48. schôdza

Ďakujem.
Chce sa vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia z pléna.) V prvom čítaní nie je dôvod určovať hlasovanie. Hlasovať budeme zrejme pri najbližšom možnom termíne, ale nech sa páči, môže pani spravodajkyňa určiť hlasovanie.

Po dohode s navrhovateľom chceme hlasovať dnes o sedemnástej. Ďakujem.

Tak ako som povedal. Ďakujem.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu, Jána Podmanického a Filipa Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 732. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 762.
Teraz by som chcel dať slovo pánovi poslancovi Tarabovi, ale nevidím ho v sále, takže tento bod pôjde na koniec schôdze.
V rokovaní teda budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti (tlač 706).
Prosím pána ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyňu Janu Bittó Cigánikovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.
Počkáme ešte na technikov, aby nám dali tabuľu. Dňa 27. októbra neukončil svoje vystúpenie do rozpravy ústne prihlásený poslanec Miroslav Urban, ktorému by som teraz rád odovzdal slovo, ale v sále sa nenachádza. To znamená, že... dokonca je ospravedlnený, to znamená, že stratil poradie a nevystúpi.
Nech sa páči, pán poslanec Eduard Kočiš, máte slovo. A pripraví sa pán poslanec Jaroslav Baška.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 706.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani spravodajkyňa, pán minister, máme tuná pred sebou zákon o reprofilizácii, stratifikácii alebo optimalizácii zdravotníckych zariadení a nemocničnej siete, ktorý je veľkou časťou občanov, obyvateľov Slovenskej republiky, najmä ktorí žijú v regiónoch malých, menších, kde sa nachádzajú drobné okresné nemocnice, vnímaný veľmi negatívne a z tohto dôvodu sa potrebujem k tejto problematike vyjadriť.
Ako nielen poslanec Národnej rady, ale ako občan, ktorý žije celý svoj život na severovýchode Slovenska, neodmietam reformu alebo optimalizáciu, stratifikáciu alebo neviem, ako by sme to nazvali, nemocničných zariadení alebo nemocničnej siete, alebo ambulantnej starostlivosti ako takú. Odmietam formu, akou je táto reforma prezentovaná, ako je odkomunikovaná a že v podstate je zaobalená do nejakej škatule. Nikto to nevidel, nikto o ničom nevie, len stále sme nejakým spôsobom ubezpečovaní alebo je nám podsúvané, že nebojte sa, nič sa nedeje, žiadne nemocnice sa rušiť nebudú, žiadne lôžka sa rušiť nebudú. Ale to je, pán minister, pre občanov Slovenskej republiky, ktorí majú žiť v neistote až do roku 2024, kedy vy s nejakou pompéznou slávou prídete s nejakým výsledkom, žalostne málo až pramálo.
Nemáme dostatok informácií a hlavne stanovísk z ministerstva zdravotníctva, ako bude daná transformácia prebiehať, akým spôsobom, aký dopad to bude mať na pacientov, ako bude zabezpečená bežná a dostupná zdravotná starostlivosť. Toto je gro problému, toto je alfou a omegou všetkého, čoho sa to týka. Ministerstvo zdravotníctva celú túto svoju reformu komunikuje veľmi zle, veľmi plytko a začalo úplne zle, pretože začalo sa to komunikovať a prezentovať od bratislavského zeleného stola a úplne sa vynechali regióny, úplne sa vynechali okresy, mestá a obce. S týmto nemôžem súhlasiť. Začali sme stavať nejakú krásnu strechu, ale chýbajú nám úplne prachpôvodné základy.
