4. schôdza

Pani poslankyňa, o tomto nebudeme, samozrejme, dávať hlasovať. To máte na toto nárok aj bez toho, aby sme o tomto sa bavili tuná v pléne. Každý poslanec, je to na ňom, či tu sedí, alebo je v kancelárii.
Ďalej. Pani poslankyne, páni poslanci, ešte vás chcem informovať, že na základe záverov z poslaneckého grémia po prerokovaní návrhov vlády na skrátené legislatívne konanie pristúpime k hlasovaniu. Ak Národná rada rozhodne o skrátenom, skrátených legislatívnych konaniach, navrhujem, aby sme bez pre..., ako, aby sme bezprostredne pristúpili k prvým čítaniam a následne po ich prerokovaní aby sme hlasovali. A potom bude schôdza Národnej rady prerušená, pokračovali by sme zajtra, teda vo štvrtok 2. apríla o 11. hodine kvôli tomu, aby stihli sa, aby stihli zasadnúť výbory, aby sme stihli to prerokovať. Takže to posúvame na jedenástu. Takže potom bude v druhom čítaní o návrhu zákona, aby sme vytvorili priestor na rokovanie výborov a súčasne aby predsedovia príslušných výborov mohli zvolať schôdze výborov, nakoľko mi bolo povedané, že tá jedna hodina by nám asi nebola stačila. V prípade, ak by sme dnes rokovanie o návrhu zákonov v prvom čítaní, ak by sa neskončilo do 19. hodiny, podávam procedurálny návrh, aby sme dnes rokovali aj po 19. hodine až do skončenia hlasovania o návrhoch v prvom čítaní. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia z pléna.) Ďakujem pekne.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je návrh na voľbu predsedov výborov Národnej rady Slovenskej republiky, je to nová voľba II. Návrh je uvedený pod tlačou 34 a máte ho aj rozdaný. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do programu som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Chcem uviesť, že predsedov výborov volí Národná rada podľa článku 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tajným hlasovaním. Na ich zvolenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Tajné hlasovanie vykonáme na dvoch hlasovacích lístkoch, ktoré sú v prvom, v pravom hornom rohu označené veľkými písmenami abecedy A a B a sú farebne odlíšené. Svoju voľbu vyjadríte tak, že na každom hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete - "za", "proti", "zdržiavam sa".
Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh tajného hlasovania. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.
Pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania.

(Akt tajného hlasovania.)

Pýtam sa, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. Ak áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.
Prosím všetkých overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnice o výsledku tajného hlasovania.
Vyhlasujem prestávku na spočítanie hlasov z tajného hlasovania.

(Prestávka. Spracúvanie výsledkov tajného hlasovania.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím povereného overovateľa, aby informoval Národnú radu o výsledkoch tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedov výborov Národnej rady, tlač 34.

Vážené dámy, vážení páni, zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktoré sa konalo 1. apríla 2020. (Zaznievanie gongu.)
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 139 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 139 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 139 odovzdaných hlasovacích lístkov boli dva neplatné a 137 bolo platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Ľuboša Blahu hlasovalo za 53 poslancov, hlasovalo proti 78 poslancov a zdržalo sa hlasovania 6 poslancov.
Na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny zvolený Ľuboš Blaha.
Keďže predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny nebol zvolený, vykoná sa nová voľba. Overovatelia poverujú svojho člena Luciu Drábikovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Dovoľte mi prečítať aj zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktoré sa konalo 1. apríla 2020. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 139 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 139 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 139 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné a 137 lístkov boli platné.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Mariana Kotlebu hlasovalo za 54 poslancov, proti hlasovalo 71 poslancov, zdržalo sa hlasovania 12 poslancov.
Na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva zvolený Marian Kotleba.
