4. schôdza

Pán predsedajúci, ctená snemovňa, vážený pán minister, ďakujeme za návrhy, ktoré ste vo veľmi krátkom čase na zlepšenie situácie ľuďom predostreli. Na druhej strane, chcel by som sa spýtať aj v nadväznosti na vystúpenie pána premiéra, ktorý povedal, že zákon nemyslí na všetkých a treba zriadiť fond, ale je to symbolické. Vy ste minister sociálnych vecí a myslím si, že je úplne legitímne uznať, že sú prípady, že naozaj zákon nemyslí na všetkých ľudí, tak to je len taká, taký návrh, že aby sme neboli v rovine symbolickej pomoci, že či nezvažujete, že by bol zriadený nejaký fond pre vás ako pre ministra povedzme, ktorý aj prípady, ako vaša kolegyňa teraz predostrela, budete mať na stole a budete vedieť operatívne riešiť. Ja si myslím, že v tomto sa všetci zhodneme, že treba dnes ukázať ľuďom, že štát je na ich strane, že im vie pomôcť a chce pomôcť a myslím si, že nikto z opozície by s týmto nemal problém, ak by vznikol nie symbolický, ale reálny fond na riešenie tých dennodenných situácií, takže to je taký prvý podnet.
Druhý. Mal by som v podstate dve alebo tri také okruhy otázok. Prvá je, že myslím si, že aj vy ste to videli na tej reakcii na tento balík ekonomických a sociálnych opatrení, že zamestnávatelia ho s nejakou veľkou odozvou neprijali až tak pozitívne, možno ste očakávali pozitívnejšiu reakciu. Je podstatné si uvedomiť, že či je alebo nie je prázdna tá špajza, že ideme to platiť cez Európsku centrálnu banku z veľkej časti. To asi sa ešte teraz dolaďuje, ale bude emitovaných približne 800 miliárd eur, ktoré sa dnes spomínajú s tým, že Európska centrálna banka povedala, že horný strop nevidí, to znamená, ak bude treba, pôjdu ešte vyššie. A preto sa pýtam, že či tá suma 80 % pokrývania priemerného zárobku v prípade tej prekážky v práci nie je zbytočne limitovaná, prečo nejdeme na obdobie dvoch, troch mesiacov jednoducho na 100 %? Pretože zdá sa, že okolité štáty idú tú úverovú linku použiť v absolútnej miere tým, že sme v európskom stabilizačnom mechanizme, tak aj my ako Slovensko budeme ručiť za ich záväzky, keby ich oni neplnili. To znamená, že je to možno paradoxné, ale ako opozičná strana vás nekritizujeme za to, že chcete míňať veľa, ale práve preto, že máme pocit, že je to zbytočne málo v tejto chvíli. Pretože ako povedal aj pán Sulík, koniec-koncov najhoršia pomoc bude, ak dôjde neskoro, ak nebude dostatočná. A myslím si, že dávať to, aby sme neurobili tú chybu, ako sa diala pri Grécku, keď sa stabilizovalo Grécko, že proste išlo to postupne salámovou metódou, stále to bolo málo a ten trh očakával čoraz viac a viac.
Praktická otázka, ktorú mám, hovoríte tu v bode 3, keď to správne rozumiem, že zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť odpracovanie času, za ktorý zamestnancovi patrila náhrada mzdy. Maximálne však po dobu teda v rozsahu 400 hodín v kalendárnom roku, a že patrí zamestnancovi za to dosiahnutá mzda, pričom tento čas sa nezapočítava do priemerného týždenného pracovného času. Rozumiem to správne, keď chce to povedať, že ten zamestnanec bude pracovať už v riadnom nejakom pracovnom režime, vtedy bude môcť 400 hodín v kalendárnom roku od neho zamestnávateľ požadovať s tým, že tých 400 hodín sa nebude zarátavať do toho týždenného pracovného času riadnej pracovnej doby? A moja otázka teraz, že ak zostane uhradených iba, lebo je veľmi veľa zamestnancov, ktorí idú jednoducho príjmami dole. Myslím, že vy ste to limitovali na 1 100 euro, ak si dobre spomínam, a jednoducho vieme, že na východe Slovenska a na západe sú tie mzdy diametrálne odlišné, ale jednoducho na domácnosť sú ľudia, ktorí proste v domácnosti každý možno zarába 2 000 euro a pod. Tí ľudia budú výrazným spôsobom zasiahnutí ekonomicky, ak nezvýšite ten limit na 1 100, teda nad 1 100 euro a môže sa stať, že títo ľudia budú jednoducho nútení si pribrať rôznu druhú prácu a podobne. Tým, že to dáte 400 hodín v kalendárnom roku, že majú odpracovať dodatočne, bude to opäť zásah do ich flexibility vykonávať nejakú druhú pracovnú činnosť len preto, aby nepocítili nejaký zásadný dopad na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu.