V rámci vami pripravovanej optimalizácie siete nemocníc a nemocničných zariadení môže dôjsť v rámci Prešovského samosprávneho kraja k úplnej katastrofe, pán minister. K úplnej katastrofe, pretože podľa uniknutých informácií, či sú pravdivé, vy ich dementujete, že pravdivé nie sú, ja mám na to iný názor, pretože bez vetra sa nepohne žiaden lístok. Táto optimalizácia siete nemocníc alebo transformácia môže sa dotknúť až piatich nemocníc na východnom Slovensku, teda priamo v Prešovskom samosprávnom kraji. A to konkrétne ide o nemocnice Levoča, Kežmarok, Vranov nad Topľou, nemocnica vo Svidníku, nemocnica v Snine, plus je tam veľký otáznik nad pôrodnicou v Humennom.
Tuná z nejakého geopolitického alebo dostupného hľadiska je tu značné a reálne a obrovské riziko na časovú nedostupnosť akútnej ústavnej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov niektorých regiónov Prešovského samosprávneho kraja, pretože dostupnosť a cestná infraštruktúra v určitých okresoch sa dá porovnať ku dostupnosti katastrofálnej. V prípade, že sa tak stane a takáto reprofilizácia, stratifikácia, optimalizácia sa naozaj udeje, naozaj sa uskutoční, tak, a dôjde k následnej redukcii akútnych lôžok, tak Prešovského samosprávneho kraja sa táto stratifikácia dotkne úplne najviac. Ako občan tohto kraja, obyvateľ severovýchodu Slovenska, to naozaj nemôžem ani len v nejakom science fiction sne dopustiť a pripustiť, aby sa tak stalo. A tieto optimalizačné riešenia naozaj by mali dosah na úplné zníženie kvality života ľudí žijúcich v našich regiónoch a zabezpečenie základných, naozaj základných potrieb a služieb, ak sa to navyše týka zdravotnej starostlivosti, je viac ako nutné a viac ako nevyhnutné. Sú na to mnohé závažné a mnohé akútne dôvody. Ak si vezmeme len takú jednoduchú vec, že Prešovský samosprávny kraj je dlhodobo poddimenzovaný nielen finančne, ale aj dostupnosťou akútnych lôžok a ústredných nemocníc, ktorých je v tomto kraji ako šafranu, a ak by sa ľudia chceli do týchto nemocníc z odľahlých regiónov dostať, tak nepovažujem to nieže za reálne, je to úplne nereálne.
Zmeny, ktoré by mohli mať a dokonca, ak sa to uskutoční, budú mať nežiaduci dopad na, aj na geografickú, aj na časovú a najmä na sociálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre týchto občanov, ktorí žijú aj na východnom Slovensku, je naozaj neúnosná. Ako taký jednoduchý príklad môžem porovnať príklad, ktorý je mne najbližší a to, ak ministerstvo sa rozhodne, že bude rušiť dostatočný počet alebo aj všetky akútne lôžka v nemocnici vo Svidníku a táto nemocnica získa charakter iba komunitnej nemocnice, tak, pán minister, v tejto súvislosti môžem uviesť jednoduchý príklad, že vyše 80 % obyvateľov okresu Svidník nebude v žiadnom prípade mať možnosť a garantovanú dostupnosť, aby sa do 30 minút dostali do príslušnej regionálnej nemocnice, to sa bavíme o 80 % obyvateľov okresu Svidník, a z okresu Stropkov žiaden obyvateľ. Jednoducho z časového hľadiska a z infraštruktúrnej siete, ktorá sa u nás na severovýchode nachádza, je to jednoducho nereálne.
Boli tuná prezentované nejaké predstavy, podľa mňa utopistické predstavy, že sa posilní nejaká letecká služba alebo služba v rámci nejakých helikoptér. V našom regióne ani neviem, či sa vôbec nachádza 50 možných leteckých dní, takže táto scéna je úplne-úplne nemožná a považujem to za nejakú naozaj fantazmagóriu.