Keďže predseda Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva nebol zvolený, vykoná sa nová voľba. Overovatelia poverujú svojho člena Luciu Drábikovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní nezvolila poslanca Ľuboša Blahu za predsedu Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a poslanca Mariana Kotlebu za predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

Vzhľadom na to, že predsedovia výborov neboli zvolení, vykoná sa nová voľba podľa volebného poriadku najskôr zajtra, ale budeme vás ešte o tom informovať.
Ešte by som vás chcel informovať, že všetky otázky do zajtrajšej hodiny otázok boli stiahnuté, takže tento bod sa síce v zmysle rokovacieho poriadku otvorí zajtra, ale nebudú teda žiadne otázky a žiadne odpovede členov vlády, takže potom budeme pokračovať v riadnom rokovaní Národnej rady.
A ešte posledná vec. Hlasovacie zariadenie občas vykáže nekorektné výsledky hlasovania. V mojom prípade chcem do záznamu uviesť, že zariadenie ma vykazuje ako hlasujúceho za procedurálny návrh pána poslanca Fica, pričom asi nikto nepochybuje o tom, že som hlasoval proti.
V rokovaní teraz budeme pokračovať návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ide o vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., teda Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Návrh vlády je pod tlačou 35.
Poprosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Milana Krajniaka, aby návrh vlády odôvodnil.

(Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 35.)

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ak dovolíte, chcem si vyžiadať taký neformálny súhlas, aby som nemusel najskôr odôvodňovať skrátené legislatívne konanie a potom v prvom čítaní ten návrh zákona, skúsim to povedať, ak je taký všeobecný súhlas, všetko naraz, aby ste mali potom čas si prípadne premyslieť a keď bude prvé čítanie, tak sa, tak sa pýtať. Môžem postupovať takým spôsobom? Kvôli skráteniu času nás všetkých. Odôvodňovať mimoriadnu situáciu asi nemá zmysel. S ňou počítame všetci a vieme, že tá mimoriadna situácia je. Takže skúsim povedať, o čo všetko sa v tejto novele zákona jedná.
Ako taká prvá oblasť, ktorú meníme, je Zákonník práce. Ktoré zmeny navrhujeme? Všetky tieto opatrenia, ktoré dnes predkladám, sú viazané iba na čas mimoriadnej situácie, čiže na čas krízy.
V odseku 2 zavádzame možnosť prikázať prácu z domu, ale súčasne právo zamestnanca na prácu z domu, ak pociťuje obavy o to, že by mohlo dôjsť k zhoršeným hygienickým podmienkam, čiže je to súčasne právo zamestnanca o to, aby mohol požiadať o prácu z domu, ak takáto práca z domu je možná.
V odseku 3 riešime to, čo by sa zjednodušene dalo povedať, to je to konto pracovného času alebo flexikonto, ako majú zavedené v rôznych firmách. Dnes je to tak, že pokiaľ sú prekážky v práci na strane zamestnávateľa, tak v kolektívnych zmluvách, ktoré budú týmto nedotknuté, je to väčšinou dohodnuté tak, že pri prekážkach v práci je zamestnanec doma na 60 % hrubej mzdy. My navrhujeme, keďže dávame príspevok pre zamestnávateľa, 80 % hrubej mzdy, aby aj v tomto prípade, pokiaľ nebola uzavretá kolektívna zmluva, bola tá minimálna úroveň mzdy na úrovni 80 % hrubej mzdy. Čo ale robíme ako výnimku, sú pracovníci organizácií, v ktorých bola vyhlásená hospodárska mobilizácia, v ktorých je núdzový stav. Zjednodušene povedané, lekári, zdravotnícki pracovníci, tam ponechávame 100 % hrubej mzdy. Keďže pracujú v prvej línii, chceme to takýmto spôsobom zachovať.
V článku 4 meníme iba po dobu krízy povinnosť oznámiť zmenu v organizácii práce nie sedem dní vopred, ale dva dni vopred. O čo sa jedná? Ide nám o to, že v sobotu vláda a Ústredný krízový štáb alebo Ústredný krízový štáb rozhodol, že nejaké prevádzky sa môžu otvoriť. Ale ak by mal zamestnávateľ možnosť prikázať teda, aby nastúpili do práce za sedem dní, no tak by tie prevádzky nemohli otvoriť. Čiže na dobu krízy to skracujeme, túto lehotu, na dva dni.
