48. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z dielne Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky prichádza návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako výsledok dlhodobého sledovania vývoja obchodu s vybranými živočíchmi a potreby jeho regulácie.
Na úvod by som len krátko pripomenul, z akého medzinárodného dohovoru tento zákon vychádza. Je to dohovor známy pod anglickou skratkou CITES a v preklade do slovenčiny to znamená dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi živočíchov. Tento medzinárodný dohovor, k nemu Slovenská republika pristúpila sukcesiou a dotýka sa živočíchov, ktoré sú uvedené v prílohách k tomuto dohovoru, a explicitne sú tieto živočíchy a aj rastliny, ktoré sú v prílohách tohto dohovoru, ohrozené z dôvodu medzinárodného obchodovania s týmito druhmi živočíchov.
Možno nie všetci z vás si to uvedomujú, ale medzinárodný obchod s ohrozenými živočíchmi a rastlinami je veľmi lukratívne odvetvie v rámci medzinárodného obchodu a často sa tieto aktivity dejú ilegálne a častokrát medzinárodný obchod je jedným z hlavných dôvodov kritického ohrozenia, v najhorších prípadoch až vyhubenia týchto živočíchov alebo rastlín. Popri, samozrejme, hlavnými, hlavným dôvodom ohrozenia týchto druhov sú strata biotopov, devastácia ich prirodzeného prostredia, zavlečenie napríklad inváznych druhov živočíchov a rastlín do týchto pôvodných prirodzených ekosystémov, ale obchod je jedným z najvážnejších faktorov ohrozenia.
Tento náš zákon č. 15/2005 sa predkladanou novelou upravuje a to tak, že táto novela prináša zákaz držby živých živočíchov, a to zo skupiny veľkých mačkovitých šeliem, medveďov a primátov, po slovensky aj opice. Sú to najmä tigre, leopardy, levy, gepardy, jaguáry, rysy, pumy, medvede a už spomenuté primáty, napríklad tamaríny, kosmáče, levíky či lemury.
Význam novely je predchádzať najmä nelegálnemu obchodu s držanými exemplármi v zajatí a tak isto nelegálnemu obchodu s produktami z týchto živočíchov, ktoré už, ako pán minister spomenul, často končia najmä ako suroviny v tradičnej ázijskej medicíne. Napríklad nedávno v Českej republike bol odhalený prípad organizovanej trestnej činnosti práve v súvislosti s nelegálnym obchodovaním s rôznymi časťami z usmrtených tigrov, pričom zvlášť, zvlášť teda nepríjemné bolo, že mnohé z týchto tigrov pochádzali z nelegálneho obchodu z územia Slovenska. Celkom každá časť sa dokáže, dokážu títo spracovatelia spracovať a zhodnotiť vo forme bujónov, polievok, vína, rôznych extraktov a veria, že tieto výrobky pomáhajú či už pri zlepšovaní potencie, alebo pri rôznych iných chorobách a zdravotných ťažkostiach, pričom v súčasnosti v prírode registrujeme už len okolo 3 900 voľne žijúcich tigrov.
Na tradičnú čínsku medicínu sa takisto využívajú takto spracované exempláre primátov a medveďov, pričom tieto produkty zo živočíchov sú čoraz viac vyhľadávané na trhu a vytvára to následne dopyt po ich zvýšenom chove v zajatí na komerčné účely.
V predkladanej novele navrhovaný zákaz držby má teda prispieť k zamedzeniu množenia, resp. iného nadobúdania jednotlivých zvierat. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že tento obchod s exemplármi ohrozených živočíchov vykonávajú častokrát organizované skupiny, ktoré sú v rámci celej Európskej únie prepojené. Nie je to len izolovaná záležitosť na území Slovenskej republiky. A práve exempláre pochádzajúce aj z územia Slovenskej republiky často bývajú zdrojom nelegálneho obchodu aj v iných členských krajinách Európskej únie.
