidovom období veľmi-veľmi zaujímavé a treba ich tu povedať. Zoberme si našu najmenšiu župnú nemocnicu Myjava. Je to nemocnica, ktorá nerobí dlhy, do ktorej sme veľa investovali, je na myjavských kopaniciach, kde tá dostupnosť naozaj z tých kopaníc k zdravotnej starostlivosti je viac ako 30 minút. Ak ju zrušíte, neviem, kde pôjdu, kde pôjdu tí ľudia, či pôjdu do Skalice až ďaleko, alebo pôjdu do fakultnej nemocnice v Trenčíne, čo je tiež ešte, podľa mňa ešte ďalej. My sme tam vybudovali a hovorilo sa o tom aj minule v rozprave, oddelenie multidisciplinárnej intenzívnej starostlivosti, a pán poslanec, tuším Lehotský to bol, ktorý hovoril, že však to treba vybudovať len v nových nemocniciach, to je, to sa nedá ani v starých. No tak dá sa to, ja ho pozývam znova prísť do tej našej nemocnice pozrieť si ten OMIS, kde je 6 plus 2 lôžok s prístrojmi, s dýchačmi, so všetkým, a dokonca, a k tomu sa dostanem na konci môjho vystúpenia, sú tam aj pacienti hore z Kysúc teraz, ktorí sú covidoví, ktorí potrebujú tieto dýchacie zariadenia. Tak mi povedzte, keď túto nemocnicu zrušíte, kde tí pacienti z tých Kysúc potom pôjdu, to by ma zaujímalo, ktorí sú tam na umelej pľúcnej ventilácii. Je to úplne novozriadené takéto oddelenie, kde sme spojili dve JIS-ky a spojili sme jedno áristické oddelenie do takéhoto nádherného oddelenia, ktoré pomáha teda covidovým ľuďom aj z Kysúc, zo Žilinského kraja. Keď zrušíte túto nemocnicu alebo ju reprofilizujete na komunitnú nemocnicu, vám garantujem, že toto OMIS oddelenie tam nebude, nebudú tam žiadne áristické sestry, nebude tam žiadny áristický lekár, ale ostanú tam možno nejakí ambulantní lekári, ktorí budú poskytovať ambulantnú starostlivosť pre ľudí z kopaníc.
Na záver čo chcem povedať, myslím si, že je to zlé manažérske rozhodnutie, čo sa teraz ide diať s nemocnicami a práve v tomto čase. A je to zlé manažérske rozhodnutie celej vlády. Súčet neviem, ospravedlňujem sa, ak v tých recommendations, odporúčaniach, aj do plánu obnovy dostali aj iné krajiny nejakú povinnosť, že musia zreformovať systém ústavnej zdravotnej starostlivosti, a či to náhodou nie je naozaj len Slovenská republika, to by ma naozaj zaujímalo. Ak to robíme len my, tak to robíme sami proti sebe. Pretože prišiel COVID, rok 2020, 2021, pozrite sa, aké sú problémy. Hrozia nám tu štrajkami aj lekári a tak ďalej. Tí, ten personál je vyčerpaný, a vy tu idete robiť teraz takúto veľkú, pompéznu reformu. Vy to máte teraz udržovať, ten systém zdravotnícky, ktorý je naozaj veľmi krehký, ktorý ledva funguje, a tie, a takéto reformy a takéto veľké reformy si nechať naozaj do dobrého počasia. To je podľa mňa manažérska chyba, veľká manažérska chyba a je to manažérska chyba celej vlády, nielen ministerstva zdravotníctva.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Jarko Baška, chcem ti poďakovať a myslím si, že si toto hlavne mali vypočuť koaliční poslanci, ktorí chcú hlasovať za túto takzvanú reformu nemocníc, kde ty ako župan si hovoril, ako predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja, kde si aj povedal, ako sa k tomu postavili poslanci v rámci celého Trenčianskeho kraja. Ale povedal si, ako sa k tomu postavila aj SK8, všetci župani.
A tak ako si povedal, by som ešte doplnil, že tento návrh zákona zásadne mení proces tvorby a regulácie siete nemocníc. Samozrejme, dáva rozsiahle kompetencie ministerstvu zdravotníctva, tak ako si povedal, takú zmenku ministrovi, ktorý potom môže následne po schválení tohto zákona robiť, čo chce a akým spôsobom. Nezohľadňuje sa týmto zákonom vôbec regionálna dostupnosť akútnej zdravotnej starostlivosti, nezohľadňuje sa ani kapacitná priepustnosť nemocníc. Samozrejme, negarantuje sa ani dostatočné personálne obsadenie v nemocniciach vyššieho, vyšších typov a máme tam, samozrejme, nezohľadňuje sa ani kritická situácia v oblasti všeobecnej a špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a, samozrejme, nie je možné robiť ani výrazné zmeny len v jednom segmente zdravotnej starostlivosti, a to v ústavnej zdravotnej starostlivosti bez predchádzajúcej reformy a posilnenia ambulantnej starostlivosti.
Presne tak ako si povedal, že by sme mali začať hlavne tou ambulantnou starostlivosťou, a to je presne príklad aj toho, že keď si zobereme nemocnicu napríklad v rámci Trenčianskeho kraja, tak zrušíme, zrušíme Myjavu, zrušíme Partizánske a budeme to všetko smerovať do trenčianskej fakultnej nemocnice, kde už teraz koľko razy sa stane, že z hľadiska kapacít to nemocnica nezvláda, lebo príde sanitka a koľko razy tam ten pacient čaká dve-tri hodiny. A to, keby sa zrušili tieto nemo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)