A ešte by som, zaujalo ma to, teda ste tu predostreli, že nebude možné na Slovensku platiť v Sociálnej poisťovni tou hotovosťou. Ja som to aj minule tu povedal, že ja si myslím, že by sme mali ako demokratický štát používať a pohybovať sa v rámci, ktorý demokratickým krajinám patrí, a myslím si, že jednoducho mena krajiny je jedným z atribútov zvrchovanosti a keď Sociálna poisťovňa teraz ohlási, že nebude prijímať hotovosť, tým pádom myslím si, že o týždeň, o dva, neni vylúčené, že oznámite, že ďalšia nejaká inštitúcia štátna, potom pošta atď., ja si myslím, že by sme mali otvorene potom aj dať nejakú garanciu, že jednoducho na Slovensku sa s hotovosťou ráta aj do budúcna, pretože je to prvok slobody človeka a navrhujem, alebo teda aby sme prišli s nejakou spoločnou iniciatívou, koalícia - opozícia, aby ľudia práve teraz, keď sa narýchlo prijíma strašne veľa opatrení a niektoré môžu vzbudzovať otázky, naposledy to bola tá nešťastná, nešťastné návrhy kvôli aplikácii, ktoré navodili dojem sčasti opodstatnený, ako keby tu malo ísť o špehovanie ľudí, že či vidíte priestor na to, že by sa v nejakej dohľadnej dobe prijalo či už povedzme ústavným zákonom alebo podobne, garancia, že jednoducho hotovosť na Slovensku ako platidlo zostane a že výsledkom tejto krízy nebude to, že sa len posunieme do nejakého elektronického bankovníctva, ktoré aj časti staršej populácie a ostatných ľudí jednoducho nemusí byť úplne prijateľný.
Ďakujem pekne, dovi.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som aj ja zaujal postoj k tejto rozprave, aj keď vieme, že rozprava je o skrátenom legislatívnom konaní, ale keďže už pán minister načal obsahovú problematiku predkladanej legislatívy, tak sa skúsim stručne vyjadriť aj k nej.
Pán minister, musíte uznať, že čo sa týka sociálnych opatrení zo strany vás a vašej vlády, SMER - SD pri tom prvom urgentnom balíku sa zachoval zodpovedne, hlasoval za všetky vami navrhnuté opatrenia aj preto, pretože mnohé z nich ako napríklad OČR-ka, jej predĺženie teda počas zatvorenia škôl alebo nemocenské pre ľudí v karanténe boli už pripravované za našej vlády. Toto nie je podstatné, tak to má vyzerať, ak ide o takýto výnimočný a mimoriadny stav, politikárčenie musí ísť bokom. Dni ale plynú a začíname niektorým veciam nerozumieť, pán minister.
Prvá spočíva v tom, že zatiaľ stále vnímame len určité čiastkové, aby som to možno zjednodušil, až kozmetické opatrenia v sociálnej oblasti, pritom mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne opatrenia, zásadné opatrenia, systémové a najmä plošné opatrenia pre ľudí, čo sa zatiaľ nedeje.