Ak skonštatujeme, že tak významná téma a tak významný bod programu, ktorý teraz rezonuje v spoločnosti, by mal byť oveľa viac komunikovaný najmä s odbornou verejnosťou, najmä odspodu, primátormi, starostami, nielen s vedením nemocníc alebo s ľuďmi, ktorých sa táto problematika nie až tak konkrétne dotýka, ale tuná naozaj, pán minister, hrozia negatívne dopady na kvalitu života ľudí v našich regiónoch. Ja viem, že z pohľadu možno Bratislavy sú tieto problémy banálne, resp. skoro žiadne, ale musíme si uvedomiť, že ľudia žijú od Bratislavy aj na sever, aj na juh, aj na východ našej milovanej vlasti a toto naozaj nie je prípustné, aby takáto, takýmto spôsobom sme hazardovali s ľudskými životmi a ľudským zdravím.
Možno ma niekto označí za nejakého konšpirátora alebo za nejakého predkladateľa alebo šíriteľa poplašných správ. Nie, nechcem byť ani šíriteľom poplašných správ, nechcem byť ani konšpirátorom. Ja len, mňa len zaujíma to, že nemáme žiadne relevantné fakty, nemáme žiadne relevantné dáta, stále je nám podsúvané len to isté. Počas roku 2022, 2023 budeme zbierať dáta, budeme zisťovať, budeme skúmať a v roku 2024 sa všetko dozvieme.
Pán minister, nedokážete si predstaviť, ako ľudia žijúci v týchto regiónoch už teraz, a to máme rok 2021, tŕpnu, čo sa bude diať v roku 2024. Čiže to naozaj je neprípustné. Väčšia diskusia odbornej verejnosti, väčšia otvorenosť, väčšia argumentácia a najmä dôsledná príprava vášho ministerstva zapríčinili to, že ľudia naozaj majú obrovské obavy a tieto obavy by mali byť každým dňom viac a viac nejak dávané do úzadia alebo nejakým spôsobom by malo byť na nich poukázané, že sa nemusia báť, ale to sa práveže, naopak, vôbec sa to nedeje. A títo ľudia, ktorí majú, mali by mať ešte nejakú dôveru voči ministerstvu zdravotníctva, tak tieto zásadné zmeny v systéme fungovania nemocníc vnímajú veľmi negatívne. Čiže aj toto je jeden z mnohých alebo aj jeden zo závažných dôvodov, prečo občania a obyvatelia severovýchodu Slovenska a východného Slovenska vnímame tento problém alebo tento proces nejakým spôsobom veľmi negatívne a snažíme sa hľadať riešenia, žiadať o riešenia, prosiť o vysvetlenie, ale ministerstvo je k obyvateľom východného Slovenska hluché, slepé a vôbec nič sa nedeje.
Takže ja na záver svojho vystúpenia chcem naozaj požiadať, aby ministerstvo zdravotníctva komunikovalo lepšie, kvalitnejšie a aby sa v týchto občanoch, ktorí vlastne žijú v týchto regiónoch, v týchto malých mestách, obciach, nevyvolával ešte väčší odpor a nevyvolával sa odpor samotnej verejnosti, ale aj odpor samotných samospráv.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Martin Čepček.

Pán kolega, ďakujem. Ja chcem jednu správu, ktorú som sa dozvedel v komerčnej televízii v správach, že obyvatelia sninského okresu sa obávajú, že prídu o nemocnicu. A odpoveď pána ministra zdravotníctva bola: "Ešte stále však nevieme, ako budú nemocnice po reforme vyzerať." No ja sa pýtam, to sa dozvieme až niekoľko mesiacov po schválení tohto zákona? A kto o tom rozhodne? Úradníci na ministerstve alebo pán minister? Alebo kto? Keď ideme robiť reformu, ja predpokladám, že by sme mali vedieť, čo sa bude diať, a nielen ideme niečo schváliť, čo môže mať ďalekosiahle následky na celú spoločnosť. A to nehovorím o východnom Slovensku, kde tie nemocnice sú veľmi ďaleko od seba. To znamená, ja sa pýtam ako ďalej.