V § 5 alebo teda v odseku 5 - čerpanie dovolenky. Dnes je to tak, že nariadiť čerpanie dovolenky musí zamestnávateľ 14 dní vopred. Skracujeme túto lehotu na 7 dní. A čo sa týka starej dovolenky, na 2 dni práve kvôli tomu, aby zamestnávateľ nemusel riešiť to, že vyhodí pracovníka z práce, ale radšej v týchto prípadoch mohol nariadiť čerpanie dovolenky, najmä starej dovolenky.
Odsek 6. Toto je veľmi dôležité opatrenie. Zavádzame moratórium na výpovede pre tých zamestnancov a tie osoby, ktoré sú na OČR a ktoré sú v karanténe alebo v izolácii, aby nebolo možné, s výnimkou teda porušenia pracovných povinností, dať výpoveď takémuto človeku. Dávame moratórium, aby títo ľudia boli chránení pred výpoveďou.
Samozrejme v odseku 7 zavádzame, že tých 80 %, ktoré má pracovník pri prekážkach v práci, musí byť minimálne minimálnou mzdou. Čiže nemôže to ísť ešte pod úroveň minimálnej mzdy.
V zákone o sociálnom poistení v článku 2 meníme to, aby keď niekomu skončí počas krízového obdobia, počas mimoriadnej situácie - zjednodušene budem hovoriť krízové obdobie, rozumieme si, čo tým myslím - by mu skončila tá lehota čerpania podpory v nezamestnanosti, tak automaticky sa mu predĺži o jeden mesiac a súčasne splnomocňujeme vládu, aby v závislosti od toho, koľko bude trvať mimoriadna situácia, mohla predlžovať to čerpanie podpory v nezamestnanosti.
V zákone o službách zamestnanosti v § 70 ods. 9 rušíme niektoré povinnosti, ktoré musia najmä národné úrady práce, Sociálna poisťovňa a tak ďalej overovať zo zákona dnes a nahrádzame ich čestným prehlásením práve kvôli tomu, aby sa stíhali administrovať tie rýchlorastúce žiadosti o rôzne podpory, dávky a tak ďalej.
V § 72 vzhľadom na to, že to, čo sme schvaľovali minulý týždeň, budú státisíce SZČO a zamestnávateľov žiadať o tú podporu na udržanie pracovných miezd, podľa súčasne platného zákona by každý z nich sa musel najskôr zapísať do Registra partnerov verejného sektora, čo je nemožné, to nezadministrujeme. Pre tieto prípady dávame výnimku. To znamená, nevzťahuje sa na nich táto povinnosť.
Máme, potom máme ďalšiu časť - zákon o BOZP článok 4. Zjednodušujeme niektoré veci, ktoré nie sú, netýkajú sa ani zdravia, ani života, ani konkrétnej bezpečnosti práce, ale zjednodušujeme niektoré veci napríklad rekondičné pobyty a poučenia o tom, že ako ho majú absolvovať, neabsolvovať. To je momentálne bezpredmetné v čase krízy. Rovnako sú tam rôzne oboznamovania, ktoré zamestnávateľ pravidelne musí svojim, vykonať so svojimi zamestnancami. V čase krízy na to dávame v úvodzovkách, hovoríme tomu, že proste "zastavujeme čas", aby sa to posunulo potom, keď kríza skončí. Ale nezrušujeme žiadnu povinnosť vykonávať podľa predpisu údržbu akýchkoľvek technických zariadení. To sa musí robiť aj počas krízy tak, aby zdravie a životy zamestnancov boli zachované.