Druhá dôležitá vec, že všetko, čo zatiaľ prijímate, sa deje bez sociálneho dialógu. Naozaj nerozumiem, ako môže byť v mimoriadnej situácii vynechávaný tak dôležitý orgán, akým je Tripartita, to znamená zástupcovia vlády, zamestnávateľov, ale najmä zamestnancov. Odborári sa k vám, pán minister, nevedia dostať. Nevedia rozkopnúť zatvorené dvere a ja naozaj nerozumiem. Písali listy premiérovi, predsedovi parlamentu a jedná sa, samozrejme, aj o firmy, aj o zamestnávateľov, ale najmä o ľudí, o pracujúcich v tejto kritickej situácii a ich zástupcovia nie sú prizvaní k sociálnemu dialógu. Na dnešnej tlačovej besede vám odkázali, že to už vnímajú ako aroganciu moci a nedokážu garantovať sociálny zmier na Slovensku. Toto je veľmi nebezpečné, pán minister, pretože to posledné, čo by sme potrebovali v tejto mimoriadnej situácii, je ešte aj sociálny nepokoj ľudí.
Reálne hrozí, že môže prísť o prácu strašne veľa ľudí, podľa údajov Národnej banky Slovenska dokonca až 130-tisíc, a my napriek tomu sa venujeme čiastkovým, opakujem, kozmetickým opatreniam, ktoré sú síce dôležité, ale určite nie najpodstatnejšie. Zatiaľ ste navrhli preplácanie miezd zamestnancov malých, možno stredných firiem, vieme dobre, že je tam limit Európskej komisie pre štátnu pomoc 200-tisíc na jednu spoločnosť, vieme, že to sú približne spoločnosti do 250 zamestnancov, ale pýtam sa, čo tí zamestnanci, ktorí pracujú vo veľkých firmách. To nie sú pracujúci ľudia? Tí si nezaslúžia pomoc? Oni nemajú rodiny? Oni neplatia hypotéky? Oni nemajú svoje deti doma, pretože sú zatvorené školy? To sú takí istí pracovníci, ako zamestnanci malých firiem alebo živnostníci. Takí istí.
Veľkí zamestnávatelia, ktorí tvrdia, že majú pod sebou milión a pol zamestnancov, sa takisto dožadujú konkrétnej pomoci. Neprichádza. Vraj pán premiér povedal jedna miliarda mesačne je dosť. On hovorí jedna a pol miliardy, ale čo si budeme hovoriť, tých 500 miliónov bankových záruk to nie je žiadna pomoc, pretože už samotní zamestnávatelia tvrdia, že načo by si teraz požičiavali v čase krízy, načo by im to bolo. A ešte aj o tej jednej miliarde sa dá, pán minister, pochybovať, pretože vám chcem pripomenúť, že dávka v nezamestnanosti je v súčasnosti na úrovni 50 %, vy ponúkate 80 % preplácania mzdy. Čiže, keby sa aj nič nestalo z vašej strany, keby ste aj nič neurobili a ľudia by išli na úrad práce, tak by pol roka poberali túto dávku v nezamestnanosti. Takže neviem, či je to konkrétna miliarda na mimoriadnu situáciu. Aj tak by 50 % z predchádzajúcej mzdy tí ľudia dostávali. Ale dobre, s týmto súhlasím opatrením, len hovorím, prečo nie pre všetkých? Máme málo peňazí, hovorí Igor Matovič(?), patríme ku krajinám s najnižším, medzi, ktoré majú najnižší alebo patria medzi krajiny s najnižším dlhom v Európskej únii a ja si myslím, že toto nie je o peniazoch. Všetci vám hovoria, že pokiaľ neprijmete rýchle masívne opatrenia, budete platiť ešte viac, bude to stáť štát ešte viac. Tak prvá taká prosba a žiadosť na vás, prosím vás, pomôžme všetkým zamestnancom, všetkým.
A teraz tá druhá vec. Pán Heger, poprosím vás, trošku ma rušíte. (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne.