Faktickú poznámku má aj pán poslanec Ján Blcháč, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Kočiš, spomínali ste, že ten konkrétny zoznam tých nemocníc, ten pôvodný, ktorý sa tak trošku spochybnil a ten bude známy až začiatkom roku 2023 alebo po voľbách, tak sa to povedalo trošku alibisticky, aby sa nemocnice nestali predvolebnou témou. Ony sa predvolebnou témou komunálnych a vúckarských volieb tak či tak stanú. A to z toho dôvodu, že tu sa vyjadril pán bývalý minister Krajčí v jednom rozhovore pre nejaký podcast, že vlastne, ja to potom budem aj citovať, ide o financie, ktoré sa majú rozdeľovať na tie nemocnice, tak 1,5 mld., myslím, tam je, na všetky typy nemocníc. A on tu píše doslova, že pretože tie financie sú tak nastavené, že každá jedna nemocnica má právo dostať financie na rekonštrukcie. Rekonštrukcie, samozrejme, v rámci tej siete, ktorá na Slovensku má vzniknúť.
Málo sa hovorí, že aj taká komunitná nemocnica by mala dostať financie na to, aby si vybudovala kvalitné jednodňové chirurgie, vybudovala a tak sfunkčnila, skrášlila sieť ambulancií a podobne. Čiže vlastne to je taká, ten bianko šek, ako to niekto nazval, ktorý je v tom zozname nemocníc, ktorá aká bude, teraz naráža na problém, že vlastne ten finančný balík, ktorý je určený, by sa mal stanoviť, možno už je stanovený nakoniec aj teraz, a už teraz je jasné, že ktorá nemocnica do akého typu smeruje.
Dúfajme teda, že tá reforma dopadne tak, aby sa naozaj dosiahol ten hlavný cieľ – zlepšenie zdravotnej starostlivosti, aby sa všetky argumenty, ktoré sa kladú na stôl z jednotlivých regiónov, brali do úvahy. Takže ten odklad, to nie je bič na primátorov, ale skôr na prevádz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegom ďakujem za faktické poznámky k mojej rozprave.
A na záver, čo som už nestihol povedať, tak chcel by som ešte apelovať takými niekoľkými faktami. V Prešovskom samosprávnom kraji máme momentálne celkovo 16 nemocníc a polikliník na území o rozlohe skoro 9-tisíc kilometrov štvorcových a počet obyvateľov takmer 830-tisíc, zatiaľ čo na území mesta Bratislavy je aktuálne 39 nemocníc a polikliník na rozlohe 367 kilometrov štvorcových pri počte obyvateľov cca 450-tisíc. Takže tu je taký základný fakt alebo potrebný fakt, na ktorý treba myslieť a ktorý je hodný zamyslenia: Kde je potrebné posilniť a rozvíjať kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti a kde je potrebné optimalizovať? V meste Bratislava alebo na území Bratislavského samosprávneho kraja alebo na území Prešovského samosprávneho kraja, ktorý spolu s Košickým samosprávnym krajom tvoria viac ako tretinu územia Slovenskej republiky a počtom obyvateľov sú tieto kraje ohromne vysoko zastúpené? Čiže tu vzniká taká polemika, kde to optimalizovať, kde to stratifikovať, kde to reprofilizovať, kde tie lôžka rušiť, kde tie lôžka aby pribúdali.
A tak, ako správne povedal pán kolega Blcháč, netreba nám vymýšľať ani teplú vodu, ani nové koleso, jednoducho aj každá menšia alebo maličká nemocnica, ktorú chcete prekvalifikovať na komunitnú, si s jedným, dvoma alebo troma chirurgmi, ak dostanú kvalitné pracovné podmienky, dokáže vybudovať slušnú chirurgiu alebo ortopédiu, alebo gynekologicko-pôrodnícku časť, len im treba dať priestor a čas. A nad tým sa musíme zamyslieť a musíme sa týmto zaoberať, pretože zdravotnícka starostlivosť patrí všetkým ľuďom.