Potom upravujeme čl. 5 zákon o sociálnych službách. Tým, že sme vyhlásili núdzový stav v zariadeniach sociálnych služieb, tak samozrejme vznikajú také situácie, že mnohé tieto zariadenia dostávali finančný príspevok napríklad na základe toho, že koľko majú klientov, koľko majú naplnených postelí, teraz, alebo lôžok alebo miest. Teraz, samozrejme, ten počet bude nižší, lebo my napríklad sme dočasne pozastavili prijímanie nových klientov, lebo odporúčame, nevieme to nariadiť, odporúčame pozastaviť prijímanie nových klientov do zariadení sociálnych služieb, dokiaľ nebudú tí noví klienti testovaní, či sú alebo nie sú pozitívni. Máme veľký spor - to vás len chcem informovať - s ministerstvom zdravotníctva. My teda trváme na tom, že je veľkým hazardom, pretože v zariadeniach sociálnej starostlivosti sú na 90 % tie najrizikovejšie skupiny obyvateľstva vekovo a zdravotne a my odmietame súhlasiť s tým, aby mohli bez testovania byť prijímaní noví klienti. Pre vašu informáciu je to zhruba približne 800 ľudí mesačne. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že - čo je pravda, len vás chcem informovať -, že pokiaľ je človek bezpríznakový, tak účinnosť aj toho najkvalitnejšieho testu je iba 50 %. Takže oni vravia, že v zásade je to zbytočné. My si to nemyslíme, pretože aj keby sme odchytili iba 50 % akoby tých potenciálnych, teraz to nazvime prenášačov, tí ľudia sú bezpríznakoví. Samozrejme, pokiaľ má človek akúkoľvek, teraz akoby som to povedal, že akýkoľvek príznak, on ide na testovanie, ale máme ľudí, ktorí sú úplne bezpríznakoví, nemajú zvýšenú teplotu, nekašlú, nemajú ani nádchu, my trváme na tom, aby aj takíto ľudia boli otestovaní, pretože minimálne 50 % potencionálnych prenášačov takýmto spôsobom vieme identifikovať vopred.
No ale v tomto zákone je tá úprava, prípadne ak vás budú zaujímať k tomu otázky, rád zodpoviem, ale tá úprava je v tomto zákone práve kvôli tomu, aby sme mohli pre tie zariadenia, ktoré teraz budú trpieť, povedal by som, že náporom, veľkým náporom a dokonca v nich bude musieť byť aj, zatiaľ ešte nie, ale máme pripravenú možnosť, ak by sa situácia zhoršila, aj nariadenie pracovnej povinnosti. To znamená, že pracovníci dajme tomu z denného stacionáru, ktorý je uzavretý, v prípade, že bude problém v domove dôchodcov, tak ich presunieme, tak chceme, aby mohli mať vyššie príspevky od štátu, od VÚC-iek atď. Ale na to, aby sme to mohli operatívne robiť, my teraz nevieme predvídať, akobyže od schôdze parlamentu do schôdze parlamentu, že keď to príde, tak by sme prišli do parlamentu a navrhli, navrhli nejaký vyšší príspevok, aby to mohla urobiť vláda svojím nariadením. Tu ide o toto, aby vláda mohla pružne reagovať a povedať okej, tak v týchto zariadeniach zvyšujeme príspevok.