A tá druhá vec konkrétne v súčasnosti k tomu, čo predkladáte. Idete meniť Zákonník práce, asi najcitlivejší zákon v sociálnej oblasti a opakujem, deje sa to bez toho, aby o tom rokovala Tripartita. Prečo nevymenujete už tých siedmich chýbajúcich členov Tripartity, aby sa zišla, pretože už neviem kedy, ako teraz v tej mimoriadnej situácii? Už neviem kedy. Neviem prečo, najmä odborári sú odsúvaní bokom, keďže zastupujú zamestnancov. A z toho vyplývajú aj niektoré nuansy v tom vašom zákone, ktoré sú nepochopiteľné. Je tam veľa dobrých vecí, napríklad moratórium na výpovede. Super vec. A ďalšie drobné veci, ktoré, s ktorými samozrejme nemáme problém. Ale potom sa tam už vynárajú také menšie nedostatky, napríklad ten jeden, pýtam sa, že prečo žena, ktorá musí ostať kvôli tomu, že má dieťa doma, na OČR-ke, dostane len 55 % z hrubej mzdy a zamestnanec, ktorý zostane doma kvôli tomu, že fabrika nevyrába, dostane 80 % mzdy? Prečo je tam rozdiel? Ale to sú stále drobné veci.
To najpodstatnejšie, čo nám tam prekáža a čo budeme samozrejme pripomienkovať aj počas druhého čítania, teda vtedy, keď to prináleží, je, že meníte súčasný stav preplácania miezd v momente, keď existuje takzvaná prekážka v prevádzke. Aby sme tomu všetci rozumeli, v súčasnosti, pokiaľ sa vyskytne prekážka v prevádzke, to znamená, že firma z nejakého dôvodu, povedzme technického, nemôže vyrábať, je povinná táto firma preplácať zamestnancovi 100 % mzdy, alebo ak je dohodnuté inak, to znamená s odborovým zväzom, tak od 60 do 99 % mzdy. V súčasnosti idete novelizovať, vážení koaliční poslanci, Zákonník práce tak, že to bude 80 % mzdy počas mimoriadneho stavu a ešte dva mesiace po ňom, ale čo je dôležité, bude zároveň nariadené tým ľuďom si to po skončení krízy odpracovať do výšky 400 hodín a nie akože nadčasy, lebo vieme, že nadčasy sú lepšie platené, ale normálne sa ku klasickému pracovnému času, niekto robí osem hodín, niekto dvanásť, prifaria ešte dve hodinky každý deň a ten človek nebude mať vôbec čas na rodinu ani na nič. Na nič. Alebo sa dá pracovná sobota pre týchto ľudí do výšky 400 hodín.
Ale čo je najperfídnejšie, keď takéto slovo musím použiť, je, že sa to bude týkať aj tých firiem, ktoré sa zmestia do limitu 200-tisíc, čiže nebudú tie mzdy preplácať z vlastných peňazí, tých 80 %, ale dostanú to od štátu, štát preplatí mzdy zamestnancov a ešte potom bude tá firma nútiť toho zamestnanca, keď už budú dobré časy, aby si to len pekne odpracoval, to, čo bude sedieť doma. Tak toto je už na hranici bezdôvodného obohacovania. Aká je to pomoc tým ľuďom, mi povedzte. To je v prvom rade pomoc firmám a my ako sociálni demokrati sa musíme voči tomu ohradiť.
Preto chcem oznámiť, že v druhom čítaní predložíme nejaké pozmeňujúce návrhy k novele Zákonníka práce, opakujem, sú tam aj mnohé veci, s ktorými súhlasíme, ale spomenul som len niektoré, s ktorými nesúhlasíme. Pozmeňujúcimi návrhmi budeme žiadať buď vypustenie tých vecí alebo úpravu tých vecí. Pokiaľ k tomu nedôjde, nemôžeme Zákonník práce v takejto podobe podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Tomáš, neexistuje deň, neexistuje hodina, aby som sa neinformoval alebo niektorí moji kolegovia o pomoci pre občanov Slovenskej republiky. Môžem vás ubezpečiť, pán poslanec, že chceme pomôcť všetkým, všetkým Slovákom bez rozdielu, bez rozdielu, či pracujú vo veľkom závode, či pracujú v malom závode, či sú to súkromníci alebo sú zamestnanci. A musím takú malú poznámku, vy ma poznáte, pán poslanec, veľmi dobre a viete o mojej pomoci, takže verte mi, že nikto z nás, a ja si myslím, že ani tuná z tých pár smerákov, prepáčte smeráckych poslancov, nechce zle a chceme pomôcť všetci. Ja len chcem tak ľudsky, tieto vystúpenia vaše sú naozaj skvelé, ale taký politický marketing, neskutočný. Erik, veľmi dobre vieš, že chceme pomôcť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Pán poslanec Tomáš, tvoje vystúpenie bolo vyvážené, na jednej strane si pochválil opatrenia, s ktorými prichádza ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, na druhej strane si aj upozornil na niektoré veci, ktoré celému nášmu poslaneckému klubu vadia a súhlasím s tebou, že takisto mne absentuje to, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny doteraz nerokovalo s predstaviteľmi zamestnancov. Dozvedeli sme sa, že pán Sulík, minister hospodárstva, rokuje so zamestnávateľmi, ale je nesmierne dôležité v takomto čase neopomínať a počúvať aj hlas odborárov, ktorí zastupujú zamestnancov.