Účinnosť tohto zákazu, ktorý vyplýva z navrhovanej novely, sa nebude vzťahovať na exempláre vyššie uvedených druhov, ktoré boli držané ešte pred nadobudnutím účinnosti novely. To znamená, že chovatelia si budú môcť tieto exempláre ponechať na dožitie. Takisto sa zákaz držby nebude vzťahovať ani na exempláre uvedených druhov, ktoré boli nadobudnuté vlastným odchovom u chovateľa v období od 1. januára 2002 do 30. septembra 2022, pardon, s cieľom zabezpečiť, aby mláďatá narodené v stanovenom prechodnom období, ktoré boli s vysokou pravdepodobnosťou počaté ešte pred nadobudnutím účinnosti toho zákazu držby, aby tieto mláďatá neboli považované za držané v rozpore s týmto zákonom. Takisto, ako už pán minister spomenul vo svojom úvodnom slove, zákaz držby sa nebude vzťahovať na licencované zoologické záhrady, oficiálne chovné a rehabilitačné stanice pôvodných druhov živočíchov, záchytné strediská, zariadenia prevádzkované osobami zapojenými do programov starostlivosti o predmetné druhy ani pre zariadenia pre živočíchy používané na vedecké účely, veterinárne ordinácie a kliniky.
V súčasnosti máme na Slovensku viacero subjektov i fyzických osôb, ktoré držia, rozmnožujú a obchodujú s exemplármi vyššie uvedených druhov, či už ide o fyzické osoby, jednotlivcov alebo zariadenia, ktoré vystavujú exempláre a ponúkajú verejnosti služby, ako sú napríklad hladkanie mláďat mačkovitých šeliem, fotenie sa s nimi a podobne, alebo sa zameriavajú čisto len na rozmnožovanie a následný predaj tých vypestovaných exemplárov.
Ďalšou skupinou sú súkromné osoby, ktoré si držia exempláre, najmä primátov, ako tzv. domácich miláčikov. Tu považujem za veľmi dôležité pripomenúť, že nejde len o samotnú literu zákona a medzinárodného dohovoru CITES, ale ide aj o špecifickú ekológiu a etológiu týchto jednotlivých druhov, ktoré častokrát chovom v zajatí neprimerane trpia. Treba si uvedomiť, že častokrát ide o vrcholové predátory alebo všežravce na vyšších úrovniach potravinových reťazcov, ktoré prirodzene, vo svojich prirodzených podmienkach obývajú obrovské areály desiatok a stoviek kilometrov štvorcových a naozaj ich chov, hocijako sa tí chovatelia snažia im to prírodné prostredie vynahradiť, tak im spôsobuje viac alebo menej zjavné utrpenie.
Pritom okrem vyšších, vyššie spomenutých hrozieb pre ohrozené druhy živočíchov na Slovensku registrujeme v rámci držby týchto živočíchov presne tieto problémy s tým, že chovatelia ich držia v nevhodných podmienkach a v takýchto nevhodných podmienkach sa, samozrejme, aj prudko zvyšuje riziko prenosu chorôb zo zvierat na človeka. Treba si uvedomiť, že sú to všetko teplokrvné živočíchy, ktoré sú nám evolučne dosť príbuzné a to riziko je, samozrejme, oveľa vyššie ako napríklad pri niektorých studenokrvných živočíchoch.
A takisto v nemalej miere je tu vysoké riziko nebezpečenstva, samotného nebezpečenstva týchto zvierat pre človeka v prípade nejakého konfliktu, či už ide o nejaké zranenie, útoky a podobne. V tejto súvislosti by som spomenul možno len niektoré medializované prípady, kde došlo nejakým zanedbaním alebo nešťastnou náhodou k úniku takýchto v podstate predátorov v prípade mačkovitých šeliem do prírodného prostredia. Zvlášť poľutovaniahodný bol prípad z Českej republiky nedávno, bolo to spomenuté v tlači, kedy tigre vypestované a nelegálne predané zo Slovenska do Českej republiky boli správcom poľovného revíru voľne vypustené do revíru a bola zorganizovaná poľovačka, samozrejme, za peniaze a mali títo lovci pozvaní na poľovačku možnosť uloviť si tigra v českej divočine. Našťastie k tomu nakoniec nedošlo, lebo ten majiteľ tigrov dostal výhodnejšiu ponuku a predal ich niekomu inému, ale bolo to naozaj dohodnuté už do posledných podrobností. Takže ak by ste náhodou niekedy, prechádzajúc sa po lese, či už na Slovensku, alebo v Českej republike, stretli tigra alebo jaguára, tak nemusí ísť len o nejaký náhodný únik zo, z chovnej stanice, ale môže ísť aj o úmyselné vypustenie s takýmto dubióznym účelom.