My sa snažíme k tomu, čo som v tejto kapitolke teraz hovoril, urobiť to, že vytypujeme v každom kraji tie, v spolupráci s VÚC-kami, samozrejme, tie zariadenia sociálnych služieb, ktoré budú, berte to, že chcem to povedať ľudovo, akoby evakuovaní tí klienti do tých ostatných a tieto budú slúžiť na to, že keď budeme musieť nejakých klientov nových prijať, tak oni tam strávia, uvažujeme dokonca, že až mesiac v karanténe. Štrnásť dní je tá lehota, čo sa pripúšťa. Pokiaľ som informovaný, 5,6 dňa je priemerná doba, kedy sa prejavia príznaky u infikovaného, ale máme už preukázané prípady aj, že je to 27 dní - myslím zo sveta, u nás ešte nie - a keďže tu sa jedná o starších a chorších a menej zdravých, neviem, ako sa to povie, chorejších (reakcia z pléna), chorľavejších klientov, tak chceme pripraviť tú lehotu tak, že aby sme si boli istí, že keď niekto absolvuje tú 28-dňovú, nazvime to, karanténu alebo dokonca až izoláciu v niektorých prípadoch, tak potom, keď ho zaradíme medzi ostatných klientov, tak je už asi istota, že nemôže byť nosičom nákazy. Iná možnosť je, ak by sa podarilo zvýšiť testovanie. My na to teda veľmi tlačíme, tak tam sa to dá urobiť, myslím, tak, že tá technika, algoritmus je taký, že po týždni prvý test, po pár dňoch druhý, prípadne tretí a vtedy je istota tej pravdepodobnosti, že človek by nemal byť nosičom.
Máme tu jeden otáznik, ktorý chcem otvorene povedať, ale ja som teda za to, aby sme to vyriešili a už som to avizoval, myslíme si, že tí pracovníci nemocníc, čiže najmä, ale aj ambulancií, najmä lekári a zdravotné sestry a zdravotnícky personál by mal mať tú výnimku z týchto opatrení, že budú dostávať aj pri prekážkach v práci. Oni robia tie tímy, neviem, či som to spomínal, lebo to vysvetľujem už veľakrát, aby sa nestalo, že jedno celé oddelenie je vyblokované, keď náhodou je jeden pozitívne testovaný, tak robia akoby rovnocenné tímy, pričom jeden s druhým sa nestýka, jeden je väčšinou doma, druhý má službu, keď sa náhodou preukáže, že niekto je pozitívne testovaný, tento tím sa sťahuje do karantény a povoláva sa ten ďalší, aby aj tí, ktorí sú takpovediac na čakačke, dostávali 100 % mzdy, ak to bude ich zamestnávateľ kvalifikovať ako prekážku v práci. Môže sa to teoreticky stať. Niektorí zamestnávatelia to tak môžu formulovať a my chceme mať istotu, že títo ľudia v prvej línii proste budú dostávať plnú mzdu. Aspoň toto si myslím, že je niečo, čo im dlžíme pri ich práci.
Vzhľadom na to, že tá situácia sa rýchlo mení a máme tu podnety napríklad od Sociálnej poisťovne, od občanov, od rôznych záujmových skupín, tak máme pripravený, a prejdeme to, chcel by som upozorniť členov sociálneho výboru, máme pripravený pozmeňovák, v ktorom by sme ešte chceli riešiť niekoľko technických vecí. Ja ich skúsim teraz povedať, poviem to vopred, aby ste sa na to mohli pripraviť. Prvá vec je, že tieto opatrenia, čo sa týka podpory v nezamestnanosti, chceme posunúť aj trochu ďalej v čase do minulosti v tom zmysle, aby bola dobou účinnosti nielen to, že kedy tento zákon podpíše pani prezidentka a bude zverejnený v Zbierke zákonov, ale aby sa to vzťahovalo od 12. 3., kedy boli vyhlásené prvé tie opatrenia, ktoré zavádzali na Slovensku mimoriadnu situáciu, aby teda aj táto časť marcového obdobia bola započítaná a riešená.
Po ďalšie, čo sa týka Sociálnej poisťovne, tam na základe podnetov od pána generálneho riaditeľa Vážneho a od občanov robíme toto. Pokiaľ niekto má splátkové kalendáre v Sociálnej poisťovni a dôjde k omeškaniu, tak z 10-percentného minimálneho úroku z omeškania ho rušíme pre dobu krízovej situácie na nulový. Čiže za to, čo nezaplatí v splátkach počas tohto krízového obdobia, nebude platiť žiadne úroky z omeškania.