Zákonník práce je pre nás veľmi dôležitý a ja len pripomínam, že v roku 2010 počas vlády Ivety Radičovej bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál, ktorý výrazným spôsobom zasiahol do Zákonníka práce a v tomto zákonníku robil zmeny na prospech zamestnávateľov. Som veľmi rád, že pán minister Richter, ktorý teraz sedí po mojej pravej ruke, v súčasnosti už len poslanec, urobil naozaj zmeny a tieto mnohé krivdy napravil.
Pán minister Krajniak, ja by som chcel tak v dobrom povedať, že aby sa opäť nestalo, že štátny tajomník váš Jozef Mihál bude mať opäť ambíciu meniť tento Zákonník práce a naozaj opäť v neprospech zamestnancov. Verím, že dohliadnete na to, aby k tomu nedošlo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mňa iba prekvapuje, že ako sociálni demokrati, teda tak sa nazývate, vyzývate na pomoc najväčším. Ako nie je sa čo čudovať, keďže roky ste namiesto podpory malých firiem a živnostníkov radšej stimulovali najväčšie firmy a dávali im daňové prázdniny a teraz v tejto situácii sa to vlastne ukazuje, že slovenský priemysel je do značnej miery závislý povedzme na jednom type výroby. Ja to chápem, pán bývalý minister hospodárstva, máme v týchto veľkých firmách dosť veľa ľudí zamestnaných, je to, je to v poriadku. Avšak teraz sa ukazuje ten problém a jediné teda, čo ma prekvapuje, jasné, treba podporiť každé pracovné miesto, treba urobiť všetko preto, aby čo najmenej pracovných miest zaniklo, s tým, s tým absolútny súhlas, avšak najväčšie firmy, ktoré tu produkujú zisky a v minulom roku mali zisky nie v desiatkach, ale v stámiliónoch eur, tak myslím si, že je na mieste očakávať, aby aj oni v krízovej situácii sa taktiež nejakým spôsobom spolupodieľali na tom, v akých podmienkach povedzme ich zamestnanci teraz musia prečkávať doma túto krízu a mohli by nazrieť možno aj oni do tých svojich teda zásob, ktoré si urobili povedzme v minulom roku. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Pročko, milý Jožo, ďakujem, že sa ti moje vystúpenie páčilo, ale ak si ho naozaj pozorne počúval, tak musíš uznať, že drvivá väčšina toho vystúpenia bola ako vždy vecná, argumentačná a teším sa, milý Jožo, kedy ty zídeš dole za tento pultík a povieš niečo múdre, aby sme mohli to tiež komentovať, to je práca poslanca. Prosím ťa, už vstúp do arény a rovnako budeme na teba reagovať. Nič iné k tvojmu vystúpeniu zatiaľ nemôžem povedať.