Takže uvedenú problematiku welfareu, čiže priaznivých podmienok v rámci chovu týchto zvierat, má v gescii Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, presahuje to kompetencie ministerstva životného prostredia, a treba jej ale v tejto súvislosti takisto venovať pozornosť.
Zavádzajú sa aj niektoré ďalšie povinnosti najmä s cieľom stotožnenia držaných neživých exemplárov alebo výrobkov z nich a s cieľom minimalizovať nejako možnosť vydávať tieto nelegálne nadobudnuté exempláre za legálne nadobudnuté. Takže zavádza sa povinnosť vyhotovovania fotodokumentácie pri neživých exemplároch vybraných druhov mačkovitých šeliem; ide o druhy, ktoré majú kožu, resp. srsť s jedinečným vzorom. Ide o spracovanú kožu alebo dermoplastický preparát, tzv. vypchaninu. Možno je pre vás nová informácia, že niektoré tieto živočíchy s týmito charakteristickými vzormi farebnými, tieto vzory sú pre nich rovnako charakteristické ako DNA alebo pri ľuďoch odtlačky prstov. Čiže je možné pri dobre vedenej fotodokumentácii aj po rokoch identifikovať pôvodného nositeľa tohoto kožucha.
Predmetom návrhu novely, a to je veľmi významné, je aj posilnenie kompetencií a oprávnení orgánov štátneho dozoru vo veciach ochrany týchto exemplárov, živočíchov pri výkone štátneho dozoru, pričom ide najmä o Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Takisto vzhľadom na rastúci trend využívania online prostredia, internetu pri obchodovaní s exemplármi citesových druhov návrh zohľadňuje aj túto skutočnosť a posilňuje, resp. zefektívňuje kontrolnú činnosť týchto orgánov a vymáhanie práva.
Na záver svojho krátkeho vystúpenia by som chcel poďakovať pánovi ministrovi za predloženie toho návrhu a takisto všetkým kolegyniam a kolegom či už z ministerstva životného prostredia, Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorí sa podieľajú na uplatňovaní dohovoru CITES v neľahkých podmienkach v rámci Slovenskej republiky a ktorí sa takisto podieľali na príprave tejto novely.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválime do druhého čítania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Na pána poslanca evidujem jednu faktickú poznámku.
Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne.
Som rada, že si spomenul aj tie rôzne vypchávky, kožušiny, kly a iné trofeje vzácnych citesových zvierat, ktorými sa rôzni zbohatlíci úplne bez hanby pretŕčajú, fotia a poukazujú. Vieme o tom, že sú aj na Slovensku zvernice, kde sa chovajú exotické druhy zvierat na panské poľovačky, a naozaj je potrebné toto mať v zákone jasne ošetrené tak, aby sa dalo zakročiť, aby mohla zakročiť inšpekcia, aby mohla zakročiť aj environmentálna polícia.
Takže tento zákon, treba naozaj zopakovať, že nejde o obmedzovanie legálnych chovov. Tí, ktorí možno budú mať nejaké väčšie povinnosti možno v administratíve, ale je to tiež len za cieľom, aby bolo jasné a transparentné, kde sa chová, ako sa rozmnožuje, aby bola evidencia týchto druhov, nie ich zakazovať, chovy, najmä tie, ktoré sa starajú o rehabilitáciu, prípadne záchrany ohrozených druhov živočíchov, ale zákonným spôsobom na základe zmluvy, na základe súhlasu ministerstva životného prostredia a CITES orgánu.
Ďakujem.

Ďakujem.
Do rozpravy je teraz prihlásený pán poslanec Šudík, nech sa páči.

Vážený pán minister, vážení kolegovia, predložený vládny návrh zákona je ďalší zo série zákonov, ktoré má súčasná vláda za úlohu pomáhať, pomáhať a bojovať proti týraniu zvierat a ukončiť týranie týchto zvierat či chovanie v nevhodných podmienkach. Postupne sa tak pridávame k ďalším vyspelým krajinám Európskej únie, ktoré takéto zákony už prijali oveľa dávnejšie a oveľa skôr, ako ich prijíma Slovensko.