Po ďalšie. Pracovníci sociálnych pobočiek, pobočiek Sociálnej poisťovne sú vo väčšine prípadov teda ženy a ako ženy veľká časť z nich je na tých karanténnych OČR-kach, pretože ich deti nechodia do školy. Pracuje momentálne zhruba 75 % pracovníkov Sociálnej poisťovne, myslím tých ľudí na pobočkách, a robíme tam tie opatrenia, o ktorých som hovoril pred týždňom, aby dochádzali čo najmenej k fyzickému styku s klientami, aby tá možnosť nákazy bola čo najnižšia. Preto chceme dočasne obmedziť, aby ľudia mohli platiť odvody v hotovosti na účty alebo priamo do pokladne Sociálnej poisťovne. Môžu zaplatiť v hotovosti na pošte, môžu zaplatiť v hotovosti na pobočkách bánk, môžu zaplatiť prevodom z účtu na účet, ale chceme chrániť, aby tá Sociálna poisťovňa ako mohla fungovať, tak chceme chrániť tých zamestnancov, aby nemuseli ešte prísť do styku s hotovosťou a s klientami v tomto. Čiže na dočasné obdobie. Na pobočkách Sociálnej poisťovne nebudú môcť byť odvody uhrádzané cash, ale budú môcť byť cash vložené na účet v banke alebo poslané z účtu na účet alebo poslané cez poštu.
Ďalšia vec. Nevieme dokedy, už dnes je problém, nevieme dokedy pošta bude schopná aj vzhľadom možno trochu na obavy zamestnancov pošty doručovať dôchodky včas a všetkým dôchodcom takpovediac z ruky do rúk, čiže priamo v hotovosti. Chceme preto zaviesť možnosť, nie je to povinnosť, možnosť pre dôchodcu, ktorý nemá zriadený účet v banke, ale dajme tomu jeho dieťa má účet v banke a tomuto dieťaťu dôveruje, môže dať proste povolenie alebo príkaz alebo súhlas Sociálnej poisťovni, aby ten dôchodok bol poslaný na účet, teraz to zjednodušene poviem, toho, koho dôchodca určí, znovu iba na toto prechodné obdobie, aby s istotou ten človek dostal dôchodok v čo najkratšom termíne.
Ďalej zavádzame možnosť, aby žiadosť o nemocenské, ošetrovné, materskú, podporu v nezamestnanosti, aby mohla byť podávaná elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu. Aby teda aj tí, ktorí nemajú zaručený elektronický podpis mohli túto žiadosť podať elektronicky. Znovu to slúži na zvládnutie tých státisícov žiadostí, ktoré tam chodia.
Potom chceme urobiť ešte jednu vec. Máme tu prípad mamičiek, je ich zhruba 5 000 mesačne, ktoré v čase trvania tejto krízy im skončí rodičovský príspevok, oni by mohli nastúpiť do zamestnania, mohli by prihlásiť deti do škôlky, ale oni nenastúpia v tomto čase do škôlky, pretože škôlky sú zavreté. Je to zhruba 5 000 mamičiek a chceme, aby mali možnosť aspoň takú, že budú dostávať OČR-ku, na čo by za súčasnej legislatívy nemali nárok, lebo ich dieťa formálne do škôlky nenastúpilo. Čiže máme tu taký, takú skupinu, skupinu ľudí, ktorú doteraz tie opatrenia nepokrývali. Chceme pomôcť aj tomuto typu mamičiek.
Posledná taká záležitosť je to, čo som vravel, že aby tie odvody nemuseli byť platené v Sociálnej poisťovni cash, ale aby boli platené prostredníctvom bánk, pošty alebo teda prevodom. Chceme zaviesť aj pri druhej časti poistenia, a to je tzv. druhý pilier. To je analogické ako to, čo som hovoril pred chvíľkou.