Pán Čekovský, Čikovský? Pardon. (Reakcia z pléna.) Pardon. Ste nový poslanec, tak ešte si to musíme uzrejmiť. Čo mám na to povedať? Dúfam, že ste si všimli ako novinár, aj keď v prípade RTVS viackrát môžme viesť polemiku, či to tak bolo, či ste si všímali tie pozitívne veci a nie viac negatívne, ale to platí možno pre väčšinu novinárskeho spektra, tak to ale má byť v zásade z väčšej časti, keďže sme vo vláde, tak musíme čeliť aj kritike, ale chcem vám pripomenúť, že my sme stáli stále väčšinou na strane zamestnancov a ja som aj teraz hovoril, pán poslanec, o zamestnancoch tých firiem, nie o zamestnávateľoch, aj keď si uvedomujem a rešpektujem zamestnávateľov, dávajú ľuďom prácu, ale len som chcel povedať, že nerobme rozdiely medzi zamestnancami len kvôli tomu, že pracujú vo veľkej a v malej firme. Tak ako aj pán Pročko, aj vyhovoríte, že tá pomoc príde, tešíme sa, čakáme, čakáme, z dňa na deň čakáme, čakáme, stále neprichádza. Nie my, ale tí veľkí zamestnávatelia, tí, ktorým vy stojíte po boku, vy pravica, sa už ozývajú, že to nezvládajú a bude hromadné prepúšťanie a som zvedavý, že keď k tomu hromadnému prepúšťaniu dôjde, dúfam, že nie, neželám si to, čo budete hovoriť potom. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ďakujem diskutujúcim poslancom za vecné vystúpenia, pokúsim sa postupne reagovať na všetky podnety.
Pán poslanec Dostál, robíme to tak, to, na čo ste sa pýtali, že iba jeden mesiac a potom splnomocňujeme vládu, aby mohla predĺžiť tento stav z dvoch dôvodov. Jednak kvôli tomu, že naozaj nevieme, koľko to bude trvať. Ak to bude trvať menej ako tri mesiace, na čo to potom meniť, keď vlastne vláda to vie operatívne podľa situácie posunúť alebo skrátiť. Ale priznám sa teraz, ten hlavný dôvod, prečo to robíme a prečo pravdepodobne vo viacerých návrhoch zákonov, vládnych, budú takéto splnomocnenia pre vládu rozhodovať o tých lehotách alebo prípadne o posunoch nejakých povinností, no pretože sa môže kedykoľvek stať, a nikomu z nás to neprajem, že akonáhle niektorý člen vlády alebo parlamentu bude pozitívne testovaný, tak prestaneme fungovať. A potrebujeme mať tú možnosť, aby sme aspoň takéto základné dávky ľuďom vedeli poskytovať počas celej doby krízy. Takže aj to je taká, berte to, že opatrnosť toho, že nikdy nevieme, čo sa môže stať.
Pani poslankyňa Kozelová, práve kvôli tomu, čo ste spomínali ten prípad z Ružinova, tak trváme na tom testovaní, ale toto, čo ste spomenuli, podľa mňa došlo aj k zlyhaniu ako ľudského faktora. Nie je predsa možné, aby z nemocnice doviezli niekoho bez toho, aby takúto informáciu kompetentným ľuďom v tom zariadení dali. Chcem vás poprosiť, pani štátna tajomníčka Gaborčáková, ak by boli akékoľvek takéto konkrétne podnety, treba sa na ňu obrátiť, ona má na starosti vypracovávanie metodických pokynov a usmernení, že čo v takýchto prípadoch, ako postupovať a tak. Obráťte sa aj priamo na ňu, ona je tým poverená, vie o tom, takže aby sa to dalo riešiť aj priamo.
V tých dvoch ďalších prípadoch, to je podnet, zatiaľ vám neviem povedať, ako to vyriešiť. Jediné, ako to môžme riešiť, to, čo, tak ako som vám povedal, že sa budeme snažiť vytvoriť v každom kraji aspoň jedno takéto zariadenie, myslím teraz pre nových klientov v zariadení sociálnych služieb, možno vytvoriť ešte nejaké takéto ďalšie, ale zatiaľ na to nemám, nemám na to odpoveď. Určite budú takéto prípady, na ktoré budem musieť operatívne reagovať.