Ja som presvedčený o tom, že všetky divo žijúce zvieratá patria do prírody, pretože napríklad taký tiger, lev, jeho prirodzené teritórium v prírode je niekoľko tisíc kilometrov štvorcových. Častokrát v takom zajatí svoj celý život prežije v klietke tri na tri metre, kde nemôže spĺňať svoje klasické fyziologické potreby, nemôže sa hrať, chýba mu lov a iné, ďalšie podmienky, ktoré sú pre jedného tigra, leva úplne typické.
Zároveň čo ma tak najviac mrzí, je súčasná zábavka, súčasná kultúra, keď množstvo ľudí, ktorí na sociálnych sieťach si využívajú a chovajú zvieratá len pre zháňanie lajkov, popularity a zdieľania, neskôr ich dajú na nejaké vodítko a si robia na nich vlastnú reklamu. Čo sme to za spoločnosť, keď na vlastné potešenie budeme zneužívať zvieratá a brániť im v ich prirodzenom biologickom živote, ktorý by mali? Podľa mňa je to veľmi nevkusné, odporné v 21. storočí pre vlastnú zábavu takto zneužívať tieto živé tvory. Sme to aj prednedávnom mohli vidieť, aj nejakú takú známu instangramerku, ktorá sa fotila, ktorá sa fotila s vodítkom s levom, tigrom, potom neskôr prechovávala vraj nejaké drogy a tak ďalej a tak ďalej a na tom si zháňala popularitu na sociálnych sieťach.
Myslím si, že takýto súkromný chov zvierat častokrát prispieva aj nelegálnemu obchodu s ohrozenými druhmi zvierat a ich transportom. Tieto transporty sú naozaj nevhodné a Slovensko, Česko aj Poľsko patrí ku krajinám, kde to aktívne pokračuje. Možno málokto z nás by povedal, že práve aj na Slovensku pôsobia rôzne tigrie farmy, kde sa chovajú tigry, ktoré sú neskôr zabíjaní, sú prevážaní do Čiech a neskôr do Ázie, kde sú neskôr využívaní, napríklad ako už spomínal aj pán minister, častokrát tie výťažky z týchto napríklad mŕtvych tigrov slúžia na zlepšenie sexuálneho výkonu a tak ďalej. Podľa mňa je to veľmi zvláštna doba, keď sa práve využívajú zvieratá v týchto ázijských kultúrach, ľudia tomuto veria, že práve taký mŕtvy tiger im pomôže v ich živote a zlepší im nejakú kondičku v niečom, a je to práve smutné, že práve Slovensko je tá krajina, kde sa tieto zvieratá chovajú a produkujú. Takže, ale je to súčasný stav, o ktorom hovoríme. Prednedávnom boli aj medializované informácie o českej rodine Berousek, kde práve našli na ich farme množstvo mŕtvych tigrov, ktoré následne putovali do zahraničia.
By som podotkol, ten nelegálny rozvoz zvierat do zahraničia nie je len u týchto exotických zvierat a je to častokrát aj u tých domácich, napríklad u psov, kde Slovensko patrí taktiež k top krajinám, ktoré vyvážajú zahraničia do... ktoré vyvážajú zvieratá do zahraničia za účelom exportu a získania finančných prostriedkov, samozrejme, častokrát načierno.
Biznis so zvieratami je častokrát výhodnejší ako napríklad biznis s kokaínom. A na mŕtvych tigrov zarábajú stovky rodín v... teda firiem, alebo ako by som to nazval, v týchto krajinách a podľa mňa to nie je správne, a preto verím, že Slovensko sa konečne pridá k moderným krajinám a teraz v prvom čítaní sa nám podarí posunúť túto dôležitú, tento dôležitý zákon do druhého čítania a následne ho schváliť, aby sme sa aj my mohli v Európskej únii pýšiť ako moderná, rozvojová krajina a nie ako krajina, ktorá sa hrdí utrpením zvierat.
Ďakujem krásne.

Ďakujem.
Teraz opäť prepadáva poradie pánovi Sujovi. Vyhlasujem... (Reakcia z pléna.) Áno, však áno, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy.
Prvá vystúpi pani poslankyňa Kozelová. Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán minister, vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, ja by som hneď na úvod chcela poďakovať pánovi ministrovi, že sa nám tento návrh zákona objavil v našich programoch, v našom programe.