Dámy a páni, to je, dúfam, že som, myslím, že som prešiel akoby v tých odrážkach všetko, čo touto novelou riešime. Ako ste si všimli, také asi najzásadnejšie je teda, aby ľudia neprišli o podporu v nezamestnanosti v čase, keď reálne si nemôžu hľadať prácu, lebo tie podmienky na trhu práce sú momentálne veľmi krízové. To ja považujem za také akoby najvšeobecnejšie opatrenie, ale priebežne riešime akúkoľvek požiadavku a podnet, ktorý k nám prichádza jednak od pracovníkov Národného úradu práce, Sociálnej poisťovne, zamestnávateľov, zamestnancov. Snažíme sa to riešiť priebežne, aby sme čo najširším skupinám občanov uľahčili prísun nejakej finančnej hotovosti práve v týchto najkrízovejších časoch.
Chcel by som sa z tohto miesta veľmi poďakovať pracovníkom Sociálnej poisťovne, národných alebo regionálnych pobočiek úradov práce, ale aj ústredia ministerstva práce, sociálnych vecí za to, že v týchto dňoch naozaj idú, povedal by som, na doraz a patrí im za to veľká vďaka, pretože takýto nápor činnosti, ako aj mnohí iní v mnohých iných sektoroch štátu proste takýto ešte nezažili. Čiže naozaj každý, kto je aspoň trochu zdravý a kto môže aspoň nejakým spôsobom nastúpiť do práce, pretože má postarané o deti, tak každý je v práci bez ohľadu na to, či je sviatok, piatok, víkend. Chcel by som im veľmi pekne poďakovať. Veľmi si to vážim.
Ďakujem pekne, som pripravený zodpovedať vaše otázky.

(23.)
Ďakujem pekne, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa.
Dávam teraz slovo predsedníčke výboru pre sociálne veci pani poslankyni Jane Žitňanskej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 29 z 1. apríla 2020 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 35, na prerokovanie ihneď Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor pre sociálne veci predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 4. schôdzi a uznesením č. 7 z 1. apríla 2020 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Dostál a pani poslankyňa Kozelová, pán poslanec Taraba. Končím možnosť, ešte pán poslanec Tomáš. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Dostál.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja jednak chcem povedať, že samozrejme v tomto prípade sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie a teda tie sú dané aj pri všetkých nasledujúcich návrhoch zákonov, o ktorých budeme rokovať na tejto schôdzi, ale teda keď už pán minister išiel aj do obsahu, tak by som sa chcel spýtať na jedno ustanovenie, na ten - alebo možno dve ustanovenia -, na ten článok, ktorý sa týka novely zákona o sociálnom poistení a predĺžení lehoty poberania dávky v nezamestnanosti o jeden mesiac. Prečo je to teda riešené, že iba jeden mesiac, keď vieme, že v tomto krízovom období budú, budú ľudia, ktorí sú dnes nezamestnaní, ťažko si hľadať novú prácu, skôr teda ďalší ľudia, ľudia prídu o prácu, či by nebolo, nebolo systematickejšie a logickejšie v tejto situácii predĺžiť tú dobu poberania dávky v nezamestnanosti na celé, na celé krízové obdobie a prípadne mesiac po alebo tak, tak je to riešené vo vzťahu k iným lehotám, ktoré, ktoré plynú a ktoré sa riešia v zákonoch, ktoré, o ktorých budeme dnes rokovať alebo sme už rokovali minulý týždeň.
Ja viem, že je tam to splnomocnenie pre vládu, aby nariadením ustanovila ďalšie podmienky poberania, poberania dávky v nezamestnanosti, takže zrejme sa predpokladá, že vláda to bude aj ďalej predlžovať, len teda mi nie je celkom jasné, že prečo sa zvolil tento spôsob, že parlament zákonom zmení to obdobie alebo predĺži, predĺži to obdobie poberania dávky v nezamestnanosti iba o jeden mesiac, ak lehota uplynie počas trvania krízovej situácie a potom vlastne bude o tom rozhodovať vláda nariadením, keď ak bude potreba to predlžovať alebo ďalej upravovať, tak predpokladám, že parlament je schopný zísť sa aj v skrátenom konaní upraviť ten zákon.
Takže len táto otázka z mojej strany.