Pán poslanec Taraba, áno, naša skúsenosť je taká, že tie plošné opatrenia, ktoré nejakým spôsobom prijímame, postihnú zhruba 95 % tých ľudí, na ktorých sme zameraní, aby im to pomohlo, ale bude nejakých 5 % prípadov, ktoré musíme riešiť individuálne. Ako príklad, teraz som riešil už s pánom poslancom Krošlákom a Kučerom, no máme tu športovcov, ktorí, alebo športových trénerov, ľudí pracujúcich v oblasti športu, z ktorých rôzni majú rôzne typy pracovných zmlúv, živností, alebo zmluvných vzťahov, na základe ktorých poberajú odmenu za svoju prácu, a my teraz musíme riešiť, aby žiaden z tých prípadov nebol opomenutý, z tých schém štátnej pomoci, ako chcem týmto ľuďom pomôcť. Práve kvôli tomuto nielen na Úrade vlády bol zriadený ten fond vzájomnej pomoci, ale na ministerstve práce a sociálnych vecí už existuje takáto možnosť poskytnúť dotácie v humanitárnych prípadoch. Sú rôzne pomenované, a to, čo teraz robím, je, že som samozrejme pozastavil vyplácanie akýchkoľvek tých, nazvime to, že bežných mimoriadnych dotácií, a všetky tieto finančné prostriedky chceme použiť na riešenie týchto mimoriadnych prípadov, ktoré nespadajú zatiaľ do žiadnej kategórie. Čiže myslíme na to, zákon je, už je to pripravené, teraz ide o to presunúť na to čo najviac peňazí, takže s tým počítame.
No keď ste hovorili o tých veľkých, že na tých sa zatiaľ nemyslí, a tu už budem odpovedať aj na pána poslanca Tomáša, tak tam by som chcel povedať, že my máme napočítanú tú pomoc pre takzvaných veľkých, pretože aj oni zamestnávajú ľudí a my im chceme pomôcť, zatiaľ, zatiaľ, že by si táto pomoc vyžadovala 400 až 500 miliónov eur mesačne. To je strašne veľká suma peňazí a my musíme teda zvážiť, že akým spôsobom ju, stanoviť podmienky tejto pomoci tak, aby išla naozaj tým, ktorí to najviac potrebujú, čiže tým zamestnancom, ktorí sú najviac ohrození. Máme tu limit, a to znovu spomínal pán poslanec Tomáš, ale chcel by som pripomenúť, že je tam limit štátnej pomoci pre jeden podnik do výšky 800-tisíc eur a zatiaľ to nebolo zrušené v rámci EÚ. My sa samozrejme usilujeme, možno do konca týždňa Európska únia podmienky čerpania takejto pomoci tu ten horný strop zruší a potom aj prostredníctvom tej schémy, ktorá je na ministerstve práce a sociálnych vecí, už budeme minimálne časti tých väčších zamestnávateľov vedieť pomôcť priamo.
Ešte dopoviem pána poslanca Tarabu, a to je v podstate to isté, čo pán poslanec Tomáš, čiže na to budem reagovať neskôr, hotovosť. Chcem vám oznámiť, pán poslanec Taraba, že ja považujem právo občana na hotovosť, ako aj právo používať hotovosť pri platobnom styku so štátom alebo s ktoroukoľvek súkromnou alebo, alebo firmou za právo, ktoré by malo byť garantované v našej ústave, podobne ako je to v Rakúsku. Považujem za nehorázne, pokiaľ štáty a Európska únia neustále sprísňujú podmienky na používanie hotovosti a súčasne súkromné inštitúcie typu banky zvyšujú poplatky za každý prevod. Na jednej strane občanov nútime dávať peniaze do bánk a používať bezhotovostný elektronický platobný styk a na druhej strane tým umožňujeme súkromné zdanenie týchto peňazí. To je pre mňa neakceptovateľné a preto ja osobne budem určite presadzovať, aby takéto právo na hotovosť bolo garantované aj v našej ústave.
Čo sa týka toho, že vy ste to povedali, ako aby sa nepostupovalo v tomto ďalej, toto opatrenie, čo sa týka pobočiek Sociálnej poisťovne, je čisto operatívne. Proste nezvládajú to a chceme tých ľudí chrániť a platí len po dobu krízy, potom bude automaticky zrušené.