Biznis so zvieratami v podstate, aby som to upresnila, čierny biznis so zvieratami je tretí najvýnosnejší biznis na svete, hneď po zbraniach a drogách. To myslím si, že hovorí samé za všetko. Tak ako spomínal kolega Šudík, na území Slovenskej republiky pomaly žije viac tigrov ako v Namíbii. To tiež asi hovorí o tom, akým spôsobom sa Slovensko postavilo k tzv. ochrane divožijúcich zvierat, špeciálne, aby som bola špecifická, tak k ochrane exotických zvierat. Nie sú to len tigre, ktoré sa u nás chovajú, sú to aj levy, sú to jaguáre, o primátoch už hovoril aj kolega Jaro Šíbl a ja by som k tomu doplnila ešte exotické plazy, hady a podobne.
Čo je najhoršie na tom všetkom, je fakt, že nielenže sa zabíjajú pre úplne, úplne, úplne nezmysly, lebo medzi nami bratmi, ako vážne, páni, žiaden mŕtvy tiger vám pri sexe nepomôže, takisto ako vám nepomôže žiaden kel žiadneho nosorožca. To je fakt. Takže zabíjať zvieratá pre takéto veci je podľa mňa absolútna zhovadilosť a nesvedčí to o tom, že skutočne sme človek učený, skôr človek blbec. Čiže... (Reakcie z pléna.) Ty máš iný názor? (Reakcie z pléna.) Mala som niečo na jazyku, ale nebudem to hovoriť verejne. Dobre.
Ale vráťme, vráťme sa k tým exotickým zvieratám, lebo skutočne nie je možné, aby sme v takomto, aby Slovensko bolo plné tigrov. Nehovoriac o tom, že my jednoducho ani nemáme tú istotu, akým spôsobom sú tie tigre zabezpečené, lebo to nie sú také mačičky, ktoré proste nájdeme niekde na ulici, pohladkáme, ale to sú proste zvieratá, ktoré majú svoje pudy, a sú to zvieratá, ktoré lovia a vieme často, že lovia aj ľudí, podľa toho, ako hladné sú. Takže chcela by som vidieť toho, kto sa bude tešiť, že niekde mu za záhradou behá tiger alebo u suseda behá tiger a on má doma tri malé deti. No tak to by som chcela vidieť, ako to je. Ale, bohužiaľ, takto to je.
To, čo my potrebujeme, je skutočne chov takýchto zvierat zakázať, respektíve povoliť ich iba nejakým spôsobom kontroly cez veterinárnu a potravinovú správu. Či to bude nejakými licenciami, alebo niečím podobným, je jedno, ale kontrolované to byť musí.
To, čo je fakt a čo je pravda, čo povedal kolega Šudík, u nás tie zvieratá jednoducho nemajú podmienky na fungovanie na život. Pretože držať zviera, ktoré má v sebe lov, zavreté v klietke celé desaťročia, je rovnaká zhovadilosť, fakt, ako vôbec ho sem doviesť. To, čo sa stalo u Berouskovcov, to nejdem rozoberať, lebo to už hraničí, hraničí so zdravým rozumom a hraničí so všetkým slušným, čo by sme v sebe vo vzťahu k prírode mali mať. Takže ja by som len chcela apelovať na vás, aby ste skutočne pri tomto zákone rozmýšľali ľudsky, rozmýšľali ľudsky vo vzťahu k prírode, vo vzťahu k exotickým zvieratám, a majte na pamäti, že vôbec tu nejde o tie zvieratá, že tu ide len o ten kšeft.
Musím ale povedať, že skutočne sú tu aj organizácie, respektíve sú tu aj nejaké útulky, ktoré sa starajú o zvieratá, ktoré sem nedoviezli oni sami, ale vlastne nechávajú v slušnosti dožiť cirkusové zvieratá a tú jeseň života trávia konečne tie zvieratá tak, ako majú, a nie večnou drezúrou.
Takže poďakujem každému jednému z vás, kto za tento zákon zahlasuje, a ďakujem vám v mene tých zvierat, ktoré naozaj tu zabíjame úplne nezmyselne.
Ďakujem. To je celé.

Pani poslankyňa, na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Liba, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa musím priznať, že pri tomto zákone som trocha v pomykove, teda už si asi nekúpim tigra, už to nestihnem.
Ja sa ešte chcem opýtať aj pána ministra, či teda aj tento zákon sa vzťahuje na exotické zvieratá na papagáje, na chov papagájov.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, pán navrhovateľ požiadal o slovo, nech sa páči.