No, pán poslanec Tomáš, tak na to som sa tešil. Vy ste povedali, že čakáte a čakáte a inú ako kozmetickú pomoc nevidíte. Koľko to majú plánované výdavky v tomto ročnom štátnom rozpočte, pán poslanec Tomáš? Koľko? Osemnásť miliardov, 18,5 miliardy? A my sme za týždeň pripravili pomoc pre 800-tisíc zamestnancov a pre 200-tisíc SZČO, to znamená pre milión ľudí, nie pre milión zamestnávateľov malých alebo veľkých podnikov, pre milión ľudí, za jeden a pol miliardy eur. A toto je kozmetická pomoc, o tom by som si dovolil pochybovať.
Po druhé. Povedali ste, že veľkí zamestnávatelia zamestnávajú na Slovensku zhruba jeden a pol milióna ľudí. Tak počítajme spolu. Máme približne momentálne dva a pol milióna ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí pracujú. Odpočítajme z nich tých, ktorí pracujú v štátnej správe. Odpočítajme tých, ktorí sú, berú podporu v nezamestnanosti, sú na OČR-kách a PN-kách. Dostaneme sa k číslu zhruba 1,6 milióna ľudí. Naozaj je to v tomto štáte tak, že týchto 1,5 milióna ľudí pracuje iba vo veľkých firmách? A ešte raz opakujem, tá pomoc, ktorú sme už pripravili a ktorá, od budúceho týždňa sa budú podávať žiadosti, je pre 800-tisíc zamestnancov, plus 200-tisíc SZČO, ale aj nadväzujúcich slobodných umelcov, ja neviem audítorov a tak ďalej, každý, kto platí odvody a nie je v pracovnom pomere, bude mať na túto, na túto pomoc nárok, to ja si myslím, že teda asi to číslo celkom nesedí.
Aby som bol konštruktívny, pán poslanec Tomáš, o tej poslednej otázke, ktorú ste otvorili, to sú tie nadčasy, tam som pripravený na výbore o tom diskutovať, vypočuť si, aké návrhy by ste mali záujem predložiť, alebo ktoré sú tie otázky, ktoré vám vadia najviac a na zajtrajšom zasadnutí výboru, ktoré, ako som informovaný pravdepodobne o desiatej hodine(?), som pripravený si to vypočuť. Tak ako minulý týždeň, aj zajtra vám budú k dispozícii legislatívci a ďalší pracovníci odborných sekcií z ministerstva práce a sociálnych vecí na to, aby sme ten návrh dopilovali, pokiaľ to bude potrebné.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti ochorením COVID-19. Na základe vyhlásenia mimoriadnej situácie a núdzového stavu je žiaduce v súvislosti s krízovou situáciou upraviť niektoré zákony v pôsobnosti ministerstva vnútra tak, aby sa pri ich aplikácii v čo najväčšej miere znížilo riziko ohrozenia verejného zdravia a zároveň, aby boli čo najmenej dotknuté práva občanov pri možnom obmedzenom režime niektorých orgánov verejnej moci. Pretože tieto navrhované opatrenia majú obmedziť šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, navrhuje sa z dôvodu ochrany života a zdravia, aby Národná rada v súlade s § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, prinášam informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 31 z 1. apríla 2020 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej schôdzi, na svojej druhej schôdzi dňa 1. apríla 2020. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu zákona a odporučil Národnej rade s predloženým návrhom zákona vysloviť súhlas s tým, že Národná rada prerokuje vládny návrh zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 v skrátenom legislatívnom konaní a prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte, aby som vám predniesol návrh na uznesenie Národnej rady... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, pán predsedajúci. Takže veľmi krátko. Ten návrh zákona je v skrátenom legislatívnom konaní práve kvôli okolnostiam, ktoré vidíme, že sa dejú. V takých istých súvislostiach, ako ste počuli vlastne aj predchádzajúce návrhy na skrátené legislatívne konanie. Nie je čas otáľať. Potrebujeme to urobiť z dôvodu toho, aby ľuďom boli zabezpečené odklady, ale to o tom budeme viacej rozprávať v samotnom návrhu v prvom čítaní. Takže ten dôvod je veľmi jednoduchý, nám všetkým známy koronavírus. Ďakujem pekne.